Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/207/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312219607 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312219607.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J. K. - B., N. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, zastúpený: IUGIS LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Godrova 12, 811 06 Bratislava, IČO: 47 254 726, proti odporcovi: MediaDom s.r.o., Seberíniho 1, 821 04 Bratislava, IČO: 36 819 751, o zaplatenie 771,43 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/29/2013-129 zo dňa 11.07.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/29/2013-129 zo dňa 11.07.2013 v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: I. Zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 771,43 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 15.08.2012 do zaplatenia navrhovateľovi, ako aj trovy konania v sume 46 eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Kataríny Iľanovskej, advokátky, na účet žalobcu, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX v sume 785,66 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. O vzájomnom návrhu odporcu rozhodol tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi sumu 1.785,71 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 22.09.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku vzájomný návrh zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi čiastočnú náhradu trov konania za vzájomný návrh na účet JUDr. Kataríny Iľanovskej, advokátky, v sume 570,89 eur, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa žalobou zo dňa 07.12.2012 domáhal zaplatenia sumy 771,43 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 16.08.2012 do zaplatenia, odmenu za 9 pracovných dní (v dobe od 01.07.2012 do 13.07.2012 vyčíslenú zo sumy 1.500 eur : 21 dní (za júl 2012) = 71,4286 eur denne x 9 = 642,86 eur bez DPH + 20 % DPH = 771,43 eur na základe faktúry č. XXXXXX splatnej 15.08.2012 na 771,43 eur. Poukázal na zmluvný vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci zo dňa 01.10.2011, za ktorú bola dohodnutá odmena 1.400 eur zvýšená po 90 dňoch na sumu 1.500 eur. Ukončenie spolupráce oznámil navrhovateľ odporcovi dňa 18.07.2012. Odporca podal vzájomný návrh zo dňa 24.04.2013, ktorým sa domáhal rozdielu k žalobe uplatneného nároku v sume 4.990,96 eur s úrokom z omeškania 8,75 % a na pojednávaní dňa 30.04.2013 zmenil vzájomný návrh na sumu 5.762,40 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 22.09.2012 do zaplatenia. Uznesením č.k. 22 Cb 29/2013-65 zo dňa 30.04.2013 súd I. Pripustil vzájomný návrh žalovaného na sumu 4.990,96 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne. II. Pripustil zmenu vzájomného návrhu na zaplatenie sumy 5.762,40 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 22.09.2012 do zaplatenia. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh v sume 299 eur na účet súdu, v lehote 10 dní pod následkom vymáhania súdnou cestou. Vzájomným návrhom sa odporca domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 5.762,40 eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXX splatnou 21.09.2012 podľa ustanovenia § 373 Ob.Z. a § 380 Ob.Z. za porušenie záväzkov navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ dňa 16.07.2012 v rozpore so zmluvou bez uvedenia dôvodu ukončil spoluprácu s odporcom e-mailom zo dňa 16.07.2012, ktorým oznámil ukončenie spolupráce, zanechal kľúče a veci na stole a uplatňoval odmenu za 9 pracovných dní v sume 642,86 eur + DPH. Odporca poukázal na to, že zmluva je uzavretá na dobu určitú, do 31.10.2013 a mohla byť ukončená iba z dôvodov v čl. VI.; zhotoviteľ je oprávnený vypovedať zmluvu len v prípade závažného pochybenia a výpovedná lehota je 30 dní po doručení výpovede. Zhotoviteľ mal oznámiť ukončenie zmluvy bez odkladu objednávateľovi a zaslať správu o stave vecí. Nečinnosťou navrhovateľa bola odporcovi spôsobená škoda tým, že musel zabezpečiť núdzový režim na vykonanie činností na projekty, na ktorých navrhovateľ pracoval a poveril touto činnosťou iné osoby, ktorým vyplatil celkove sumu 5.762,40 eur na ktorú vystavil faktúru č. XXXXXX splatnú 21.09.2012. Výšku uplatnenej škody odporca špecifikoval nasledovne: - suma 2.000 eur na dodanie externých urgentných služieb vyplatil V.. F. W. - T. E. za júl 2012 - za analýzu predošlej komunikácie 40 osobohodín; - príprava podkladov na články 60 hodín; - urgentné poskytovanie služieb pre klientov Saxo bank a Genertel. Za júl 2012 spolu 100 hodín. - suma 720 eur zaplatil žalovaný spoločnosti M and D Eternity, s.r.o. za preklady pre Genertel; - suma 250 eur zaplatil W. A. za korekciu textov pre Saxo bank a Genertel/podklady k článkom Cyklisti a prilby; - suma 500 eur za 10 osobohodín W.. H. V. K., cena 50 eur/hodinu; Podklady k článkom Cyklisti a alkohol zahŕňali činnosti: - 52 eur brigádničkám A. T., A. F.; -. 180 eur za prenájom priestorov na hrádzi od Slovenského vodohospodárskeho podniku; - 100 eur za spracovanie videa a fotografií spoločnosti M and D Eternity, s.r.o.; - 500 eur pre W.. H. V. K., za tvorbu a organizáciu eventu, tvorbu a medializáciu článkov a témy, mediarelations - kontaktovanie novinárov 20 osobohodín W.. K./cena práce 50 eur/hodinu. Celkove uplatňoval žalovaný náhradu škody v sume 5.762,40 eur vzájomným návrhom. Ďalej súd uviedol, že upustil od dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých navrhovateľom z dôvodov, že predložené listinné dôkazy považoval za dostačujúce a sporné otázky týkajúce sa vzájomného návrhu budú vecou právneho posúdenia nárokov zo strany súdu. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvný vzťah vznikol na základe Zmluvy o spolupráci uzavretej dňa 01.10.2011 medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom. Podľa čl. I. predmetu zmluvy zhotoviteľ pre objednávateľa a na jeho účet a jeho meno vykoná a zariadi činnosti (obchodné záležitosti), ktoré súvisia s predmetom podnikania objednávateľa, vyplývajú z činností pri riadení a koordinácii jednotlivých zákaziek objednávateľa vo všetkých fázach ich spracovania (v prípravnej fáze, tvorivej fáze realizačnej fáze a vo fáze hodnotenia). Zhotoviteľ pracuje samostatne a je povinný dodržiavať pokyny objednávateľa a spolupracovať s ďalšími internými a externými pracovníkmi. Podrobný rozsah a obsah predmetu plnenia je v čl. II. V čl. III odmena pozostáva z 2 častí: I. Základnej fixnej odmeny definovanej v bode 2. II. Pohyblivej odmeny (provízie) definovanej v bode 3. Predmetom žaloby je základná fixná odmena v bode 2. dohodnutá na 1.400 eur mesačne. V prípade, že zhotoviteľ nebude plniť predmet tejto zmluvy počas celého kalendárneho mesiaca, má nárok iba na pomernú časť odmeny určenú podľa počtu dní, počas ktorých plnil predmet zmluvy. Podľa e-mailu zo dňa 16.09.2011 sa po 90 - dňoch odmena zvýšila na 1.500 eur. Podľa čl. VI bod 1. zmluva je uzavretá na dobu určitú do 31.10.2013 bod 2. Zmluva môže zaniknúť: a) písomnou výpoveďou podľa bodu 3 až 5 tohto článku, b) dohodou zmluvných strán, c) smrťou zhotoviteľa, d) uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dojednaná bod 3. Zmluvné strany sa dohodli, že počas obdobia, kedy je zmluva uzatvorená na dobu určitú, je objednávateľ ako aj zhotoviteľ oprávnený vypovedať túto zmluvu iba v prípade závažného pochybenia (napr. strata klienta) druhej zmluvnej strany pri plnení záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy. V takom prípade je výpovedná lehota 30 dní a táto začína plynúť dňom doručenia výpovede porušujúcej zmluvnej strane. Za doručenie výpovede sa považuje 3. deň po jej doporučenom odoslaní na adresu sídla (miesta podnikania) adresáta. Podľa e-mailovej komunikácie zo dňa 16.07.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi ukončenie spolupráce so spoločnosťou Mediadom, s.r.o., mobilný telefón so SIM kartou, vstupný kľúč od budovy a vstupný kľúč od priestorov necháva na stole, za ktorým sedel. Zároveň necháva faktúru za odpracované dni za júl 2012, t.j. od 01. do 13.07., čo činí 9 dní a teda 642,86 eur + DPH a prosí jej úhradu odo dňa splatnosti. Navrhovateľ oznámil odporcovi aj písomnou formou ukončenie spolupráce zo dňa 18.07.2012, podľa ktorej zasiela dohodu o ukončení spolupráce so spoločnosťou Mediadom, s.r.o. na základe zmluvy o spolupráci podpísanej 01.10.2011. Poukázal na e-mail zo 06.06.2012, podľa ktorého bol jún posledný skúšobný mesiac ich spolupráce a po vyhodnotení spolupráce navrhuje túto ukončiť. Vzhľadom na to, že plánovali ukončiť spoluprácu už vo februári 2012, bola spoločnosť Mediadom na tento krok pripravená. K dohode priložil faktúru za činnosti vykonané v období od 01.07.2012 do 13.07.2012 na základe čl. III bodu 2 zmluvy a fakturuje za toto obdobie 642,86 eur + DPH. V prípade, že odporca neakceptuje túto dohodu o ukončení spolupráce, má považovať tento list za výpoveď zmluvy o spolupráci podľa čl. VI bodu 2 a 3 zmluvy. Podľa zmluvy končí výpovedná doba 20.08.2012. Nakoľko od 16.07.2012 nemá prístup k e-mailovej schránke, nemá k dispozícii mobilný telefón, nie je možné, aby naďalej vykonával činnosť pre spoločnosť. Ako prílohu poslal dohodu o ukončení spolupráce ku dňu 16.07.2012 a H. Č.. XXXXXX na 771,43 eur, splatná 15.08.2012. Táto dohoda je podpísaná iba navrhovateľom. Ukončenie spolupráce bolo zaslané na adresu spoločnosti odporcu Rybničná 40 v Bratislave (ktorá adresa je uvedená aj vo výpise z obchodného registra). Navrhovateľ riadne zdokladoval všetky úkony, ktoré za fakturované obdobie vykonal. Odporca žiadnu dohodu neprevzal, ani žiadne doklady mu neboli vrátené a pokiaľ boli tieto adresované na Rybničnú 40 v Bratislave, tak tam preberá zásielky 1 x do mesiaca a navrhovateľ mal adresovať všetko do miesta, kde aj pracoval, Čiližská 1. Súd ďalej uviedol, že odporca zdokladoval výzvu na právoplatné ukončenie spolupráce a odovzdanie podkladov zo dňa 19.07.2012, v zastúpení spoločnosťou SENGER & Partners, podľa ktorej oznamujú navrhovateľovi že e-mailom zo dňa 16.07.2012 (ktorý citujú) „Vašim konaním nedošlo k rozviazaniu zmluvného vzťahu a zmluva je naďalej platná.“ Odmietol odovzdať správu o stave vecí. Vyzýva navrhovateľa na deň 23.07.2012 (presná hodina bude upresnená) aby sa dostavil na podpis dohody o ukončení zmluvnej spolupráce s ich klientom a zároveň odovzdal podklady 1. ku klientovi Saxo bank a 2. klientovi Genertel. O odovzdaní podkladov bude vyhotovený preberací protokol Fa č. XXXXXX vo výške 642,86 eur uhradí ich klient v deň splatnosti. Oznámenie o spôsobení škody zo 17.09.2012 právny zástupca odporcu adresoval navrhovateľovi, podľa ktorého mu oznámil, že jeho konaním nedošlo k rozviazaniu zmluvného vzťahu a zmluva je naďalej platná a jeho povinnosťou bolo aj naďalej zabezpečovať činnosti pre klienta. Podľa e-mailovej komunikácie sa navrhovateľ právom mohol domnievať, že odporca má úmysel ukončiť s ním spoluprácu. Odporca k uplatnenému vzájomnému návrhu zdokladoval výšku uplatnenej škody, riadne túto špecifikoval uvedenými osobami, vystavenými faktúrami, ako aj dokladmi o úhrade finančnej odmeny každému pracovníkovi za zabezpečenie „núdzového režimu“ za práce, ktoré mal vykonať navrhovateľ. Pokiaľ sa týka výšky uplatnenej škody žalovaného vzájomným návrhom, túto súd považoval za riadne špecifikovanú a zdokladovanú úhradami VPD, PPD a výpismi z účtu. Súd preto nepovažoval za potrebný výsluch osôb, ktorým bola odmena poskytnutá a upustil od dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých odporcom, ako aj navrhovateľom, a to s poukazom na to, že sporné otázky budú vecou právneho posúdenia uplatňovaných nárokov. Súd tiež poukázal na to, že v danom prípade uzavreli účastníci konania inominátnu zmluvu, ktorú analogicky možno posudzovať ako mandátnu zmluvu v zmysle ust. § 566 a nasledujúce Ob.Z., zmluvu o dielo v zmysle ust. § 536 a nasledujúce Ob.Z., alebo zmluvu o obchodnom zastúpení § 652 a nasl. Ob.Z. a zmluvu o sprostredkovaní v zmysle ust. § 642 a nasl. Ob.Z. Pre posúdenie prejavu vôle účastníkov súd vychádzal z ustanovenia § 266 ods. 1, 2, 3, 4 Ob.Z. a prihliadal na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy. Vzájomný návrh žalovaného súd posudzoval podľa ustanovenia § 97 O.s.p.. Súd rozhodol s poukazom na § 95, 98 O.s.p., §§ 323 ods. 1, 369 ods. 1, 374, 376, 380 Ob.Z. a dospel k záveru, že žaloba uplatňovaná navrhovateľom je v celom rozsahu dôvodná a medzi účastníkmi konania bola nesporná aj uznaná v zmysle ust. § 323 Ob.Z. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal nárok na fixnú odmenu navrhovateľovi v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01.10.2011 čl. III bod 2 a zvýšenie odmeny po 90 dní, oznámenie e-mailom zo dňa 15.09.2011 na sumu 1.500 eur, z ktorej pri vyčíslení fixnej odmeny za obdobie od 01.07.2012 do 15.07.2012 za 9 pracovných dní vychádzal a z dohodnutej odmeny 1.500 eur mesačne : 21 pracovných dní za júl 2012 x 9 dní = 642,86 eur + 20 % DPH = 128,57 = spolu 771,43 eur je suma, na ktorú súd zaviazal odporcu zaplatiť žalobcovi s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 22.09.2012 do zaplatenia. Úroky z omeškania boli priznané od nasledujúceho dňa po splatnosti vystavenej faktúry do zaplatenia. Vzájomný návrh odporcu súd uznal čiastočne za dôvodný, s prihliadnutím na príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľa, keď e-mailom zo dňa 16.07.2012 oznámil ukončenie zmluvy o spolupráci bez uvedenia dôvodu a za neodpracovanie 30 dní výpovednej doby vyčíslil súd nárok odporcu na náhradu škody zo sumy 1.500 eur mesačnej odmeny: 21 pracovných dní a za dobu 30 dňovej výpovednej lehoty za dobu od 16.03.2012 + 3 dní do 20.08.2012 za 25 dní vyčíslil : 1500 : 21 x 25 = 1.785,60 eur, ktorú priznal odporcovi s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od nasledujúceho dňa po splatnosti vystavenej faktúry až do zaplatenia a vo zvyšku súd vzájomný návrh odporcu zamietol do uplatňovanej náhrady škody 5.762,40 eur. Ako prejudiciálnu otázku súd riešil otázku ukončenia zmluvy o spolupráci a dospel k záveru, že navrhovateľ v tomto smere porušil zmluvnú povinnosť, keď neodpracoval 30 dní, pretože dôvod na odstúpenie od zmluvy neuviedol a nebolo preukázané závažné porušenie zmluvných podmienok z protistrany (alebo stratu klienta). Súd tiež uviedol, že na pojednávaní nebolo súhlasné vyhlásenie navrhovateľa a odporcu, že by mali úmysel skončiť zmluvu o spolupráci dohodou a nebolo preukázané, že by došlo k dohode konkludentne a faktický prejav vôle účastníkov smeroval iba na preukázanie ukončenia zmluvy o spolupráci výpoveďou k 20.08.2012, čo znamenalo pre navrhovateľa vykonávať činnosť po 30 - dňovú výpovednú lehotu a príčinná súvislosť v zmysle ust. § 373 Ob.Z. medzi protiprávnym úkonom navrhovateľa tým, že dal výpoveď bez uvedenia dôvodu pre záväzné porušenie zmluvy a neodpracoval 30 dní výpovednej lehoty, bola s náhradou škody na strane odporcu len podľa vyčísleného prepočtu zmluvne dohodnutej odmeny 1.500 eur : 21 pracovných dní x 25 pracovných dní = 1.785,71 eur. Podľa súdu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľa a uplatňovanou škodou odporcom vo výške 5.762,40 eur, ktorú síce preukázal a zdokladoval úhrady osobám, ktoré boli poukázané na činnosť, ktorú mal za dobu 30 dní vykonávať navrhovateľ a na základe zmluvnej voľnosti mohol odporca s tretími osobami dohodnúť odmeny, ktoré im fakticky aj vyplatil, ale príčinná súvislosť s uvedenými zmluvnými vzťahmi a poskytnutými odmenami medzi odporcom a tretími osobami a protiprávnym úkonom navrhovateľa jeho nečinnosťou a neodpracovaním 30 dní výpovednej lehoty nebola preukázaná ako základná podmienka pre uplatňovanie náhrady škody v zmysle ust. § 373 O.b.Z. Súd preto vzájomný návrh odporcu vo zvyšku zamietol, do uplatňovanej škody 5.762,40 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ mal v konaní úspech, súd preto zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia JUDr. Kataríny Iľanovskej, advokátky vo výške 785,66 eur. O trovách právneho zastúpenia za vzájomný návrh súd rozhodol podľa § 142 ods. 2/ O.s.p. a s prihliadnutím na čiastočný úspech odporcu trovy právneho zastúpenia sú v prospech navrhovateľa. Čiastočný úspech je v sume priznanej 1.785,71 x 100 % : oproti žalovanej pohľadávke 5.762,40 = 30,98 = zaokrúhlene 31 % a neúspech: 5.762,40 - 1.785,71 = 3.976,69 x 100 % : 5.762,40 eur = 69,01 = 69 %, 69 % - 31% = 38 % je čiastočný úspech v prospech navrhovateľa. Z celkových trov za vzájomný návrh na sumu 5.762,40 eur je nárok navrhovateľa vo výške 38 %, t.j. 1.502,35 eur. 570,89 eur je čiastočná náhrada trov v prospech navrhovateľa, na ktoré bol odporca zaviazaný. Súd nepriznal úkony za rokovania s klientom, pretože tieto neboli zdokladované záznamom z rokovania s klientom uvedením dátumu rokovania a hodiny, ktorý záznam musí byť potvrdený klientom a advokát tento záznam z rokovania musí zdokladovať a pripojiť k vyčísleným trovám ako podmienka pre priznanie tohto právneho úkonu. Pri trovách právneho zastupovania za vzájomný návrh bola čiastočná neúspešnosť odporcu a úspech v prospech navrhovateľa ako rozdiel vo výške 38 %, a preto z celkových trov za vzájomný návrh bola priznaná čiastočná náhrada vo výške 38 %, čo je rozdiel medzi uplatňovanými vyčíslenými trovami právneho zastúpenia a súdom priznanými trovami právneho zastúpenia. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti celému druhému výroku, t.j. v časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcu v zmysle §§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O.s.p.. Uviedol, že sa v konaní domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 771,43 s prísl., čo predstavuje odmenu za vykonané činnosti, ktoré navrhovateľ pre odporcu vykonal v mesiaci júl 2012 v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa 01.10.2011. V tom istom konaní sa odporca vzájomným návrhom domáhal od navrhovateľa zaplatenia sumy 5.762,40 eur, čo predstavuje vzniknutú škodu, ktorú údajne spôsobil navrhovateľ porušením jeho povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy. Podľa odvolateľa odôvodnenie rozsudku nie je dostatočné, rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko nie je jasné, akým spôsobom súd dospel k záveru, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 1.785,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 22.09.2012 do zaplatenia. Súd prvého stupňa napriek svojmu záveru, že na základe vykonaného dokazovania nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľa a uplatňovanou škodou odporcom vo výške 5.762,40 eur ako základná podmienka pre uplatnenie náhrady škody v zmysle § 373 Ob.z., mal návrh odporcu o zaplatenie sumy 5.762,40 eur s prísl. zamietnuť a neuložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 1.785,71 eur s prísl. (str. 16 ods. 3 rozsudku). Súd konal navyše v rozpore so zákonom, keď odporcovi priznal v konaní niečo, čoho sa samotný odporca v súdnom konaní vôbec nedomáhal. Nie je vôbec zrozumiteľné, prečo a z akého titulu priznal súd odporcovi nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 1.785,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 22.09.2012 do zaplatenia aj napriek tomu, že výpovedná lehota je v zmysle čl. VI. ods.3 zmluvy 30- dňová, odporca trval na tom, že navrhovateľ mal vykonávať činnosti len v dobe od 17.07.2012 do 31.07.2012, t.j. 15 kalendárnych dní, pričom odporca nešpecifikoval, či mal na mysli len kalendárne dni alebo len pracovné dni a túto skutočnosť súd neskúmal. Nie je ani zrozumiteľné, prečo súd mal za to, že odporcovi prináleží náhrada škody za 25 dní a nie ani to, ako k počtu 25 dní dospel, keď aj odporca tvrdil, že škoda mala vzniknúť za obdobie od 17.07.2012 do 31.07.2012 (15 kalendárnych dní). Navyše súd uvádza, že vypočítal počet dní, za ktoré priznal odporcovi náhradu škody vo výške 25 dní ako súčet 21 pracovných dní a 3 kalendárne dni, pričom takýto postup súdu je nelogický (súčet 21 + 3 je 24 dní a navyše nie je možné sčítavať pracovné dni s kalendárnymi dňami. V rámci uvádzaných 3 kalendárnych dní je len jeden z týchto dní dňom pracovným). Nie je ani zrejmé, prečo súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu odporcu vypočítal náhradu škody z odmeny, ktorá prináležala navrhovateľovi za výkon činnosti pre odporcu v zmysle zmluvy (zo sumy 1.500 eur). Odporca sa takéhoto nároku v súdnom konaní vôbec nedomáhal. Súd na výpočet tejto údajnej škody zrejme aplikoval normy pracovného práva, hoci vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je obchodnoprávny. Ďalej odvolateľ uviedol, že ak súd mal za to, že odporca nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku na náhradu škodu vo výške 5.762,40 eur, nemohol už ďalej priznať odporcovi nárok na náhradu inej a odporcom neuplatnenej škody vo výške 1.785,71 eur. Navyše odporca nepreukázal, že údajné porušenie povinností navrhovateľom vykonávať činnosť pre odporcu vo výpovednej lehote po ukončení zmluvného vzťahu je priamou príčinou škody a že bez tejto príčiny by škoda nevznikla. Odporca tiež výšku škody 5.762,40 eur nepreukázal, napr. nepredložil doklad o tom, že boli konateľovi W.. K. vyplatené odmeny vo výške 500 + 1000 eur, že mu vznikla škody vo výške 720 eur ako náhrada za úhradu fa č. XX/XXXX. Naopak navrhovateľ predložil súdu dôkaz o tom, že mu škoda vo výške 720 eur nevznikla, nakoľko spoločnosť MD Eternity, s.r.o. nikdy nevykonávala činnosti, ktoré uvádza odporca - preklady pre odporcu. Súd nepovažoval za dôležité vypočuť ako svedka konateľa tejto spoločnosti. Taktiež odvolateľ namietal, že pri náhrade škody nie je možné uplatňovať aj DPH tak, ako ju nesprávne uviedol odporca vo fa Č.. XXXXXXX. Odporca v celom konaní argumentoval len tým, že povinnosť, ktorú navrhovateľ údajne porušil, bola povinnosťou v zmysle čl. VI. ods. 2 a 3 zmluvy vykonávať počas obdobia od 01.07.2012 do 31.07.2012 činnosť v zmysle zmluvy pre odporcu. Porušenie inej povinnosti odporca nikdy nenamietal. Týmito argumentmi sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Podľa odvolateľa v konaní preukázal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, nakoľko zmluvný vzťah skončil ku dňu 16.07.2012 bez povinnosti vykonávania ďalších činností po dobu 30 dní odo dňa ukončenia zmluvy. Odporca ho na ďalšie vykonávanie činnosti nikdy nevyzval a ani na vykonávaní týchto činností nikdy netrval, preto navrhovateľ nemá voči odporcovi žiadne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Odporca taktiež nepreukázal, že musel vynaložiť akékoľvek náklady v dôsledku poručenia povinnosti navrhovateľa. Týmito argumentmi navrhovateľa sa súd nezaoberal. Ukončenie zmluvnej spolupráce ku dňu 16.07.2012 vyplýva, podľa navrhovateľa, najmä z nasledovného: - Ukončenie zmluvy ku dňu 16.07.2012 vyplývalo z konania oboch zmluvných strán, predovšetkým zo strany odporcu, ktorý nikdy netrval na tom, aby navrhovateľ vykonával akékoľvek činnosti pre odporcu po ukončení zmluvy, t.j. po 16.07.2012. - Odporca sám vyzval navrhovateľa na podpis dohody o ukončení zmluvy (list zo dňa 19.07.2013). V uvedenom liste nie je žiadna zmienka o tom, že odporca trvá na tom, aby navrhovateľ aj naďalej (v 30 - dňovej lehote) vykonával činnosť pre odporcu. Sám odporca teda považoval zmluvný vzťah za ukončený. - Jediný dôkaz, ktorý odporca predložil o tom, že trval na vykonávanie činnosti zo strany navrhovateľa ešte 30 dní odo dňa ukončenia spolupráce, je mail zo dňa 02.08.2012 od Q.. B.. Tento mail však nepreukazuje povinnosť navrhovateľa vykonávať ďalšiu činnosť po ukončení spolupráce. Podľa odvolateľa nie je správny ani záver súdu ohľadom trov právneho zastúpenia, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v konaní týkajúcom sa vzájomného návrhu. Súd mal priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške. Preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v II. napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ mohol v konaní predniesť svoje návrhy, navrhnúť dôkazy, ktoré považoval za potrebné, mohol sa aj zúčastniť všetkých súdom nariadených pojednávaní. Pokiaľ ide o výpočet náhrady škody, súd mylne vychádzal z toho, že navrhovateľ je pracovníkom odporcu, ktorého chráni Zákonník práce. Tvrdenie súdu o tom, že súd nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvy navrhovateľom a vzniknutou a preukázanou a riadne zdokladovanou škodou, podľa odporcu neobstojí. Taktiež tvrdenie navrhovateľa, že súd priznal odporcovi niečo, čoho sa nikdy nedomáhal, nie je celkom správne, nakoľko sa odporca síce nikdy nedomáhal zaplatenia sumy, ktorú mu súd priznal, avšak sa domáhal sumy 5.762,401 eur. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd našiel a videl inú príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvných povinností navrhovateľom a vzniknutou škodou u odporcu, avšak vzťah medzi navrhovateľom a odporcom považoval za pracovnoprávny. Sporná teda zostáva len výška, ktorú mal súd priznať odporcovi. Z odôvodnenia rozsudku mal súd za preukázané, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti navrhovateľom, že vznikla škoda aj jej výšku a taktiež príčinnú súvislosť medzi týmito základnými zákonnými zložkami pre priznanie nároku na náhradu škody. V zmysle § 386 ods. 2 ObZ. súd nemal právo znížiť výšku škody a mal priznať celú uplatnenú výšku. Náklady, ktoré odporcovi protiprávnym ukončením zmluvného vzťahu zo strany navrhovateľa vznikli, by odporcovi nevznikli, keby navrhovateľ neporušil svoje zmluvné povinnosti. Odporca špecifikoval, z akých položiek škoda pozostáva a jej výšku a opodstatnenosť doložil príjmovými pokladničnými dokladmi a výdavkovými pokladničnými dokladmi. K tvrdeniu navrhovateľa ohľadne škody vo výške 720 eur z titulu uhradenia fa č. XX/XXXX spoločnosti M & D Eternity, s.r.o. odporca uviedol, že so spoločnosťou M & D Eternity, s., r. o. mal platne uzatvorenú zmluvu a nejde o vymyslenú položku. Odporca k predmetnej škode neúčtoval DPH ako to tvrdí navrhovateľ. Odporca poukázal i na tú skutočnosť, že na prvom pojednávaní oznámil súdu, že odporca uznáva nárok navrhovateľa na uplatnenú odmenu, avšak túto odmieta uhradiť, nakoľko listom zo dňa 28.09.2012 odporca jednostranným právnym úkonom v zmysle ObZ započítal svoju splatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke navrhovateľa a zároveň ho vyzval na úhradu zostatku dlhu. Ďalej odporca uviedol, že zmluva o spolupráci presne stanovovala možnosti a podmienky, za akých môže dôjsť k ukončeniu zmluvy o spolupráci. Tieto navrhovateľ nedodržal. Odporca nemal povinnosť vyzvať navrhovateľa na zotrvanie v činnosti po dobu 30 dní v prípade, ak dôjde ku zmluvne predpokladanému ukončeniu zmluvy o spolupráci. Odporca preukázal porušenie povinnosti navrhovateľa vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci a vznik škody v podobe úbytku na peniazoch, a teda zisku, ktoré musel vynaložiť na externých pracovníkov ako aj jednostranné započítanie zo strany odporcu. Pohľadávku navrhovateľa preto považuje za nepodloženú a neoprávnenú. Preto navrhuje odvolaciemu súdu vo výrokovej časti II. zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Odvolací súd dospel na základe § 212 O.s.p. k záveru, že je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ods. 2 súd nie je viazaný rozsahom odvolania a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu, b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov, d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Z cit. ust. vyplýva, že odvolací súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote. Okrem nich má odvolací súd prihliadať ešte na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V danej veci navrhovateľ žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 771,43 eur s prísl. a odporca vzájomným návrhom žiadal zaplatenie istiny vo výške 5.762,40 eur. Uznesením č.k. 22 Cb 29/2013-65 zo dňa 30.04.2013 súd I. Pripustil vzájomný návrh žalovaného na sumu 4.990,96 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne. II. Pripustil zmenu vzájomného návrhu na zaplatenie sumy 5.762,40 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 22.09.2012 do zaplatenia. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh v sume 299 eur na účet súdu, v lehote 10 dní pod následkom vymáhania súdnou cestou. Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Toto ustanovenie systematicky dopĺňa ustanovenie § 97 o vzájomnej žalobe. Upravuje vo svojej podstate hmotnoprávny úkon započítania pohľadávok v priebehu súdneho konania. Hmotnoprávny úkon započítania smeruje k zániku záväzku, ktorý má odporca voči navrhovateľovi. Podľa výšky pohľadávky uplatnenej na započítanie pritom rozlišujeme dve situácie: - ak odporca uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie v menšom, alebo v rovnakom rozsahu ako je pohľadávka navrhovateľa, hovoríme o takzvanej kompenzačnej námietke, - ak žalovaný uplatňuje na započítanie pohľadávku vo vyššom rozsahu, ako je pôvodne uplatnená pohľadávka navrhovateľa, hovoríme o vzájomnom návrhu. V prípade, ak odporca uplatnil na započítanie svoju pohľadávku prevyšujúcu pôvodnú pohľadávku navrhovateľa, pôjde o vzájomný návrh so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Takáto námietka už musí spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. a spôsobuje účinky prezumované podľa § 82 O.s.p.. V takom prípade súd postupuje podľa § 97 O.s.p., to znamená, že musí vyzvať odporcu na zaplatenie súdneho poplatku a navrhovateľ je povinný sa k návrhu vyjadriť. Ak súd dospeje k názoru, že takto uplatnený vzájomný návrh odporcu spĺňa podmienky hmotného práva na započítanie, prejaví sa to v rozhodnutí súdu v tom zmysle, že pôvodná pohľadávka navrhovateľa vo svojej celkovej výške zanikne a navyše bude navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi pohľadávkou navrhovateľa a pohľadávkou odporcu. To znamená, že ak si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi svoju pohľadávku vo výške 771,43 eur a odporca bol úspešný vo výške 1.785,71 eur, výrok rozhodnutia mal znieť tak, že: I. Žaloba navrhovateľa sa zamieta. II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 1.011,28 eur (ide o rozdiel čiastky uplatnenej navrhovateľom a odporcom). III. Vo zvyšku sa vzájomný návrh zamieta. Správne posúdenie prejavu odporcu je významné z hľadiska, aby súd rozhodol o celej prejednávanej veci. Pri vzájomnom návrhu rozhodnutie o trovách konania závisí od procesného úspechu každého z účastníkov so zreteľom na výšku uplatneného nároku. Súd prvého stupňa sa vyššie uvedenou zásadou neriadil, preto ponechanie výroku I. bez zmeny by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a účastníkom konania by bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že nárok navrhovateľa vo výške 771,43 eur s prísl. odporca uznal v zmysle § 323 ObZ. Avšak túto odmietol uhradiť, nakoľko listom zo dňa 28.09.2012 jednostranným právnym úkonom v zmysle ObZ započítal svoju splatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke navrhovateľa a zároveň ho vyzval na úhradu zostatku dlhu. Odvolací súd musel posúdiť, či súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že účastníci konania fakticky a konkludentne ukončili zmluvu o spolupráci k 20.8.2013, čo znamenalo pre navrhovateľa vykonávať činnosť po 30 - dňovú výpovednú lehotu ako aj posúdiť, či súd správne vyhodnotil, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľa a uplatňovanou výškou škody vo výške 5.762,40 eur v zmysle § 373 ObZ a či vyčíslenie náhrady škody na strane odporcu len podľa prepočtu dohodnutej odmeny 1.500 eur (1.500 : 21 pracovných dní x 25 pracovných dní = 1.785,71 eur bolo správne. Pokiaľ ide o posúdenie, či účastníci konania fakticky a konkludentne ukončili zmluvu o spolupráci k 20.08.2012, je nesporné, že účastníci konania uzatvorili dňa 01.10.2011 Zmluvu o spolupráci na dobu určitú do 31.10.2013 podľa Obchodného zákonníka, pričom si dohodli odmenu 1.500 eur mesačne. Podľa čl. VI. ods. 2 zmluva môže zaniknúť: a) písomnou výpoveďou podľa bodu 3 a 5 tohto článku b) dohodou zmluvných strán c) smrťou zhotoviteľa d) uplynutím doby na ktorú bola zmluva dojednaná. Podľa čl. VI. ods. 2 zmluvné strany sa dohodli, že počas obdobia, kedy je zmluva uzatvorená na dobu určitú, je objednávateľ ako aj zhotoviteľ oprávnený vypovedať túto zmluvu iba v prípade závažného pochybenia (napr.: strata klienta) druhej zmluvnej strany pri plnení záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy. V takomto prípade je výpovedná lehota 30 dní a táto začína plynúť dňom doručenia výpovede porušujúcej strane. Za doručenie výpovede sa považuje 3. deň po jej doručenom odoslaní na adresu sídla (miesta podnikania) adresáta. Je nepochybné, že navrhovateľ dňa 16.07.2012 zaslal odporcovi mail, v ktorom mu oznámil, že dnešným dňom ukončuje spoluprácu s ich spoločnosťou, mobilný telefón so SIM kartou, vstupný kľúč do budovy a vstupný kľúč do priestorov, necháva na stole, za ktorým sedel. Podľa názoru odvolacieho súdu odoslaním mailu odporcovi o ukončení spolupráce nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, nakoľko navrhovateľ nepostupoval podľa čl. VI. bod 3 zmluvy a zmluva zostala až do uplynutia doby, na ktorú bola uzatvorená (do 31.10.2013) platná. Odporca preto nemal povinnosť vyzývať navrhovateľa, aby ďalej vykonával svoju činnosť. Skutočnosť, že zmluvu považuje odporca za platnú, oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 19.07.2012. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom súdu prvého stupňa, že účastníci konania fakticky a konkludentne ukončili zmluvu o spolupráci s tým, že mala byť akceptovaná výpovedná lehota 30 dní. Zmluva mohla zaniknúť len podľa čl. VI. bod 2, čo sa však nestalo. Iný spôsob vypovedania zmluvy prichádzal do úvahy len postupom podľa čl. VIII. bod 5., podľa ktorého „Zmluvu možno meniť alebo dopĺňať len na základe dohody oboch zmluvných strán formou písomných dodatkov“. To znamená, že iný spôsob ukončenia zmluvy, ako bol v zmluve dohodnutý, by si museli zmluvné strany písomne formou dodatku k zmluve dohodnúť, k čomu nedošlo. K zániku zmluvy nedošlo ani na základe dohody zmluvných strán, nakoľko nedošlo k stretnutiu účastníkov dňa 23.07.2012 na základe výzvy odporcu na právoplatné ukončenie spolupráce zo dňa 19.07.2012. Prípadná dohoda o ukončení spolupráce bola zo strany odporcu podmienená odovzdaním písomnej správy o rozpracovanosti vecí navrhovateľom. K žiadnemu stretnutiu ani odovzdaniu písomnej správy nedošlo. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani so skutočnosťou namietanou na prvom pojednávaní (30.04.2013), že odporca uznáva nárok navrhovateľa na uplatnenú odmenu, avšak túto odmieta uhradiť, nakoľko listom zo dňa 28.09.2012 jednostranne započítal svoju splatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke navrhovateľa a zároveň ho vyzval na úhradu zostatku dlhu. Odvolací súd, pokiaľ ide tvrdenie súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľa a škodou, ktorá odporcovi vznikla, zastáva názor, že vzhľadom na právny záver odvolacieho súdu, že zmluva zostala v platnosti a navrhovateľ bol povinný naďalej dohodnutú činnosť pre odporcu, bude musieť súd prvého stupňa opätovne v zmysle § 373 ObZ skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vznik práva odporcu na náhradu škody a zaoberať sa odporcom predloženými dôkazmi o vzniku škody, príp. zváži vypočutie navrhovaných svedkov na všetky podstatné okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Súd sa bude musieť vysporiadať s tým, či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti navrhovateľa a uplatňovanou škodou ako aj s tým, akého obdobia sa týka porušenie povinnosti navrhovateľa (odporca uvádza obdobie od 01.07.-31.07.2012). Dôkazné bremeno v tomto prípade je na odporcovi, ktorý musí preukázať aj tú skutočnosť, aké projekty a s tým súvisiace úkony mal navrhovateľ po oznámení o ukončení spolupráce uskutočniť, či údajné porušenie povinností navrhovateľom vykonávať činnosť pre odporcu je priamou príčinou škody a bez tejto príčiny by škoda vznikla. Vo svojom rozhodnutí bude musieť súd dôsledne vyhodnotiť zákonom predpokladané podmienky pre vznik škody, založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za dôležité zdôrazniť, že Obchodný zákonník vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody. Pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Odvolací súd, tak isto ako navrhovateľ, sa nestotožnil s vyčíslením náhrady škody na strane odporcu podľa prepočtu z dohodnutej odmeny 1.500 eur. Prípadná škoda totiž predstavuje čiastku, ktorú odporca účelne vynaložil na to, aby v čase nečinnosti navrhovateľa zabezpečil riadne fungovanie svojej firmy. Súd preto pri určovaní výšky škody nemohol vychádzať z dohody o odmene uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd musí uviesť , čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) (Uznesenie NS SR, sp. zn. 1Cdo 4/2009 zo dňa 29.06.2010). Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa musí zodpovedať požiadavke vyplývajúcej z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorej je aj s ohľadom na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Právne závery uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku musia byť dostatočné, presvedčivé a preskúmateľné. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu postupovať v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pri vzájomnom návrhu rozhodnutie o trovách konania závisí od procesného úspechu každého z účastníkov so zreteľom na výšku uplatneného nároku. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.