Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/31/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311213198 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1311213198.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci navrhovateľa: UTi Logistics Slovakia s.r.o., Diaľničná cesta 5, 903 01 Senec, IČO: 36 467 308, zast.: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 857 076 a JUDr. Andrea Čupeľová, advokátka, Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: MO Slovakia s.r.o., Ľudové námestie 4/488, 831 03 Bratislava, IČO: 35 852 933, zast.: JUDr. Timotej Minarovič, advokát, A. Žarnova 1, 917 02 Trnava, o zaplatenie 12.206,36 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24 Cb/17/2012-216 zo dňa 11.01.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 24 Cb/17/2012 - 216 zo dňa 11.01.2013 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa s poukazom na ust. §§ 261 ods. 1, 601, 603 ods. 1, 577 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.) uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.203,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.206,36 eur od 21.05.2009 do zaplatenia a zo sumy 996,75 eur od 11.06.2009 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Tretím výrokom navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi, k rukám jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 1.514,71 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 1.163,35 eur a iných trov konania vo výške 351,36 eur podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 28.10.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2011, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 12.206,36 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.206,36 eur od 21.05.2009 do zaplatenia a zo sumy 10.000 eur od 11.06.2009 do zaplatenia. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že mu odporca nezaplatil za obstaranie zahraničnej prepravy, ktorú si u neho objednal, a to faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2009, na sumu 16.084,34 eur, splatnú dňa 02.03.2009, ktorou odporcovi vyúčtoval dohodnutú cenu za miestnu prepravu diplomatického carga v Damašku v Sýrii. Túto fakturovanú sumu ešte znížil dobropisom zo dňa 10.06.2009 o 6.084,34 eur, t.j. na sumu 10.000 eur. Okrem toho mu odporca nezaplatil ani faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 20.04.2009, na sumu 2.206,36 eur, splatnú dňa 20.05.2009, ktorou mu vyúčtoval tzv. handling a poplatky na bratislavskom letisku, súvisiace so zásielkou liekov od odosielateľa zo Saudskej Arábie pre príjemcu MED-ART s.r.o., Nitra. Odporca v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že faktúra za miestnu prepravu z letiska v Damašku do sídla slovenského veľvyslanectva, nie je vôbec špecifikovaná, nie je zrejmé, ako navrhovateľ dospel k sume 16.084,34 eur, resp. ako ju vypočítal. Porovnaním s cenou leteckej prepravy tejto zásielky z Viedne do Damašku vo výške 2.493,40 eur je zjavné, že ide o pochybenie zo strany navrhovateľa. Na tejto sume sa s navrhovateľom ani nikdy nedohodol. Na chybu navrhovateľa ihneď upozornil, vstúpil s ním do rokovania, no navrhovateľ fakturovanú sumu dobropisom znížil len na 10.000 eur. K druhej žalovanej sume 2.206,36 eur uviedol, že podľa navrhovateľom predloženého návrhu prepravnej zmluvy č. XXX XXXXX mal odporca požiadať navrhovateľa o prepravu tovaru z letiska v Bratislave do Nitry pre spoločnosť MED-ART s.r.o.. Túto prepravu navrhovateľ nakoniec neuskutočnil, ale miesto neho ho vykonala spoločnosť Slovak Air Services, s.r.o., ktorej za prepravu spoločnosť MED- ART s. r. o. zaplatila dňa 24.04.2009 sumu 264,42 eur. Keďže nedošlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy a navrhovateľ ani neuskutočnil prepravu podľa nej, nemá nárok na zaplatenie od odporcu za neuskutočnené plnenie. Čo sa týka sumy 2.206,36 eur vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXX, súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tejto časti je návrh dôvodný. Podľa súdu z korešpondencie medzi pracovníčkami odporcu a navrhovateľa vyplynulo, že došlo k dohode o cene v tejto výške, a to za tzv. handling tovaru na bratislavskom letisku, a to k dohode o cene len za úkony na letisku, nie za prepravu tovaru. Pokiaľ ide o cenu miestnej prepravy v Damašku, súd prvého stupňa poukázal na to, že v cenníku zaslanom odporcovi dňa 17.12.2008 išlo o zjavnú chybu. Cena 20 eur mala byť účtovaná za každých 100 kg zásielky a nie za každý 1 kg. Súd teda neuveril svedkyni navrhovateľa, G. T. (predtým M.Í.), ktorá trvala na tom, že kalkulácia je správna. Naopak, súd uveril svedkyni odporcu, G. G.F., ktorá tvrdila, že ešte pred uskutočnením prepravy jej G. T. v telefonáte potvrdila, že urobila chybu, a že cena je taká, ako aj v ostatných prepravách, t.j. 20 euro/100 kg. O tomto závere nemal súd vážnejšie pochybnosti, o jeho správnosti svedčia aj ďalšie dôkazy. Cena súčasne dojednávanej miestnej prepravy diplomatického carga o hmotnosti 884 kg v Káhire predstavovala sumu 1.442,96 eur a v Delhi, pri hmotnosti 692 kg, sumu 664,92 eur. Navrhovateľ ani jeho svedkyňa (ktorá je stále zamestnankyňou navrhovateľa) nevedeli dôveryhodne vysvetliť, prečo cena miestnej prepravy zásielky o hmotnosti 852 kg v Damašku bola 16.084,34 eur, teda mala niekoľkonásobne prevyšovať cenu miestnej prepravy v Káhire alebo v Delhi. Nevedeli vysvetliť, prečo cena DDU costs nad 100 kg má byť v Sýrii 100-násobne vyššia, hoci všetky prepravy boli dojednávané súčasne. Na položené otázky svedkyňa odpovedala vyhýbavo a nejasne, napr. že kolegov v Sýrii sa na dôvod vysokej ceny nikdy nepýtala, že možno sú tam poplatky za bezpečnosť, možno potrebujú konvoj a pod.. Pri jej sedemročnej praxi v odbore dojednávania medzinárodnej prepravy súd nemohol uveriť tomu, že by si nenechala tak vysokú cenu odôvodniť. Jej svedectvo súd hodnotil ako nedôveryhodné. Ako zavádzajúcu súd hodnotil aj argumentáciu navrhovateľa, že odporca si bol vedomý toho, že celkové náklady na prepravu budú vo výške cca 18.672 eur, keďže na túto sumu zaslal navrhovateľovi pro - forma faktúru za vykonanie prepravy. Vystavená pro- forma faktúra evidentne nemá žiadnu súvislosť s cenou prepravy, udáva hodnotu prepravovanej zásielky, čo je všeobecne známe, Ani faktúru č. XXX/A spoločnosti Antarsped International Ltd., Damašk, zo dňa 02.02.2009, súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť ostatné dôkazy a preukázať dôvodnosť vyúčtovanej sumy 16.084,34 eur. Z tohto dôkazu nevyplýva, že navrhovateľ fakturovanú sumu aj zaplatil, okrem toho faktúra znie iba na sumu 4.604,- USD, t.j. 3.608,15 eur. Podstatné ale je, že navrhovateľ sa zaplatenia domáhal titulom dohodnutej ceny podľa cenníka, čo výslovne potvrdila aj jeho právna zástupkyňa na prvom pojednávaní. Skutočné náklady navrhovateľa preto neboli pre rozhodnutie sporu relevantné. Na základe uvedeného mal navrhovateľ odporcovi podľa cenníka správne účtovať cenu prepravy diplomatickej zásielky o hmotnosti 862 kg takto: delivery order: 50,00 eur DDU costs: 602,40 eur (450 eur + 152,40 eur) THC: 91,44 eur delivery: 237,67 eur lifttruck: 15,24 eur spolu: 996,75 eur. Súd prvého stupňa zdôraznil, že ide o ten istý výpočet, akým špecifikoval navrhovateľ svoj nárok v priebehu konania. Rozdiel medzi obidvomi výpočtami je iba v tom, že podľa navrhovateľa sa za váhu tovaru prevyšujúcu 100 kg malo platiť neuveriteľných 15.240 eur, no podľa súdu iba 152,40 eur. Súd prvého stupňa zdôraznil, že navrhovateľovi by sumu 10.000 eur za miestnu prepravu nepriznal ani v tom prípade, že by nebola preukázaná ústna dohoda o správnej cene, t.j. dodatočná oprava zrejmej nesprávnosti v kalkulácii. V takom prípade by súd určite použil § 265 Obchodného zákonníka, prípadne ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Priznaná čiastka predstavuje 2.206,36 eur plus 996,75 eur, t.j. sumu 3.203,11 eur. Neuhradením týchto oprávnených súm v lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto je povinný, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, platiť aj úrok z omeškania v zákonnej 9 % - nej sadzbe. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Odporca mal v konaní pomerný úspech zodpovedajúci 74 % - ám, po odpočítaní jeho neúspechu zodpovedajúceho 26 % - ám mu preto patrí 48 % - ná náhrada účelných trov konania. Trovy konania odporcu predstavujú zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 732 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.423,65 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo šiestich úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, 3 x účasť na pojednávaní, písomné vyjadrenie zo dňa 26.10.2012) po 287,14 eur, režijného paušálu 5 x 7,63 eur, 1 x 7,81 eur, náhrady cestovného vo výške 97,19 eur (32,39 eur + 32,74 eur + 32,06 eur) za použite vozidla F. U., evidenčné č. H. XXX N., pri ceste na pojednávania v dňoch 25.05.2012, 11.09.2012 a 11.01.2013 z Trnavy do Bratislavy a späť, vždy za 108 km, pri priemernej potrebe 7,5l/100 km, cene 1 l paliva vo výške 1,559 eur/l, 1,602 eur/l a 1,519 eur/ l a základnej sadzbe 0,183 eur/km a náhrady za stratu času pri ceste na pojednávania vo výške 153,72 eur, za 8 polhodín po 12,71 eur a 4 polhodiny po 13,01 eur, všetko podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za ostatné úkony právnej služby nebola odporcovi náhrada priznaná z dôvodu, že tieto neboli účelné. Pojednávanie dňa 11.06.2012 sa muselo konať navyše v podstate iba z toho dôvodu, že právny zástupca odporcu nebol na prvé pojednávanie riadne pripravený a nevedel sa vyjadriť k niektorým skutkovým tvrdeniam navrhovateľa, čo má samozrejme vplyv na rozsah dokazovania (§ 118 ods. 2 O. s. p.). Odporcovi preto nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia ani za následné vyjadrenie jeho právneho zástupcu zo dňa 01.06.2102. Trovy konania odporcu tak spolu predstavujú sumu 3.155,65 eur, z ktorej 48 % je prisúdená náhrada 1.514,71 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa odvolal v rozsahu, v akom súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 996,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 996,75 od 11.06.2009 do zaplatenia. Uviedol, že zo svedeckej výpovede pani G. vyplývajú nejasnosti a rozporuplné závery. Je tu rozpor v argumentácii pani G., ktorá tvrdila, že zmeny ceny prepravy jej telefonicky potvrdila pani T., pričom tento telefonát sa mal uskutočniť pred uskutočnením prepravy. Je však preukázané, že pani T. zaslala nacenenie prepravy vo výške, v akej ho navrhovateľ žaluje, e-mailom zo dňa 17.12.2008, pričom e-mailom zo dňa 27.01.2009 potvrdila, že táto cena prepravy sa nezmenila. Ak by pani T. bola telefonicky dohodla s pani G. zmenu ceny prepravy, nebola by jej dňa 27.01.2009 potvrdzovala, že sa cena prepravy nezmenila a zostala rovnaká, ako bola kalkulovaná v decembri 2008. Súd tiež nesprávne interpretoval e-mailovú komunikáciu medzi pani G. a pani T. zo dňa 12.01.2009. Potvrdenie o tom, že ceny sú rovnaké, sa v žiadnom prípade nevzťahovalo k tomu, že by preprava tovaru do Káhiry, Dillí a Damašku mala byť rovnaká, ale že pôvodné nacenenia zo strany navrhovateľa zostávajú rovnaké, ako boli nacenené v skoršej komunikácii oboch svedkýň, a to konkrétne v e-mailoch zo dňa 17.12.2008. Skutočnosť, že objednávka odporcu voči navrhovateľovi sa vzťahovala na tri destinácie, nič nemení na skutočnosti, že pre každú z prepráv týkajúcu sa týchto troch destinácií bol zo strany navrhovateľa zaslaný odporcovi samostatný cenník. Navrhovateľ predložil súdu dôkaz o tom, že za vykonanie spornej prepravy zaplatil u svojho dodávateľa sumu 4.604,- USD, ktorá po prepočte predstavuje sumu 3.608,15 eur. Už z toho je zrejmé, že náklad navrhovateľa bol neporovnateľne vyšší oproti cene, ktorú súd priznal navrhovateľovi rozsudkom, t. j. 996,75 eur. Preto nesúhlasí s argumentom súdu, že došlo k chybe v cenníku, kedy mala byť účtovaná cena DDU costs 20 eur za každých 100 kg a nie za každý dodatočný kilogram prevyšujúci hmotnosť 100 kg. Faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 16.084,34 eur, ktorou navrhovateľ fakturoval vykonanie lokálnej dopravy v Damašku, odporca namietal z dôvodu, že pravdepodobne došlo k chybnému výpočtu ceny prepravy zamestnankyňou odporcu pani G., čo naznačujú aj rukou vpísané sumy do cenníka navrhovateľa, ktorý zamestnankyňa odporcu zaslala navrhovateľovi e-mailom dňa 18.03.2009. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že sa zamestnankyňa odporcu pomýlila pri výpočte v časti DDU costs, kedy k základnej sume 450 eur predstavujúcej sumu za 100 kg nákladu pripočítala len sumu 120 eur, a to napriek tomu, že hmotnosť nákladu prevyšovala 100 kg o ďalších 762 kg, pričom za každý takýto dodatočný kilogram mala účtovať sumu 20 eur. Takto však nepostupovala, a preto došlo pravdepodobne na strane odporcu k pochybeniu ohľadom výpočtu ceny prepravy. Z toho dôvodu odporca súhlasil s vystavením dobropisu č. XXXXXXXXX na sumu 6.084,34 eur, pričom súčasťou týchto dohôd malo byť pokračovanie spolupráce oboch účastníkov za obojstranne zvýhodnených podmienok. Skutočnosť, že nezrovnalosť ohľadne výpočtu ceny prepravy bola spôsobená osobnou chybou pani G. je zrejmá aj zo svedeckej výpovede pani G., v ktorej uviedla, že konateľ odporcu - pán Ľ. N.Á. jej niekoľkokrát uviedol, že uvedenú sumu bude od nej vymáhať, nakoľko chyba vznikla na jej strane. Pani G. pracovala u odporcu dlhšiu dobu, v rámci ktorej bola kontaktnou osobou pre zadávanie prepráv , preto je zvláštne, že by sa uspokojila len s ústnym potvrdením zle nacenenej objednávky. Vedela, že akékoľvek objednávky, nacenenia a potvrdenia objednávok sa vždy potvrdzovali písomne a v žiadnom inom prípade nikdy nedošlo k ústnej dohode o podmienkach prepravy, prípadne o ich zmene. Preto výpoveď pani G. je nedôveryhodná a ničím nepodložená. Cena prepravy do Damašku bola navrhovateľom vypočítaná a fakturovaná správne, t. j. podľa vzorca stanoveného v cenníku zaslanom navrhovateľom odporcovi dňa 17.12.2008. Kým navrhovateľ predložil súdu e-mailovú komunikáciu, z ktorej jasne vyplýva dohoda strán o cene prepravy, odporca všetky dôkazy svedčiace v prospech navrhovateľa spochybnil jedine svedeckou výpoveďou pani G.. Odporca nepredložil žiaden dôkaz a neuniesol dôkazné bremeno. Zdôraznil, že konanie navrhovateľa nie je v žiadnom prípade v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Navrhovateľ za vykonanie prepravy, ktorú si u neho objednal odporca, vynaložil sumu vo výške 3.608,15 eur, pričom reálne vyfakturoval odporcovi sumu vo výške 10.000 eur. Takýto rozdiel nemožno v žiadnom prípade považovať za neštandardný, respektíve neprimeraný. Zdôraznil, že náklad navrhovateľa za vykonanie prepravy bol porovnateľne vyšší oproti cene, ktorú súd priznal navrhovateľovi rozsudkom (996,75 eur), čo by si navrhovateľ z obchodného hľadiska nemohol dovoliť. Ďalej navrhovateľ upozornil na nesprávnosť výroku rozsudku, podľa ktorého bola navrhovateľovi priznaná istina vo výške 3.203,11 eur, časť ktorej by mala predstavovať suma 2.206,36 eur. Zvyšná časť by potom mala byť sumách 997 eur. Z odôvodnenia rozsudku však vyplýva, že súd navrhovateľovi priznal sumu istiny vo výške 996,75 eur a nie suma 997 eur. Domnieva sa preto, že vo výroku rozsudku došlo k chybe v počítaní, kedy mala byť navrhovateľovi priznaná suma istiny vo výške 3.203 eur a súd mal v tomto prípade postupovať podľa § 164 O.s.p.. Preto žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.206,36 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.206,36 eur odo dňa 21.05.2009 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10.000 eur odo dňa 11.06.2009 do zaplatenia, ako aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 19.04.2013, ktorý uviedol, že navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by už nebol prezentoval na pojednávaní alebo ktoré by nebol poslal v písomnej forme. Je toho názoru, že prvostupňový súd v napadnutej časti rozsudku správne vyhodnotil právne relevantné skutočnosti, správne aplikoval právne normy, dospel k správnym právnym záverom a vyniesol správny rozsudok. Navrhovateľ sa v argumentácii odvolania snaží najmä účelovo, zavádzajúcim spôsobom spochybniť výpoveď svedkyne G. G. a rovnakým spôsobom aj prezentovať ďalšie predložené dôkazy a docieliť tým zmenu napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že dôkazy o cenových ponukách, ktoré predložil navrhovateľ na pojednávaní dňa 11.09.2012, sú zavádzajúce, pre účely tohto konania bezpredmetné. Ide o aktuálnu ponuku prepravu z internetovej stránky, o prepravcu X. I., ktorý doručuje zásielky, ako to aj na predloženom dokumente uvádza v nesledujúci pracovný deň dopoludnia v celej Európe a v určený čas doručenia v rámci celého sveta. V tomto sporovom prípade sa však jednalo o bežné doručenie zásielky, nie expresné. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ sa snaží zneužiť zjavnú písaciu chybu v komunikácii medzi zamestnancami navrhovateľa a odporcu, ktorá však bola odstránená, ako to vypovedala svedkyňa G.. Navrhovateľov postup o priznanie žalovanej sumy predstavuje podľa názoru odporcu pokus o zneužitie práva zo strany navrhovateľa, a preto takýto postup nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 24 Cb/17/2012 - 216 zo dňa 11.01.2013 v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 26.03.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa a s vyjadrením odporcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa a zaujal stanovisko len k tým argumentom odvolateľa, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Je nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje ustanoveniami o zasielateľskej zmluve. Podľa § 601 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.) zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Podľa ods. 2 zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu. Podľa § 602 ods. 1 v rámci zmluvy je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu. Zasielateľ je povinný upozorniť príkazcu na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov. Ak zasielateľ nedostane od príkazcu potrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie. Pri nebezpečenstve z omeškania je však povinný postupovať aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac chránené záujmy príkazcu, ktoré sú zasielateľovi známe. Podľa § 603 ods. 1 pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe. Podľa § 607 ods. 1 zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku. Predmetom odvolania je nepriznanie nároku navrhovateľa na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 10.000 eur (po odpočítaní dobropisu na sumu 6.084,34 eur) za miestnu prepravu z letiska v Damašku do sídla slovenského veľvyslanectva v Damašku. Podľa Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky bod 6.1.4. príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi včas dohodnutú odplatu, ak odplata nebola dohodnutá, potom odplatu podľa sadzieb zasielateľa platných v čase uzavretia zasielateľskej zmluvy. Ak nie sú k dispozícii sadzby zasielateľa, potom odplatu obvyklú v čase uzatvorenia zmluvy. Je nesporné, že dňa 19.01.2009 si odporca u navrhovateľa objednal prepravu okrem do Damašku aj do Egypta a Indie (č.l. 80 - 82). Z predloženej komunikácie medzi pracovníčkami účastníkov konania nevyplýva žiadna dohoda o cene miestnej prepravy ani o odsúhlasení ceny. Výška fakturovanej ceny nevyplýva ani z cenového predpisu a nejde ani o obvyklú cenu. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa, že v prípade fakturácie miestnej prepravy išlo o zrejmú chybu, o čom svedčí aj to, že letecká preprava z Viedne do Damašku bola v sume 2.493,40 eur a miestna preprava predstavovala sumu 16.084,34 eur. O tom, že odporca upozornil navrhovateľa na chybný výpočet, svedčí e-mail odporcu zo dňa 18.03.2009 s prílohou, kde odporca poukázal na chybu v cenovej ponuke navrhovateľa (č.l. 90). Chyba spočívala v tom, že podľa navrhovateľa sa malo platiť ... + 20/kg up to 1000 kg, pričom správne malo byť ...+ 20/100 kg up to 1000 kg. Takisto skutočnosť, že navrhovateľ odporcovi dobropisoval čiastku 6.084,34 eur nasvedčuje tomu, že ani navrhovateľ si nebol istý fakturovanou čiastkou. V prípade odoslania e-mailu dňa 18.03.2009 s prílohou, kde odporca poukázal na chybu v cenovej ponuke navrhovateľa, mal navrhovateľ postupovať v zmysle § 602 ods. 1 a vyjasniť si s odporcom cenovú ponuku. Nakoľko tak navrhovateľ neurobil, k dohode o cene nedošlo. Ani pro - forma faktúra nemá nič spoločné s tvorbou ceny za miestnu prepravu. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že nezrovnalosť ohľadne výpočtu ceny bola spôsobená osobnou chybou pani G., o čom svedčí aj to, že konateľ odporcu - pán N. jej niekoľkokrát uviedol, že uvedenú sumu bude od nej vymáhať. Taktiež nebol zistený nesprávny výrok súdu prvého stupňa ohľadne priznanej sumy 3.203,11 eur. Rozdiel sumy, ktorú navrhovateľ vynaložil na vykonanie prepravy (3.608,15 eur) a reálna suma, ktorú vyfakturoval odporcu (10.000 eur) sa odvolaciemu súdu javí ako neprimeraný. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich v zmysle § 151 ods. 1, 2 O.s.p. nevyčíslil. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.