Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/58/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313209202 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313209202.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: I.. U.. Z. Ď., I. G. Q.. Č.. XX, I., proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody 66.373,22 eur a nemajetkovej ujmy 33.300,- eur, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 23. októbra 2014, č. k. 11C/87/2013-47, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. októbra 2014, č. k. 11C/87/2013-47, p o t v r d z u j e. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal proti žalovanej náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a náhrady nemajetkovej ujmy. Výzvou z 23. 1. 2013 súd prvého stupňa vyzval žalobcu na zaplatenie poplatku za žalobu vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní s poučením, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, konanie zastaví. Žalobcovi bola táto výzva doručená dňa 6. 2. 2013, súdny poplatok však dosiaľ nezaplatil. Uznesením č. k. 11C/87/2013-40 zo 7. 4. 2014, právoplatným dňa 6. 6. 2014, súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca napriek poučeniu o dôsledkoch nezaplatenia poplatku za žalobu tento poplatok nezaplatil, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 10 ods. 1, 3 zákona č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca zjavne sa domáhajúc jeho zrušenia. Mal za to, že napadnuté uznesenie bolo vydané predčasne. Navrhoval, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v súlade s § 138 ods. 1 O. s. p. a v súlade s § 138 ods. 2 písm. b/ O. s. p. dokladoval svoje pomery rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. B1/10/54647/JJ/6 z 12. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 10. 2010. Uviedol, že týmto rozhodnutím mu bolo priznané preddavkové poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej vzhľadom na vtedy prebiehajúce konanie o priznanie výživného na manžela. Ďalej poukázal na skutočnosť, že po ukončení súdneho konania o priznaní výživného na manžela ÚPSVaR Bratislava rozhodol o odňatí preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov a v súlade s § 27 ods. 3 zák. č. 599/2003 Z. z. je povinný rozhodnúť o dávke a príspevkoch k nej, t. j. o riadnom, nie preddavkovom, poskytovaní dávky a príspevkov, čo doposiaľ neurobil a konanie o priznaní dávky a príspevkov prebieha. Podľa žalobcu to však nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že rozhodnutie úradu z 12. 10. 2010 je právoplatné v časti výroku o priznaní postavenia občana v hmotnej núdzi a výroku o splnení podmienok nároku na pomoc v hmotnej núdzi, a teda predložené rozhodnutie je dokladom v zmysle § 138 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Žalobca zároveň oznámil súdu, že dňa 14. 11. 2012 požiadal Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v predmetnom konaní, o čom zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Prípadné kladné rozhodnutie o tejto žiadosti pritom bude mať za následok jeho oslobodenie od súdnych poplatkov ex lege podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), po tom, ako odvolaniu voči uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, sudca súdu prvého stupňa nevyhovel (§ 374 ods. 4 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovanej náhrady škody vo výške 66.373,22 eur s prísl. a nemajetkovej ujmy vo výške 33.300,- eur s prísl. titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III. Podaním žaloby vznikla žalobcovi poplatková povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. a poplatok sa stal aj splatným (§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vyberá súdny poplatok vo výške 20,- eur. Výzvou z 23. 1. 2013, doručenou žalobcovi dňa 6. 2. 2013, bol preto žalobca správne vyzvaný na zaplatenie uvedeného súdneho poplatku za žalobu, a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, konanie bude zastavené. Žalobca napriek tomu súdny poplatok nezaplatil. Elektronickým podaním z 3. 3. 2013 však požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. O tejto žiadosti žalobcu rozhodol súd prvého stupňa uznesením zo 7. 4. 2014 č. k. 11C/87/2013-40 tak, že žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Toto rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 6. 2014. Žalobca napriek tomu, že nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, súdny poplatok 20,- eur za žalobu nezaplatil ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zastavení konania (§ 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.) a ani doposiaľ. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. zastavil. Žalobca ani v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť správnosť napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Pokiaľ žalobca v odvolaní opätovne žiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p., odvolací súd má za to, že o tejto žiadosti nebolo potrebné opätovne rozhodovať, keďže o oslobodení, resp. neoslobodení žalobcu od súdnych poplatkov už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením súdu prvého stupňa zo 7. 4. 2014 č. k. 11C/87/2013-40 a žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Aj v odvolaní vo vzťahu k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov poukazuje len na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. B1/10/54647/JJ/6 z 12. 10. 2010, ktoré priložil aj k svojej prvej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov v danej veci z 3. 3. 2013, o ktorej už súd prvého stupňa právoplatne rozhodol. Súd prvého stupňa v uznesení zo 7. 4. 2014 č. k. 11C/87/2013-40 k rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. B1/1054647/JJ/6 z 12. 10. 2010, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a bola mu priznaná preddavkovo dávka a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od 1. 8. 2010, uviedol, že z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 13. 11. 2013 zistil, že žalobca poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke od 1. 8. 2010 do 30. 11. 2012 a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o prvej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a dávka v hmotnej núdzi a príspevky k nej mu neboli poskytované. Z toho je zrejmé, že žalobca v odvolaní uvádza len skutočnosti, ktoré boli známe už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o jeho prvej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov v danej veci a na ktoré súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní aj prihliadal. Žalobca k odvolaniu nepriložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali zmenu pomerov na jeho strane od posledného rozhodnutia súdu prvého stupňa o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. V prípade rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov pritom platí, že ak boli pomery účastníka riadne zistené a nedošlo k ich zmene, je súd viazaný pôvodným rozhodnutím o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, teda v predmetnej veci uznesením súdu prvého stupňa zo 7. 4. 2014 č. k. 11C/87/2013-40. Žalobca mal možnosť napadnúť uvedené uznesenie súdu prvého stupňa riadnymi opravnými prostriedkami, ktorú však nevyužil a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Odvolaciemu súdu preto v tomto štádiu konania neprináleží preskúmavať správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi zo 7. 4. 2014 č. k. 11C/87/2013-40 a o opätovnej žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov by mohol rozhodovať len v prípade, ak by žalobca uviedol a preukázal nové skutočnosti, ktoré vznikli po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa č. k. 11C/87/2013-40, čo však v prejednávanej veci nebolo splnené. Preto platí viazanosť súdu rozhodnutím o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi a neboli dané podmienky pre opätovné rozhodovanie o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že napriek rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o odňatí preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov je jeho rozhodnutie zo dňa 12. 10. 2010 právoplatné v časti výroku o priznaní postavenia občana v hmotnej núdzi a výroku o splnení podmienok nároku na pomoc v hmotnej núdzi. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že hmotnou núdzou v zmysle § 2 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase odňatia preddavkovo poskytovanej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov žalobcovi (od 1. 12. 2012) je stav, keď príjem občana a príjem fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Dávky a príspevky v zmysle § 10 až 15 citovaného zákona prináležia len občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú. V prípade ak žalobca od 1. 12. 2012 už nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, nebolo možné ho naďalej považovať za občana v hmotnej núdzi v zmysle zák. č. 599/2003 Z. z. Priznanie postavenia občana v hmotnej núdzi a priznanie dávok a príspevkov k dávke je vo vzájomnej súvislosti a vzájomne podmienené, t. j. ak nevznikol nárok na dávku v hmotnej núdzi, resp. dávka bola odňatá, ako uvádza aj sám žalobca vo svojom odvolaní, potom nemožno žalobcu považovať za osobu v hmotnej núdzi. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.