Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/729/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213960 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312213960.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave z 29. apríla 2014 č. k. 6C/134/2012- 29 a uzneseniu tohto súdu z 5. októbra 2012 č.k. 6C/134/2012-8, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave z 29. apríla 2014 č. k. 6C/134/2012- 29 p o t v r d z u j e. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Sudkyne Okresného súdu Bratislava III JUDr. Dáša Onuferová a Mgr. Ivana Fekete n i e s ú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6C/134/2012. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.11.2004 v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnému N. D., vydal Okresný súd Bratislava III v exekučnom konaní sp. zn. 36Er/1603/2004 dňa 13.12.2004 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.11.2009 navrhol žalobca (v konaní sp. zn. 36Er/1603/2004 oprávnený) zmenu súdneho exekútora a poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením z 14.06.2010 č. k. 36Er/1603/2004 - 19, Okresný súd Bratislava III návrhu oprávneného vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2010. Žalobca tvrdil, že exekučný súd nerozhodol o zmene exekútora v zákonom stanovenom čase. V dôsledku toho mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda pozostávajúca z nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o tomto návrhu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Exekučný súd pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora nedodržal tridsaťdňovú lehotu uvedenú v § 44 ods. 8 Ex. poriadku a z tohto dôvodu sa žalobca domáhal náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, keď nečinnosť exekučného súdu označil za nesprávny úradný postup. Predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej ujmy, respektíve nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Ustanovenie § 44 exekučného poriadku bolo novelizované a od 01.09.2005 súd bol povinný rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Keďže v prejednávanom prípade ide o konanie, ktoré bolo začaté pred 01.09.2005, nebol súd povinný rozhodnúť o zmene exekútora do tridsiatich dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora, tak ako to tvrdil žalobca. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia Exekučného poriadku. Súd by mohol uvažovať iba s alternatívou posúdenia postupu súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, a ak by sme aj posúdili postup súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora ako konanie so zbytočnými prieťahmi, čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote, návrh žalobcu na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný ani v tomto prípade. V prejednávanom prípade si žalobca uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Aj v prípade zmeny súdneho exekútora by žalobcovi vznikli náklady súvisiace so správou jeho pohľadávok, aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému. Ani ostatná škoda, ktorú si žalobca vyčíslil, a to administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady, jednak neboli v konaní preukázané, súčasťou súdneho exekučného spisu nie sú žiadne urgencie ani iná komunikácia žalobcu a jednak ani v tomto prípade žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou škodou a postupom súdu. V tomto prípade nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu, ani k vynaloženiu iných nákladov, ktoré by žalobca nemusel znášať aj v prípade, ak by súd o jeho návrhu rozhodol v kratšej lehote. Otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, ktorá môže byť vyriešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania, či riziku insolventnosti povinného. Treba pripomenúť, že exekútor môže začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na jej vykonanie, v danom prípade súd neodkladne po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorý bol oprávnený ku všetkým krokom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky žalobcu a zmena exekútora neovplyvnila ani účel konania, ani nemala bezprostredný vplyv na povinného. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2007 sp. zn. 3 Cdo 32/2007, v ktorom sa konštatuje, že nerozhodnutie o zmene exekútora v primeranej lehote môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom. Ak by aj súd nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu exekútora v primeranej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti, bez ďalšieho, zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí primeranej lehoty, v ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia, a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka konania. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, súd prvého stupňa uviedol, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť jej preukázania. Žalobca nepreukázal tvrdenia, že nezákonným zásahom bola vyvolaná situácia, ktorá ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. V danom prípade napokon neexistuje príčinná súvislosť medzi žalobcom deklarovanom nemajetkovou ujmou, ktorá mu vraj vznikla a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý žalobca označil ako nesprávny úradný postup. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v konaní úspešnej žalovanej nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci žalobca riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania. Tým súd prvého stupňa porušil ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na to žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd prvého stupňa vykonal, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu prvého stupňa, aby sa písomne vyjadrila k žalobe, mal súd prvého stupňa vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 153b O.s.p. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa, žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa ignoroval všetky jeho tvrdenia týkajúce sa majetkovej škody a v tejto časti je preto napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa odôvodnil napadnutý rozsudok rovnako ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupujú rovnakí účastníci konania, ale v ktorých bol rozdielny skutkový základ. Súd prvého stupňa tak vytvára odôvodnenia rozhodnutí formulárovým spôsobom, čo je neprípustné. Čo sa týka nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobca napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný, pretože súd prvého stupňa zistil porušenie práva, nekonštatoval ho, a na tejto chybe postavil rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolací súd uznesením z 29.10.2012 č. k. 3NcC/314/2012- 14 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III JUDr. Tomáš Michálek, JUDr. Roman Fitt, JUDr. Iveta Halvoňová, JUDr. Ľudmila Hatalová, JUDr. Zdenko Čaniga, JUDr. Eva Fulcová, JUDr. Jeanette Kostolanská, JUDr. Miriam Repáková, JUDr. Viera Kukučková, JUDr. Božena Richtáriková, Mgr. Ivana Dufalová, Mgr. Maroš Fekete, JUDr. Andrea Krišková, JUDr. Ivan Bartek, JUDr. Zdenka Mattielighová, JUDr. Zuzana Lohnertová, JUDr. Tatiana Buchvaldová, Mgr. Marián Degma, Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová, JUDr. Beáta Farkašová, JUDr. Silvia Gandelová, JUDr. Anna Klepáčová, JUDr. Marián Kurinec, JUDr. Viera Lamprechtová, JUDr. Daniela Linetová, JUDr. Anna Moravová, JUDr. Viera Sládečková, JUDr. Dagmara Vaverčáková, JUDr. Maria Zbyňovcová, JUDr. Nadežda Weisová nie sú vylúčení z prejednania a rozhodovania predmetnej veci. Preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že vo veci rozhodol vylúčený sudca (JUDr. Silvia Gandelová nebola vylúčená z prejednania a rozhodovania veci). Pokiaľ ide o jeho ústavnú sťažnosť týkajúcu sa ním tvrdeného porušenia práva na zákonného sudcu, žalobcovi je známe, že jeho ústavné sťažnosti obdobného obsahu Ústavný súd SR odmieta pre nedostatok právomoci (v danom prípade bola jeho sťažnosť voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29.10.2012 č. k. 3NcC/314/2012- 14 odmietnutá Ústavným súdom SR uznesením zo dňa 11.12.2013 sp. zn. II. ÚS 650/2013-11) . Je tiež neopodstatnená námietka žalobcu, že súd prvého stupňa odôvodňuje rozhodnutia v obdobných veciach „formulárovým spôsobom.“ Je známou skutočnosťou, že žalobca podal na súdy SR množstvo žalôb, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a ich skutkový základ je rovnaký (oneskorené rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup exekučného súdu). Všetky tieto žaloby žalobca odôvodnil rovnako (t. j. „formulárovo“), keď rozdiely sa týkajú iba čísla toho - ktorého exekučného konania, mena súdneho exekútora a obdobia, po ktoré bol exekučný súd v omeškaní s rozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Za tohto stavu nemožno vytýkať súdu prvého stupňa, že rozhodnutia v týchto veciach odôvodňuje rovnako, resp. obdobne. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť, že by takýto postup súdu prvého stupňa nebol zákonný. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik ani výšku majetkovej škody. Nie je opodstatnený jeho názor, že súd prvého stupňa ignoroval jeho tvrdenia týkajúce sa majetkovej škody. Paušálne vyčíslenie nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky bez ďalšieho dôkazom o vzniku a výške škody nie je. Napokon žalobca ich vynaloženie v konkrétnom prípade rovnako nepreukázal. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvého stupňa, že v priebehu exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, žiadna škoda pre prípadnú nečinnosť exekučného súdu nemôže vzniknúť, pretože pôvodný exekútor má podľa zákona povinnosť vykonávať úkony exekučného konania až do zmeny v jeho osobe. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ zák. č. 514/2003 Z.z. V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije, resp. jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák. Odvolací súd je v zhode so súdom prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Treba uviesť, že žalobca v konaní ani netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná nečinnosť exekučného súdu predsa nemôže mať vplyv na povesť žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetnom exekučnom konaní vznikla nemajetková ujma (t. j. za predpokladu, že by zák. č. 514/2003 Z.z. umožňoval priznať náhradu nemajetkovej ujmy aj právnickej osobe) a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi deklarovanou nemajetkovou ujmou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Napokon nedôvodnou bola aj odvolacia námietka žalobcu o povinnosti súdu rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153 b O.s.p. (z dôvodu nepredloženia písomného vyjadrenia k žalobnému návrhu žalovanou podľa § 114 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa, v zmysle ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p., zaslal dňa 17.01. 2013 žalovanej žalobný návrh s prílohami na vyjadrenie, v lehote 20 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovanú poučil o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ustanovenia § 153b O.s.p.. Žalovaná, s výnimkou podania žiadosti o predĺženie lehoty na zaslanie vyjadrenia a návrhu na spojenie vecí, sa do rozhodnutia súdu prvého stupňa k žalobnému návrhu písomne nevyjadrila. Podľa § 153b O.s.p., ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak: a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2), c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný (§153b ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd v tomto smere poukazuje nato, že z ustanovenia § 153b ods. 1 O.s.p. predovšetkým vyplýva možnosť, nie je povinnosť, súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sú na to splnené zákonné predpoklady. Skutkovým základom rozsudku je potom žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. V prejednávanej veci, napriek tomu, že sa žalovaná nedostavila na pojednávanie, písomne sa nevyjadrila k žalobe a k prílohám, svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami, na možnosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie bola poučená, súd prvého stupňa nevyužil možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (ide o právo súdu a nie jeho povinnosť), nakoľko skutkový stav tvrdený žalobcom nepovažoval za nesporný. Uvedené nepochybne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa nemal preukázaný ani jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nevzniesol námietku zaujatosti a preto nie je povinný zaplatiť súdny poplatok. Poukázal na to, že v žalobách uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že Okresný súd Bratislava III vo veci nemôže konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Preto mal súd prvého stupňa postupovať v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. a požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Ide tu o nutnú delegáciu. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že predmetom konania je náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a toto konanie je od poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Zo spisu vyplýva, že žalobca v predmetnej žalobe uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo jeho právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto žalobca v žalobe požiadal, aby nadriadený súd prikázal predmetnú vec inému súdu, pretože sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Z toho je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca v žalobe namietol zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III. Vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom (pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov) a jeho poplatníkom je žalobca (§ 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.). Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- eur. K odvolacej argumentácii žalobcu treba uviesť, že nutná delegácia v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. je vždy dôsledkom vylúčenia všetkých sudcov súdu v zmysle § 14 O.s.p., pričom k ich vylúčeniu dôjde buď na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom konania alebo na tom základe, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí (§ 15 ods. 1 O.s.p.). Inými slovami, keďže sudcovia Okresného súdu Bratislava III sa sami vo veci necítili byť zaujatí, návrh žalobcu na nutnú delegáciu v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. musel byť z jeho strany podmienený vznesením námietky zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu. Paradoxne sám žalobca aj v odvolaní celkom jednoznačne formuloval námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava III. Konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom bolo v čase podania žaloby síce oslobodené od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb., ale vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na súdny poplatok za žalobu, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 30.03.2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011). Z toho vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Ako je to uvedené vyššie, zo spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietol zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že predmetom konania je náhrada škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom tohto súdu v exekučnej veci sp. zn. EX 3354/2011. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že Okresný súd Bratislava III nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej 30 - dňovej lehote (§ 44 ods. 7 Ex. poriadku). Vzhľadom na to podľa žalobcu na Okresnom súde Bratislava III neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Sudcovia Okresného súdu Bratislava III sa k námietke zaujatosti vyjadrili tak, že vo veci sa necítia byť zaujatí, nemajú žiadny vzťah k veci a ani k účastníkom konania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.10.2012 č. k. 3 NcC/314/2012-14 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave o vznesenej námietke zaujatosti boli sudkyne Okresného súdu Bratislava III JUDr. Dáša Onuferová a Mgr. Ivana Fekete na materskej dovolenke, nebolo o námietke zaujatosti voči týmto sudkyniam rozhodované. Tieto sudkyne sa k námietke zaujatosti vyjadrili tak, že sa vo veci necítia byť zaujaté. Krajský súd, ktorý o námietke zaujatosti rozhodoval podľa § 16 ods. 1 tretia veta O.s.p., dospel k záveru, že námietka zaujatosti nie je opodstatnená. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa tohto ustanovenia predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je len jeho určitý kvalifikovaný pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, spočívajúci najmä v tom, že sudca má alebo môže mať na výsledku konania priamy alebo nepriamy záujem, alebo že sudca je v určitom kvalifikovanom pomere k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, t. j. že sudca má k niektorému z účastníkov (zástupcov) kladný alebo záporný vzťah, prípadne že medzi sudcom a účastníkom (zástupcom) je vzťah určitej závislosti a pod. Len také skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť vyššie uvedený pomer k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, môžu tvoriť zákonný dôvod na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. V prípade sudkýň Okresného súdu Bratislava III krajský súd nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ich v zmysle vyššie uvedeného vylučovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Zo spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali pravdivosť vyjadrenia namietaných sudkýň k námietke zaujatosti. Samotná tá skutočnosť, že exekučná vec sp. zn. EX 3354/2011, v ktorej podľa žalobcu došlo k neprávnemu úradnému postupu, bola vecou Okresného súdu Bratislava III, sama osebe nevytvára pochybnosti o nezaujatosti sudcov tohto súdu a objektívne nie je bez ďalšieho spôsobilá tieto pochybnosti vyvolať. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.