Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/639/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311214491 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1311214491.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Villa Vino Rača, a.s., IČO: 00 190 268, so sídlom v Bratislave, Pri vinohradoch 2, zast. advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, so sídlom v Pezinku, Novomeského 25, proti odporcovi: PROFFESING, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Račianska 30/A, zast. advokátom JUDr. Petrom Bizubom, so sídlom v Bratislave, Kollárovo nám. 9, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, zo dňa 24.6.2013, č.k. 7C/144/2011-136, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a . II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, zo dňa 24.6.2013, č.k. 7C/144/2011-136 vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách konania ho m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 559,16 eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Bizuba, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 79,89 eur k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Petra Bizuba, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi pôvodne vypratania časti pozemku nachádzajúceho sa v k. ú. J., X. X.. Č.. XXXX/XX - Č. H. V. XXXX F., bližšie špecifikovanú v návrhu a označenú ako skládka č. 1 o výmere 3594 m2 (kubatúra 14840 m3), ďalej skládka č. 3 o výmere 787 m2 (kubatúra 2183 m3) a skládka č. 4 o výmere 782 m2 (kubatúra 1184 m3) a vydať túto nehnuteľnosť navrhovateľovi, všetko v lehote 10 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 559,16 eur. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľ v návrhu argumentoval tým, že je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, s odporcom uzavrel nájomnú zmluvu k nehnuteľnostiam, pričom platnosť nájomnej zmluvy bola ukončená k 1.7.2007. Navrhovateľ poukázal na to, že na predmete nájmu (pozemky) po ukončení nájomnej zmluvy zostala skládka materiálov, konkrétne odpadu rôzneho charakteru, zeminy, asfaltu, muriva a zeminy vedľa kanála, všetko cca 21.563 m3, ktorá skládka je vlastníctvom odporcu a vznikla výlučne výkonom jeho podnikateľskej činnosti, vykonávanej v danom čase aj na prenajatom pozemku. Navrhovateľ svoj návrh upresnil podaním doručeným na súd 30.07.2012. Odporca sa v konaní bránil tým, že po ukončení nájmu sa zástupcovia sporových strán dohodli, že zvyšok odpadu navezený odporcom použije navrhovateľ na rôzne spracovanie a vyrovnanie terénnych nerovností na svojich nehnuteľnostiach v okolí skládky, a napriek tomu po 5 rokoch od skončenia nájmu sa navrhovateľ dožaduje vypratania nehnuteľností. Odporca poukázal na fotodokumentáciu navrhovateľa zo 17.3.2008, na ktorej sú snímky skládok v priestoroch, kde navrhovateľ skladoval odpady a porovnal ju s fotografiami z mája 2012, na základe ktorým porovnal minulý stav so súčasným. Odporca mal zato, že na prenajatej nehnuteľnosti po skončení nájmu ostal určitý odpad ním produkovaný, tento však mienil navrhovateľ využiť na ním uvažované zemné úpravy, resp. ďalšou činnosťou navrhovateľa pri prevádzkovaní skládky došlo k premiestneniu, prípadne k zmiešaniu, alebo zakrytiu pôvodných odpadov produkovaných odporcom. Navrhovateľ poukázal, že z týchto dôvodov nie je možné ani len odhadom určiť aké množstvo odpadov produkovaných odporcom na skládke ostalo, resp. sa nachádza v súčasnosti. Ďalej napadol hodnovernosť geografického označenia umiestnenia zeminy (dôkaz predložený navrhovateľom 29.9.2011), pričom zdôraznil, že toto grafické označenie nepreukazuje súčasnú existenciu odpadov na pozemku navrhovateľa ani nekorešponduje so zábermi z fotografií, ktoré zhotovil odporca pre toto súdne konanie (č. l. 48 nasl.). Nehnuteľnosť neužíva minimálne 4 roky, riadne ju odovzdal navrhovateľovi a odpad, ktorého vypratania sa navrhovateľ domáha po sebe nezanechal. Po vykonaní dokazovania vo veci ju súd prvého stupňa právne posúdil podľa ust. §§ 123, 124, 126 ods. 1, 127, 676 ods. 1 a § 682 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva svedčiaceho k pozemkom, na ktorých podľa jeho vyjadrenia sa nachádza viacero skládok odpadovej zeminy, a to na parc. č. XXXX/XXX - zast. plochy a nádvoria, skládka 1 o výmere 88 m2, parc. č. XXXX/XXX - zast. plochy a nádvoria, skládka č. 1 - b o výmere 23 m2, parc. č. XXXX/XX - ost. plochy, skládka 1 - c o výmere 1545 m2 a skládka č. 3 o výmere 787 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX, A.. Ú. J.. Ďalej sa domáhal vypratania parc. č. XXXX - orná pôda, skládka 1 - d o výmere 1030 m2, parc. č. XXXX/X - ost. plochy, skládka č. 1 - e, o výmere 275 m2, parc. č. XXXX - orná pôda, skládka č. 1 - f o výmere 633 m2 a skládka č. 4 o výmere 782 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX V. A.. Ú.. J.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola v minulosti uzavretá nájomná zmluva, trvanie ktorej bolo ukončené ku dňu 1.7.2007. Rovnako nebol nesporný účel nájmu (skládka stavebného odpadu a recyklačné stredisko), ako aj to, že odporca riadne odovzdal nehnuteľnosť po ukončení doby nájmu navrhovateľovi, pričom samotný návrh na vypratanie nehnuteľnosti bol podaný až 30.11.2011, teda v čase dávno po ukončení aj ďalšej nájomnej zmluvy s tretím subjektom, spoločnosťou PROLEX, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Geologická 21. Nájomná zmluva s touto spoločnosťou mala trvať od 15.9.2008 do 15.3.2009. V danom prípade ide o priamu vlastnícku žalobu vlastníka pozemku na vypratanie hnuteľných vecí z jeho nehnuteľnosti (skládok) podľa § 126 OZ. Žaloba na vypratanie pozemku poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má neoprávnene na tomto pozemku umiestnené svoje veci, a to bez ohľadu na to, či sa na tomto pozemku nachádza hnuteľná, alebo nehnuteľná vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba na vypratanie smeruje. Súdnej ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa možno domáhať okrem iného typickou vlastníckou žalobou podľa § 126 ods.1 OZ (vindikačnou žalobou), teda žalobou na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti). Základnou podmienkou úspechu vindikačnej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva, teda aktívna legitimácia navrhovateľa v danom spore, ako aj skutočnosť, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka. Vlastnícke právo podľa § 123 a nasl. OZ je výlučným a priamym panstvom nad vecou a dáva vlastníkovi moc, aby výlučne podľa svojej vôle s vecou nakladal, je právom absolútnym, pôsobiacim proti všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva. Je teda potrebné diferencovať vzťah vlastnícky a vzťah nájomný, kde každý z nich sa riadi iným právnym režimom a zákonné ustanovenia nie je možné vzájomne aplikovať. Súd mal v konaní preukázané vlastníctvo navrhovateľa k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú sporné skládky, avšak navrhovateľ žiadnym právne relevantným dôkazom nepreukázal, že skládky, ktorých odstránenia sa žalobou domáhal, sú vlastníctvom odporcu, že tieto skládky zanechal odporca po skončení doby nájmu k 1.7.2007. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a kedy teda výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno je na tom z účastníkov konania, ktorý z existencie určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide teda o účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okresný súd mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, čo sa i odrazilo na výsledku súdneho konania. Skutočnosť, že dal geodetovi D.. P. I. vyhotoviť polohopisný a výškopisný plán (vyhotovený 23.9.2011), v ktorom v skutočnosti zameral i jednotlivé skládky, ešte neznamená, že tieto skládky zanechal odporca ešte v roku 2007, nič z tohto dôkazu súd nemohol pričítať v prospech navrhovateľa. Takisto skutočnosť, že navrhovateľ v krátkom čase po ukončení nájomnej zmluvy s odporcom uzavrel novú nájomnú zmluvu s tretím subjektom k totožnej nehnuteľnosti napriek tomu, že na sporných nehnuteľnostiach sa mali nachádzať skládky, svedčí len v prospech odporcu. Z korešpondencie bolo preukázané, že sporové strany sa ešte dohadovali o určitých veciach v súvislosti so zvyšným odpadom, avšak navrhovateľ opätovne v konaní nepreukázal, že sa jedná o totožný odpad, ktorého vypratania sa domáhal touto žalobou. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého v konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu v celej uplatnenej výške. Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal proti prvostupňovému rozsudku včas odvolanie. Ako dôvod podania odvolania uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolaním napadol aj výrok o trovách konania v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku. Odporca súdny poplatok neplatil, tento v plnej výške zaplatil navrhovateľ dňa 4.1.2012, a preto mu nevzniká nárok na jeho náhradu. Uviedol, že v súdnom konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že odporca bol v rozhodnom období užívateľom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. J., vlastnícky patriacich navrhovateľovi. V konaní bolo ustálené, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 2.6.2000, ktorá síce súdu nebola predložená, ale jej existencia bola obidvomi sporovými stranami potvrdená. Zmluvný vzťah bol ukončený na návrh odporcu výpoveďou k 30.6.2007 z dôvodu, že odporca už prestal vykonávať činnosť súvisiacu s recykláciou odpadov. Po skončení zmluvného vzťahu a opustení skládky odporcom navrhovateľ nepretržite trval na vyprataní zabratých pozemkov. Ako vyplýva zo záznamu spísaného dňa 26.3.2007, ktorého cieľom bolo vysporiadanie pohľadávok a záväzkov zúčastnených strán, ako aj určenie harmonogramu vypratania skládky, navrhovateľ síce prejavil záujem o využitie časti drveného asfaltu pre vlastnú potrebu, ale z dôvodu vysokej cenovej ponuky pre jeho odkúpenie k uzatvoreniu dohody neprišlo. Tvrdenie odporcu, že dohoda bola uzatvorená ústne, je zavádzajúce a účelové. Z predloženej dokumentácie je nesporné, že množstvá materiálu nachádzajúceho sa na pozemku, ktorý bol pôvodne predmetom nájmu, sú nezmenené. Presun skládky a manipulácie s ňou neprišlo zo strany navrhovateľa, ale zo strany odporcu ešte počas doby užívania. Uviedol, že danú skutočnosť navrhol preukázať svedeckými výpoveďami svedkov D.. T. Č., J. U., ako aj svedka navrhnutého odporcom P. F.. Dokazovanie však zo strany súdu bolo zamietnuté z dôvodu nehospodárnosti konania, a to i napriek tomu, že predmetné výpovede by preukázali nepravdivosť tvrdení odporcu. Obrana odporcu spočívajúca v tom, že zostatok skládky po jej opustení ponechal pre potreby navrhovateľa ako reakciu na jeho záujem zo dňa 26.3.2007 (7 tisíc ton drveného asfaltu, 8 - 9 tisíc ton drveného betónu), je účelové. Zdôraznil, že odporca nemal záujem podarovať mu takto vzniknutý materiál, ale chcel tento riadne odpredať, o čom svedčí aj jeho cenová ponuka zo dňa 16.7.2007. Podľa zmluvne dohodnutých podmienok a dohôd vyplývajúcich z opakovaných osobných rokovaní mal odporca ku dňu skončenia nájomného vzťahu pozemok vypratať, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak a odovzdať tento navrhovateľovi, čo sa však nikdy nestalo, ani napriek opakovaným výzvam. Uviedol, že zo strany navrhovateľa nebolo potrebné evidovať kubatúru dočasnej skládky, nakoľko predmetom prenájmu bola plocha prenajatého pozemku a nie množstvo odpadu. Skutočné zameranie časti zabratého pozemku, na ktorom sa nachádza odporcom zanechaný nezlikvidovaný stavebný odpad a netriedený odpad, navrhovateľ objednal pre účely súdneho konania, o čom svedčí geodetické zameranie podľa „Polohopisného a výškopisného plánu“ vyhotoveného geodetom D.. P. I.. Je pravdou, že navrhovateľ prenajal následne časť pozemku parc. č. XXXX/XX novému užívateľovi, o čom svedčí zmluva zo dňa 17.9.2008, ale umiestnenie skládky tak, ako to vyplýva z predloženého geodetického zamerania, ako aj vizuálneho pohľadu, je preukazné a nezameniteľné. Práve odporca nijakým spôsobom nepreukázal, ako bolo naložené s materiálom dovezeným na inkriminovaný pozemok navrhovateľa. Domáha sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ listom zo dňa 26.2.2014 doplnil svoje odvolanie, v ktorom uviedol, že v skutkovo rovnakej veci, ale rozhodovanej Krajským súdom v Trnave, Ústavný súd SR pod sp. zn. III.ÚS 82/2014 prijal sťažnosť navrhovateľa. S poukazom na to navrhol, aby odvolací súd zatiaľ vo veci nerozhodoval, alebo aby vec dôslednejšie posúdil, ako ju posúdil Krajský súd v Trnave, ktorého potvrdzujúci rozsudok bude zrejme kasačným nálezom Ústavného súdu SR zrušený. Uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za arbitrárny, lebo súd vykonal iba formalistickú interpretáciu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, ktorým bol dostatočne zrejmý presne vymedzený predmet nájmu, a to aj z pohľadu druhého nájomcu vzhľadom na celkovú výmeru predmetnej parcely číslo XXXX. Rozsudok je tiež nepreskúmateľný pre porušenie zákazu tzv. deformácie dôkazu (výpovede účastníkov a odborného posudku D.. P. I.), či neakceptácie dôkazného návrhu výsluchu navrhnutých svedkov (Č., U., F.) alebo ohliadkou miesta samého, ktorými by sa nesporne preukázala ním tvrdená skutočnosť o zaprataní časti pozemku odpadom, ktorý naviezol odporca a doteraz ju nezlikvidoval, čo nakoniec ani vo vyjadrení k jeho odvolaniu nepopiera. Súd prvého stupňa nesprávne zaťažil dôkazným bremenom navrhovateľa a nie odporcu, a to napriek tomu, že sám priznal, že na spornom predmete nájmu nechal odpad po „údajnej dohode“ pre použitie navrhovateľovi. Rozsudok je nelogický a je v rozpore so skutočnosťou, podľa ktorej na predmetnej parcele ku jej konkrétnej a totožnej časti mal navrhovateľ uzavrieť nájomnú zmluvu aj s tretím subjektom, čo nebolo pravdou a dalo sa to zistiť ohliadkou miesta samého. K odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril odporca podaním zo dňa 25.10.2013. Navrhuje v ňom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jedného úkonu - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, a to v sume 79,89 eur. Odporca je toho názoru, že konajúci súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aby mohol vo veci rozhodnúť. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď korunný svedok v tejto kauze, štatutárny zástupca navrhovateľa D.. T. Č. si nenašiel čas celé roky, aby na súdnom pojednávaní predniesol svoje tvrdenia; navrhovateľ nevedel preukázal stav skládky pred vznikom zmluvy s odporcom, po jej ukončení, ani v súčasnosti, t.j. koľko na skládku odporca naviezol; navrhovateľ nevie vyvrátiť tvrdenie odporcu, že sa s navrhovateľom dohodol, že nešpecifikované množstvo odpadu zostane k dispozícii navrhovateľovi; dôkaz geodetickým posudkom nepreukazuje množstvo odpadu, ktoré tam údajne mal odporca zanechať; navrhovateľ nemôže objektívne preukázať množstvo údajného odpadu aj preto, že po ukončení zmluvy medzi ním a odporcom mal časť pozemkov prenajaté a prevádzkoval na nich skládku tretí subjekt, ktorý navážal na pozemok odpad rovnakého druhu. Z uvedeného dokazovania nebolo preto možné vyvodiť iné právne závery, aké vyvodil súd prvého stupňa. Preto považuje právne závery súdu za správne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.2.2015), a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 127 veta prvá OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkony jeho práv. Podľa § 682 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti žaloby. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v rozhodujúcich otázkach dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na preukázanie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že pre posúdenie veci považoval za rozhodujúce posúdenie otázky, či bolo preukázané, že skládky, odstránenia ktorých sa navrhovateľ domáha, sú skládkami, ktoré tam zanechal odporca po ukončení nájomnej zmluvy, či došlo k dohode ohľadne využitia uskladneného odpadu odporcom zo strany navrhovateľa a či výsluch navrhovaných svedkov mohol prispieť k celkovému objasneniu veci. V konaní nebolo sporné, že medzi sporovými stranami bola dňa 2.6.2000 uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bolo užívanie pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa odporcom za účelom prevádzkovania skládky odpadu. Platnosť tejto zmluvy skončila 30.6.2007 z iniciatívy odporcu po vzájomnej dohode zmluvných strán. Účastníci uvedenú zmluvu súdu nepredložili s odôvodnením, že sa nezachovala, takže nebolo možné priamo zo zmluvy jednoznačne zistiť predmet nájmu. Zmeny petitu pôvodného návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa, ktoré sa týkali aj špecifikácie predmetu nájmu (v priebehu konania navrhovateľ viackrát menil petit návrhu), ako aj vyjadrenie odporcu k predmetu nájmu (č. l. 75) vyvolávajú pochybnosti, či všetky nehnuteľnosti, vypratania ktorých sa navrhovateľ domáha, boli v užívaní odporcu a či ide v plnom rozsahu o skládky, ktoré boli vytvorené činnosťou odporcu. Zmluvné strany súdu nepredložili ani odovzdávací a preberací protokol, ktorým by bolo možné preukázať stav nehnuteľností pri ich prebratí odporcom po uzatvorení nájomnej zmluvy. Z vyjadrení obidvoch sporových strán je zrejmé, že po ukončení nájomnej zmluvy odporca na nehnuteľnostiach navrhovateľa ponechal isté skládky, o ktorých tvrdí, že na základe dohody zmluvných strán mal na pozemkoch ponechaný odpadový materiál tvoriaci skládky využiť navrhovateľ pre vlastné potreby (úprava terénu a pod.). Tvrdenia účastníkov konania o rozsahu skládky sú však sporné. Pri ukončení nájomnej zmluvy zmluvné strany nevyhotovili preberací protokol, ktorým by navrhovateľ mohol preukázať stav prevzatých nehnuteľností, a to napriek tomu, že v priebehu konania zástupcovia sporových strán zhodne uviedli, že k odovzdaniu nehnuteľností navrhovateľovi došlo. Na preukázanie skutočnosti, že navrhovateľ robil určité zásahy na skládkach, a že teda došlo k určitým zmenám na nich v období po ukončení nájmu, odporca predložil súdu v r. 2012 na porovnanie fotografie konkrétnych skládok vyhotovené navrhovateľom v roku 2008 a fotografií vyhotovené odporcom v r. 2012. Aj keď navrhovateľ spochybnil, že by na všetkých dvojiciach fotografií išlo o skládky vytvorené odporcom, pripustil, že v dvoch prípadoch o takéto skládky ide a vysvetlil, že k ich zmene došlo v dôsledku navezenia ďalšieho odpadu zo strany spoločnosti PROLEX, s.r.o. Bratislava, s ktorou mal navrhovateľ uzatvorenú nájomnú zmluvu v období od 15.9.2008 do 15.3.2009. Na pojednávaní konanom dňa 24.6.2013 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že so spoločnosťou PROLEX, s.r.o. bol navrhovateľ dohodnutý, že táto firma odstráni i skládku zanechanú odporcom, k čomu však nedošlo, a aj táto spoločnosť na nehnuteľnostiach navrhovateľa po ukončení nájmu nechala svoju nezlikvidovanú skládku. Z toho teda vyplýva, že uvedená spoločnosť bola v zmysle dohody s navrhovateľom oprávnená manipulovať so skládkou, ktorú mal na pozemku zanechať odporca. Pokiaľ ide o jednania zástupcov zmluvných strán o postupnej likvidácii odpadu počas trvania nájomnej zmluvy, zo spisu prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že navrhovateľ predložil záznamy z rokovaní z rokov 2004 a 2005, z obsahu ktorých je zrejmé, že išlo o bežné rokovania, na ktorých boli riešené aktuálne otázky spracovania odpadu (č.l. 62 až 66). Na rokovaní dňa 26.3.2007 (ešte počas trvania nájmu) boli riešené finančné otázky a navrhovateľ na ňom prejavil záujem o určité druhy odpadu na skládke. Následne listom zo dňa 19.7.2007 odporca zaslal navrhovateľovi cenovú ponuku za konkrétny odpad, o ktorý mal navrhovateľ záujem. Až v mesiacoch august a september (po ukončení nájmu) prebehla písomná komunikácia právnych zástupcov účastníkov konania, v rámci ktorej navrhovateľ vyzval odporcu na odstránenie skládky na pozemku navrhovateľa. Vo výzve zo dňa 21.8.2008 navrhovateľ uvádza jednotlivé druhy odpadu a ich množstvá, hoci podľa vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní navrhovateľ neevidoval množstvá navážaného odpadu odporcom. Je pravdou, že takúto povinnosť nemal, avšak je nesporné, že zadokumentovaním existujúceho stavu hneď po ukončení nájmu akýmkoľvek hodnoverným spôsobom by získal dôkaz o stave odporcom zanechanej skládky na pozemkoch. Navrhovateľ nepreukázal ani to, že by v ďalšom období (do podania žaloby) robil nejaké kroky so zameraním na dosiahnutie likvidácie skládky odporcu. Na základe týchto skutočností je aj odvolací súd toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie toho, či sa žalobou domáha skutočne len odstránenia skládok vytvorených odporcom (aj vzhľadom na následné užívanie nehnuteľností tretím subjektom na tie isté účely), keďže súdu nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz o zdokumentovaní stavu v čase ukončenia nájmu (odovzdávací protokol; hodnoverný záznam o posúdení stavu pri ukončení nájmu; fotodokumentácia preukazujúca skutočný stav skládky vytvorenej odporcom) a nevyvrátil tvrdenie odporcu, že na základe dohody zmluvných strán ponechal časť odpadu na pozemku pre potreby navrhovateľa. Pravdepodobnosti, že k takejto dohode medzi účastníkmi konania došlo, nasvedčuje fakt, že navrhovateľ mal záujem o určité druhy odpadu (napr. asfaltová a betónová drva, zemina), ako sám na pojednávaní a v písomnom podaní potvrdil, použil časť navezenej zeminy a časť asfaltovej drvy na úpravu terénu, a nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že by od augusta 2008 (vyššie uvedená výzva) až do podania žaloby 30.11.2011 urobil akékoľvek kroky na riešenie situácie. S poukazom na uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku navrhovateľa, že po ukončení nájmu nepretržite trval na vyprataní skládkami zabratých pozemkov, za neopodstatnenú. V súvislosti s technickou správou vypracovanou geodetom D.. P. I. odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvého stupňa a zdôrazňuje, že táto správa okrem veľkosti skládok z hľadiska plochy a kubatúry neposkytuje žiadne informácie o skladbe odpadu na skládkach, takže nie je možné ani na základe takéhoto údaja zistiť, či môže ísť o odpad navezený odporcom (nebolo sporné, aký odpad odporca na skládku naviezol). Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov, odvolací súd sa zhoduje s názorom prvostupňového súdu, že až na jedného navrhovaného svedka boli alebo sú svedkovia zamestnancami účastníkov konania a preto nemožno očakávať, že by ich výpovede boli úplne objektívne a že by mohli mať zásadný význam pre rozhodnutie veci. Preto je potrebné súhlasiť, že výsluchy svedkov by boli v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že na pojednávanie bol opakovane predvolávaný aj navrhovateľ, a tak mal jeho štatutárny zástupca D.. P. A., prípadne ním splnomocnený a o veci dobre informovaný pracovník navrhovateľa, možnosť sa k veci vyjadriť a ozrejmiť sporné skutočnosti, ako to urobil štatutárny zástupca odporcu D.. F. L.Í. na pojednávaní dňa 24.6.2013. V súvislosti s doplnením odvolania navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ v ňom navrhovateľ uvádza nové odvolacie dôvody, na tieto už odvolací súd neprihliadal, nakoľko boli uplatnené po uplynutí odvolacej lehoty. K jeho návrhu, aby odvolací súd počkal s prejednaním veci, nakoľko Ústavný súd SR prijal sťažnosť v obdobnej veci, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ nepodal kvalifikovaný návrh na prerušenie veci, takže nebol dôvod o takomto návrhu rozhodovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy len vo výške náhrady trov právneho zastúpenia v sume 559,16 eur, nakoľko odvolaciu námietku smerujúcu proti uloženej povinnosti zaplatiť odporcovi aj trovy vzniknuté zaplatením súdneho poplatku vo výške 99,50 eur vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Odporca totiž nemal v konaní žiadnu poplatkovú povinnosť, keďže poplatníkom súdneho poplatku za návrh bol navrhovateľ, ktorý tento súdny poplatok aj zaplatil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorých v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu nákladov právneho zastúpenia vyčíslenú dňa 25.10.2013 podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci - podanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 60,07 eur (§ 14 ods. 4) + 20 % DPH v sume 12,01 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur, čo je spolu 79,89 eur, ktoré je navrhovateľ povinný podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.