Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/40/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313205248 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313205248.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s. r. o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: T. T., O. XX, X., o zaplatenie sumy 254,- Eur s prísl. a odmeny 0,85 Eur zo zmenky a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/449/2013-49 zo dňa 05. 06. 2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/449/2013-49 zo dňa 05. 06. 2014 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 254,- Eur s úrokom 6 % ročne od 14. 06. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 0,85 Eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 254,- Eur, úrok 0,25 % denne zo sumy 254,- Eur od 29. 03. 2010 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 254,- Eur od 14. 06. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 0,85 Eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej odporcom v Bratislave dňa 25. 03. 2009 na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmenkou sa odporca zaviazal zaplatiť pri predložení zmenkovú sumu 254,- Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 29. 03. 2010. Zmenka bola vystavená na videnie a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie a vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu ani úroky. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, ktorá okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Podľa článku I. 76 ods. 2 zmenkového zákona predložená zmenka je splatná na videnie, pričom v súlade s článkom I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona bola lehota na predloženie zmenky určená vystaviteľom na 4 roky odo dňa jej vystavenia. Súd prvého stupňa pri skúmaní podmienok konania podľa § 103 O.s.p. zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ zmenky pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi v rozhodcovskom konaní vedenom na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozsudkom zo dňa 16. 09. 2010 sp. zn. SR 07487/2010 uložil rozhodcovský súd odporcovi povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenkovú sumu 254,- Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 254,- Eur od 29. 03. 2010 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 254,- Eur od 14. 06. 2010 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25. 10. 2010 a vykonateľnosť dňa 28. 10. 2010. Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 48Er/53/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. o vymoženie sumy 254,- Eur s príslušenstvom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa zistil, že exekučný súd uznesením sp. zn. 48Er/53/2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré je potrebné považovať za neplatné, pretože odporujú dobrým mravom a exekučný titul je právne neúčinný. Súd prvého stupňa v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal z uznesenia exekučného súdu sp. zn. 48Er/53/2011 a dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže v tejto veci konať, sú splnené, keďže rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 07487/2010 zo dňa 16. 09. 2010 ako nulitný právny akt nevytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci. V zmysle návrhu remitent predložil odporcovi zmenku na platenie dňa 14. 06. 2010. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový šesťpercentný úrok. Podľa názoru súdu prvého stupňa napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, jej stanovenie nie je ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t. j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd prvého stupňa vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie než 14 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd prvého stupňa ako priečiacu sa dobrým mravom považoval v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu, preto súd prvého stupňa návrh v úroku 0,25 % denne zo sumy 254,- Eur od 29. 03. 2010 do zaplatenia zamietol. Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď k indosácii došlo zjavne až po splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto mohol v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie zvyšku uplatnenej pohľadávky, t. j. zmenkovej sumy 254,- Eur s úrokom 6 % ročne z nej od 14. 06. 2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 0,85 Eur. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu sumu 1.138,18 Eur, a keďže v konaní mal navrhovateľ v časti zodpovedajúcej sume 922,66 Eur neúspech (cca 74,52 % uplatneného nároku), bol povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, keďže ich odporca nežiadal. Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol, ako aj proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal včas navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil vadami konania uvedenými v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda odňatím možnosti účastníkovi postupom súdu konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s článkom 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, a preto bol súd povinný postupovať v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia, podľa ktorého v prípade nedoručenia odpovede dotknutou stranou vydá súd rozsudok o pohľadávke. Podľa názoru navrhovateľa článok 7 nariadenia upravuje procesný postup súdu a obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak nebola súdu doručená odpoveď odporcu. Prvostupňovým súdom nariadené a vykonané pojednávanie preto považoval navrhovateľ za nelegálne. Ďalej navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom napriek tomu, že ani on, ani odporca vykonanie tohto dôkazu nenavrhli. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch zmenku, ktorá spĺňala formálne aj materiálne náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru navrhovateľa z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle článku 5 nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa absenciu zdôvodnenia postupu spočívajúceho vo vykonaní iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky a súd nie je legitimizovaný postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášať námietky voči zmenke za odporcu, a to aj s odkazom na koncentračnú zásadu konštruovanú nariadením. V postupe súdu prvého stupňa videl navrhovateľ porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca dobrovoľne podpísal zmenku, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Odporca mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000. Navrhovateľ považoval za významný aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi a teda neplatnosťou by mohla byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Vo vzťahu k záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest vytýkal navrhovateľ súdu prvého stupňa, že napriek tomu, že odporca ani len neformuloval námietku týkajúcu sa dátumu indosamentu a jeho účinkov, súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie na preukázanie napísania indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto námietky nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky. Uvedený postup súdu považoval navrhovateľ za zásah do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné: Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne. Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok, pričom v súvislosti s námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Je nesporné, že úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku. V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že pokiaľ zmenkový zákon alebo osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Preto aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z § 39 Občianskeho zákonníka, najmä z pohľadu, či pre neprimeranú výšku úroku 0,25 % denne nie je zmenkový úrok neplatný práve z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Pri aplikácii § 41 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou, a teda aj neoddeliteľnou časťou úrokovej doložky, a keďže zákon jej výšku nelimituje, neprichádza ani do úvahy, aby súd vstupoval do zmenkovo-právnych vzťahov a sám jej výšku autoritatívne určil. Za oddeliteľnú je možné považovať len úrokovú doložku ako celok s tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky a jej neplatnosť nemá na zmenku žiaden vplyv. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo aj keď sa účastník konania neplatnosti nedovolá. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej tu nebol dôvod na vykonanie iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, je preto neopodstatnená. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v časti zmenkového úroku 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne, by bol dlžník zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže tento zmenkový úrok nie je možné považovať za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z dôvodu absolútnej neplatnosti úkonu, ktorou je postihnutá úroková doložka na zmenke v celom rozsahu, preto nie je možné na zaplatenie predmetného úroku odporcu zaviazať a súd prvého stupňa správne návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.