Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/26/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312212865 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312212865.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Mária Hajdinová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľky: G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, L., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Ľ. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, L., proti odporcovi: H. R., nar. X.XX.XXXX, bytom L. X, L., zastúpený splnomocneným právnym zástupcom JUDr. Martinom Priecelom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Mickiewiczova 6, Bratislava, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P 208/2012-281 zo dňa 12.11.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P208/2012-281 zo dňa 12.11.2013 vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na plnoletú G. R., nar. XX.X.XXXX zo sumy 39,83 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 17.9.2012 p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým súd rozhodol o zročnom výživnom m e n í rozsudok tak, že zročné výživné za obdobie od 17.9.2012 do 12.11.2013 v sume 2.221,05 eur je odporca povinný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 12.11.2013 č.k. 37P 208/2012-281 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 39,83 eur na sumu 200,- eur mesačne od 17.9.2012 na plnoletú dcéru G. R., nar. XX.X.XXXX a vo zvyšnej časti konanie vo veci zastavil. Zročné výživné na plnoletú G. R. za obdobie od 17.9.2012 do 31.10.2013 v sume 1.009, 24 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom 1.11.2013 pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom bol zároveň zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25P 21/1997-48 zo dňa 23.9.1999. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd Bratislava III rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľky ako plnoletej dcéry odporcu, ktorý bol podaný dňa 14.9.2012 a ktorým navrhovateľka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 39,83 eur mesačne (1.200,- Sk) na sumu 250,- eur mesačne od 17.9.2012. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 25P 21/1997-48 zo dňa 23.9.1999 nastala zmena pomerov na jej strane v dôsledku vyššieho veku a nástupu na vysokú školu, s čím sa zvýšili jej náklady. Naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 25P 21/1991-48 zo dňa 23.9.1999, ktorým bola odporcovi uložená vyživovacia povinnosť v sume 1.200,- Sk (39,83 eur). V tomto období mala navrhovateľka 7 rokov a navštevovala prvý ročník základnej školy, matka navrhovateľky pracovala v Prvej stavebnej sporiteľni, otec bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce a žil z finančných prostriedkov svojej matky a sestry. Navrhovateľka je v súčasnej dobe študentkou prvého ročníka denného magisterského štúdia na Masarykovej univerzite v Brne v Českej republike v študijnom programe Všeobecné lekárstvo. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej priateľom a mladšou sestrou a počas štúdia býva v Českej republike v Brne v prenajatom byte, za ktorý uhrádza mesačne sumu 2.500,- Kč. Navrhovateľka sa pre nájom bytu rozhodla z dôvodu, že školský internát stojí 3.700,- Kč a preto je to pre ňu finančne výhodnejšie a je to lacnejšia alternatíva. Okrem toho navrhovateľka uhrádza za cestovanie mestskou hromadnou dopravou v Brne 700,- Kč na 3 mesiace, cestovné na území Slovenskej republiky uhrádza v sume 10,- eur, mobilný telefón na Slovensku 10,- eur v Brne 400,- Kč, cesta vlakom z Brna do Bratislavy a späť 30,- eur, približne každý tretí týždeň, ďalej internet 8,33 eur a inkaso 30,- eur. Priemerné nevyhnuté mesačné výdavky na výživu navrhovateľky predstavujú sumu 407,- eur a to výdavky na školné, zakúpenie skrípt, rôznych atlasov, máp, tiež oblečenie, ubytovanie, cestovné a stravné. Odporca nesúhlasil s podaným návrhom na zvýšenie výživného z dôvodu jeho momentálnych finančných možností, nakoľko pred tromi rokmi prekonal cievnu mozgovú príhodu a je to pre odporcu doživotný zhoršený zdravotný stav. Odporca pracuje ako referent v ekonomickom poradenstve Hirschauer, s.r.o., v obchodnej spoločnosti, v ktorej pracuje od roku 2009 s priemerným čistým mesačným príjmom 283,- eur. Na tomto pracovisku má vytvorené podmienky v súvislosti s jeho zdravotným stavom, v prípade ťažkostí má pohyblivú pracovnú dobu a nemá žiadny vedľajší príjem a nepoberá ani odmeny v práci. Odporca prispieva na spoločnú domácnosť, v ktorej žije so svojou matkou sumou 130,- eur mesačne a na bežné náklady a stravu sumou 200,- eur mesačne. Odporca svoje ďalšie náklady uviedol za mobilný telefón mesačne 20,- eur, za nafukovací čln, ktorý používa na Dunaji, ide o malé plavidlo platí ročné poistné v sume 56,- eur ročne, v roku 1996 si kúpil záhradu a tiež je vlastníkom garáže. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného, keď bolo preukázané, že nastala zmena pomerov na strane navrhovateľky a to v dôsledku dlhšieho obdobia od predchádzajúcej úpravy výživného, navrhovateľka dosiahla plnoletosť, študuje na vysokej škole v Brne, býva na internáte, ale naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej partnerom a nevlastnou sestrou, ktorí zabezpečujú jej potreby. Predchádzajúca úprava výživného bola v roku 1999 a od tohto obdobia uplynula dlhá doba, počas ktorej došlo k zmene okolností odôvodňujúcich zvýšenie vyživovacej povinnosti. Podľa názoru súdu, doteraz určené výživné nepostačuje na úhradu odôvodnených potrieb navrhovateľky a preto je dôvod na zvýšenie výživného. Súd preto zvýšil výživné zo sumy 39,83 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a od 17.9.2012 z dôvodu, že týmto dňom nastúpila navrhovateľka na štúdium na vysokú školu. Zročné výživné za obdobie od 17.9.2012 do 31.10.2013 v sume 1.009,24 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok vo výroku o výške výživného zmeniť a určiť výživné v sume 130,- eur mesačne počnúc dňom 17.9.2012, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a nevykonal všetky navrhované dôkazy, neúplne zistil skutkový stav veci, čo malo za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. S rozhodnutím odporca nesúhlasí, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, neobjektívne vyhodnotil skutkový stav a rozhodol absolútne v rozpore so zásadami, ktorými sa riadi určovanie vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa sa bezvýhradne stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, hoci dôveryhodnosť tejto argumentácie niekoľkonásobne preukázateľne a hlavne dôvodne odporca napadol. Zároveň nebral do úvahy jeho argumentáciu a jeho návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Zákon o rodine jednoznačne vymedzuje kritériá, pre určenie konkrétnej výšky výživného. Na strane oprávneného sú to odôvodnené potreby a na strane povinného predovšetkým jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Odporca tvrdil, že potreby navrhovateľky nie sú odôvodnené, resp. relevantné a adekvátne, pretože sa rozhodla bez jeho súčinnosti a bez jeho vedomia študovať na vysokej škole v zahraničí a tvrdila, že úroveň školy je neporovnateľná s obdobnými vysokými školami v Slovenskej republike. Z ustálenej praxe vyplýva, že je žiaduce, aby zmluvu o štúdiu uzavreli obaja rodičia, pričom on o rozhodnutí svojej dcéry nevedel, nemal možnosť sa k tomu vyjadriť a jeho dcéra nebrala akýkoľvek zreteľ na jeho schopnosti a možnosti financovať jej rozhodnutie ohľadne štúdia. Navrhovateľka nepreukázala, že štúdium v zahraničí jej zabezpečí lepšie vzdelanie ako obdobná škola v Slovenskej republike a navrhovateľkou predložené výdavky sú zmätočné, neadekvátne a zavádzajúce. Okrem toho odporca tvrdil, že odôvodnenosť potrieb navrhovateľky je v markantnom nepomere s jeho životnou úrovňou. Jeho mesačný brutto príjem je vo výške 327,20 eur a vo výške 283,38 eur netto. Tento príjem mu bol zvýšený v poslednej dobe o 10,- eur brutto a vzhľadom na jeho vzdelanie a jeho možnosti a schopnosti a najmä zdravotný stav si nemôže nájsť lepšie platenú prácu. Uviedol, že v mesiaci február 2010 mal mozgovú cievnu príhodu, následky pretrvávajú doteraz, ako aj liečba a preto je nemožné, aby vykonával ťažšiu psychicky a fyzicky namáhavú prácu, pretože by sa vystavil riziku recidívy, čo predložil lekárskymi správami, preto sa musí psychicky a fyzicky šetriť a vyvarovať sa akémukoľvek stresu. Zanedbateľná tiež nie je skutočnosť, že berie silné lieky, ktoré majú množstvo vedľajších účinkov. Pokiaľ ide o jeho vlastníctvo, tak vlastní gumený čln, malú záhradu s minimálnou bonitou a garáž. Záhradu dostal od rodičov za symbolickú cenu a pri jej predaji musí v rámci vyrovnania vyplatiť 50 % ceny jeho sestre, pretože k dnešnému dňu nemal finančné prostriedky na jej vyplatenie. Z týchto nehnuteľností nemá žiadny finančný prospech a vzhľadnom na ich polohu a stav sú finančne nezaujímavé. Nie je vlastníkom bytu, alebo domu, ani stavebného pozemku a nemá žiadny cennejší hnuteľný majetok, pretože mu to jeho životná úroveň nedovoľuje. Dlhodobo býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, o ktorú sa stará a len tento rok sa zvýšili poplatky za lieky o 40,- eur mesačne. Odporca zdôraznil, že všeobecne platí zásada, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Prvostupňový súd mal preto prihliadnuť nielen na jeho schopnosti a preukázateľne obmedzené jeho zdravotným stavom, ale aj na objektívne dané možnosti, teda na reálnu situáciu na trhu práce, na mieru nezamestnanosti v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní atď. Odporca ďalej namietal, že súd nedostatočne zisťoval a nevysporiadal sa s jeho výdavkami a nákladmi spojenými s jeho bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom a podobne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle podaného odvolania. Odvolanie odporcu je založené na námietke, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery otca, jeho zdravotný stav, čo podľa jeho názoru neodôvodňuje zvýšenie výživného na dcéru - navrhovateľku v tomto konaní. Z obsahu odvolania odporcu možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotím výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Odporca odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu, fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa a potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. V súvislosti s námietkou odporcu v podanom odvolaní, že súd nesprávne rozhodol o zvýšení výživného, pretože k zvýšeniu neboli splnené podmienky, je potrebné zdôrazniť, že každý rodič je povinný vyživovať svoje dieťa. Túto povinnosť mu ukladá Zákon o rodine. Každý rodič prispieva na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb dieťaťa je rôzny, závisí od veku, spôsobu prípravy na budúce povolanie, zdravotný stav, na schopnosti. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine možnosti, schopnosti a majetkového pomery rodiča je potrebné posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je životná úroveň rodiča. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť otca rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.9.1999, ktorým bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť v sume 39,83 eur (1.200,- Sk) mesačne. V tomto období mala navrhovateľka ako dcéra odporcu 7 rokov a navštevovala prvý ročník základnej školy, matka navrhovateľky pracovala v Prvej stavebnej sporiteľni, otec bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce a žil z finančných prostriedkov svojej matky a sestry. Navrhovateľka je v súčasnej dobe študentkou prvého ročníka denného magisterského štúdia na Masarykovej univerzite v Brne v Českej republike v študijnom programe Všeobecné lekárstvo. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej priateľom a mladšou sestrou a počas štúdia býva v Českej republike v Brne v prenajatom byte, za ktorý uhrádza mesačne sumu 2.500,- Kč. K námietke otca v podanom odvolaní, že nemá príjem, z ktorého by mohol platiť výživné v sume určenej rozhodnutím súdu, je potrebné zdôrazniť, že mu žiadny zákon neukladá povinnosť pracovať a neurčuje ani právo alebo povinnosť pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť prácu vykonávala. Treba zdôrazniť, že Zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa priamo v ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine a preto nie je dôvodná námietka otca, že nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu, pretože sa nedokáže umiestniť na trhu práce. V podanom odvolaní otec namietal, že súd neprihliadol na to, že nemá možnosť si nájsť lepšie platenú prácu, svoje tvrdenie otec však nepreukázal, napríklad akým spôsobom a kde si prácu hľadal, aká odpoveď mu bola doručená, resp. oznámená, koho v súvislosti s hľadaním práce oslovil, aké obchodné spoločnosti, prípadne podnikateľov, inštitúcie a podobne. Na túto námietku otca preto nebolo možné prihliadnuť v odvolacom konaní. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko povinný rodič prácou zarobí, alebo či rodič vôbec pracuje, ale významné je zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov, aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojovania jeho potrieb. Jedným z faktorov, na ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd prihliadnuť je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Významnou v danej veci bola skutočnosť, že otec má zabezpečené bývanie pre seba, býva u svojej matky, i keď čiastočne musí aj on prispievať na domácnosť, ale nemá zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením bývania (napr. úver na bývanie, ktorý by musel mesačne splácať). Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože toto výživné je neprimerané. S prihliadnutím na jeho námietku je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine a to do času, kým jeho dcéra nie je schopná sa sama živiť. V danej veci je nepochybné, že navrhovateľka nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohla uspokojovať svoje, i keď len základné potreby a preto vyživovacia povinnosť odporcu, ako jej otca naďalej trvá. Navrhovateľka nie je v rovnakom postavení ako odporca, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery. Odvolací súd zastáva názor, ktorý vyplýva z doterajšej judikatúry súdov, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Táto zásada vyplýva aj priamo z príslušných ustanovení Zákona o rodine, na ktoré odvolací súd už poukázal. Otec na pojednávaní dňa 20.6.2013 uviedol, že jeho mesačné náklady na stravu a bežné potreby sú vo výške 200,- eur a okrem toho prispieva na spoločnú domácnosť s matkou sumou 130,- eur. Výživné, ktoré je určené súdom v sume 200,- eur na navrhovateľku, na všetky jej potreby, je podľa názoru odporcu neprimerané. Tento názor nemožno ani pri najväčšej snahe prijať s prihliadnutím na zistenie, že otec uviedol, že na stravu a bežné potreby pre seba mesačne potrebuje 200,- eur a pokiaľ na dieťa na všetky potreby má ako otec prispievať sumou 200,- eur mesačne, táto suma je podľa jeho názoru neprimeraná a tvrdil, že jeho dieťaťu by mala postačovať na všetky jeho náklady suma 130,- eur mesačne. Pri porovnaní nákladov a odôvodnených potrieb otca a dieťaťa nie je zanedbateľné, že jeho dieťa nadobudlo plnoletosť a tak možno prijať názor, že ako dospelý človek bude potrebovať na stravu primeranú sumu v porovnaní s jeho otcom. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.), z ktorého vyplýva, že sú splnené podmienky pre zmenu doterajšej výšky vyživovacej povinnosti s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci. Je možné sa tiež stotožniť s tvrdením navrhovateľky, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom zo dňa 23.9.1999 uplynulo skoro 16 rokov, čo odôvodňuje zvýšenie výživného, keď nastala zmena pomerov na strane navrhovateľky, ktorej sa nepochybne zvýšili náklady v dôsledku jej vyššieho veku. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie odporcu, že výška výživného určená súdom prvého stupňa je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá je od poslednej úpravy výživného staršia a v dôsledku vyššieho veku nepochybne došlo k zmene pomerov na jej strane a k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb. Dôvodom na zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu v určení výšky výživného nie je námietka otca, že navrhovateľka mala konzultovať s ním to, že si zvolila na štúdium vysokú školu v zahraničí, pretože i v prípade, ak by navrhovateľka študovala na území Slovenskej republiky, výška výživného v sume 200 eur mesačne, ktorú určil prvostupňový súd by bola správna a zodpovedala by odôvodneným potrebám navrhovateľky. Príjem otca umožňuje platiť výživné v sume 200,- eur mesačne tak, ako určil prvostupňový súd aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec nemá ani zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ani iné výdavky, pričom uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej byte, ktorá tiež uhrádza náklady spoločnej domácnosti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného na sumu 200,- eur mesačne od 17.9.2012 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V danej veci súd prvého stupňa zročné výživné od 17.9.2012 do 31.10.2013 vo výške 1.009,24 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zročnom výživnom a vyčíslil zročné výživné za obdobie od 17.9.2012 do rozhodnutia súdu do 12.11.2013 v sume 2.221,05 eur. Odporca mal zaplatiť za obdobie od 17.9.2012 do 30.9.2012 za 14 dní sumu 74,76 eur, za 3 mesiace roku 2012 (október, november, december) sumu 480,51 eur, za 10 mesiacov roku 2013 (január až október) sumu 1.601,70 eur a za 12 dní v mesiaci november 2013 sumu 64,08 eur spolu v sume 2.221,05 eur. Z ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že keď súd povolí zaplatiť plnenie v splátkach, vždy musí presne určiť ich výšku a podmienky splatnosti a tento výrok musí súd dostatočne odôvodniť. Dôvodom, či má súd povinnému umožniť zaplatiť zročné výživné v splátkach je najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a pod. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nebol správny názor súdu prvého stupňa, keď povolil odporcovi mesačné splátky vo výške 30,- eur mesačne, pretože súd rozhodol o zvýšení výživného na sumu 200,- eur mesačne od 17.9.2012 a preto od uvedeného dňa mala mať navrhovateľka na výživu sumu 200,- eur mesačne a nie až o niekoľko mesiacov, resp. rokov neskôr, kým otec v splátkach výživné zaplatí. Takýmto postupom by došlo k ohrozeniu výživy dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť je prvoradá, pretože ako už bolo uvedené vyššie, každý rodič si musí predovšetkým plniť svoju vyživovaciu povinnosť a až následne zostávajúce finančné prostriedky použiť na úhradu svojich potrieb. S prihliadnutím na uvedené preto odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zročnom výživnom podľa § 220 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď mala v konaní úspech, pretože podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania a okrem toho jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.