Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/539/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210769 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1311210769.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: H.. H.na G., L. Ž. XX, L., zast. JUDr. Rastislavom Bajánkom, advokátom, Vajnorská 1, Bratislava, proti odporkyni: Stredná odborná škola, Račianska 105, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. apríla 2013, č. k. 21C/119/2011-426, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. apríla 2013, č. k. 21C/119/2011-426, p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou jej odporkyňou dňa 7.6.2011, ako aj náhrady mzdy, po úprave petitu podaním zo dňa 14.3.2013, vo výške 11.305,27 eur od januára 2012 do februára 2013. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka pracovala u odporkyne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.1970 uzavretej na dobu neurčitú ako učiteľka strednej školy s I. atestáciou s funkčným platom 777,50 eur. Odporkyňa dňa 7.6.2011 dala navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, ktorú v tento deň aj navrhovateľke doručila na pracovisku. Výpovedi predchádzala mimoriadna porada odporkyne konaná dňa 30.5.2011, na ktorej boli zamestnanci odporkyne informovaní o potrebe znižovania počtu zamestnancov z dôvodu poklesu tried, a teda v dôsledku toho i poklesu potreby pedagógov teoretického vyučovania s tým, že boli vyzvaní 4 pedagógovia v starobnom dôchodku, aby sa do 3.6.2011 vyjadrili, či sú ochotní pracovať na skrátené úväzky. Písomným rozhodnutím odporkyne č. XXX/XXXX z 31.5.2011 bola zdôvodnená nadbytočnosť 4 pedagógov v starobnom dôchodku, vrátane navrhovateľky, z dôvodu poklesu tried a s tým súvisiacou potrebou zníženia pedagogických úväzkov na teoretické vyučovanie. Zároveň v ňom bola konštatovaná ponuka vyučovať na skrátený úväzok v rozsahu 4-7 hodín týždenne týmto 4 pedagógom, čo však odmietli. Písomným rozhodnutím č. 898/2011 z 3.6.2011 bola opätovne zdôvodnená nadbytočnosť 4 zamestnankýň s obsahom totožným ako v rozhodnutí z 31.5.2011, s výnimkou konštatovania, že sa jedná o starobné dôchodkyne. Odporkyňa listom č. XXX/XXXX z 31.5.2011 označeným ako Skrátenie základného úväzku ponúkla navrhovateľke v školskom roku 2011/2012 zamestnať sa na kratší pracovný úväzok. Navrhovateľka na list reagovala žiadosťou o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy, a teda ponuku pracovať na kratší pracovný úväzok odmietla. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami Zák. práce, keď výpoveď odôvodnila rozhodnutím o nadbytočnosti navrhovateľky s poukazom na § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, pričom skutkové vymedzenie výpovede sa kryje so skutkovou podstatou uplatneného výpovedného dôvodu. Príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím odporkyne a výpoveďou podľa súdu prvého stupňa preukazuje prehľad zamestnancov odporkyne - výkaz škol. 1-04 za 2. a 3. kvartál roku 2011. Mal za to, že formálnoprávne náležitosti predmetnej výpovede boli splnené, ako to konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.11.2012, č. k. 6Co/57/2012-164, ktorým zrušil prvý rozsudok súdu prvého stupňa v danej veci zo dňa 18.11.2011, č. k. 21C/119/2011-114. Poznamenal, že nadbytočnosť navrhovateľky vyplynula v dôsledku preukázania vykonanej organizačnej zmeny zo strany odporkyne v šk. roku 2011/2012 znížením počtu tried a zrušením 4 miest učiteľov. O výbere nadbytočného zamestnanca pritom rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere jeho rozhodnutie preskúmavať. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že výpoveď daná navrhovateľke bola v čase jej uplatnenia riadne prerokovaná odborovým orgánom v zmysle § 74 Zák. práce. Dokonca samotná navrhovateľka bola prizvaná na prerokovanie výpovede a aj sa ho zúčastnila. Vyplýva to jednak zo súhlasného stanoviska odborového orgánu k výpovedi z pracovného pomeru navrhovateľke zo dňa 7.6.2011 a potvrdila to aj svedkyňa H.. G.F. ako predsedníčka odborového orgánu. Skutočnosť, že predmetná výpoveď nebola s navrhovateľkou prerokovávaná ako s členkou odborového orgánu, súd prvého stupňa považoval za samozrejmú, keďže navrhovateľka bola zaujatou osobu, pretože výpoveď sa jej priamo týkala a jej prípadný nesúhlas by tak nebol objektívny. K námietke neplatnosti výpovede z dôvodu diskriminácie veku navrhovateľky súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka je starobnou dôchodkyňou od roku 2005, pričom súčasne so mzdou od žalovaného poberala aj starobný dôchodok. Rovnako ďalšie tri zamestnankyne, ktorým odporkyňa dala výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, sú v starobnom dôchodku. Súd prvého stupňa nemal za preukázané, že by v danej veci došlo k porušeniu § 13 ods. 2 Zák. práce a diskriminácii navrhovateľky z dôvodu veku, tým, že odporkyňa neuplatnila výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti voči zamestnankyniam v produktívnom veku, ktoré by tak stratili možnosť zamestnať sa, príp. by museli byť vedené na úrade práce. Skôr opačný postup by bol podľa neho diskriminačný. Súd prvého stupňa sa následne v zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zameral na preukázanie splnenia ponukovej povinnosti odporkyne vo vzťahu k navrhovateľke pred tým ako jej bola daná výpoveď. Keďže účinky výpovede nastávajú až jej účinným doručením zamestnancovi, aj splnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede bolo potrebné posudzovať k tomuto momentu, t. j. ku dňu 7.6.2011. Navrhovateľka na základe svojej kvalifikácie vykonávala prácu učiteľky všeobecnovzdelávacích predmetov, sčasti odborných predmetov, konkrétne ku dňu 7.10.2010 učiteľky strednej školy s 1. atestáciou v učebnom odbore: kaderník - odborné kreslenie, technológia a materiál; fotograf - odborné kreslenie; kozmetička-vizážistka - estetická výchova, odborné kreslenie, vlasová kozmetika, úprava vlasov, etická výchova. Podľa tvrdení navrhovateľky mala odporkyňa v čase doručenia výpovede navrhovateľke k dispozícii voľné pracovné miesta sekretárky riaditeľa, vrátničky, majstra odborného výcviku a výchovného poradcu. Súd prvého stupňa v tomto smere zistil, že dňa 3.8.2011 odporkyňa obdržala žiadosť K.. P., ktorá vykonávala funkciu sekretárky riaditeľa, o ukončenie pracovného pomeru ku dňu 31.8.2011. Na základe uvoľnenia tejto pracovnej pozície bola dňa 30.8.2011 uzavretá zmena pracovnej zmluvy so B.. E., ktorá bola preradená z funkcie vrátnik - informátor na funkciu sekretárky riaditeľa odporkyne. Zároveň v tento deň bola uzavretá nová pracovná zmluva s Ľ. Hajdúchom na funkciu vrátnik - informátor. Dňa 26.8.2011 F.. K., majsterka odbornej výchovy, požiadala odporkyňu o skončenie pracovného pomeru ku dňu 30.9.2011. Súd prvého stupňa uviedol, že táto pracovná pozícia samostatne u odporkyne neexistuje a priklonil sa k vyjadreniu odporkyne, že v zmysle § 33 ods. 2 písm. b/ zák. č. 317/2009 Z. z., pedagogickým zamestnancom špecialistom je výchovný poradca vykonávajúci podľa § 33 ods. 1 špecializované činnosti a riadiace činnosti súčasne s výkonom pedagogickej činnosti príslušnej kategórie alebo podkategórie pedag. zamestnanca a výkon odborných činností príslušnej kategórie odborných zamestnancov. U odporkyne funkciu výchovného poradcu k 7.6.2011 zabezpečovala H.. F.. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že odporkyňa pred výpoveďou ponúkla navrhovateľke prácu na skrátený pracovný čas 4 hodiny, čo navrhovateľka odmietla. Ochotu vykonávať funkciu výchovného poradcu so skráteným pracovným časom ponúknutým odporkyňou dňa 7.6.2011 navrhovateľka prejavila až v podaní zo dňa 16.4.2013. Súd prvého stupňa taktiež vyhodnotil aj podmienku ponuky práce - funkcie majstra odbornej výchovy, pričom dospel k záveru, že navrhovateľka skutočne nespĺňala kvalifikačné predpoklady v zmysle § 7 ods. 2 písm. c/ zák. č. 317/2009 Z. z., keďže na túto pracovnú pozíciu je potrebné dosiahnutie VŠ vzdelania 1. stupňa a súčasne vyučenie v odbore, v prípade študijného odboru kozmetička - vizážistka je potrebné úplné stredné odborné vzdelanie ukončené maturitou a nepostačuje len rekvalifikačné štúdium v odbore vizážistka neukončené maturitou, ako je to u navrhovateľky. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že odporkyňa si splnila voči navrhovateľke ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce, tým, že v čase doručenia výpovede jej ponúkla prácu na skrátený pracovný čas, keď inú vhodnú prácu pre ňu v tomto období nemala k dispozícii, resp. na niektorú funkciu navrhovateľka nemala kvalifikáciu. Vzhľadom na zamietnutie návrhu v časti neplatnosti predmetnej výpovede súd prvého stupňa poukázal aj na nedôvodnosť návrhu navrhovateľky v časti uplatnenej náhrady mzdy a návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil neplatnosť výpovede zo dňa 7.6.2011 danej jej odporkyňou a v časti náhrady mzdy, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na ust. § 61 ods. 2 a § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a uviedla, že nadbytočnosť zamestnanca musí byť následkom organizačnej zmeny, t. j. zmeny úloh u zamestnávateľa, zmeny jeho technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektivitu práce alebo iných organizačných zmien. Namietala, že výpoveď daná jej odporkyňou dňa 7.6.2011, zn. SOŠ-938/2011-PO sa neopiera o žiadne rozhodnutie zamestnávateľa a tiež sa v nej neuvádza, v dôsledku ktorého výpovedného dôvodu sa funkcia pedagogického zamestnanca - učiteľa strednej škody stáva nadbytočnou, tak ako to ustanovuje § 61 ods. 2 Zák. práce. Preto je nepreskúmateľná. Podľa navrhovateľky je aj zo zápisu z mimoriadnej porady úseku TV zo dňa 30.5.2011, o ktorý sa oprel súd prvého stupňa, zrejmé, že nedochádza k zníženiu stavu zamestnancov, ale len k zníženiu výkonov, t. j. úväzkov priamej vyučovacej činnosti štyroch menovite uvedených zamestnancov. Vytýkala súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie založil na rozhodnutí odporkyne č. XXX/XXXX zo dňa 3.6.2011 o potrebe zníženia počtu pedagogických zamestnancov o štyroch z dôvodu nadbytočnosti, hoci výpoveď sa o takéto rozhodnutie neopierala. Poukázala na obsah výpovede č. R.-XXX/XXXX-PO zo dňa 7.6.2011, z ktorého je podľa nej zrejmé, že odporkyňa ako dôvod výpovede neuviedla zníženie stavu zamestnancov, ale skutočnosť, že „funkcia pedagogického zamestnanca - učiteľ strednej školy sa stáva nadbytočnou, nakoľko v školskom roku 2011/2012 máme voči súčasnému stavu pokles tried o päť a nadväzne na to budú výrazne znížené pedagogické úväzky“. Takéto znenie výpovedného dôvodu pritom nekorešponduje s právnou požiadavkou obsiahnutou v ust. § 61 ods. 2 a § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a nie je uvedené ani v rozhodnutí o organizačnej zmene č. XXX/XXXX zo dňa 3.6.2011. Pokiaľ sa výpoveď opierala o organizačné zmeny, mali byť premietnuté v organizačnom poriadku, čo sa nestalo. Namietala tiež, že súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosť, že s organizačnou zmenou nebola oboznámená a nesprávne posúdil, že postačuje oboznámiť s organizačnou zmenou po výpovedi. Prepustenie zamestnankýň v starobnom dôchodku považovala na rozdiel od súdu prvého stupňa za evidentnú diskrimináciu z dôvodu veku. Navrhovateľka mala za to, že nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka prerokovania výpovede s odborovým orgánom a udelenie súhlasu k výpovedi odborovým orgánom. Žiadosť odporkyne o prerokovanie výpovede zo dňa 6.6.2011 a žiadosť o udelenie súhlasu k výpovedi zo dňa 6.6.2011 totiž neobsahujú náležitosti určené ust. § 61 ods. 2 Zák. práce. Rovnako nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka ponukovej povinnosti. Za splnenie tejto podmienky podľa navrhovateľky nemožno považovať oznámenie o skrátenom úväzku zo dňa 31.5.2011 č. XXX, pretože táto ponuka bola daná v čase, kedy ešte nebolo rozhodnuté o organizačnej zmene. Odporkyňa teda nepreukázala, že navrhovateľke nejakú prácu po 3.6.2011 ponúkla, hoci pre ňu mala minimálne prácu na skrátený úväzok, ktorú jej ponúkla pred rozhodnutím o organizačnej zmene. Navrhovateľka ďalej vo svojom odvolaní poukázala na jednotlivé funkcie, ktorých uvoľnenie v čase organizačnej zmeny bolo podľa jej názoru všeobecne známe. Vyjadrenia odporkyne k pozícii vrátnik považovala za účelovú obranu a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2010. Mala za to, že odporkyňa jej zámerne neponúkla pozíciu výchovného poradcu v spojení s kratším úväzkom v zmysle zák. č. 317/2009 Z. z., hoci v čase výpovede bolo verejne známe, že výchovná poradkyňa H.. Ľ. F. odchádza, pretože táto funkcia je spojená s pedagogickou činnosťou a mierne zvýhodňuje vo vyučovacej povinnosti. Dodala, že spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon tejto funkcie. Taktiež spĺňa kvalifikačné predpoklady aj pre výkon povolania majster odbornej výchovy. Podľa zák. č. 317/2009 Z. z. je totiž pre výkon majstra odbornej výchovy potrebné vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa (Bc), pričom navrhovateľka je Mgr. - II. stupeň a vyučenie v príslušnom učebnom odbore alebo v príbuznom učebnom odbore (výučný list kaderník). Zákon síce príbuzný odbor neurčuje, navrhovateľka však má 40 ročnú pedagogickú prax v odbore a je spoluautorkou celoštátnych učebníc. Tvrdenia odporkyne, s ktorými sa súd prvého stupňa stotožnil, sú preto nepravdivé. Vytkla súdu prvého stupňa, že napriek dôkazom, ktoré založila do spisu (pracovné náplne preukazujúce cvičenia z kozmetiky a vizáže vykonávané navrhovateľkou a podpísané štatutárom odporkyne, pracovnú zmluvu č. j. XXX/XX zo dňa 30.8.1970, pracovnú náplň zo dňa 15.11.2007, potvrdenie o odbornej spôsobilosti navrhovateľky vydané odporkyňou pre Akreditačnú radu MŠVV a Š SR zo dňa 7.10.2010), rozhodol, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre uvedené pracovné miesto. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolanie navrhovateľky podľa názoru odporkyne neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní. Ako to konštatoval i súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľke zo strany odporkyne spĺňa všetky zákonné podmienky. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci medzi účastníčkami konania nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľka pracovala u odporkyne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.1970 ako učiteľka strednej školy s 1. atestáciou, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 7.6.2011 odporkyňa doručila navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu nadbytočnosti. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce v znení účinnom ku dňu výpovede zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Podľa § 63 ods. 2 cit. zák. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Pokiaľ ide o formálne náležitosti výpovede danej navrhovateľke, odvolací súd zotrváva na závere prezentovanom už vo svojom prvom uznesení v danej veci zo dňa 28. novembra 2012, č. k. 6Co/57/2012-164, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 18. novembra 2011, č. k. 21C/119/2011-114, a to že výpoveď daná navrhovateľke po formálnej stránke netrpí žiadnymi vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Bola totiž zachovaná písomná forma výpovede, podpísal ju štatutárny zástupca odporkyne, navrhovateľke bola riadne doručená a aj výpovedný dôvod bol riadne konkretizovaný (§ 61 ods. 1, 2 Zák. práce). Zároveň, keďže navrhovateľka bola členkou odborového orgánu, na platnosť jej výpovede sa vyžadoval predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov (§ 240 ods. 8 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu doručenia výpovede navrhovateľke, t. j. k 7.6.2011), ktorý zástupcovia zamestnancov vyslovili dňa 7.6.2011 (viď č. l. 22). Pokiaľ navrhovateľka v tejto súvislosti argumentovala tým, že žiadosť odporkyne o prerokovanie výpovede zo dňa 6.6.2011 a žiadosť o udelenie súhlasu k výpovedi zo dňa 6.6.2011 neobsahujú náležitosti určené ust. § 61 ods. 2 Zák. práce, odvolací súd tieto námietky nepovažoval za dôvodné. Ust. § 61 ods. 2 Zák. práce totiž upravuje náležitosti samotnej výpovede, nie však žiadosti o prerokovanie výpovede odborovým orgánom či o udelenie jeho súhlasu k výpovedi. Z výpovede H.. A.V. G., predsedníčky odborovej organizácie odporkyne, na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 18.11.2011 pritom vyplynulo, že okrem žiadostí o prerokovanie výpovede 4 pracovníčok z dôvodu nadbytočnosti a osobitne navrhovateľky bol odborovej organizácii predložený aj výsledok pracovnej porady z 31.5.2011, odborovej organizácii preto boli zrejmé okolnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou ako aj jeho dôvod. Neopodstatnené podľa názoru odvolacieho súdu sú aj odvolacie námietky navrhovateľky, že predmetná výpoveď daná jej dňa 7.6.2011 sa neopiera o žiadne rozhodnutie zamestnávateľa. Odporkyňa výpoveď z pracovného pomeru zdôvodnila ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a nadbytočnosťou. Uviedla, že funkcia pedagogického zamestnanca - učiteľ strednej školy sa stáva nadbytočnou, nakoľko v školskom roku 2011/2012 má voči súčasnému stavu pokles tried o päť a nadväzne na to budú výrazne znížené pedagogické úväzky. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že predtým, ako navrhovateľke bola daná výpoveď, odporkyňa písomným rozhodnutím - zdôvodnením nadbytočnosti z 31.5.2011 (upraveným takmer totožným rozhodnutím z 3.6.2011) prijatým následne po mimoriadnej porade úseku TV konanej dňa 30.5.2011, ktorej sa zúčastnila i navrhovateľka, znížila počet tried na školský rok 2011/2012 o päť tried, v dôsledku čoho malo dôjsť k výraznému zníženiu pedagogických úväzkov, ktoré po prepočte predstavovali potrebu 14,7 pedagóga pre teoretické vyučovanie. Riaditeľka odporkyne preto rozhodla o nadbytočnosti pedagógov, konkrétne štyroch pedagogických pracovníčok. V školskom roku 2011/2012 teda v dôsledku tejto organizačnej zmeny u odporkyne došlo k zníženiu počtu tried a tým logicky aj k zrušeniu štyroch miest učiteľov, z čoho vyplynula ich nadbytočnosť. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva priama príčinná súvislosť medi rozhodnutím odporkyne o organizačnej zmene a nadbytočnosťou navrhovateľky. Nadbytočnosť s poukazom na ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce bola ako dôvod výpovede uvedená aj vo výpovedi danej navrhovateľke, a to z dôvodu poklesu tried v školskom roku 2011/2012 o päť. Takto skutkovo vymedzený dôvod je jasný, určitý, zrozumiteľný, nie je možné zameniť ho s iným dôvodom ani ho dodatočne meniť. K argumentácii navrhovateľky, že s organizačnou zmenu nebola oboznámená, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o organizačnej zmene je interným dokumentom zamestnávateľa a nie je potrebné ho vopred oznamovať dotknutému zamestnancovi, stačí ak sa o nej dozvie v čase dania výpovede. Navyše navrhovateľke v danej veci bolo už vopred zrejmé, že k takejto organizačnej zmene dôjde, keďže sa, rovnako ako ostatní zamestnanci odporkyne, zúčastnila na mimoriadnej porade úseku TV konanej dňa 30.5.2011, na ktorej podľa zápisu z nej riaditeľka odporkyne informovala o poklese počtu tried v školskom roku 2011/2012 a v nadväznosti na to o znížení výkonov. Zároveň už na tejto porade boli dotknutí pedagógovia, vrátane navrhovateľky, vyzvaní, aby sa vyjadrili, či sú ochotní pracovať ďalej na skrátené úväzky a bolo im oznámené, že v prípade odmietnutia, s nimi bude ukončený pracovný pomer pre nadbytočnosť. Tvrdenia navrhovateľky v tomto smere preto nie sú pravdivé. Pokiaľ ide o výber konkrétnych zamestnancov, ktorí sa v dôsledku organizačnej zmeny stali nadbytočnými, odvolací súd poznamenáva, že tento patrí výlučne zamestnávateľovi, t. j. v danej veci odporkyni a súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zamestnávateľom, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa. Keďže predmetná organizačná zmena riešila iba zníženie počtu pedagogických zamestnancov na tej istej pracovnej pozícii na počet potrebný na zabezpečenie vyučovacieho procesu u odporkyne v školskom roku 2011/2012, odporkyňa bola oprávnená sama rozhodnúť o výbere zamestnancov, ktorí sa pre ňu stali nadbytočnými. Ako zamestnávateľovi jej totiž patrí právo regulovať počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávala len takých zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jej potrebám. Ak teda z dôvodu nadbytočnosti ukončila pracovný pomer so zamestnankyňami v starobnom dôchodku, tento jej postup nemožno považovať za diskriminačný. Odporkyňa mala možnosť vybrať si ktorýchkoľvek pedagogických zamestnancov na predmetnej pozícii postihnutej organizačnou zmenou z dôvodu nadbytočnosti. Vo vzťahu k hmotnoprávnej podmienke platnosti výpovede, ktorou je splnenie ponukovej povinnosti a na ktorej preukázanie sa súd prvého stupňa správne zameral po zrušení v poradí prvého rozsudku v danej veci odvolacím súdom, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, konštatuje jeho správnosť a odkazuje na neho (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa s touto skutočnosťou vysporiadal v dostatočnom rozsahu a v tomto smere dospel aj k správnemu záveru. Ponuková povinnosť zamestnávateľa v prípade skončenia pracovného pomeru so zamestnancom vyplýva z vyššie citovaného ust. § 63 ods. 2 Zák. práce. V zmysle tohto ustanovenia mohla odporkyňa dať navrhovateľke platne výpoveď len v prípade, že nemala možnosť ju ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo ak navrhovateľka nebola ochotná prejsť na inú, pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej odporkyňa ponúkla v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, či podrobiť sa predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Zamestnávateľ musí v prvom rade ponúknuť zamestnancovi vhodné voľné pracovné miesto, ktoré zodpovedá kvalifikácii, zdravotnému stavu, skúsenostiam, zručnostiam a spôsobilosti zamestnanca na prácu. Ak zamestnanec takúto prácu odmietol, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď. V prípade, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takéto vhodné voľné pracovné miesto, je povinný ponúknuť mu aj inú voľnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú. Ak má zamestnávateľ viacero voľných pracovných miest vhodných pre zamestnanca, splní si svoju ponukovú povinnosť tým, že zamestnancovi ponúkne čo i len jedno z takýchto miest, nemusí mu ponúknuť všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné. V danej veci z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporkyňa ponúkla navrhovateľke pokračovanie v práci na skrátený úväzok už na mimoriadnej porade úseku TV konanej dňa 30.5.2011, na ktorej sa zúčastnila aj navrhovateľka a v dôsledku záverov z ktorej došlo u odporkyne k organizačnej zmene, s tým, aby sa navrhovateľka vyjadrila do 3.6.2011, či túto ponuku prijme. Následne odporkyňa ponúkla navrhovateľke prácu na skrátený úväzok v školskom roku 2011/2012 aj písomne, listom zo dňa 31.5.2011, ktorý si navrhovateľka prevzala osobne dňa 1.6.2011 s tým, aby v lehote do 11:00 hod. 3.6.2011 zaslala svoje písomné stanovisko k uvedenej ponuke. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa ponúkla navrhovateľke vhodnú prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii, resp. totožnú s prácou, ktorú pre odporkyňu vykonávala aj predtým, ale na kratší pracovný čas. Navrhovateľka na túto ponuku práce na kratší pracovný čas reagovala listom zo dňa 2.6.2011, doručeným odporkyni dňa 3.6.2011, tak, že žiadala prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, z čoho možno vyvodiť, že ponuku práce na kratší pracovný čas odmietla. Odporkyňa si teda splnila svoju ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce, navrhovateľke ponúkla vhodnú prácu na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, navrhovateľka však takúto prácu neprijala, odmietla ju. Preto odporkyňa bola oprávnená skončiť s navrhovateľkou pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, táto výpoveď nie je neplatná pre nesplnenie ponukovej povinnosti odporkyne a odvolacie námietky navrhovateľky nie sú dôvodné. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že oznámenie o skrátenom úväzku zo dňa 31.5.2011 nemožno považovať za splnenie ponukovej povinnosti odporkyne, pretože táto ponuka bola daná v čase, kedy ešte nebolo rozhodnuté o organizačnej zmene, odvolací súd ani takúto odvolaciu argumentáciu nepovažoval za dôvodnú. Je pravdou, že zamestnávateľ musí ponukovú povinnosť splniť predtým, ako dá zamestnancovi výpoveď, avšak najskôr v čase kedy je už zrejmé k akej organizačnej zmene dôjde, a teda kedy už vie posúdiť, ktoré pracovné miesta bude mať voľné, čo je spravidla až po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene. V prejednávanej veci boli v priebehu konania predložené dve takmer identické rozhodnutia odporkyne - zdôvodnenia nadbytočnosti, zo dňa 31.5.2011 (č. l. 109) a zo dňa 3.6.2011 (č. l. 20). Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 18.11.2011 bolo rozhodnutie z 31.5.2011 prílohou žiadosti o prerokovanie výpovede odborovým orgánom. Malo však právnu vadu, keďže neobsahovalo presné znenie odseku paragrafovaného znenia § 63 Zák. práce, a preto ho odporkyňa opravila - vyhotovila rozhodnutie už bez právnej vady s dátumom 3.6.2011. Podľa názoru odvolacieho súdu teda o organizačnej zmene u odporkyne bolo rozhodnuté už prvým rozhodnutím zo dňa 31.5.2011, resp. už na základe výsledkov z mimoriadnej porady úseku TV konanej u odporkyne dňa 30.5.2011 bolo zrejmé, aké organizačné zmeny budú prijaté a rozhodnutie datované na 3.6.2011 len opravovalo jej prvé rozhodnutie. Odporkyňa preto nebola po 3.6.2011 povinná opätovne ponúknuť navrhovateľke vhodné voľné pracovné miesto, keď tak urobila už dvakrát pred týmto dátumom a ponúkla navrhovateľke prácu na kratší pracovný čas v čase, kedy už bolo zrejmé aké organizačné zmeny u nej nastanú a predtým ako jej bola daná výpoveď. Aj toto svedčí o splnení si ponukovej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke. Odvolací súd navyše považoval odvolacie námietky navrhovateľky týkajúce sa nesplnenia ponukovej povinnosti po 3.6.2011 za účelové aj z toho dôvodu, že navrhovateľka v priebehu konania (napr. na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 18.11.2011) považovala za účelovo vypracované rozhodnutie odporkyne zo dňa 3.6.2011 (v ktorom odporkyňa už neuviedla, že nadbytočné zamestnankyne sú starobnými dôchodkyňami) a žiadala, aby ho súd prvého stupňa nebral do úvahy a aby vychádzal z rozhodnutia zo dňa 31.5.2011, kým v podanom odvolaní účelovo zmenila svoju argumentáciu a odvolávala sa na rozhodnutie odporkyne o organizačnej zmene zo dňa 3.6.2011, po ktorom si podľa jej názoru odporkyňa nesplnila ponukovú povinnosť. Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľky k ostatným funkciám, ktorých uvoľnenie v čase organizačnej zmeny bolo podľa jej názoru všeobecne známe a pre ktoré podľa nej spĺňala kvalifikáciu, odvolací súd uvádza, že ak by aj odporkyňa skutočne mala iné voľné pracovné miesto vhodné pre navrhovateľku, nebola povinná jej ho ponúknuť, keďže ponukovú povinnosť si splnila už ponúknutím práce na kratší pracovný čas. Ako totiž vyplýva aj z vyššie uvedeného, ak má zamestnávateľ viacero pracovných miest vhodných pre zamestnanca, postačuje, ak mu ponúkne jedno z týchto miest podľa vlastného uváženia. Nie je povinnosťou zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné, resp. v prípade ak zamestnanec odmietne prvé ponúknuté voľné vhodné pracovné miesto, zamestnávateľ nie je povinný ponúkať mu ďalšie a jeho ponuková povinnosť sa považuje za splnenú, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a navyše v odvolacom konaní jej ani žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.