Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/160/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313205732 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313205732.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo Bratislava III, so sídlom Kominárska č.6, Bratislava, IČO: 00 169 633, zastúpený: MV Legal s.r.o., so sídlom Kapicova 5, Bratislava, IČO: 36 857 947, proti odporcom: v 1. rade D.. X. X., bytom J. XX, B., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., so sídlom Brančská 7, Bratislava, IČO: 36 699 705, v 2. rade F.. D. X., bytom J. XX, B., zastúpená: JUDr. Pavol Torňoš, advokát so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, o zaplatenie 1.274,58 eur, o odvolaní odporcov v 1. a v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 14C 249/2013-117 zo dňa 12.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 14C 249/2013-117 zo dňa 12.3.2015 v napadnutej časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 14C 249/2013-117 zo dňa 12.3.2015 zastavil konanie vo veci o zaplatenie 1.274,58 eur z dôvodu, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 76,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 416,15 eur do 5 dní od právoplatnosti uznesenia. V danej veci navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 27.3.2013 po pripustení zmeny návrhu uznesením zo dňa 13. marca 2014 č.k. 14C 249/2013-61 žiadal, aby súd uložil odporcom v 1. a v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.274,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 28.11.2014 zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a ako dôvod uviedol, že odporcovia v 1. a v 2. rade počas konania uhradili v celom rozsahu svoj dlh. Súd konanie zastavil so súhlasom odporcu v 2. rade a odporca v 1. rade sa nevyjadril. Okresný súd zastavil konanie podľa § 96 O.s.p. so súhlasom odporcu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. s tým, že dôvodom späťvzatia návrhu bolo správanie odporcov, ktorí zavinili zastavenie konania, po začatí konania zaplatili uplatnenú sumu navrhovateľom a tak zavinili zastavenie konania a preto sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré si navrhovateľ uplatnil vo výške 416,15 eur, ako trovy právneho zastúpenia. Proti výroku uznesenia okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania podal odvolanie odporca v 1. rade, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že nie je pravdou, že odporcovia počas konania zaplatili žalovanú sumu 1.274,58 eur, čo bolo podľa názoru prvostupňového súdu dôvodom pre uloženie povinnosti odporcom, zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Odporca v 1. rade namietal uplatnený nárok navrhovateľa, žiadal žalobu zamietnuť a žalovanú sumu vôbec neuhradil a v podanom odvolaní uviedol, že od začatia konania s uplatnenou sumou nesúhlasil a žiadal žalobu voči nemu zamietnuť a preto tvrdenie navrhovateľa, ktorým odôvodnil svoj nárok na náhradu trov konania nie je pravdivé a nebolo preukázané jeho tvrdenie, že odporcovia uplatnenú sumu uhradili. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie aj odporkyňa v 2. rade a to proti výroku o trovách konania, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, alebo aby na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia zaviazal len odporcu v 1. rade. V odvolaní odporkyňa v 2. rade namietala odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a tvrdila, že okresný súd nesprávne právne posúdil danú vec, keď na daný prípad neaplikoval príslušnú právnu normu, keď prvostupňový súd výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že prvostupňový súd mal vo vzťahu k náhrade trov konania aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. Tvrdil, že nedala príčinu na podanie návrhu vo veci samej, nakoľko v konaní preukázala, že svoju časť dlhu navrhovateľovi pravidelne platila, pričom zvyšnú časť dlhu navrhovateľovi neplatil odporca v 1. rade a naviac v konaní preukázala, že predchádzajúci predseda predstavenstva navrhovateľa súhlasil s tým, aby odporkyňa platila len svoju čiastku nájomného a to do doby, kým sa neskončí konanie o vyporiadanie BSM. Dôvodom odvolania bola tiež skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu troch súdnych konaní nevedel dôkazne preukázať správnosť svojho návrhu a správne vyčíslenie svojho nároku tak, aby petit bol v súlade s dôkazmi, ktoré predložil. Navrhovateľ ani na poslednom pojednávaní dňa 26.8.2014 nevyčíslil súdu skutočnú výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Okrem toho vedel, že odporkyňa v 2. rade mesačne hradila svoju časť záväzku, teda polovicu povinných nákladov za byt a nákladov za spotrebu energií v celom rozsahu. Z ekonomických dôvodov si musela zobrať pôžičku na to, aby vyplatila žalovanú sumu, pričom k jej vyplateniu bola donútená navrhovateľom a odporcom v 1. rade, nakoľko navrhovateľ vyhlásil na byt, v ktorom žije odporkyňa v 2. rade verejnú dražbu a odporca v 1. rade odmietol svoju časť žalovanej sumy uhradiť. Odporkyňa v 2. rade preto uhradila žalovanú sumu, ale nie z dôvodu, že by pohľadávku uznala, ale z dôvodu, že by jej navrhovateľ mohol vydražiť byt. Toto konanie považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi. K odvolaniu odporkyne v 2. rade sa vyjadril navrhovateľ písomným podaním zo dňa 12.6.2015, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ odporcovia v priebehu konania uhradili svoj dlh v celom rozsahu, v dôsledku čoho navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť a navrhol zastavenie konania, súd správne priznal navrhovateľovi uplatnené právo na náhradu trov konania v súlade s § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., preto je rozhodnutie vecne správne. Navrhovateľ predložil súdu písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 1. rade zo dňa 10.6.2015 a žiadal uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) obsahuje dve (resp. tri) ustanovenia o spôsobe rozhodnutia o trovách konania v prípade jeho zastavenia. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Toto ustanovenie má všeobecný charakter a upravuje rozhodovanie súdu o náhrade trov konania pri zastavení konania z objektívnych dôvodov. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy; ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. je len subsidiárne k ustanoveniu § 146 ods. 2 O.s.p. Vyplýva to z logického a gramatického výkladu oboch ustanovení. Kým ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) je všeobecným ustanovením pre náhradu trov konania pri zastavení konania bez bližšej špecifikácie, ustanovenie § 146 ods. 2 upravuje prípady zavineného zastavenia konania - zastavenie konania zo subjektívnych príčin. Druhá veta tohto ustanovenia je ešte viac špecifikovaná a uplatňuje sa len pre prípady zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu, ktoré zavinil odporca. Vzhľadom na vzájomný vzťah týchto dvoch ustanovení je pri určovaní povinnosti účastníka nahradiť trovy konania relevantné a potrebné rozlišovať, z akého dôvodu k zastaveniu konania došlo a na tomto základe zvážiť aj aplikáciu toho-ktorého ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Rozdiel, či k zastaveniu konania došlo pre správanie sa účastníkov, teda ich zavinením, alebo z objektívnych dôvodov (nesplnenie zákonných - procesných podmienok konania), sa prejaví v rozhodnutí o náhrade trov konania. Je nevyhnutné rozlišovať rozhodovanie o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) a podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Samotné konštatovanie zavinenia účastníka pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. však nepostačuje.9) Zavinenie účastníka podľa tohto ustanovenia je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu „výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu“.10) Zavinenie ako príčina vzniku povinnosti účastníka uhradiť trovy konania, musí byť preto aj náležite odôvodnené. Rozlišovanie, či ide o rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. prvej (zavinenie navrhovateľa) alebo druhej vety (zavinenie odporcu), závisí od dôvodu späťvzatia návrhu. Ak k späťvzatiu došlo pre zaplatenie pohľadávky odporcom pred podaním návrhu, ako aj v prípade neuvedenia dôvodu späťvzatia, ide o prezumované zavinenie navrhovateľa podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., ako aj v zmysle rozhodnutia Rc 49/1993. Pokiaľ navrhovateľ vzal návrh späť z dôvodu, že odporca uhradil pohľadávku po podaní návrhu, návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne a konanie bolo zastavené zavinením odporcu. V tomto prípade bude o trovách konania rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. Nakoľko ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. je všeobecnou a teda subsidiárnou úpravou k ustanoveniu § 146 ods. 2 O.s.p., upravujúcemu zásadu zodpovednosti za zavinenie, použije sa len vtedy, ak nejde o zavinenie zastavenia konania jedným z účastníkov konania podľa § 146 ods. 2 prvej alebo druhej vety O.s.p. Z uvedeného vyplýva záver, že súdy by pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania mali najprv dôsledne skúmať zavinenie zastavenia konania účastníkmi a až následne, ak zavinenie nemožno pričítať žiadnemu z účastníkov, rozhodnúť o trovách zastaveného konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Odvolací súd zdôrazňuje, že o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 1 274,58 eur súd prvého stupňa nerozhodol a v konaní nebolo preukázané, že by odporcovia zavinili zastavenie konania na strane navrhovateľa a tiež nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia po podaní návrhu zaplatili uvedenú sumu navrhovateľovi. Navrhovateľ sám zobral, na základe svojho rozhodnutia, návrh na začatie konania späť a svoje tvrdenie, že odporcovia zaplatili uvedenú sumu nepreukázal. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania nemožno považovať za vecne správne a je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné znovu o trovách konania rozhodnúť a v danom prípade sa riadiť ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. a skúmať splnenie podmienok pre uloženie povinnosti nahradiť trovy konania v súvislosti s ich zavinením účastníkmi konania a preveriť dôvodnosť tvrdenia navrhovateľa, že odporcovia žalovanú sumu zaplatili ako i námietku tejto skutočnosti zo strany odporcov a na základe tohto zistenia posúdiť9) zavinenie účastníka podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. a to len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku s tým, že zavinenie, ako príčina vzniku povinnosti účastníka uhradiť trovy konania, musí byť preto aj náležite odôvodnené. S prihliadnutím na uvedené a z dôvodu, že okresný súd svojim procesným postupom a to tým, že rozhodnutie o trovách konania dostatočne neodôvodnil, odňal odvolateľom možnosť konať pred súdom, tiež právne posúdenie danej veci, týkajúce sa výroku o náhrade trov konania nebolo dostatočne odôvodnené v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého okresný súd rozhodoval o trovách konania, odvolací súd preto uznesenie Okresného súdu Bratislava III podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.