Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoPr/10/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313202565 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313202565.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, I., zastúpeného: JUDr. Janka Vasiľová, advokátka so sídlom Kudlovská 1, Humenné, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o zaplatenie sumy 2.953,- eur, o odvolaní navrhovateľa aj odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 19Cpr 1/2013-63 zo dňa 20.3.2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 1.138,67 eur p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.272,38 eur a vo výroku o trovách konania rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k.19Cpr 1/2013-63 zo dňa 20.3.2014 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.272,38 eur, konanie v časti o zaplatenie 542,23 eur zastavil na základe späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa v tejto časti a v časti o zaplatenie 1.138,67 eur návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd Bratislava III rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľa o zaplatenie 2.953,28 eur, ktorým žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť túto sumu ako neoprávnené zdanenie príspevku na bývanie vo výške 7.624,- eur za obdobie od 16.7.2008 do 13.5.2011, ktorý mu bol vyplatený podľa zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľ si uplatnil nárok s odôvodnením, že je profesionálnym vojakom ozbrojených síl SR v dočasnej štátnej službe na základe personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 10 444 zo dňa 30. novembra 2009 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 8 248 zo dňa 6.12.2010. Navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok na bývanie mesačne podľa § 169 zák. č. 346/2005 Z.z. ako profesionálnemu vojakovi odo dňa prijatia do štátnej služby. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Humennom ČVS: ORP-373/ OVK-HE-2008 zo dňa 16.7.2008, bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V súvislosti s týmto trestným stíhaním bolo dňom 16.7.2008 zastavené vyplácanie príspevku na bývanie navrhovateľa na základe vnútorného rozkazu veliteľa práporu logistickej podpory 2.mb, č. 36, ročník 2008 zo dňa 31.10.2008, čl. 1. Navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby prokurátora rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23Tov/18/2011-328 zo dňa 25. októbra 2011. V dôsledku tohto oslobodenia navrhovateľovi opätovne vznikol nárok na výplatu príspevku na bývanie odo dňa 16.7.2008 v zmysle vnútorného rozkazu veliteľa práporu zo dňa 13. mája 2011 vo výške 230,50 eur. Nárok navrhovateľa na doplatenie príspevku na bývanie odo dňa zastavenia jeho vyplácania od 16.7.2008 do 13.5.2011 bol vyčíslený v celkovej sume 7.624,- eur a odporca zaplatil navrhovateľovi tento doplatok príspevku na bývanie vo výplatnom termíne za mesiac máj 2011. Odporca listom zo dňa 3.9.2011 informoval navrhovateľa o zmene zdaňovania príspevku na bývanie na základe zákona č. 548/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, spočívajúcej v zdanení tohto príspevku daňou z príjmov s účinnosťou od 1.1.2011, ktorý do 31.12.2010 nepodliehal zdaneniu. Na základe toho odporca v mesiaci september 2011 navrhovateľovi zrazil z platu nedoplatok dane z príjmov na príspevku na bývanie spätne vo výške 1.998,20 eur a od 1.9.2011 vykonáva navrhovateľovi z príspevku na bývanie pravidelné zrážky dane z príjmu vo výške 53,06 eur mesačne. Navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že ako profesionálnemu vojakovi v súlade s ustanovením § 169 zák. č. 346/2005 Z.z. bol vyplácaný príspevok na bývanie, ktorý do 31.12.2010 nepodliehal zdaneniu daňou z príjmov. Zákonom č. 548/2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2011 došlo k zmene poznámky pod čiarou, ktorá patrí k ustanoveniu § 5 ods. 5 písm. d) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov tak, že bolo vypustené slovo napríklad a poznámka 16/pod čiarou v platnom znení znie: „§ 18 až 33a zák. č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov“. V súvislosti s touto novelou zákona o dani z príjmov, ktorou došlo k zmene poznámky pod čiarou k odkazu 16/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2011, finančný príspevok na bývanie poskytovaný profesionálnym vojakom podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 346/2005 Z.z. odporca zdaňuje navrhovateľovi daňou z príjmov. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 28 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého služobný pomer profesionálneho vojaka vzniká odo dňa určeného v rozhodnutí vedúceho služobného úradu o prijatí občana do štátnej služby za predpokladu, že občan v určený deň nastúpi na výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený a zloží vojenskú prísahu. Počas celej doby trvania služobného pomeru profesionálny vojak je povinný vykonávať štátnu službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb služobného úradu. Z ustanovenia § 169 zák. č. 346/2005 Z.z. vyplýva, že príspevok na bývanie je nárokovateľným právom profesionálneho vojaka, ktoré vzniká odo dňa vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby. Príspevok na bývanie je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré profesionálnemu vojakovi vzniká nárok podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 o daní z príjmov v znení neskorších predpisov, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času. Z uvedeného ustanovenia podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že predmetom dane z príjmov nie je náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov uvedených príkladmo v poznámke 9 pod čiarou, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času. Navrhovateľ preto tvrdil, že príspevok na bývanie poskytovaný profesionálnym vojakom v súlade s § 169 zák. č. 346/2005 Z.z. nie je predmetom dane z príjmov podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení. Poskytovanie tohto príspevku je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré profesionálnemu vojakovi vzniká nárok podľa zák. č. 346/2005 Z.z. Vykonaním zrážok dane z príjmov z peňažného plnenia z príspevku na bývanie, odporca vykonával navrhovateľovi zrážky dane z príjmu bez právneho dôvodu a v rozpore s ustanovením § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení a preto je povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 2.953,28 eur. Odporca nesúhlasil s uplatneným nárokom navrhovateľa a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nemá právny nárok na vyplatenie uplatnenej sumy a nestotožnil sa s jeho tvrdením, pretože vyplácanie príspevku na bývanie nie je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie tak, ako to predpokladá § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z., teda vyplácanie príspevku na bývanie nie je viazané na žiadnu konkrétnu funkciu a zdanenie príspevku na bývanie bolo správne, keďže vyplácanie príspevku na bývanie nie je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie tak, ako to predpokladá § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že zo strany odporcu nebol daný žiaden dôvod, aby svojvoľne rozhodol o vykonávaní zrážok dane z príjmu navrhovateľa za vyplatený príspevok na bývanie za obdobie od 16.7.2008 do 31.12.2010 v sume 1.272,38 eur, pretože zákonom č. 346/2003 Z.z. účinným do 31.12.2010 v znení zákona č. 548/2010 Z.z., ktorý bol účinný od 1.1.2011 povinnosť odvodu 19 % DPH z príspevku na bývanie neupravoval a táto povinnosť bola zavedená od 1.1.2011 podľa § 52j ods. 3 zák. č. 595/2003 Z.z. v znení zák. č. 548/2010 Z.z. účinným od 1.1.2011. Nárok na vyplatenie príspevku na bývanie patril navrhovateľovi v súlade s § 169, § 171 ods. 1, § 172 ods. 6 a 9 zák. č. 346/2003 Z.z. mesačne pozadu súd priznal nevyplatený rozdiel 19 % DPH z príspevku na bývanie od 16.7.2008 do 31.12.2010, ktorý bol v tom čase oslobodený od dane a vo zvyšku nároku vo výške 1.138,67 eur za obdobie od 1.1.2011 do 18.2.2013 návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol s tým, že povinnosť odvodu 19 % DPH z príspevku na bývanie bola zavedená až zákonom účinným od 1.1.2011 a preto tento nárok navrhovateľa nebol dôvodný, pretože odporca dôvodne odrátal z príspevku navrhovateľa na bývanie daň. V časti o zaplatenie 542,23 eur súd konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľ zobral návrh v tejto časti späť a preto súd rozhodol podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku a konanie zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože aj navrhovateľ, aj odporca mali vo veci úspech len čiastočný. Proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.272,38 eur podal odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.). Odporca nesúhlasil so záverom súdu, že zo strany odporcu nebol daný žiadny dôvod, aby svojvoľne rozhodol o vykonaní zrážok dane z platu navrhovateľa za vyplatený príspevok na bývanie za obdobie od 16. júla 2008 do 31. decembra 2010, čo odôvodnil súd s poukazom na ustanovenie § 52j ods. 3 zák. č. 595/2003 Z.z. v znení zák. č. 548/2010 Z.z., ktoré obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2011, pričom podľa odseku 3 tohto ustanovenia sa na uplatnenie § 11 ods. 1 až 4 a ods. 9 za zdaňovacie obdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia použijú ustanovenia predpisu účinného do 31.12.2010. Uvedené ustanovenia sa však týkajú nezdaniteľných častí základu dane a podľa názoru odporcu nijako nesúvisia so skutočnosťou, či príspevok na bývanie poskytovaný profesionálnym vojakom podľa § 169 a nasl. zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov je príjmom, ktorý podlieha dani z príjmov alebo nie, teda či má byť zdaňovaný alebo nie. Odporca preto tvrdil, že okresný súd danú vec nesprávne právne posúdil a na predmetnú vec neaplikoval správne ustanovenie zákona. Navrhovateľovi vznikol nárok na spätné doplatenie príspevku na bývanie až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o jeho oslobodení spod obžaloby dňa 16.4.2011, teda už v čase účinnosti zákona č. 548/2010 Z.z., ktorý zaviedol zdaňovanie príspevku na bývanie. Rozhodným je preto moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o oslobodenie spod obžaloby a preto podľa § 35 ods. 3 prvá veta zák. č. 595/2003 Z.z. sa preddavok na daň zrazí pri výplate alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi bez ohľadu na to, za aké obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Odporca poukázal na vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 24.9.2012 č. MF/01914/2012-721, ktoré predložil k podanému odvolaniu a podľa ktorého je príspevok na bývanie vyplatený profesionálnemu vojakovi po 31.12.2010 zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, bez ohľadu na obdobie, za ktoré sa vyplýva a teda nezdanenie takto vyplateného príspevku na bývanie by nebolo v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov preto odporca žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd návrh v časti o zaplatenie 1.138,67 eur zamietol, podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.138,67 eur. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že nárok v tejto časti si uplatnil za obdobie od 1.1.2011 do 18.2.2013 a táto suma v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie je predmetom dane z príjmu a preto odporca nemôže navrhovateľovi vykonávať z príspevku na bývanie zrážky dane z príjmov. Navrhovateľ tvrdil, že odporca zrážky dane z príjmu z príspevku na bývanie vykonával v rozpore s platnou právnou úpravou. Navrhovateľ tvrdil, že podľa § 28 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z. je nástup občana na výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený podmienkou vzniku služobného pomeru a podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. nie je predmetom dane ani náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov a preto je nepochybné, že príspevok profesionálneho vojaka na bývanie je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov a v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. nie je predmetom dane z príjmov. Z dôvodu, že ustanovenie § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. sa vzťahuje aj na plnenia poskytované profesionálnym vojakom v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa zák. č. 346/2005 Z.z., teda aj na príspevok na bývanie poskytovaný profesionálnym vojakom podľa § 169 zák. č. 346/2005 z dôvodu nesprávneho právneho názoru a tiež z dôvodu, že okresný súd rozsudok súdu prvého stupňa neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 O.s.p. a rozhodnutie súdu je v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy a článkom 6 ods. 1 Dohovoru, žiadal navrhovateľ rozsudok v napadnutej časti zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.138,67 eur. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa v časti 1.138,67 eur je správny a vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 1.272,38 eur je potrebné rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odporca v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 2.953,28 eur z dôvodu, že vykonaním zrážok dane z príjmov z peňažného plnenia, a to z príspevku na bývanie odporca vykonával zrážky dane z príjmov navrhovateľa bez právneho dôvodu a v rozpore s ustanovením § 5 ods. 5 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 169 zákona č. 346/2005 Z.z. profesionálny vojak má odo dňa vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby nárok na príspevok na bývanie. Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času. Podľa ustanovenia § 169 zákona č. 346/2005 Z.z. navrhovateľovi ako profesionálnemu vojakovi odo dňa prijatia do štátnej služby vznikol nárok na príspevok na bývanie. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Humennom zo dňa 16.7.2008 bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V súvislosti so začatím trestného stíhania navrhovateľa ako obvineného podľa § 172 ods. 2 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. navrhovateľovi bolo dňom 16.7.2008 zastavené vyplácanie príspevku na bývanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 23Tov/18/2011-328 zo dňa 25. októbra 2011 navrhovateľa ako obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora. Po vydaní oslobodzujúceho rozsudku navrhovateľovi opätovne vznikol nárok na výplatu príspevku na bývanie odo dňa 16.7.2008, v zmysle vnútorného rozkazu veliteľa práporu logistickej podpory zo dňa 13. mája 20011. Nárok navrhovateľa na doplatenie príspevku na bývanie odo dňa zastavenia jeho vyplácania, teda od 16.7.2008 do 13.5.2011 bol vyčíslený v celkovej sume 7.624,- eur. Odporca zaplatil navrhovateľovi tento doplatok príspevku na bývanie vo výplatnom termíne za mesiac máj 2011. Príspevok na bývanie do 31.12.2010 podľa § 5 ods. 5 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov nepodliehal zdaneniu. Zákonom č. 548/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z prímov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1.1.2011 došlo k zmene poznámky pod čiarou, ktorá patrí k ustanoveniu § 5 ods. 5 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov tak, že bolo vypustené slovo „napríklad“ a poznámka 16 pod čiarou v platnom znení znie: „§ 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov“. V súvislosti s touto novelou došlo k zmene poznámky pod čiarou k odkazu 16 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2011 sa finančný príspevok na bývanie poskytovaný profesionálnym vojakom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 346/2005 Z.z. odporca zdaňuje navrhovateľovi daňou z príjmu. Odporca v mesiaci september 2011 navrhovateľovi zrazil z platu nedoplatok dane z príjmov na príspevku na bývanie spätne. Podľa § 172 ods. 2 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nárok na výplatu príspevku na bývanie zaniká profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe odo dňa vznesenia obvinenia. Podľa § 172 ods. 3 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. nárok na výplatu príspevku na bývanie vznikne profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe opätovne odo dňa vznesenia obvinenia profesionálneho vojaka, ak nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o jeho oslobodení spod obžaloby, o zastavení trestného stíhania alebo postúpení veci inému orgánu. Na spätné doplatenie príspevku na bývanie, teda nároku navrhovateľa vznikol navrhovateľovi opätovne nárok v zmysle uvedeného ustanovenia zákona, až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o jeho oslobodení spod obžaloby, a to od 16. apríla 2011, v danom prípade v čase účinnosti zákona č. 548/2010 Z.z., ktorý zaviedol zdaňovanie príspevku na bývanie. Podľa § 35 ods. 3 prvá veta zákona č. 595/2003 Z.z. sa preddavok na daň zrazí pri výplate, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Preto pokiaľ navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok na bývanie za obdobie pred účinnosťou zákona č. 548/2010 Z.z. bolo potrebné pri jeho vyplácaní po 1. januári 2011 odpočítať daň z príjmov, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. nevypláva, že by sa zákonom č. 548/2010 zavedené zdaňovanie príspevku na bývanie nevzťahovalo aj na tie príspevky, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona, ktorým bol novelizovaný zákon č. 548/2010 Z.z. V spise na č.l. 73 je založené vyjadrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF 01914/2012-721 zo dňa 24.9.2012, ktoré sa týka veci: zdanenie doplateného príspevku na bývanie a z ktorého vyplýva vyjadrenie ministerstva vo veci zdanenia príspevku na bývanie poskytovaného podľa zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, doplateného za predchádzajúce roky. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa preddavok na daň zrazí pri výplate, alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Zákon o dani z príjmov neobsahuje v súvislosti s príspevkom na bývanie poskytovaného podľa zákona 346/2005 Z.z. špeciálne prechodné ustanovenie o postupe pri jeho doplácaní za minulé roky (zdaňovacie obdobia). Z uvedeného dôvodu je príspevok na bývanie vyplatený profesionálnemu vojakovi po 31.12.2010 zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, bez ohľadu na obdobie, za ktoré sa vypláca (dopláca) a teda nezdanenie príspevku, na ktorý vznikol profesionálnemu vojakovi nárok napríklad v roku 2009 vyplateného v roku 2012, by nebolo v súlade so zákonom o dani z príjmov. Okresný súd danú vec posúdil podľa ustanovení § 169, § 171 ods. 1, § 172 ods. 2 písm. b), § 172 ods. 3 písm. a) a § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. a podľa § 3 ods. 1 a § 5 ods. 5 písm. d) a g), § 35 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. a ustanovenia § 52j ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení zákona č. 548/2010 Z.z. účinný od 1.1.2011. V súlade s uvedenými ustanoveniami zákona okresný súd vyslovil názor, že zo strany odporcu nebol daný žiaden dôvod, aby svojvoľne rozhodol o vykonávaní zrážok dane z príjmu navrhovateľa za vyplatený príspevok na bývanie za obdobie od 16.7.2008 do 31.12.2010 vo výške 1.272,38 eur z dôvodu, že zákon č. 346/2005 Z.z. účinný do 31.12.2010 povinnosť odvodu 19 % DPH z príspevku na bývanie neupravoval a táto povinnosť bola zavedená od 1.1.2011. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa a nárok na vyplatenie príspevku na bývanie, ktorý patril navrhovateľovi a bol vyplatený mesačne pozadu, za tento príspevok súd priznal rozdiel 19 % DPH od 16.7.2008 do 31.12.2010, pretože bol v tomto období príspevok oslobodený od dane. S uvedeným právnym posúdením veci okresným súdom, v časti o zaplatenie 1.272,38 eur nie je možné sa stotožniť a odvolanie odporcu bolo v tejto časti dôvodné. S prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods. 3 prvá veta zákona č. 595/2003 Z.z. sa preddavok na daň zrazí pri výplate alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Je dôvodná námietka odporcu, že pokiaľ navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok na bývanie za obdobie pred účinnosťou zákona č. 548/2010 Z.z., bolo potrebné pri jeho vyplácaní po 1. januári 2011 odpočítať daň z príjmov aj s prihliadnutím na vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 24.9.2012, z ktorého vyplýva, že príspevok na bývanie vyplatený profesionálnemu vojakovi po 31. decembri 2010 je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti bez ohľadu na obdobie, za ktoré sa vypláca a teda nezdanenie takto vyplateného príspevku na bývanie by nebolo v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa nesprávne právne danú vec v napadnutej časti posúdil a v dôsledku toho nesprávne vo veci rozhodol, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.272,38 eur. Právny názor okresného súdu nie je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, i keď okresný súd vo svojom rozhodnutí z nich vychádzal, ale nesprávne si tieto zákonné ustanovenia vyložil a tak nesprávne vo veci rozhodol. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.272,38 eur podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie. V časti uplatneného nároku o zaplatenie 1.138,67 eur je správny záver okresného súdu, ktorý vyslovil v napadnutom rozsudku, že tento nárok navrhovateľa nie je dôvodný, s prihliadnutím na zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal aj prvostupňový súd pri rozhodnutí, ako je vyššie uvedené. Prvostupňový súd si nesprávne vyložil uvedené zákonné ustanovenia iba v súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa za obdobie do 31.21.2010 (1.272,38 eur), v dôsledku čoho bolo rozhodnutie v časti zrušené odvolacím súdom. Správne však súd ustálil, že nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie 1.138,67 eur nie je dôvodný, pretože v zmysle príslušných zákonných ustanovení, na ktoré poukázal v odôvodnení rozhodnutia, odporcovi vznikla povinnosť odvodu dane z príspevku na bývanie za obdobie od 1.1.2011. Nebola dôvodná námietka navrhovateľa v podanom odvolaní proti zamietajúcej časti uplatneného nároku o zaplatenie 1.138,67 eur (za obdobie od 1.1.2011 do 18.2.2013) a jeho tvrdenie, že príspevok profesionálneho vojaka na bývanie je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré mu vzniká nárok podľa osobitných predpisov podľa § 169 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a preto v zmysle § 5 ods. 5 písm. g/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, nie je predmetom dane z príjmov a preto zrážky dane z príjmov z príspevku na bývanie odporca vykonával v rozpore s platnou právnou úpravou. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal a pri rozhodnutí aj vychádzal z ustanovenia § 169 zákona č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého má profesionálny vojak odo dňa vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby nárok na príspevok na bývanie. Z tohto ustanovenia vyplýva, že nárok na príspevok na bývanie je viazaný na vymenovanie alebo prijatie profesionálneho vojaka do dočasnej štátnej služby a nie je viazaný na žiadnu konkrétnu funkciu profesionálneho vojaka. S prihliadnutím na uvedené, nárok na príspevok na bývanie patrí všetkým profesionálnym vojakom, bez ohľadu na funkciu, ktorú zastávajú a nie je závislý na konkrétnej funkcii profesionálneho vojaka tak, ako to predpokladá § 5 ods. 5 písm. g/ zákona č. 595/2003 Z.z., z ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj právny názor v danej veci, v súvislosti s uplatneným nárokom a ktorým odôvodnil aj podané odvolanie. Navrhovateľ tiež namietal, že rozsudok okresného súdu je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. a je nepreskúmateľný a tiež, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, významnými pre rozhodnutie súdu o nároku navrhovateľa a rozhodnutie súdu je z tohto dôvodu arbitrárne, vydané v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv a to napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)). Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09). Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej „dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd svoje rozhodnutie postačujúco odôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené možno skonštatovať, že z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd so zreteľom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek účastníka konania. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zaplatenie 1.138,67 eur podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.