Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/51/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313205284 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313205284.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: P. G., V. L. X.: X. - B. T., Y. X, v konaní zastúpenému opatrovníčkou J. L., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie zmenkovej istiny 309 eur s prísl. z nej, odmeny a úroku zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/429/2013-45 zo dňa 28.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/429/2013-45 zo dňa 28.01.2014 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 309 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 23.03.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1,03 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 309 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 309 eur od 07.01.2011 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 309 eur od 23.03.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,03 eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej odporcom dňa 17.09.2010 na zmenkovú sumu 309 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 07.01.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Z prvopisu zmenky prvostupňový súd zistil, že ju odporca vystavil v Bratislave dňa 17.09.2010 a zaviazal sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 309 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 07.01.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Ďalej konajúci súd uviedol, že zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len Zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 Zmenkového zákona platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Vistazmenka sa stáva splatnou okamihom, kedy bola na platenie predložená. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant. Navrhovateľ svoje právo preukázal nepretržitým radom indosamentov, je preto podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona riadnym majiteľom zmenky. Odporca netvrdil a ani nepreukázal, že mu zmenka nebola na platenie predložená. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový šesťpercentný úrok. Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie než 14,50 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Keďže ide o neplatnosť absolútnu, je neplatnosťou postihnutá úroková doložka ako celok. Neprichádza preto ani do úvahy, aby súd úrokovú sadzbu menil a sám určoval, v akej výške má odporca úrok navrhovateľovi zaplatiť. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd prvého stupňa náhradu trov nepriznal. Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu zmenky nenamietal, a preto podľa neho neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch zmenku, ktorá spĺňala formálne aj materiálne náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, pričom ani z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle článku 5 nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa absenciu zdôvodnenia postupu spočívajúceho vo vykonaní iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky a súd nie je legitimizovaný postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášať námietky voči zmenke za odporcu, a to aj s odkazom na koncentračnú zásadu konštruovanú nariadením. V postupe súdu prvého stupňa videl navrhovateľ porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca dobrovoľne podpísal zmenku, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Odporca mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000. Navrhovateľ považoval za významný aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by mohla byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. K záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest navrhovateľ uviedol, že z predloženého originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné: Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne. Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok, pričom v súvislosti s námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Je nesporné, že úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku. V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že pokiaľ zmenkový zákon alebo osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o právnych úkonoch (ďalej len „OZ“). Preto aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z ust. § 39 OZ, najmä z pohľadu, či pre neprimeranú výšku úroku 0,25 % denne nie je zmenkový úrok neplatný práve z dôvodu, že sa priečia dobrým mravom. Pri aplikácii § 41 OZ je rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou, a teda aj neoddeliteľnou časťou úrokovej doložky, a keďže zákon jej výšku nelimituje, neprichádza ani do úvahy, aby súd vstupoval do zmenkovo-právnych vzťahov a sám jej výšku autoritatívne určil. Za oddeliteľnú je možné považovať len úrokovú doložku ako celok s tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky a jej neplatnosť nemá na zmenku žiaden vplyv. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo aj keď sa účastník konania neplatnosti nedovolá. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej tu nebol dôvod na vykonanie iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, je preto neopodstatnená. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v časti zmenkového úroku 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, by bol dlžník zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ, keďže tento zmenkový úrok nie je možné považovať za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z dôvodu absolútnej neplatnosti úkonu, ktorou je postihnutá úroková doložka na zmenke v celom rozsahu, preto nie je možné na zaplatenie predmetného úroku odporcu zaviazať a súd prvého stupňa správne návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.