Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/290/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311201385 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1311201385.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, Panenská 7, zastúpený: JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi v 1. rade: L. M., I. XX.XX.XXXX, Z. I. O. Z., L. XXX, toho času na neznámom mieste a v 2. rade: V. M., I. XX.XX.XXXX, Z. I. O. Z., obaja zastúpení opatrovníkom Beatou Královou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 602,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.3.2012, č.k. 12C/96/2011-61, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.3.2012, č.k. 12C/96/2011-61 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na začatie konania zamietol a odporcom nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcom úhrady pohľadávky vo výške 602,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne z dlžnej sumy od 16.8.2008 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 19.8.2005 ako veriteľ uzavrel s odporkyňou v 1. rade ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 3.319,39 eur. Odporkyňa v 1. rade sa zaviazala splatiť úver v pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške 118,47 eur, splatných k 15. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 15.10.2005, pričom odporca v 2. rade sa zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť pohľadávku. Pre prípad porušenia povinností zo strany odporcov si účastníci konania dohodli zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so splatením ktorej sa odporkyňa v 1. rade dostala do omeškania viac ako 30 dní. Odporcovia úver riadne a včas nesplácali, a preto ku dňu 15.9.2008 sa stal splatný celý ich dlh v celkovej výške 602,60 eur. Súd prvého stupňa odporcom podľa § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil opatrovníka pre toto konanie, pretože sa nepodarilo zistiť ich pobyt. Opatrovník odporcov sa k návrhu na začatie konania nevyjadril. Súd vec prejednal v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a opatrovníka, nakoľko mal za to, že neprítomnosť účastníkov konania nie je prekážkou tomu, aby vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 497, § 502 ods. 1 a § 504 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), § 1 ods. 2, § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 19.8.2005 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 3 319,39 eur. Uviedol, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý odporcom túto charakteristiku spĺňa. Navrhovateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol odporcom ako fyzickým osobám - spotrebiteľovi úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky úveru (ďalej VOPÚ), ktoré odporcovia ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Uvedená zmluva je typovou spotrebiteľskou zmluvou v zmysle OZ a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah založený medzi účastníkmi je teda vzťahom občiansko-právnym a prioritne sa na daný právny vzťah použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a OZ. Pokiaľ aj VOPÚ obsahujú klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 ObZ, t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia ObZ, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenia zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, a je preto zo zákona neplatná. Ďalej z predložených dôkazov vyplynulo, že odporcovia prijali od navrhovateľa úver, ktorý sa zaviazali splatiť v 36-tich splátkach po 117,47 eur, vždy do 15-eho dňa v mesiaci, s termínom prvej splátky 15.10.2005. Posledná splátka teda pripadla na 15.9.2008. Odporcovia na úver zaplatili 10.11.2005 sumu 236,87 eur, 17.1.2006 sumu 236,94 eur, 20.1.2006 sumu 9,53 eur, 9.3.2006 sumu 240,26 eur, 15.5.2006 sumu 118,47 eur, 15.5.2006 sumu 118,47 eur, 19.7.2006 sumu 236,94 eur, 28.9.2006 sumu 233,62 eur, 28.11.2006 sumu 246,90 eur, 26.1.2007 sumu 248,95 eur, 19.3.2007 sumu 232,82 eur, 21.5.2007 sumu 239,00 eur, 6.7.2007 sumu 239,00 eur, 6.9.2007 sumu 118,47 eur, 10.9.2007 sumu 118,47 eur, 10.12.2007 sumu 365,13 eur, 28.3.2008 sumu 382,46 eur a dňa 20.8.2008 sumu 165,97 eur, čo je spolu 3.788,27 eur. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že ak zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19). Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta 8 % nie per annum (ďalej len p. a.), ale už po 30. dňoch, a to popri úrokoch z omeškania 0,08 % denne (29,2 % p. a.) je neprijateľná, a preto absolútne neplatná (§ 53 ods.5 OZ). Už po 30. dňoch umožňuje takáto zmluvná pokuta spolu s úrokmi z omeškania 29,2 % p. a. uplatniť sankciu 125,2 % p. a. (96+29,2). Oproti zákonným úrokom z omeškania je to viac ako 1000%. V predmetnej veci pritom žalovaná vrátila spotrebiteľský úver pred dohodnutou dobou (najmenej 2 mesiace skôr), a preto paradoxne jej mali byť vrátené pri náležitej odbornej starostlivosti úroky za poskytnutie úveru. Podľa § 6 ods.2 zák. č. 258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ,,Spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia“. V predmetnej veci úroky z omeškania za pár dní omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vl. 87/1995 Z. z. (porov. uznesenie NS SR vo veci 4MCdo/8/2010) neprevyšujú výšku jednej splátky 21,41 eur. Súd považoval postup navrhovateľa za odporujúci dobrým mravom, ak uplatnil až 121,19 eur (zhruba polovica úveru), teda viac ako 600 %, čo značne znevýhodnilo odporkyňu v 1. rade, a preto neposkytol navrhovateľovi ochranu pri úrokoch z omeškania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého v konaní úspešným odporcom náhradu trov nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli. Proti celému rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a namietal, že z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, z akého dôvodu súd návrh zamietol. Rozsudok preto považuje za nepreskúmateľný. Poukázal na to, že súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že odporcovia sa zaviazali vrátiť úver vo výške 100.000,- Sk spolu s úrokom vo výške 28.484,- Sk v 36 splátkach po 3.569,- Sk, teda súd dojednanie o úroku vôbec nevzal v úvahu. Ak by to urobil, nemohol by dospieť k záveru o predčasnom splatení úveru, ku ktorému nikdy nedošlo. Súd sa riadne nezaoberal navrhovateľovým nárokom a dospel k nesprávnym záverom. Vyslovil nesúhlas s argumentáciou súdu prvého stupňa, že dojednaná výška zmluvnej pokuty je v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 544 ods. 2 OZ. Podľa jeho názoru nie je dojednaná zmluvná pokuta vo výške 8% z jednotlivej neuhradenej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní viacej ako 30 dní, v rozpore s dobrými mravmi a jej výška je primeraná k záväzku, ktorého splnenie zaisťuje. Zákonnej požiadavke zodpovedá aj spôsob dohody o zmluvnej pokute, pretože všeobecné zmluvné podmienky úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a písomná forma dohody o zmluvnej pokute je tak dodržaná. Výška zmluvnej pokuty je určená zrozumiteľným a určitým spôsobom a zodpovedá dikcii predmetného ustanovenia OZ, nie je v rozpore s dobrými mravmi a ani so zásadami poctivého obchodného styku. Dojednaná zmluvná pokuta nepredstavuje ani neprijateľnú podmienku a nie je zdrojom značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V čase uzatvárania úverového vzťahu išlo s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a formu zabezpečenia o výšku nižšiu ako obvyklú. Ak súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 8 % z neuhradenej mesačnej splátky spôsobuje navýšenie úveru už po 30 dňoch uplatnením sankcie vo výške 96 % p.a., ide o neodôvodnený záver a nepochopenie textu zmluvy zo strany súdu. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Opatrovník odporcov sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § l57 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157 O.s.p. je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, za takýto nemožno považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva/ napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A, Ústavného súdu Slovenskej republiky / nález z 12.5 2004 sp.zn. I ÚS 226/ O3 / a Najvyššieho súdu SR / rozsudok sp. zn. 4Cdo/171/2005 / treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie § l57 ods.2 O.s.p.. Korektným a i ústavne konformným výkladom tohto citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku pritom treba dospieť k záveru, že v ňom uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka, porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade uzavreli dňa 19.9.2005 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), pričom odporca v 2. rade sa zaviazal spoločne a nerozdielne pohľadávku uhradiť. Úver sa odporkyňa v 1. rade zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 3.569,- Sk (118.47 eur) vždy k 15-temu dňu v mesiaci, pričom súčet všetkých mesačných splátok predstavuje v zmysle zmluvy (aj reálne) sumu 128.484,- Sk (4.264,88 eur). V zmluve bola dojednaná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej RPMN) vo výške 8,71 %. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľského úveru a podľa ich čl. V.-3 je navrhovateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky, so splatením ktorej sa odporca dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol navrhovateľom na zaplatenie vyzvaný. Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na skutočnostiach, že ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý treba aplikovať príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a nie je možné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia tohto ObZ, aj keď Všeobecné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľského úveru takúto klauzulu obsahujú. Uvedenú klauzulu vyhodnotil súd za neplatnú z dôvodu, že odporuje zák. č. 258/2001 Z.z., s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Táto skutočnosť však nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o veci. Ďalším argumentom súdu prvého stupňa pre zamietnutie návrhu bolo, že odporcovia úver neuhradili s omeškaním, ale v predstihu, keď posledná splátka mala byť uhradená dňa 15.9.2008, avšak už 20.8.2008 bola z ich strany celkom uhradená čiastka 3.788,27 eur (úver vo výške 3.319,39 eur). Zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dlžníci dostanú do omeškania viac ako 30 dní vyhodnotil súd rovnako za neprijateľnú a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, a to aj z dôvodu, že podľa jeho názoru takáto zmluvná pokuta spolu s úrokmi z omeškania 29,2 % p.a. umožňuje navrhovateľovi uplatniť sankciu 125,2 % p.a., čo je oproti zákonným úrokom z omeškania viac ako 1000 %. Uvedené závery a konštatovania súdu prvého stupňa však nie sú odôvodnené jednoznačnou vecnou a právnou argumentáciou. Súd prvého stupňa predovšetkým pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy, že v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere splátky úveru zahŕňali dohodnuté úroky, poplatky a splátku príslušnej časti úverovej istiny, a preto jeho záver, že odporcovia úver uhradili predčasne nie je podložený reálnymi údajmi, keďže súd všetky splátky započítal len na splatenie úverovej istiny a takýto svoj postup argumentačne ničím nepodložil. Rozhodnutie vo veci vydal súd bez toho, aby navrhovateľa vyzval k špecifikácii uplatnenej pohľadávky, keďže bez takejto špecifikácie ani nemal možnosť reálne posúdiť, či a v akej časti je uplatnená pohľadávka dôvodná. Hoci súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku poukazuje na neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty, tento svoj záver odôvodňuje len všeobecnými konštatáciami o jej neprijateľnosti s poukazom na ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia nie je možné zistiť, ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 8 % z neuhradenej mesačnej splátky spôsobuje navýšenie úveru už po 30 dňoch uplatnením sankcie vo výške 96 % p.a.. Odôvodnenie neobsahuje žiadne konkrétne fakty, na základe ktorých súd vyhodnotil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú a tým za neplatnú. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa predovšetkým vyzve navrhovateľa na špecifikáciu uplatneného nároku, jeho odôvodnenosť posúdi v súlade s dojednanými podmienkami v zmluve. Keďže ide nesporne o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, čo súd prvého stupňa správne vyhodnotil, túto posúdi aj z hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Až na základe takéhoto postupu bude možné posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa. V prípade, že aj v ďalšom konaní dospeje prvostupňový súd k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (rozpor so zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - hlavne ust. § 2 a § 4), v odôvodnení svojho rozsudku uvedie, akými právnymi úvahami sa pri posudzovaní tejto otázky riadil a z akého zákonného dôvodu považuje zmluvné podmienky za neprijateľné a tým za neplatné. Svoje nové rozhodnutie vo veci súd presvedčivo a dostatočným spôsobom odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti podľa ust. § 157 O.s.p. a rozhodne v ňom aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.