Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/543/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313220558 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313220558.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: G., D.. XX.XX.XXXX V. O., D.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - O.. V. T. B., N. Z. XX, N., zast. NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otec - L.. B. B., N. F. XXX/A, N., o zvýšenie výživného, na odvolanie obidvoch rodičov proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/227/2013-104 zo dňa 11.09.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G., D.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne a na maloletého O., D.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne na sumu XX0 € mesačne, ktoré sumy je otec povinný posielať k rukám maky maloletých detí vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, od 01.09.2013. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 11.09.2014 vo výške XXX € u maloletej G. B.j a XXX € u maloletého O. za rovnané obdobie povolil otcovi splácať po XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 43C/57/2011-103, zo dňa 24.10.2011 v časti určenia výživného na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti je čiastočne dôvodný, a to vzhľadom k zmene pomerov na strane maloletých detí. Od poslednej úpravy prešlo časové obdobie 3 rokov, za ktoré náklady na výchovu a výživu maloletých detí vzrástli úmerne ich veku a s ním súvisiacim uspokojovaním odôvodnených potrieb a záujmov. Súd prvého stupňa za najpodstatnejšiu zmenu pomerov na strane maloletých detí považoval návštevu školy, keď v čase poslednej úpravy maloletá G. navštevovala 1. stupeň základnej školy a maloletý O. predškolské zariadenie a v súčasnosti navštevuje maloletá G. 8 ročné gymnázium a maloletý O. 3. ročník základnej školy, ktorá skutočnosť je sprevádzaná nevyhnutnými zvýšenými finančnými nákladmi. Súd prvého stupňa prihliadal i na to, či si povinný rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aj inou formou, než určeným výživným. Otec na výživu maloletých detí žiadnym spôsobom neprispieva a nepodieľa sa na zvýšených, či mimoriadnych výdavkov na strane maloletých detí, je však s deťmi v pravidelnom kontakte, počas ktorého uspokojuje ich základné životné potreby. Súd prvého stupňa prihliadol i na životnú úroveň rodičov, kde dospel k záveru, že životná úroveň matky je čiastočne vyššia, než životná úroveň otca. Taktiež súd zohľadnil skutočnosť, že matka nekonzultuje výber krúžkov a aktivít maloletých detí, resp. ich finančné zabezpečenie, pričom výuka cudzieho jazyka, ktorej sa obe deti intenzívne venujú, je finančne náročná a presahuje schopnosti otca. Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nespochybnil relevantnosť uvedeného vzdelania u oboch maloletých detí a jeho využitie v ďalšom živote oboch detí, avšak je nesporné, že sa nejedná o povinné vzdelanie na strane detí, ale naopak o vzdelanie, ktoré dieťaťu poskytuje rodič v prípade, že má na to finančné prostriedky a v danom prípade takéto vzdelanie nie je výsledkom konsenzu oboch rodičov. Súd prvého stupňa preto pristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti na maloletú G. na sumu XXX € mesačne a na maloletého O. na sumu XXX € mesačne od 01.09.2013, kedy u oboch detí došlo k zmene pomerov. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 psím. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol zamietnuť návrh matky v plnom rozsahu ako nedôvodný. Spochybnil tvrdenie súdu, že na deti mimoriadne nič neprispieva a poukázal na to, že deti s ním trávia 82 plných dní v roku, s kompletnou stravou a nocľahom a 123 dní počas školského roku, kedy vyberá deti zo školy, učí sa s nimi a zabezpečuje im večeru, po čom deti odovzdá matke. Deťom kupuje potrebné oblečenie, ako pyžamá, spodné prádlo, oblečenie na voľný čas športové potreby na hry s deťmi počas pobytu s ním. To je jeho aktívny podiel na výžive detí, ktorý financuje sám. Uviedol, že finančná situácia matky detí je výrazne lepšia ako jeho. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie i matka maloletých detí, ktorá žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že vyživovacia povinnosť na maloletú G. bude zvýšená zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne a na O. zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne od 01.09.2013. V časti výroku o zročnom výživnom žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátiť ho na ďalšie konanie, alternatívne zrušiť celý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa síce správne skonštatoval zmenu pomerov na strane maloletých detí, no túto nesprávne vyhodnotil a na celkové výdavky zo zmeny pomerov dostatočne neprihliadol, keď u maloletej G. vyhovel návrhu v celom rozsahu a u maloletého O. návrhu nevyhovel, hoci má za to, že jeho nástup do školy a s tým súvisiace odôvodnené potreby a jeho výdavky sa určite zvýšili o viac ako XXX € mesačne. Súd prvého stupňa neprihliadol na celkové výdavky na obe maloleté deti, keď do tohto ona nezahrnula jednorazové výdavky spočívajúce v nákladoch na dovolenky, výlety a iné počas roka existujúce výdavky, ktoré je potrebné vynaložiť v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti. Súd prvého stupňa nesprávne zistil a vyhodnotil príjmy otca. Neprihliadol na to, že otec má vysokoškolské vzdelanie, vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorej predmetom je poskytovanie služieb v oblasti inžinierskych činností, pričom túto činnosť vykonáva v regióne, kde je značný dopyt po týchto službách, čomu nasvedčuje obrat z podnikateľskej činnosti vyplývajúce z daňového priznania otca, prípadne z peňažného denníka. Taktiež poukázala na to, že otec s ním uvádzaného príjmu XXX - XXX € si mal dokázať zabezpečiť popri uhrádzaní svojich životných potrieb nákladov na bývanie, ako aj popri platení výživného na maloleté deti, určitú peňažnú hotovosť na kúpu bytu, keďže hypotekárny úver, ktorý mu bol poskytnutý len vo výške XX.XXX €, evidentne na kúpu bytu v centre mesta nepostačuje. Matka vo svojom vyjadrení na odvolanie otca zotrvala na svojich prednesoch a žiadala aby odvolací súd odvolanie otca ako nedôvodné zamietol. Otec vo vyjadrení na odvolanie matky zotrval na svojich prednesoch a žiadal vyhovieť svojmu odvolaniu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniam rodičov nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom z odvolania nevyplynuli nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné sa odchýliť od názoru súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne konštatoval zmenu pomerov, ktorá nastala na strane detí a ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti, ako základnú hmotnoprávnu podmienku pre zmenu vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa vzhľadom na zistené skutočnosti dokazovaním aj správne zvýšil výšku vyživovacej povinnosti na otca na maloleté deti, pričom sa zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce. Odvolací súd nemohol vyhovieť odvolaniu otca, pretože boli splnené podmienky pre zvýšenie vyživovacej povinnosti, vzhľadom na to, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa prihliadol na všetky okolnosti, ktoré môžu odôvodniť zmenu vyživovacej povinnosti a tieto uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vývoj životných nákladov, zmena charakteru vzdelávania detí je takýmto dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti. Ak otec v odvolaní na rozsah svojej starostlivosti o deti, tu je potrebné konštatovať, že matka sa i napriek tomu o deti stará väčšiu časť roka. Pokiaľ ide o odvolanie matky maloletých detí, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého O., keď túto je potrebné posudzovať vzhľadom na jeho vek a vzhľadom na jeho potreby a je nesporné, že výška takejto vyživovacej povinnosti v jeho veku je rozdielna od výšky vyživovacej povinnosti maloletej G.. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča, pričom životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkove lepšie zabezpečený rodič. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje rodič v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom súd prvého stupňa správne vychádzal zo zárobku otca a adekvátne tomu zvýšil aj vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.