Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214134 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312214134.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený: advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 22.10.2014, č.k. 21C/148/2012-220, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 22.10.2014, č.k. 21C/148/2012-220 p o t v r d z u j e . Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhmi podanými na Okresný súd Bratislava III dňa 27.09.2012 a vedenými pod sp.zn. 21C/148/2012, 21C/150/2012, 21C/151/2012, 21C/163/2012, 21C/187/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 175,- eur, titulom nesprávneho úradného postupu, ako aj nemajetkovej ujmy - návrhmi sp.zn. 21C/148/2012, 21C/150/2012, 21C/163/2012, 21C/187/2012 vo výške 387,24 eur, návrhom sp.zn. 21C/151/2012 vo výške 331,92 eur. Žalobné návrhy odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníkov I. Q., M.. XX.XX.XXXX, W. Q., M.. XX.XX.XXXX, J. P., M.. XX.XX.XXXX, L. Ž., M.. XX.XX.XXXX, I. M., M.. XX.XX.XXXX. Po prijatí jednotlivých návrhov na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou každej exekučnej veci číslo, a to: EX 936/2002, EX 240/2002, EX 1016/2002, EX 459/2003, EX 50/2002. Exekúcie navrhovateľ navrhol vykonať pre svoje pohľadávky, ktoré vznikli neplnením si záväzkov jednotlivých dlžníkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere: Zmluva o úvere č. XXXXXXX, Zmluva o úvere č. XXXXXXX, Zmluva o úvere č. XXXXXXX, Zmluva o úvere č. XXXXXXX, Zmluva o úvere č. XXXXXXX. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud svojich pohľadávok nútene vymáhaných súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, podal na súd v dňoch 06.10.2010, 23.11.2010 v jednotlivých exekučných veciach návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd o predmetných návrhoch nerozhodol v zákonom stanovenej lehote t.j. 30 dní od doručenia návrhov oprávneného na zmenu súdneho exekútora, keď v predmetných prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutí o zmene súdneho exekútora tento pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ v jednotlivých konaniach vedených pod sp. zn. 21C/148/2012, 21C/150/2012, 21C/151/2012, 21C/163/2012, 21C/187/2012 uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Na správu pohľadávky vynaložil prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70,- eur, na udržiavanie a správu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- eur, spolu 175,- eur. Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, keď vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa ale aj na strane jeho majiteľov. Pri určovaní nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom ( s poukazom na možnú analógiu ), podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačeným prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ v konaniach sp.zn. 21C/148/2012, 21C/150/2012, 21C/163/2012, 21C/187/2012 uplatnil sumu 387,24 eur a v konaní sp.zn. 21C/151/2012 sumu vo výške 331,92 eur, za nečinnosť exekučného súdu. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu v súlade s uvedenou doktrínou. Odporca vo vyjadrení zo dňa 21.08.2013 navrhol žalobný návrh zamietnuť ako právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Namietol zmätočnosť podania, keď v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. zmätočne sú označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Navrhovateľ celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd, hoci ho má znášať sám. Navrhovateľ neuviedol ani aké kroky podnikol na odstránenie prieťahov, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012, pričom žalobný návrh bol už dňa 27.09.2012 doručený okresnému súdu. Ide tak o predčasne uplatnený nárok. Všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného. V praxi je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému na vyjadrenie a na vyčíslenie doterajších trov konania, pričom súd v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Odporca pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu. Navrhovateľovi však nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru odporcu efektívnosť a rýchlosť súdneho konania je oprávnený skúmať len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívali v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov t.j. v celkovej sume 175,-eur. Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považuje odporca za nesprávne a účelové. Navrhovateľ nepreukázal vznik a ani výšku škody. Navrhovateľ v návrhu poukazuje na viacero ústavných nálezov, kde Ústavný súd rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovaná výška finančného zadosťučinenia nie je automatická, táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom navrhovateľom uvádzané pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe ,, frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery” sú irelevantné v predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.10.2014, na ktoré sa navrhovateľ a jeho právny zástupca nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, pojednávanie nežiadali odročiť. Odporca sa na pojednávanie taktiež nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť. Súd preto prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania. Vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými žalobným návrhmi, ktoré boli spojené na spoločné konanie, ako aj s ďalšími podaniami navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 21.08.2013, obsahom pripojených exekučných spisov, listom Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb/D/2010 1360. Z predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX, zo dňa 17.01.2014 vypracovaného znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie činnosti a ich ekonomickej náročnosti spojených s vymáhaním pohľadávok navrhovateľa ako aj činností, ktoré boli uskutočňované v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučných okresných súdov Slovenskej republiky, keď tieto neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli resp. nerozhodli o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora, s tým, že znalecký ústav sa nezaoberal majetkovou škodou, vzniknutou navrhovateľovi v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Súd na znalecký posudok neprihliadal, nakoľko tento nebol vypracovaný na danú prejednávanú vec a nevypovedá o skutočnej výške škody, ktorá mala navrhovateľovi v predmetných exekučných konaniach vzniknúť. Ide len o všeobecný znalecký posudok bez bližšej špecifikácie konania, pričom znalci sa zaoberali len priemernými výškami údajnej škody na súdoch v rámci celej Slovenskej republiky bez bližšej špecifikácie ku konkrétnym konaniam. Súd poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d); 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a konštatoval, že nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ďalej poukázal na ustanovenia § 238 a 44 ods. 6 Exekučného poriadku, platného v čase začatia exekučného konania, a novelu ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, účinnú od 1.9.2005. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v exekučných veciach vedených na tunajšom súde, a to konkrétne: - v exekučnej veci oprávneného ( navrhovateľa ), proti povinnej I. Q., M.. XX.XX.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 34Er/2852/2002 rozhodol súd o návrhu oprávneného ( navrhovateľa ) na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 06.10.2010, uznesením č.k. 34Er/2852/2002-13 zo dňa 10.05.2011, - v exekučnej veci oprávneného ( navrhovateľa ), proti povinnej W. Q., M.. XX.XX.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 34Er/633/2002 rozhodol súd o návrhu oprávneného ( navrhovateľa ) na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 06.10.2010, uznesením č.k. 34Er/633/2002-13 zo dňa 10.05.2011, - v exekučnej veci oprávneného ( navrhovateľa ), proti povinnej J. P., M.. XX.XX.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 34Er/3220/2002 rozhodol súd o návrhu oprávneného ( navrhovateľa ) na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 06.10.2010, uznesením č.k. 34Er/3220/2002-19 zo dňa 02.05.2011, - v exekučnej veci oprávneného ( navrhovateľa ), proti povinnému L. Ž., M.. XX.XX.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 36Er/223/2003 rozhodol súd o návrhu oprávneného ( navrhovateľa ) na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 23.11.2010, uznesením č.k. 36Er/223/2003-11 zo dňa 24.06.2011, - v exekučnej veci oprávneného ( navrhovateľa ), proti povinnej I. M., M.. XX.XX.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 36Er/334/2002 rozhodol súd o návrhu oprávneného ( navrhovateľa ) na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 06.10.2010, uznesením č.k. 36Er/334/2002-55 zo dňa 26.05.2011. Súd konštatoval, že predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky a/ nesprávny úradný postup, b/ existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Ad a/ nesprávnym úradným postupom sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, súd v rozhodnom období nebol viazaný lehotou na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekúcie a to s poukazom na § 44 ods. 5 v spojení s § 238 ods. 1,2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Súd sa stotožňil aj s názorom odporcu, že v danom konaní súd nie je oprávnený skúmať tzv. prieťahy v konaní, keď na ich preskúmanie je oprávnený len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Ad b/ v prípade existencie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu mal súd za to, že v prípade vzniku škody je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, na preukázanie ktorých je povinný navrhovateľ. Navrhovateľ neprodukoval žiaden dôkaz resp. dôkazy preukazujúce vznik majetkovej ujmy a jej výšku, taktiež tento nijakým spôsobom nepreukázal, že práve v období od podania návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o tomto návrhu mu vznikla škoda vo výške 175,-eur. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Nedodržanie zákonnej lehoty samo o sebe nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že zbytočnými a právne nezdôvodniteľným časovým omeškaním v rozhodovaní exekučného súdu mu bol spôsobený s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, pričom vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu mu spôsobila hospodársku stratu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Súd nemohol navrhovateľovi priznať požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle jednotlivých žalobných návrhov vo výške 387,24 eur ( resp. vo výške 331,92 eur ) zdôvodnenie ktorej sa pohybovalo len v rovine hypotetických tvrdení, keď tento nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval aké konkrétne podnikateľské aktivity a konkrétne podnikateľské plány boli nezákonným rozhodnutím ovplyvnené a v akom rozsahu. Súd nemohol akceptovať navrhovateľom paušalizovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 663,88 eur za rok prieťahov, keďže je potrebné prihliadať na význam sporu navrhovateľa, a to najmä pri právnických osobách, kde je nutné zohľadniť podnikateľskú činnosť tej - ktorej osoby. Ad c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi škodou a nesprávnym úradným postupom ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Navrhovateľ ani v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nesplnil dôkaznú povinnosť, riadne nepreukázal uplatnený nárok, nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov spájajúcich vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s poukazom na úspech odporcu v konaní, nakoľko však tomuto žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním zo dňa 19.11.2014. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Tvrdil, že súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., z dôvodu, že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu o nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednania veci. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Ďalej namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), nakoľko v prípade, že by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Mal za to, že právnym titulom v danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Poukázal na to, že v konaní pred súdom mienil predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Bol názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vnútorne rozporné. Súd nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil, že o jeho návrhu v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy, pričom rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo neobstojí ani jedna odvolacia námietka navrhovateľa. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, a vyvodil z neho správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu predovšetkým už pre nepreukázanie nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, hoci na túto prejdnávanú vec sa uvedená lehota nevzťahovala. Sú správne závery súdu prvého stupňa o nepreukázaní existencie majetkovej ujmy, resp. nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa, a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd v prvom rade uvádza, že v napadnutom rozsudku sú uvedené konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorými bolo rozhodnuté, že vo všetkých spojených veciach nie sú vylúčení zákonní sudcovia z ich prejednania a rozhodovania. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konali a rozhodovali vylúčení sudcovia. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Aj keď odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy, má za to, že zásadu kontradiktórnosti nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými zásadami (ustanoveniami) procesného predpisu. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Vo veci súd doručil navrhovateľovi predvolanie na pojednávanie dňa 22.10.2014, ktoré jeho právny zástupca riadne prevzal dňa 22.10.2014. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o jeho odročenie a ani o prerušenie konania. Súd tak o prerušení konania vôbec nerozhodoval a vec na pojednávaní prejednal v neprítomnosti účastníkov konania za splnenia všetkých zákonných podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Obsah odvolania tak nasvedčuje tomu, že ide o formulárový typ odvolania, ktorý navrhovateľ podáva v mnohých ďalších obdobných sporoch bez toho, aby sa náležite oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia a postupom súdu, ktorý mu predchádzal. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v konaní úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.