Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/551/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313202817 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313202817.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: NOVBYT, s. r. o., Hálkova ul. č. 11, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Štúrova ul. č. 13, Bratislava, proti žalovaným: 1/ X.. D. J., 2/ O. J., obaja bytom W. B.. Č.. XX, D., o zaplatenie 415,85 eur s prísl., na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 12. júna 2014, č. k. 9C/148/2013-149, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti istiny v sume 10,51 eur zastavil. Zároveň žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 405,34 eur s prísl., bližšie špecifikovaným v napadnutom rozsudku a náhradu trov konania vo výške 100 %. V časti zastavenia konania súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. Uviedol, že žalobca podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 3. 2014, zobral žalobu v časti istiny 10,51 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, z dôvodu úhrady uvedenej sumy žalovanými dňa 14. 2. 2011, ale pod iným variabilným symbolom a jej preúčtovania z neidentifikovateľných platieb až dňa 19. 3. 2014. Ďalej súd prvého stupňa rozhodoval už len o zostávajúcej časti istiny 405,34 eur s prísl. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na 6. poschodí bytového domu na W. B.. Č.. XX C. D., zapísaného na LV č. XXXX. Suma 405,34 eur mala podľa priloženého rozpisu sumárnych platieb za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012 predstavovať dlh na úhradách mesačných zálohových platieb, keďže žalovaní každý mesiac v uvedenom období platili menšiu sumu, ako bola stanovená výška predpísanej platby. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú žalovanými uplatnenú námietku premlčania žalobného nároku za obdobie mesiacov január a február 2011. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba mu bola doručená dňa 26. 2. 2013, mal za to, že nárok bol uplatnený v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zák. Prvá mesačná zálohová platba totiž nebola žalovanými zaplatená do 15. 1. 2011 a splatnou a žalovateľnou sa stala dňa 16. 1. 2011. Dôvodná podľa súdu prvého stupňa nebola ani argumentácia žalovaných, týkajúca sa absolútnej neplatnosti Zmluvy o výkone správy č. 05799 z 24. 5. 1999 a Zmluvy o výkone správy č. 05799/ A z 22. 9. 2011 v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka pre nesúhlas žalovaných s jej obsahom a nepodpísanie zmluvy. V tejto súvislosti súd prvého stupňa skonštatoval, že obidve zmluvy boli uzavreté platne v zmysle ust. § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Uviedol, že vzťahy medzi vlastníkmi a správcom bytov sa primárne posudzujú podľa tohto zákona a Občiansky zákonník sa uplatňuje len subsidiárne. V zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. sa pritom zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik, schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a schválená zmluva podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je potom záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, čo platí aj v prípade oboch predmetných zmlúv. Podľa súdu prvého stupňa preto nie je podstatné, či žalovaní s obsahom zmluvy vyjadrili svoj súhlas podpisom na zmluve alebo nie. Keďže obe zmluvy boli podpísané nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov v dome, stali sa podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. automaticky záväznými aj pre žalovaných. Poznamenal, že žalovaní, ako vlastníci, mali právo v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol; prípadne ak sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť, mali právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k názoru, že nárok žalobcu je dôvodný. Zistil, že žalovaní 1/ a 2/, ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu, neuhradili žalobcovi, ako správcovi, nedoplatok, vyplývajúci z vyúčtovania za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012 vo výške 405,34 eur, čo žalobca preukázal sumárnymi analýzami platieb za uvedené obdobie. Žalovaní podľa súdu prvého stupňa svoj dlh ani žiadnym spôsobom nepopreli a rozporovali len spôsob výpočtu dlžnej sumy, ktorá podľa nich vychádza z nesprávneho základu, tzv. osobomesiacov. Vo vzťahu k týmto námietkam žalovaných súd prvého stupňa odkázal na ust. čl. III ods. 6 písm. b/ Zmluvy o výkone správy č. 05799/A, podľa ktorého sa vyúčtovanie skutočných nákladov s preddavkovými platbami poskytované s užívaním bytov a nebytových priestorov, na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, uskutočňuje rozpočítaním podľa platných predpisov a dohody vlastníkov podľa priemerného počtu bývajúcich osôb (osobomesiacov), a to konkrétne za užívanie výťahu od 2. nadzemného podlažia (vrátane), osvetlenie spoločných priestorov domu, odvoz a likvidáciu tuhého domového odpadu, upratovanie spoločných priestorov domu a zimnú údržbu chodníkov priľahlých k domovej nehnuteľnosti. Tento spôsob výpočtu za plnenia poskytované s užívaním bytov a nebytových priestorov si stanovili vlastníci a ak mali voči nemu žalovaní výhrady, mohli tak urobiť postupom podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. Súd prvého stupňa podotkol, že v konkrétnom prípade toto právo žalovaných už síce zaniklo, ale nič im nebráni predniesť túto požiadavku na schôdzi vlastníkov, získať súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov a presadiť tak zmenu spôsobu výpočtu mesačnej zálohovej platby. Žalobca podľa súdu prvého stupňa v prejednávanej veci vypočítal platby spôsobom stanoveným zákonom a výšku mesačnej zálohovej úhrady preukázal predpismi platnými v rozhodnom období. Predpis mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platný od 1. 7. 2009 predstavoval sumu 42,82 eur, od 1. 5. 2011 sumu 39,73 eur, od 1. 10. 2011 sumu 38,62 eur, od 1. 2. 2012 sumu 38,74 eur, od 1. 5. 2012 sumu 40,66 eur a od 1. 6. 2012 sumu 41,58 eur. Celková suma nedoplatku za vyúčtovanie a neuhradené preddavky tak podľa súdu prvého stupňa predstavuje čiastku 405,34 eur. Súd prvého stupňa súčasne s poukazom na ust. § 517 Obč. zák. a § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi úroky z omeškania za každú platbu, s ktorou boli žalovaní v omeškaní. V prípade neuhradených mesačných zálohových platieb za obdobie mesiacov január až august 2011 od 16. dňa príslušného mesiaca do zaplatenia, keďže podľa čl. IV ods. 2 Zmluvy o výkone správy č. 05799 boli vlastníci povinní platiť mesačné platby do 15. dňa v mesiaci a za obdobie od septembra 2011 od prvého dňa v každom uplatnenom mesiaci, keďže podľa čl. IV ods. 2 Zmluvy o výkone správy č. 05799/A platnej od 22. 9. 2011 boli vlastníci povinní platiť mesačné platby do 30. dňa v mesiaci. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní a podľa obsahu odvolania ním napadli výrok, ktorým súd prvého stupňa v časti istiny 405,34 eur s prísl. žalobe vyhovel. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkali súdu prvého stupňa, že nezistil tú skutočnosť, že sa jedná o byt, ktorý je súčasťou nadstavby domu skolaudovaný v roku 1997, ktorého vlastník z celkového počtu 11 spoločných zariadení a nebytových priestorov dve spoločné zariadenia (pre dodávku tepla a TÚV) a jeden nebytový priestor (pivnicu) nevyužíva pre vlastnú potrebu, oproti využívaniu celkového počtu spoločných zariadení a nebytových priestorov vlastníkmi bytov pod nadstavbou domu (skolaudovaný v roku 1956). Byt nadstavby má totiž individuálne vykurovanie na plyn, ktoré sa využíva aj na ohrev studenej vody. Nárok žalobcu podľa žalovaných vyplýva z absolútne neplatných zmlúv o výkone správy č. 05799 a č. 05799/A podľa § 39 Obč. zák., ktoré obchádzajú ust. § 10 ods. 1 až 6 zákona č. 70/2010 Z. z. (ďalej novela) v predpise plnení do fondu prevádzky, údržby a opráv, vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu a nezohľadňujú mieru využívania spoločných zariadení a nebytových priestorov domu na spoluvlastnícky podiel vlastníkov bytov. Podotkli, že LV č. XXXX nie je v súlade so skutkovým stavom užívania spoločných zariadení a nebytových priestorov vlastníkmi bytu nadstavby. Stav zapísaný na LV č. XXXX totiž vyplýva z absolútne neplatnej zmluvy č. 050 48 1998 o prevode vlastníctva, ktorou Miestny úrad Bratislava Nové Mesto vykonal prevod vlastníctva v rozpore s § 5 ods. 1 novely, hoci to mal urobiť v zmysle § 22 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalobca podľa žalovaných v plnom rozsahu nezosúladil svoju činnosť v čl. III bod 6 písm. b/ a c/, čl. VI ods. 2 a čl. VII ods. 1 v zmluvách s ust. § 10 ods. 1 až 6 novely, ako to ukladá ust. § 31 novely od 1. 10. 2010. Namietali tiež, že sa nemohli do 14 dní od oznámenia výsledku hlasovania obrátiť na súd o rozhodnutie, pretože nemohli byť prehlasovaní, keďže zmluvy so správcom neuzatvorili. Žalovaní zastávali názor, že z ust. § 3 novely vyplýva, že je subsidiárna Občianskemu zákonníku v prípadoch výkonu správy inak ako ustanovuje novela. Keďže žalobca stanovuje predpis plnení inak (tzv. osobomesiace za služby v čl. III bod 6 písm. b/ zmlúv, tzv. mesačný príspevok do fondu opráv vo výške 0,50 eur na plochu bytu v čl. VI ods. 2 zmlúv a tzv. mesačný poplatok za správu vo výške 5,98 eur za byt v čl. VII ods. 2 zmlúv) ako ukladá § 3 ods. 1 novely, žalovaní považovali za legitímny v súlade s § 137 a § 139 Obč. zák. predpis plnení určený nimi s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu, s mierou využívania spoločných zariadení a nebytových priestorov vlastníkmi bytu nadstavby v dome sumou, ktorú pravidelne poukazujú na účet žalobcu. Rozdiel medzi nimi určeným predpisom plnení do fondu opráv a predpisom plnení stanoveným žalobcom žalovaní považovali za úplatok a úžeru za to, že žalovaní bývajú v predmetnom dome. Súdu prvého stupňa tiež vytkli, že nesprávne posúdil skutočnosť, že žalobca im za apríl 2011 predpísal spotrebu tepla vo výške 2,82 eur v rozpore s vyhl. č. 385/09 URSO. V napadnutom rozsudku neposúdil ani skutočnosť, že žalobca zmluvou č. 05799/A zmenil vlastníkom bytov do 2. poschodia pod nadstavbou domu predpis na spoluvlastnícky podiel tým, že im nezapočítava náklady spojené s užívaním výťahu, hoci ho využívajú. Žalovaní ďalej mali za to, že § 10 ods. 6 novely vylučuje stanovenie predpisu plnení s užívaním bytov a nebytových priestorov na základe tzv. osobomesiacov, pretože obsahom spoluvlastníckeho podielu podľa § 5 ods. 1 novely sú spoločné zariadenia a nebytové priestory, nie osoby. Nepodstatné pre platnosť právneho úkonu podľa ich názoru je schválenie a podpísanie zmlúv nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pretože záujmy vlastníkov sú ohraničené v takom prípade, ak sú schválené inak, t. j. v rozpore s ust. § 10 ods. 1 až 6 novely, ktoré neumožňujú vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome schvaľovať čokoľvek (úžeru, úplatok, bezdôvodné obohatenie) predpisom plnenia hlasmi nadpolovičnej väčšiny pre výkon správy. Stanovenie predpisu plnení v rozpore so zákonnými ustanoveniami je podľa žalovaných relevantným dôvodom, ktorý robí zmluvy právne nezáväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu, pretože tento rozpor § 3 ods. 1 novely vylučuje z aplikácie výkonu správy. Žalovaní zmluvy č. 05799 a č. 05799/A písomne neuzavreli so správcom pre ich obsah odporujúci ust. § 10 ods. 1 až 6 novely a bez písomného uzavretia zmlúv so správcom je právny úkon urobený inak ako ustanovuje prvá veta § 8a ods. 1 novely. Z tohto dôvodu sú zmluvy neplatné. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca prevádzkuje výkon správy inak ako ukladá § 3 ods. 1 novely, aj na uzatváranie zmlúv o výkone správy sa podľa žalovaných vzťahuje Občiansky zákonník. V tejto súvislosti poznamenali, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si nemôžu dohodou upraviť vzájomné práva a povinnosti odchylne pre výkon správy, pretože povaha § 137 a § 139 Obč. zák. v spojení s § 2 ods. 3 Obč. zák. to neumožňuje. V prípade návrhov zmlúv č. 05799 a č. 05799/A, ktoré sú určené viacerým osobám, pričom úmyslom správcu je, aby všetky tieto osoby sa stali stranou zmluvy, môže dôjsť k uzavretiu zmluvy, len ak všetky tieto osoby návrh prijmú. Žalovaní však návrh predmetných zmlúv neprijali, a preto sú pre nich neplatné (§ 44 ods. 3 Obč. zák.). Keďže z absolútne neplatných zmlúv je predmet plnenia nemožný (§ 37 ods. 2 Obč. zák.) nárok žalobcu je neopodstatnený. Na ďalšie dôvody uvádzané žalovanými 1/ a 2/ v podaniach z 24. 7. 2014, 12. 9. 2014 a z 11. 11. 2014, ktoré mali byť dodatkami k podanému odvolaniu, odvolací súd v zmysle § 205 ods. 3 O. s. p. neprihliadol, keďže tieto boli podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania žalovanými 1/ a 2/, ktorá uplynula dňom 2. 7. 2014. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, s vykonanými dôkazmi súdom prvého stupňa, ako aj s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej právnej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec zároveň po právnej stránke aj správne posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti preto odvolací súd ako vecne správny potvrdil, pričom sa stotožňuje aj s dôvodmi tohto rozsudku (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd uvádza, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalovaní neuhrádzali mesačné zálohové platby predpísané žalobcom v plnom rozsahu, ale iba ich časť. Sporným bol len spôsob výpočtu zálohových platieb, a teda aj celkovej dlžnej sumy žalovaných. Odvolací súd má zhodne so súdom prvého stupňa za to, že zmluva o výkone správy č. 05799 z 24. 5. 1999 ako aj zmluva o výkone správy č. 05799/A z 22. 9. 2011 sa vzťahujú aj na žalovaných, ako bezpodielových spoluvlastníkov predmetného bytu č. XX na W. B.. Č.. XX C. D., nachádzajúceho sa v bytovom dome v správe žalobcu. Pokiaľ ide o zmluvu č. 05799 z 24. 5. 1999 z nej vyplýva, že ju podpísali aj samotní žalovaní, a teda sú ňou viazaní. Je pravdou, že s uzavretím druhej zmluvy č. 05799/A z 22. 9. 2011 žalovaní súhlas nevyslovili. Vzhľadom na znenie ust. § 8a ods. 1 tretia veta zák. č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom od 1. 7. 2007, v zmysle ktorého schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom, sa však podľa názoru odvolacieho súdu aj táto zmluva stala záväznou pre žalovaných, ktorí ju sami nepodpísali, keďže z obsahu spisu vyplýva, že bola podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Odvolacie námietky žalovaných v tomto smere, týkajúce sa neplatnosti uvedených zmlúv o výkone správy z dôvodu ich nepodpísania žalovanými, resp. ich neplatnosti z dôvodu nepodpísania všetkými osobami, ktorým boli určené, sú preto právne bezvýznamné. V nadväznosti na uvedené žalovaní sú povinní rešpektovať predmetné zmluvy o výkone správy. V nich dohodnuté spôsoby určovania mesačných platieb správcom (žalobcom) pozostávajúcich z preddavkov na služby - plnenia spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru, príspevku do fondu opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu a poplatku za výkon správy, sú záväzné aj pre žalovaných. K ďalšiemu žalovanými tvrdenému dôvodu neplatnosti predmetných zmlúv o výkone správy, ktorým má byť obchádzanie ust. § 10 ods. 1 až 6 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení novely č. 70/2010 Z. z. v predpise plnení do fondu prevádzky, údržby a opráv, vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu a nezohľadňovanie miery využívania spoločných zariadení a nebytových priestorov domu na spoluvlastnícky podiel vlastníkov bytov, odvolací súd uvádza, že ani takáto odvolacia argumentáciu žalovaných nie je dôvodná. Zák. č. 182/1993 Z. z. rozlišuje medzi úhradami do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhradami za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv síce určujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, od účinnosti novely č. 70/2010 Z. z., ktorou sa zmenil a doplnil zákon č. 182/1993 Z. z., t. j. od 1. 4. 2010, však úhrady do tohto fondu vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú výlučne podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, bez možnosti inej úpravy dohodou vlastníkov (§ 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). Zmluvy o výkone správy uzatvorené do 1. 4. 2010 bolo pritom potrebné uviesť do súladu s touto novelizáciou do 31. 3. 2011, v opačnom prípade časti zmlúv, ktoré boli v rozpore s ustanovenia zákona, sa po uplynutí stanovenej lehoty stali neplatnými (§ 32d zákona č. 182/1993 Z. z.). Pri určovaní výšky príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv teda nie je rozhodujúca miera využívania spoločných zariadení a nebytových priestorov domu jednotlivými vlastníkmi, ale iba veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu. Ide o povinnosť viazanú na vlastníctvo nehnuteľnosti nezávislú od aktivity vlastníka. Z predmetných zmlúv o výkone správy bola pred 1. 4. 2010 uzavretá len zmluva č. 05799 z 24. 5. 1999, v ktorej si vlastníci už v čase jej uzavretia v čl. VI bode 2 dohodli príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv v závislosti od veľkosti spoluvlastníckeho podielu (5,- Sk na m2 celkovej podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru každého vlastníka). Obdobne v čl. VI bode 2 zmluvy č. 05799/A uzavretej dňa 22. 9. 2011, teda už za účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 70/2010 Z. z., vlastníci určili mesačný príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv v závislosti od veľkosti spoluvlastníckeho podielu (0,50 eur na m2 na plochu pre výpočet fondu opráv každého vlastníka). Ani jedna zo zmlúv o výkone správy tak podľa názoru odvolacieho súdu pri určení spôsobu výpočtu príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv neobchádza ust. § 10 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 70/2010 Z. z., ako sa domnievajú žalovaní. Zohľadnenie rozsahu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov prichádza do úvahy len pri rozúčtovaní úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru (§ 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.). Zákon č. 182/1993 Z. z. však bližšie nešpecifikuje spôsob, akým sa má určiť rozsah užívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. V praxi preto mieru využívania určujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v súlade s § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. Spravidla je vlastník aj tak povinný znášať určitý podiel na spoluvlastníctve (napr. na stratách medzi meračom domu a pomerovými meračmi vody v bytoch) a naopak, ak sa tak vlastníci v dome dohodnú, za určité plnenia nemusia niektorí vlastníci v dome platiť vôbec. Pokiaľ teda vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na W. XX C. D. nadpolovičnou väčšinou hlasov odsúhlasili, že vyúčtovanie skutočných nákladov za niektoré plnenia poskytované s užívaním bytov a nebytových priestorov (konkrétne za užívanie výťahu od 2. nadzemného podlažia, za osvetlenie spoločných priestorov domu a za odvoz a likvidáciu tuhého domového odpadu) na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome bude uskutočnené rozpočítaním podľa priemerného počtu bývajúcich osôb v byte (tzv. osobomesiace), nekonali v rozpore so znením zákona č. 182/1993 Z. z. a nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o výkone správy. Rovnako nie je v rozpore s § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. ak podľa predmetných zmlúv o výkone správy za užívanie výťahu nie sú povinní platiť vlastníci bytov na prízemí a prvom nadzemnom podlaží (čl. III bod 6 písm. b/ obidvoch zmlúv). Uvedené totiž bolo taktiež odsúhlasené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov, a teda nejde o svojvoľné rozhodnutie správcu (žalobcu). Odvolací súd poznamenáva, že spôsob výpočtu či už príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov odsúhlasili vlastníci bytov a nebytových priestorov nadpolovičnou väčšinou hlasov v zmluvách o výkone správy, nie samotný žalobca ako správca predmetného bytového domu. Tento len pri výpočte jednotlivých príspevkov a úhrad postupoval na základe kritérií odsúhlasených nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa vzťahujú aj na prehlasovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vrátane žalovaných. Žalovaní tak boli povinní rešpektovať vyčíslenie výšky príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv i úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu žalobcom a neboli oprávnení uskutočňovať platby v menšom rozsahu na základe vlastných výpočtov v rozpore so zmluvami o výkone správy. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolacie námietky žalovaných nepovažoval za dôvodné a spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 405,34 eur s prísl. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa konanie v časti istiny 10,51 eur zastavil, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože absentoval návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.