Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/292/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312216733 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312216733.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa T. X., B.. XX.XX.XXX, L. XX, O., práv. zast. advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, proti odporcom 1/ Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882 a 2/ GE Money, a.s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220, práv. zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku a o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave 26Cb/95/2012-34 zo dňa 29.4.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave 26Cb/95/2012-34 zo dňa 29.4.2013 p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa 154,78 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava 831 04, IČO: 35 862 882, vydaný pod spisovou značkou 0508090 dňa 02.10.2009 a uložil odporcovi 2/ povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľa v celkovej sume 2.272,09 EUR, návrh proti odporcovi 1/ zamietol a náhradu trov konania odporcovi 1/ nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa považoval za preukázané, že dňa 2.10.2009 bol Stálym rozhodcovským súdom, zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava, vydaný rozhodcovský rozsudok, sp. zn. 0508090, ktorým bola navrhovateľka zaviazaná na úhradu voči odporcovi v 2. rade, pričom rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzavretá formou rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach pre úver verzia 2/2006 nespĺňa formálne náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o ZoRK), a to písomnú formu zmluvy. V uvedenom prípade nejde o akúkoľvek písomnú formu, ale písomnú formu výslovne uvedenú v tomto ustanovení. Podľa citovaného ustanovenia písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva je obsiahnutá v dokumente, ktorý nie je podpísaný zmluvnými stranami, preto ide o nikým nepodpísaný dokument vytvorený odporcom v 2. rade. Nejedná sa o dokument vo forme vzájomne vymenených listov a preto súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú zmluvu dohodnutú účastníkmi konania vo forme rozhodcovskej doložky v článku 5 bod 5.38 Obchodných podmienok pre úver za neplatnú pre nedodržanie predpísanej formálnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 ZoRK. Pre úplnosť súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na spotrebiteľský aspekt právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy dňa 27.04.2007 ktorý je spotrebiteľským vsťahom podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tým sa pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa v tomto konaní otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS „postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné zmluvné podmienky nezaväzovali“. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd prvého stupňa podotkol, že Občiansky zákonník vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ust. § 53 ods. 1 OZ, ktoré má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách takéto zmluvné dojednanie. V danom prípade si navrhovateľka ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala rozhodcovskú doložku, čo vyplýva aj z jej zaradenia do obchodných podmienok pre úver. Navrhovateľka mohla len zmluvu o úvere ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V dôsledku takto formulovanej rozhodcovskej doložky reálne došlo v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky pre úver, v rámci ktorých bola upravená aj takáto doložka, vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy). Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu l Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie je súd toho názoru, že zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd, čím núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti. Keďže rozhodcovská doložka, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná, táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým, vrátane navrhovateľky ako spotrebiteľke od počiatku. Medzi zmluvnými stranami teda nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z.z. a nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, čím sa jeho rozhodnutie stáva ničotným, nevyvolávajúcim žiadne právne účinky. Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľ a navrhovateľka popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky ako dôvodnému vyhovel a zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok. Ďalej súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí reagoval na vznesenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie odporcom 1/, ku ktorej uviedol, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o ZoRK vyplýva, že pasívne vecne legitimovaným účastníkom konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku má byť úspešný účastník rozhodcovského konania a nie samotný rozhodcovský súd, inak by štátny súd po zrušení rozhodcovského rozsudku nemohol vo veci konať a rozhodnúť. V zmysle uvedených skutočností súd prvého stupňa návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol a odporcovi v 1.rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tieto neuplatnil a zo spisu žiadne trovy nevyplývajú. V zmysle ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p. súd prvého stupňa navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania celkovej výške 2 307,30 EUR proti odporcovi 2/, ktorý v konaní úspech nemal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca 2./, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo v dôsledku, že navrhovateľka riadne nesplácala poskytnutý bezúčelový úver. Odporca 2/ ako navrhovateľkin veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči navrhovateľke na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.2.2009 podľa ustanovenia § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ poukázal na ustanovenia §92 ods.2 a ods.3 O.s.p. v zmysle ktorých mal súd prvého stupňa pripustiť zmenu účastníkov konania, nakoľko k zmluve o postúpení pohľadávky došlo až po podaní návrhu. Odvolateľ namietal nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrh na zmenu účastníkov konania, ktorý nesprávne vyhodnotil ako návrh na zámenu účastníkov konania podľa ustanovenia § 92 ods.4 O.s.p.. Uviedol, že v dôsledku tejto vady konania je daná prekážka pokračovania v konaní vo veci samej. K odvolaniu odporcu 2/ sa vyjadril navrhovateľ, ktorý odvolaciemu súdu navrhol aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov konania v sume 154,78 EUR k rukám právneho zástupcu. Uviedol, že odporca 2/ v odvolaní neuviedol žiadny relevantný dôvod nesprávnosti rozsudku. Uviedol, že odporca 2/ nebol vecne legitimovaný pre podanie návrhu na zmenu účastníka konania, nakoľko návrh na zmenu môže podať v zmysle ustanovenia § 92 ods.2 O.s.p. iba navrhovateľ alebo ten, na ktorého práva a povinnosti prešli, teda spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Uviedol, že v konaní nie je podstatné kto je v súčasnosti vlastníkom pohľadávky, ale podstatné je to, kto podal návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa v tomto konaní rieši zákonnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe návrhu odporcu 2/. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1 a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť napadnutého rozsudku k odvolaniu odporcu 2/ dodáva, že odvolateľ neuviedol žiadny dôvod nesprávnosti napadnutého rozsudku. V prípade, že odporca 2/ nesúhlasil s uznesením o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka mal možnosť proti nemu podať v zákonnej lehote odvolanie, ktorú možnosť však nevyužil a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa č.k. 26Cb/95/2012-5 zo dňa 22.1.2013 nadobudlo právoplatnosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 154,78EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.11.2013 v sume 121,17 EUR spolu režijným paušálom 7,81 EUR + 20%DPH podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, môže sa jej splnenia oprávnený domáhať výkonom exekúcie podľa osobitného predpisu.