Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8CoPr/3/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313207993 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313207993.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: A. D., T. R. XXX, zastúpeného: SODOMA VULGAN, advokáti, združenie advokátov, so sídlom Trnavská cesta 37, Bratislava, proti odporcovi: G4S Fire Services (SK), s.r.o., so sídlom Višňová 16, Bratislava, IČO: 36 517 747, zastúpenému advokátom: JUDr. Martin Berec, AK DOMUS PETRA, Pod Sokolice 1/B, Trenčín, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaniach navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19. februára 2014, č.k. 44Cpr/2/2013-171, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 06.03.2013 je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá; a zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi; do troch dní od právoplatnosti rozsudku; trovy právneho zastúpenia vo výške 545,05 eur, ako aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur a trovy štátu vo výške 70,66 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava III. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľovi, ktorý od 01.07.2012 na základe pracovnej zmluvy z 19.06.2012 pre odporcu pracoval ako technik strojník, bolo dňa 13.03.2013; po prerokovaní s ROD G4S Fire Services(SK), s.r.o., ZO ECHOZ SR dňa 28.02.2013; doručené okamžité skončenie pracovného pomeru z 06.03.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodu, že závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že sa dňa 24.02.2013 podrobil dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom v čase 18,06 hod. s výsledkom 0,15 mg/l a opakovane v čase 18,26 hod. s výsledkom 0,09 mg/l, teda nastúpil do práce pod vplyvom alkoholických nápojov. S okamžitým skončením pracovného pomeru navrhovateľ nesúhlasil a trval na tom, aby bol naďalej zamestnaný na pracovnej pozícii a v mieste zamestnania podľa riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Z výpovede navrhovateľa zistil, že dňa 24.02.2013 (nedeľa), keď nastupoval na nočnú zmenu vo funkcii hasič strojník, sa na výzvu zamestnancov SBS pri vstupe do areálu podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom, s ktorým výsledkom nesúhlasil, a žiadal preto o krvnú skúšku, ktorej vykonanie mu zo strany príslušných nadriadených zamestnancov nebolo zabezpečené. Mal preukázané, že zo strany odporcu nebol dodržaný postup pri vykonávaní dychovej skúšky a opakovanej dychovej skúšky, ktorú mal vykonať riaditeľ divízie, alebo vedúci zamestnanec odporcu, ako osoby určené pracovným poriadkom a bola porušená i povinnosť jeho nadriadeného zabezpečiť mu v lehote jednej hodiny od kontrolnej dychovej skúšky vykonanie krvnej skúšky, o ktorej skutočnosti sa dozvedel až po 18,35 hod.; v dôsledku čoho bol navrhovateľ nútený zabezpečiť si vykonanie krvnej skúšky sám. Z protokolu o lekárskom vyšetrení k skúške na alkohol v krvi č. P88535174201 od - Pohotovosť pre dospelých, deti a dorast n.o., Starohájska 2, Trnava, LSPP pre dospelých, zistil, že navrhovateľ absolvoval odber krvi dňa 24.02.2013 v čase od 19,00 do 19,10 hod. (t.j. v lehote 1 hodiny od opakovanej dychovej skúšky o 18,26 hod.), a z výsledku laboratórnych vyšetrení z 24.02.2013 o 19,47 hod.; ktorých hodnovernosť a údaje v nich uvedené potvrdila svedkyňa E.. D. I.; mal preukázané, že hodnota S- Etanolu v krvi navrhovateľa bola 0,00g/l. Navrhovateľ negatívny výsledok krvnej skúšky ihneď telefonicky oznámil svojmu nadriadenému p. T. a veliteľovi útvaru H.. E., vrátil sa na vrátnicu a chcel nastúpiť do zamestnania, čo mu však nebolo umožnené. Na základe uvedeného dospel k záveru, že skutok, pre ktorý odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer, nebol preukázaný. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 70, § 77, § 81 písm. c/, § 84 ods. 2,3 Zákonníka práce, a; vychádzajúc tiež z bodu 3. 4. 2. písm. g/, h/, bodu 3.4.3., 3.4.4. a 3.4.5 Pracovného poriadku odporcu (platného od 09.06.2010) a § 50 ods. 4 písmeno j/ zák. č. 473/2005 Z.z., o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 12 ods. 2 písm. l/ zák. č. 124/2006 Z.z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov; dospel k záveru, že hoci z hľadiska formálnych a obsahových náležitostí predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa spĺňa zákonom požadované náležitosti, navrhovateľ sa tvrdeného závažného porušenia pracovnej disciplíny; spočívajúceho v nastúpení do práce dňa 24.02.2013 pod vplyvom alkoholu; nedopustil, a preto je predmetné okamžité skončenia pracovného pomeru neplatné. Poukázal na to, že závažné porušenie pracovnej disciplíny treba posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, t.j. s prihliadnutím na dobu a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a tiež na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa. Zdôraznil, že skutok, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť (t.j. nástup do práce pod vplyvom alkoholu) nebol vo vzťahu k navrhovateľovi odporcom preukázaný, keď nebol dodržaný postup upravený explicitne v pracovnom poriadku odporcu, pričom u navrhovateľa, ktorý sa v zmysle ustanovení pracovného poriadku odporcu podrobil dychovej skúške a opakovanej dychovej skúške a bez povinnej súčinnosti odporcu napokon absolvoval krvnú skúšku, nebol zistený alkohol v krvi. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 545,05 eur, iba za 7 úkonov právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, keď mu nepriznal odmenu vyúčtovanú vo výške 2/3 tarifnej odmeny (§ 14 ods. 2 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) za šesť porád s klientom, ktorých vykonanie, obsah ani trvanie navrhovateľ ničím nepreukázal, no ani za záverečné vyjadrenie vo veci, nakoľko z tohto dôvodu bolo pojednávanie dňa 05.02.2014 odročené na termín pojednávania 17.02.2014, na ktorom boli záverečné vyjadrenia prednesené ústne. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur za návrh o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s § 4 ods. 2 písm. d/ cit. zákona a o trovách štátu vzniknutých na svedočnom v celkovej výške 70,66 eur rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku prvostupňového súdu; do všetkých jeho výrokov; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ bol povinný dodržiavať aj interné predpisy spoločnosti PCA Slovakia, s.r.o., z ktorých vyplýva, že dychovú skúšku boli oprávnení vykonať aj členovia súkromnej bezpečnostnej služby pri vstupe do areálu PCA Slovakia. Poukázal na to, že výsledky dychovej skúšky nemožno žiadnym spôsobom pozmeniť a miera odchýlky nameraných hodnôt je celkom zanedbateľná, pričom aj samotný navrhovateľ správnosť výsledkov dychovej skúšky potvrdil svojím podpisom na protokole o jej vykonaní. Namietal, že prvostupňový súd sa s uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa ani s tým, že predmetná dychová skúška bola vykonaná v súlade so zákonom č. 473/2005 Z.z., o súkromnej bezpečnosti. V súvislosti s vykonanou krvnou skúškou poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jeho námietkami, podľa ktorých protokol o lekárskom vyšetrení o krvnej skúške na zistenie alkoholu v krvi zo dňa 24.02.2013 nemá potrebné náležitosti, nemôže byť použitý na právne účely, a teda by vôbec nemal byť braný do úvahy. Zdôraznil, že navrhovateľ relevantným spôsobom nepreukázal, kedy mu bol vykonaný odber krvi pre účely vyšetrenia na prítomnosť alkoholu, keď bolo preukázané len to, že krv bola na testovanie doručená viac, než hodinu po dychovej skúške. V podanom odvolaní poukázal tiež na dôvody vykonania dychovej skúšky navrhovateľa, jej význam z hľadiska druhu práce vykonávanej navrhovateľom, keď v prípade pozitívnej dychovej skúšky mu hrozili od zmluvného partnera i štátnych orgánov závažné sankcie, pričom dôrazne poprel tvrdenie navrhovateľa, že výsledok dychovej skúšky mohol byť ovplyvnení užívaním ústnej vody Listerin, ktorú skutočnosť mu bol navrhovateľa podľa pracovného poriadku povinný oznámiť. Konštatoval, že vzhľadom na uvedené, keď výsledky krvnej skúšky v danej veci nemožno vziať do úvahy a pozitívna dychová skúška navrhovateľa bola vykonaná oprávnenými osobami v súlade so štandardným postupom homologizovaným prístrojom Dräger Alkotest 7410 plus, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa dopustil tvrdeného závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré bol oprávnený okamžite s ním skončiť pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že z pracovnej zmluvy ani interných predpisov mu povinnosť podrobiť sa dychovej skúške vykonanej pracovníkmi súkromnej bezpečnostnej služby nevyplýva, a preto je takto vykonaná dychová skúška neprípustná. Za nepodloženú označil argumentáciu odporcu, ktorý spochybňoval správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, keď súd riadne vyhodnotil výpovede vypočutých svedkov, ktorými bolo v spojení s vykonanými listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že odporca pre neho vykonanie odberu krvi nezabezpečil, čím porušil Pracovný poriadok. Zdôraznil, že krvné testy boli vykonané v zariadení oprávnenom na testovanie objemu alkoholu v krvi, čo potvrdila aj vypočutá svedkyňa E.. D. I., pričom k odberu krvi došlo o 19,10 hod., teda v čase do jednej hodiny od druhej dychovej skúšky. Záverom zdôraznil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca krajným riešením v prípadoch, kedy sa zamestnanec dopustil obzvlášť závažného porušenia pracovnej disciplíny, o aké však v danej veci nešlo, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho dychová skúška bola vykonaná v rozpore s pracovných poriadkom odporcu a napriek jeho žiadosti nebolo zo strany odporcu zabezpečené vykonanie krvnej skúšky, ktorú dobrovoľne postúpil, pričom na základe vzorky odobratej do jednej hodiny od vykonania dychovej skúšky, bol je výsledok negatívny. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 06.03.2013, dané mu odporcom z dôvodu, že závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že sa dňa 24.02.2013 podrobil dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom v čase 18,06 hod. s výsledkom 0,15 mg/l a opakovane v čase 18,26 hod. s výsledkom 0,09 mg/l, teda nastúpil do práce pod vplyvom alkoholických nápojov Z hľadiska aplikácie § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, kedy zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu, je potrebné zdôrazniť, že ide o právnu normu s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, a preto je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil, pričom nie je v tomto smere obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy špecifiká prejednávanej veci a prihliada aj na právne závery a ustálený výklad, ktoré v tomto smere zaujala súdna prax. Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy a pracovného poriadku, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, s ktorými bol oboznámený. Zavinené nesplnenie či porušenie takejto povinnosti, a to prinajmenšom z nedbanlivosti, ktoré musí byť preukázané (nepostačuje jeho predpoklad či domnienka), má potom za následok porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom stanovených spôsobov. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o najprísnejší postih zamestnanca, kedy od zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer pokračoval aj keď len do skončenia výpovednej lehoty; môže ísť o niekoľkonásobné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia, alebo môže ísť o ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie zamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. Vždy je potrebné z hľadiska hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním vykonávanej práce, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, ako aj na situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, na povahu, charakter a následky porušenia povinností a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. V súlade s ustálenou judikatúrou; výkon práce (príp. dostavenie sa do práce) pod vplyvom alkoholických nápojov spravidla treba považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal; v súlade s dôkaznými návrhmi účastníkov konania; náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a opodstatnenosti tvrdení odporcu z hľadiska skutočností uvádzaných ním na jeho obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom o priebehu zisťovania, či sa navrhovateľ dostavil do práce pod vplyvom alkoholu a na tomto základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákonníka práce (§ 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 70, § 77, § 81 písm. c/, § 84 ods. 2, 3), ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou, a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Odporca vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa, napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok odporcu. Z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. odvolací súd poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je tak súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V preskúmavanej veci; v ktorej dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa zaťažuje odporcu; súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré správne zameral na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, teda na zistenie, či navrhovateľ nastúpil dňa 24.02.2013 do práce pod vplyvom alkoholu, ktoré možno objektivizovať vykonaním dychovej skúšky, najmä však vykonaním krvnej skúšky na prítomnosť alkoholu v krvi zamestnanca. Argumentácia navrhovateľa o tom, že tvrdenie odporcu o jeho dostavení sa do práce pod vplyvom alkoholu je nepravdivé, má spoľahlivý podklad v predložených listinných dôkazoch, výpovediach svedkov, vrátane svedkyne E.. D. I., ktorá; ako odborný garant daného zariadenia; potvrdila autenticitu negatívneho výsledku krvnej skúšky zameranej na zistenie obsahu alkoholu v krvi navrhovateľa. Pokiaľ odporca v tomto smere namietal, že výsledky predmetného vyšetrenia nie sú použiteľné na právne úkony, odvolací súd uvádza, že hodnovernosť výsledkov vykonaného vyšetrenia; okrem skutočnosti, že vyšetrenie vykonalo laboratórium určené na rozbor krvi a bežne takéto testy aj vykonáva; potvrdila svedkyňa E.. D. I., ktorej výpoveď správne prvostupňový súd považoval za hodnovernú. Nedôvodná je i argumentácia odporcu, podľa ktorého sú výsledky vyšetrenia krvi navrhovateľa na prítomnosť alkoholu, irelevantné z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, kedy bol odber krvi uskutočnený, resp. že bolo preukázané len vykonanie testov až po jednej hodine od krvnej skúšky. V konaní bolo totiž nepochybne preukázané, že odber krvi navrhovateľa bol vykonaný o 19,10 hod., teda v čase, ktorý zodpovedá časovému limitu zadefinovanému samotným odporcom v jeho pracovnom poriadku, teda limitu, aký sám odporca; vo svojom pracovnom poriadku; akceptuje ako čas prijateľný pre objektívne posúdenie obsahu alkoholu v krvi každého zamestnanca, ktorý sa takémuto vyšetreniu podrobuje. Súd prvého stupňa preto správne skutkovo ustálil, že v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ dňa 24.02.2013 do práce nastúpil pod vplyvom alkoholu, teda nebol preukázaný skutkový dôvod okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru. Vzhľadom na to, že v danom prípade odporca nepreukázal, že navrhovateľ sa dopustil závažného porušenia jeho pracovných povinností tým, že do práce nastúpil pod vplyvom alkoholu, správny je záver súdu prvého stupňa, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 06.03.2013, je neplatné a pracovný pomer navrhovateľa stále trvá. Nakoľko odporca svoje odvolanie neodôvodnil žiadnymi ďalšími relevantnými argumentmi a námietkami, nepovažoval odvolací súd za potrebné bližšie, nad rámec uplatnených odvolacích dôvodov, preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa v častiach súvisiacich, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutých, výrokov o určení skončenia pracovného pomeru, zaplatenia súdneho poplatku a náhrady trov konania štátu. Proti rozsudku zo dňa 19. februára 2014, č.k. 44Cpr/2/2013-171, podal, do výroku o trovách konania, zároveň odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal v napadnutom výroku rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd odporcovi uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 753 eur dôvodiac, že prvostupňový súd mu náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal za ďalšie porady s klientom konané v dňoch 04.09.2013, 10.10.2013, 03.12.2013, 13.12.2013 a 14.02.2014, o ktorých si jeho právny zástupca vedie záznamy podpísané advokátom a klientom, a ktoré spolu s odvolaním súdu predložil. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomnej nevyjadril. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov navrhovateľa obsiahnutých v jeho odvolaní podanom do výroku o trovách konania, v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ani odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V preskúmavanej veci nepriznal súd prvého stupňa navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., za úkony právnej služby spočívajúce vo viacerých poradách s klientom z dôvodu, že uskutočnenie týchto porád, ich obsah ani trvanie neboli navrhovateľom preukázané. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ust. § 167 ods. 1 O.s.p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania. Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, alebo ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Každý účastník konania je v priebehu sporového konania nositeľom mnohých procesných povinností, spomedzi ktorých medzi najvýznamnejšie patria povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, resp. dôkazné bremeno vo vzťahu k ním predneseným tvrdeniam, od ktorých odvodzuje svoj úspech vo veci. Uvedené pritom platí nielen vo vzťahu k veci samej, avšak i pre účely rozhodnutia o trovách konania. V prípade rozhodnutia o trovách konania vzniknutých účastníkovi, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, spočíva povinnosť tvrdenia v jeho povinnosti špecifikovať všetky trovy, ktoré mu v konaní vznikli, pričom ak bol v konaní zastúpený advokátom a žiada priznať i náhradu trov právneho zastúpenia, mal by špecifikovať aj všetky úkony právnej služby, za ktoré náhradu trov právneho zastúpenia žiada priznať. Dôkazné bremeno úspešného účastníka v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania spočíva v povinnosti vznik týchto trov; ktorých náhradu žiada priznať; riadne súdu preukázať. V prípade trov právneho zastúpenia je potrebné preukázať všetky úkony právnej služby, ktorých vykonanie nevyplýva priamo z obsahu súdneho spisu (čím nie je dotknuté ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p., ktoré upravuje podmienky na samotné priznanie náhrady trov právneho zastúpenia). Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že o trovách konania súd rozhoduje na návrh uznesením, pričom uvedený charakter rozhodnutie o trovách konania nestráca ani v prípade, ak je súčasťou rozsudku. Občiansky súdny poriadok však žiadne ustanovenie upravujúce procesný postup, ktorým súd získava skutkové poznatky, ktoré sú potrebné pre takéto (procesné) rozhodnutie, neobsahuje. Vzhľadom na uvedenú medzeru v právnej úprave; keď ustanovenia o dokazovaní, resp. zisťovaní skutkového stavu pre účely rozhodnutia o trovách konania v Občianskom súdnom poriadku celkom absentujú; je nevyhnutné pristúpiť k analogickej aplikácii ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, teda k primeranému použitiu ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Za takéto ustanovenia je potrebné považovať ustanovenia o dokazovaní pre účely rozhodnutia vo veci samej, a preto je odvolací súd toho názoru, že; z dôvodu chýbajúcej právnej úpravy danej otázky; je potrebné i pre účely rozhodnutia o trovách konania v zásade vychádzať z ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na rozdielnosť právnej úpravy rozhodovania vo veci samej a rozhodnutia o trovách konania však aplikácia tohto ustanovenia v plnej miere nie je udržateľná. Ak by totiž mala byť možnosť preukázať trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia, zo strany úspešného účastníka, časovo limitovaná okamihom vyhlásenia dokazovania za skončené, bol by uvedený záver v zrejmom rozpore s ustanovením § 151 ods. 1,2 O.s.p., ktoré výslovne umožňuje trovy konania vyčísliť; a splniť tak špecifickú povinnosť tvrdenia vo vzťahu k trovám konania; až v lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, teda až po vyhlásení dokazovania za skončené (§ 120 ods. 4, § 118 ods. 4 O.s.p.). Z povahy veci však nemožno od tohto účastníka vyžadovať, aby splnil dôkaznú povinnosť; resp. uniesol dôkazné bremeno; skôr, než je povinný uniesť povinnosť tvrdenia, teda skôr, než je povinný trovy konania riadne špecifikovať. Na druhej strane; za neprijateľné a rozporné so zásadou spravodlivého súdneho konania treba považovať i to, aby účastník, ktorý žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia mohol preukazovať vznik týchto trov (uskutočnenie úkonov právnej pomoci) bez časového obmedzenia. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ako prijateľný a udržateľný možno akceptovať iba taký výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je účastník konania povinný trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, špecifikovať, avšak zároveň i preukázať; najneskôr v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 151 O.s.p. V danej veci navrhovateľ; súdom prvého stupňa nepriznanú; náhradu trov právneho zastúpenia za porady s klientom síce vyčíslil v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku vo veci samej, avšak vykonanie týchto úkonov právnej služby v uvedenej lehote nepreukázal; keď záznamy o poradách predložil až spolu s odvolaním; a preto na takto predložené dôkazy o vzniku trov právneho zastúpenia už v odvolacom konaní; za primeraného použitia ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p.; nemožno prihliadať, teda napadnutý rozsudok prvostupňového súdu treba v napadnutom výroku o trovách konania považovať za vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnému navrhovateľovi, na základe jeho návrhu, priznal náhradu trov odvolacieho konania, za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. - vyjadrenie k odvolaniu v sume 61,87 eur + paušálna náhrady výdavkov 8,04 eur, t.j. spolu v sume 69,91 eur. Za ďalší úkon právnej služby, uplatnený navrhovateľom vo vyjadrení k odvolaniu odporcu, odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď jeho vykonanie nebolo preukázané, pričom pokiaľ mal navrhovateľ (hoci to neuviedol) na mysli poradu s klientom k odvolaciemu konaniu, konanú dňa 03.04.2014, táto predchádzala podaniu odvolania odporcu, a preto sa nemohla týkať odvolania vo veci samej; v ktorej časti bol navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný; a nemôže predstavovať ani účelne vynaložené trovy odvolacieho konania navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.