Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/158/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214085 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312214085.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 7.10.2014, č.k. 21C/144/2012-277, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 7.10.2014, č.k. 21C/144/2012-277 p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu a o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhmi podanými na Okresný súd Bratislava III dňa 27.9.2012 a vedenými pod sp. zn. 21C/144/2012, 21C/146/2012, 21C/157/2012, 21C/171/2012, 21C/188/2012 domáhal voči odporkyni náhrady škody vo výške 175,- eur titulom nesprávneho úradného postupu, ako aj nemajetkovej ujmy; návrhmi pod sp. zn. 21C/144/2012, 21C/146/2012 vo výške 165,96 eur a návrhmi pod sp. zn. 21C/157/2012, 21C/171/2012, 21C/188/2012 vo výške 221,28 eur. Návrhy na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníkov I. Š., Z.. XX.XX.XXXX, M.J. B., nar. XX.XX.XXXX, X. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. L., nar. XX.XX.XXXX, T. F., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí jednotlivých návrhov na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou každej exekučnej veci číslo, a to: EX 14955/2011, EX 450/2003, EX 14945/2011, EX 14220/2011, EX 706/2002. Exekúcie navrhovateľ navrhol vykonať pre svoje pohľadávky, ktoré vznikli neplnením si záväzkov jednotlivých dlžníkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud svojich pohľadávok nútene vymáhaných súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, podal na súd v dňoch 06.10.2010, 23.11.2010 v jednotlivých exekučných veciach návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd o predmetných návrhoch nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, t.j. 30 dní od doručenia návrhov oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ v jednotlivých konaniach vedených pod sp. zn. 21C/144/2012, 21C/146/2012, 21C/157/2012, 21C/171/2012, 21C/188/2012 uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to majetkovú škodu predstavujúcu účelne vynaložené náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov vo výške 70,- eur, s udržiavaním a správou informačného systému vo výške 40,-eur, s administráciou listín a komunikáciou s pôvodným exekútorom vo výške 50,-eur a s administratívnym spracovaním textov adresovaných exekučnému súdu, poštovným a s telekomunikačnými výdajmi spojenými s urgenciami a kontrolou stavu konania vo výške 15,-eur, t.j. celkovo vo výške 175,-eur. Navrhovateľ si zároveň uplatnil v predmetných konaniach náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keď exekučný súd vystavil navrhovateľa neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora, riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencii povinného. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, keď vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa ale aj na strane jeho majiteľov. Pri určovaní nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom ( s poukazom na možnú analógiu ), podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačeným prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ v konaniach sp.zn. 21C/144/2012, 21C/146/2012 uplatnil sumu 165,96 eur a v konaniach sp.zn. 21C/157/2012, 21C/171/2012, 21C/188/2012 sumu vo výške 221,28 eur, za nečinnosť exekučného súdu. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu v súlade s uvedenou doktrínou. Súd prvého stupňa následne uzneseniami zo dňa 29.07.2013, č.k. 21C/144/2012-19, č.k. 21C/146/2012-18, č.k. 21C/157/2012-31, č.k. 21C/171/2012-39, č.k. 21C/188/2012-45 spojil súdne konania vedené pod sp.zn. 21C/144/2012, 21C/146/2012, 21C/157/2012, 21C/171/2012, 21C/188/2012 na spoločné konanie, vedené pod sp.zn. 21C/144/2012 s poukazom na ust. § 112 ods. 1 O.s.p.. Predmetné uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 20.8.2013. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 44 ods. 5 a § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v exekučných veciach vedených na tunajšom súde, a to konkrétne: - v exekučnej veci oprávneného (vo všetkých aj ďalších prípadoch navrhovateľa), proti povinnému I. Š., Z.. XX.XX.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 36Er/2472/2002 rozhodol súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 06.10.2010, uznesením č.k. 36Er/2472/2002-12 zo dňa 01.02.2011, - v exekučnej veci oprávneného, proti povinnému M. B., Z.. XX.XX.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 36Er/1320/2003 rozhodol súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 06.10.2010, uznesením č.k. 36Er/1320/2003-14 zo dňa 25.01.2011, - v exekučnej veci oprávneného, proti povinnému X. Q., Z.. XX.XX.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 36Er/1251/2002 rozhodol súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 23.11.2010, uznesením č.k. 36Er/1251/2002-11 zo dňa 07.04.2011, - v exekučnej veci oprávneného, proti povinnej H. L., Z.. XX.XX.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 36Er/1641/2002 rozhodol súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 23.11.2010, uznesením č.k. 36Er/1641/2002-12 zo dňa 05.04.2011, - v exekučnej veci oprávneného, proti povinnej T. F., Z.. XX.XX.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 36Er/1737/2002 rozhodol súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 23.11.2010, uznesením č.k. 36Er/1737/2002-11 zo dňa 07.04.2011. Súd prvého stupňa uviedol, že predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky a) nesprávny úradný postup, b) existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Ad a) Za nesprávny úradný postupom sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu, verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, súd v rozhodnom období nebol viazaný lehotou na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekúcie, a to s poukazom na § 44 ods. 5, v spojení s § 238 ods. 1,2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Záverom súd udáva, že sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že v danom konaní súd nie je oprávnený skúmať tzv. prieťahy v konaní, keď na ich preskúmanie je oprávnený len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Ad b) v prípade existencie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu má súd za to, že v prípade vzniku škody je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, na preukázanie ktorých je povinný navrhovateľ. Navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce vznik majetkovej ujmy a jej výšku, taktiež tento nijakým spôsobom nepreukázal, že práve v období od podania návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o tomto návrhu mu vznikla škoda vo výške 175,-eur. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Nedodržanie zákonnej lehoty samo o sebe nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ v návrhu poukázal, že zbytočnými a právne nezdôvodniteľným časovým omeškaním v rozhodovaní exekučného súdu mu bol spôsobený s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, pričom vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu mu spôsobila hospodársku stratu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Súd nemohol navrhovateľovi priznať požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle jednotlivých žalobných návrhov vo výške 165,96 eur ( resp. vo výške 221,28 eur ) zdôvodnenie ktorej sa pohybovalo len v rovine hypotetických tvrdení, keď tento nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval aké konkrétne podnikateľské aktivity a konkrétne podnikateľské plány boli nezákonným rozhodnutím ovplyvnené a v akom rozsahu. Súd nemohol akceptovať navrhovateľom paušalizovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 663,88 eur za rok prieťahov, keďže je potrebné prihliadať na význam sporu navrhovateľa, a to najmä pri právnických osobách, kde je nutné zohľadniť podnikateľskú činnosť tej ktorej právnickej osoby. V tejto súvislosti súd prvého stupňa zdôraznil, že z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014, zo dňa 17.01.2014, vypracovaného znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie činností a ich ekonomickej náročnosti spojených s vymáhaním pohľadávok navrhovateľa ako aj činností, ktoré boli uskutočňované v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučných okresných súdov Slovenskej republiky, keď tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora s tým, že znalecký ústav sa nezaoberal majetkovou škodou, vzniknutou navrhovateľovi v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Súd na predmetný znalecký posudok neprihliadal, nakoľko tento nebol vypracovaný na danú prejednávanú vec, keď navyše ani nevypovedá o skutočnej výške škody, ktorá mala údajne v predmetných exekučných konaniach navrhovateľovi vzniknúť. V danom prípade sa jedná len o všeobecný znalecký posudok bez bližšej špecifikácie konania, pričom znalci sa zaoberali len priemernými výškami údajnej škody na súdoch v rámci celej Slovenskej republiky bez bližšej špecifikácie ku konkrétnym konaniam. Ad c) O príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodou a nesprávnym úradným postupom ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Navrhovateľ ani v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil dôkaznú povinnosť, riadne nepreukázal uplatnený nárok, nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov spájajúcich vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto jeho návrhu ako nedôvodnému nevyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s poukazom na úspech odporkyne v konaní. Nakoľko však odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal. Proti rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta v ňom, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; vo veci rozhodol vylúčený sudca; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Poukázal na to, že súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jej právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. preto, že sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Zo znenia ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka konania je obmedzená splnením formálnej podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom. Ďalej poukázal na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že v texte návrhu na začatie konania upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Takýto postup je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je v občianskom súdnom konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (I.ÚS 345/09), pričom nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu zákonný sudca podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (III.ÚS 16/2000). Namieta tiež, že konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal ani možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Namieta tiež, že ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu, aby predložila písomné vyjadrenie k návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. a skutkovým základom sa mal stať skutkový stav tvrdený navrhovateľom. Súd zamietol jeho návrh v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jeho nedôvodnosti, ale v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd však úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla nákladmi na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií; na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií; poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto časti považuje rozhodnutie súdu za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Zdôraznil, že rozhodnutie nemá náležitosti, ktoré by zodpovedali kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 36/2010. Uviedol, že z rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla, čo sa rovnako týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Vyslovil nesúhlas s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Navrhovateľ hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Ďalej v odvolaní namieta, že súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručených čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok odvolacieho súdu bol vo veci verejne vyhlásený dňa 3.11.2015. Námietku navrhovateľa, že mu bolo postupom súdu odňaté právo konať pred súdom, nakoľko neboli splnené podmienky pre postup súdu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., t.j. na prejednanie veci v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd túto námietku ako nedôvodnú. Súd prvého stupňa dňa 19.8.2014 nariadil pojednávanie vo veci na 7.10.2014. Právny zástupca navrhovateľa predvolanie prevzal dňa 5.9.2014. Dňa 2.10.2014 bola súdu doručená emailová žiadosť navrhovateľa na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V žiadosti navrhovateľ argumentoval tým, že mu doteraz nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Bratislava III. Trvá na doručení tohto rozhodnutia a v prípade, ak krajský súd rozhodne, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania veci, má záujem sa proti tomuto rozhodnutiu brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami, predovšetkým podaním sťažnosti na Ústavný súd SR. Z uvedených skutočností je zrejmé, že právny zástupca navrhovateľa ignoroval nariadené pojednávanie vo veci, keďže sa naň bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mu zo strany súdu nebolo oznámené, že sa termín pojednávania zrušuje. Z toho dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené podmienky na prejednanie veci v jeho neprítomnosti, keďže o otázke vylúčenia sudcov Okresného súdu Bratislava III bolo už zákonným spôsobom rozhodnuté (§ 16 ods. 1 O.s.p.). O tejto otázke rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.10.2012, č. k. 4NcC/256/2012-21 tak, že vyslovil, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III, okrem P.. Z. N. (konala v exekučnej veci pod sp. zn. 36Er/1641/2002, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu), nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 6.3.2013, čo vyplýva z poštovej doručenky založenej na č.l. 132 spisu. Z týchto dôvodov ide o nedôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa. Je tiež treba zdôrazniť, že ani podanie sťažnosti na ústavný súd (za predpokladu, že by už bola podaná) nie je prekážkou pre prejednanie a rozhodnutie veci. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že existovala prekážka pre rozhodnutie vo veci samej, keďže súd v rozsudku rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, proti ktorému je zo zákona prípustné odvolanie, odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa takýto výrok neobsahuje, pretože navrhovateľ ani nepodal návrh na prerušenie konania, keďže ako sám v podaní zo dňa 2.10.2014 uviedol, ešte nepodal na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Táto odvolacia námietka je preto právne irelevantná. Nezodpovedá skutočnosti ani argumentácia navrhovateľa, že odporkyňa sa k jeho návrhu na začatie konania nevyjadrila a že súd mal z toho dôvodu vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 153b O.s.p.. Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa na začatie konania vyjadrila podaním zo dňa 6.9.2013, takže aj námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci rozhodnúť v zmysle ust. § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, je nedôvodná. Nedôvodná je tiež jeho námietka, že nebol riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., nakoľko z doručenky založenej v spise je zrejmé, že právnemu zástupcovi bolo spolu s predvolaním na pojednávanie doručované aj poučenie, súčasťou ktorého je aj poučenie podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, a vyvodil z neho správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, a to napriek tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že bol splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia nesprávneho úradného postupu, keďže v zákonnej lehote 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora o tomto návrhu nerozhodol. Hoci táto prvá podmienka bola splnená, na vznik zodpovednosti štátu za majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu je nevyhnutné, aby boli kumulatívne splnené všetky tri podmienky. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, t. j. o preukázanie existencie majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa a považuje ich za správne. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v rozhodujúcich otázkach jasne a dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa ničím nepodložil svoj záver, že majetková škoda mu nevznikla, odvolací súd zdôrazňuje, že súd svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že navrhovateľ vznik škody nepreukázal. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že dôkazné bremeno v tomto smere je na navrhovateľovi, čo sa vzťahuje rovnako aj na uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ však nepreukázal svoje tvrdenia ani o vzniku nemajetkovej ujmy. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., a ich náhradu v konaní úspešnej odporkyni nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.