Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/14/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313221028 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313221028.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľky: B. Š., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXB, S., korešpondenčná adresa I. XX, S., štátna občianka SR, zastúpená advokátskou kanceláriou: SLOV-LEGAL, s.r.o., so sídlom Dobrovičova 16, Bratislava, proti odporcovi: Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXB, S., štátny občan SR, zastúpený splnomocneným právnym zástupcom: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokátska kancelária Kvasňovský&Partners, so sídlom Dunajská 32, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode voči maloletému: S. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXB, S., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Trnavská 1, Senec, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 272/2013-211 zo dňa 13.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 272/2013-211 zo dňa 13. novembra 2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 37P 272/2013-2011 zo dňa 13.11.2014 rozviedol manželstvo účastníkov konania a na čas po rozvode zveril maloletého S. Š., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a upravil styk otca s maloletým tak, že otec sa bude stretávať s maloletým S. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 17,00 hod. do nasledujúceho párneho týždňa v kalendárnom roku do pondelka do 17,00 hod. s tým, že otec je povinný maloletého vyzdvihnúť a odovzdať matke v stanovenom čase v mieste bydliska matky, každý párny kalendárny rok v čase vianočných sviatkov od 23.12. od 12,00 hod. do 25.12. do 10,00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 25.12. od 10,00 hod. do 26.12. do 17,00 hod., s tým, že otec si maloletého prevezme od matky a matke odovzdá v určenom čase v mieste bydliska matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodol na základe návrhu, ktorý podala navrhovateľka na rozvod manželstva, ktorým žiadala, aby súd rozviedol manželstvo s odporcom a na čas po rozvode manželstva zveril maloletého do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a žiadala otcovi uložiť povinnosť platiť výživné v sume 300,- eur mesačne a zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým. Odporca súhlasil s návrhom na rozvod manželstva a žiadal, aby súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko v tom čase sa rodičia striedavo starali o maloletého, jeden týždeň bol maloletý u otca a jeden týždeň u matky. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj účel, je trvalo rozvrátené a nefunkčné. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval rozdielnosť pováh a citové odcudzenie manželov. Rodičia maloletého sa nevedeli dohodnúť o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva, súd nariadil znalecké dokazovanie a vychádzal zo záveru znaleckého posudku a vyjadrenia súdneho znalca a tiež kolízneho opatrovníka a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého riadne stará, prihliadol na vek maloletého. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné v sume 250,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a túto sumu považoval za primeranú odôvodneným potrebu maloletého a možnostiam a schopnostiam otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec je zamestnaný v obchodnej spoločnosti Hilti Slovakia, s.r.o. s mesačným netto príjmom 1.150,- eur a otec sa vyjadril, že jeho príjem nie je stály, pretože je ovplyvnený predajom. Matka je zamestnaná v spoločnosti Gebruder Weiss, s.r.o., Senec, s priemerným mesačným netto príjmom 730,- eur. Maloletý navštevuje materskú školu a jeho mesačné výdavky matka vyčíslila v sume 432,- eur, strava, oblečenie, drogéria, hračky. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní tým, že platí škôlku, angličtinu, plávanie a v čase, keď je maloletý u otca kupuje mu stravu, darčeky, hračky a náklady bežnej potreby. Zo znaleckého posudku PhDr. Petra Molnára zo dňa 22.5.2014 súd zistil, že maloletý má dobrý citový vzťah k obom rodičom, u matky pociťuje pocit lásky a bezpečia, otec je pre neho zdrojom zábavy. Maloletý na prítomnosť otca reaguje spontánne, nepociťuje z neho strach, chová sa k nemu priateľsky aj bez prítomnosti matky. Odlúčenie rodičov maloletý nechápe a ani dostatočne nevníma. Znalec v posudku odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, vzhľadom na vek maloletého a jeho pretrvávajúcu ukotvenosť na matku a priklonil sa k úprave styku tak, ako navrhla matka. Podľa názoru znalca, do 6. roku života dieťaťa je pre dieťa prvoradá matka a preto striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov je možná až od 6 rokov veku dieťaťa. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že podľa zistenia pri šetrení pomerov rodičov v ich domácnosti, je toho názoru, že obaja rodičia majú vytvorené veľmi dobré podmienky pre zdravý fyzický, i sociálny vývin maloletého. Okresný súd v súlade s ustanovením § 113 ods. 1 O.s.p., § 23, § 24, § 62, § 75 Zákona o rodine dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj účel a preto toto manželstvo rozviedol, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi upravil styk s maloletým a uložil mu povinnosť platiť výživné v sume 250,- eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 144 prvá veta O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva. Proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol o zverení maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky podal odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a neurčiť výživné. V odvolaní otec namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. S prihliadnutím na uvedené námietky otec maloletého tvrdil, že vzhľadom na zistený skutkový stav veci a celkové okolnosti prejednávanej veci, napadnuté rozhodnutie je predčasné a jeho závery nie sú v záujme maloletého dieťaťa. Otec predovšetkým namietal, že prvostupňový súd bez náležitého zistenia skutkového stavu a bez odôvodnenia svojim rozhodnutím vytrhol maloletého z jeho ustáleného režimu a to napriek tomu, že v celom prvostupňovom konaní nebolo preukázané a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že súčasný fungujúci režim striedavej osobnej starostlivosti má na maloletého negatívny vplyv a pre jeho výchovu a vývoj je nevyhovujúci. Poukázal na to, že od septembra 2013 funguje medzi rodičmi striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov a o maloletého sa rodičia striedavo starajú, jeden týždeň je s otcom a jeden týždeň s matkou. Napriek skutočnosti, že bydlisko oboch rodičov už nie je v jednom meste, nie je potrebné meniť predškolské zariadenie, ani okruh kamarátov a ani spôsob realizácie mimoškolských aktivít maloletého, pretože predškolské zariadenie a záujmové zariadenia spolupracujú a komunikujú s oboma rodičmi a vzdialenosť medzi bydliskom matky a otca je 20 km. Maloletý je na striedavú starostlivosť zvyknutý, tiež na prostredie, v ktorom žije, pretože ho pravidelne navštevuje. Preto striedavá starostlivosť má pozitívny vplyv na maloletého, čo potvrdila aj triedna učiteľka materskej školy Senec, ktorú maloletý pravidelne navštevuje. Matka sa na pojednávaní dňa 26.11.2013 vyjadrila, že zaužívaný režim prebieha bezproblémovo. Rodičia maloletého majú síce osobné nezhody, ale vedia spolu komunikovať a dohodnúť sa a striedavú starostlivosť navrhol aj kolízny opatrovník a považoval ju za vhodnú. V priebehu konania vykonaným dokazovaním s prihliadnutím na znalecké dokazovanie bolo preukázané, že maloletému takýto režim vyhovuje a vhodne vplýva na maloletého a jeho citovú stabilitu a zdravý psychický vývoj. Podľa záveru znaleckého posudku maloletý súčasnú situáciu, a teda odlúčenie rodičov nechápe a ani dostatočne nevníma a dieťa sa správa prirodzene. Znalec svoj záver o vhodnosti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky nepreukazuje a neodôvodňuje žiadnymi výsledkami testov, alebo iných metód skúmania, ale len všeobecne biologickou preferenciu matky v živote maloletého dieťaťa. Podľa názoru otca na formulovanie tak závažných záverov, ako vyplývajú z vyjadrenia znalca je nevyhnuté uskutočniť rozsiahle zisťovanie a zodpovedať konkrétne otázky, v čom je jeden z rodičov lepším vychovávateľom pre maloletého, než druhý rodič, čo však súdnym znalcom v predmetnom znaleckom dokazovaní zodpovedané nebolo, naopak tento sa viackrát písomne, aj ústne na pojednávaní vyjadril, že obaja rodičia sú schopní maloletého vychovávať a starať sa o maloletého a obaja majú vytvorené vhodné výchovné podmienky a podmienky pre zdravý vývin maloletého, čo nakoniec vyplýva aj zo záverov kolízneho opatrovníka, ktorý šetril pomery v domácnosti oboch rodičov. V súvislosti so záverom znalca, že do 6. roku života dieťaťa je pre dieťa prvoradá matka a preto striedavú starostlivosť oboch rodičov doporučil znalec až od 6. roku života dieťaťa, s týmto záverom otec nesúhlasil a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP 214/2012, z ktorého rozhodnutia totožný záver nevyplýva. Okrem uvedeného otec namietal, že rozhodnutie okresného súdu je nedôsledné a je vydané predčasne, nie je odôvodnené a tiež je nepreskúmateľné a poukázal na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré upravuje, aké náležitosti má mať odôvodnenie rozhodnutia súdu. Otec tiež poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu III. ÚS 583/2012, III. ÚS 36/2010, III. ÚS 317/2012 v súvislosti s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Trval na tom, že striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov je v danom prípade pre maloletého, jeho výchovu a zdravý telesný a duševný vývoj vhodná a v doterajšom konaní neboli preukázané žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by tomuto bránili, ale naopak všetky vykonané dôkazy smerujú k tomu, že obaja rodičia si vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti svedomito a o maloletého sa riadne starajú a konajú v súlade s jeho záujmom. Otec preto žiadal, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v nepárny kalendárny týždeň v roku od pondelka od 8,00 hod. do nesledujúceho pondelka do 8,00 hod. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v párny kalendárny týždeň v roku od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod. Počas vianočných sviatkov bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého otec vždy každý párny kalendárny rok od 23.12. od 12,00 hod. do 25.12. do 10,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12 od 10,00 hod. do 26.12. do 17,00 hod. Matka bude počas vianočných sviatkov zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10,00 hod. do 26.12. do 17,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 12,00 hod. do 25.12. do 10,00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého je počas školských dní školské alebo predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje. V prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletého. Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého výživné neurčuje. K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila matka písomným podaním zo dňa 4.2.2015, ktorá žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Súhlasila s tým, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, súhlasila s výrokom o úprave styku otca s maloletým a aj s výrokom o výživnom. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok podaním zo dňa 29.1.2015, ktorý vo vyjadrení súhlasil s rozhodnutím súdu s tým, že okresný súd postupoval v danej veci správne a bolo tiež zachované právo dieťaťa na vyjadrenie svojho názoru prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ako i prostredníctvom ustanoveného znalca. Zo strany kolízneho opatrovníka bola snaha o nadviazanie kontaktu s maloletým, aby sa vyjadril k striedavej starostlivosti, ale maloletý nemal záujem s kolíznym opatrovníkom komunikovať a nebolo možné vynucovať vyjadrenie od maloletého dieťaťa, ak samé nechce alebo odmieta prejaviť svoj názor. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V danej veci otec maloletého nesúhlasil s rozhodnutím súdu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti a žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok okresného súdu a maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V odvolaní otec maloletého namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Pokiaľ otec maloletého tvrdil, že vzhľadom na zistený skutkový stav veci a celkové okolnosti prejednávanej veci, napadnuté rozhodnutie je predčasné a jeho závery nie sú v záujme maloletého dieťaťa a tiež, že prvostupňový súd bez náležitého zistenia skutkového stavu a bez odôvodnenia svojim rozhodnutím vytrhol maloletého z jeho ustáleného režimu a to napriek tomu, že v celom prvostupňovom konaní nebolo preukázané a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že súčasný fungujúci režim striedavej osobnej starostlivosti má na maloletého negatívny vplyv, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup súdu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie odvolateľ v danej veci aj využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Za danej situácie, s prihliadnutím na námietky odvolateľa v podanom odvolaní, je potrebné tiež uviesť, že v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 O.s.p. v nesporových konaniach účastník nenesie žiadne dôkazné bremeno. Nemá ani žiadnu dôkaznú povinnosť, pretože v nesporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje súd. Účastníci nesporového konania majú len také procesné povinnosti, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu jeho účelu, najmä povinnosť súčinnosti a povinnosť nespôsobovať zbytočné prieťahy v konaní. Platná procesná úprava (§ 120 ods. 2 a 3) to vyjadruje tak, že vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V týchto veciach si súd nemôže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. V nesporovom základnom konaní sa nemôže uplatniť ani § 120 ods. 4. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odvolateľa (otca maloletého) nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd preto svojim postupom otca nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. K výhrade otca ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu treba uviesť, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania. Po posúdení námietky otca maloletého, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). V súvislosti s námietkou otca maloletého, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj pri stanovení výšky výživného. V správaní matky nezistil také nedostatky, ktoré by bránili vo výchove a starostlivosti o maloletého, pričom prihliadol na správanie rodičov, ich výpovede a postoje k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti podľa návrhu otca, prihliadol tiež na výpoveď maloletého, na prešetrenie pomerov v domácnosti matky, ako i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a vyjadrenia znalcov. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom zverenia maloletého matke aj určenia vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletým tento upravil s poukazom na záujem maloletého a narušené vzťahy medzi rodičmi. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj so všetkými námietkami otca v priebehu prvostupňového konania. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, v danom prípade otca maloletého. K uvedenej námietke odvolateľa, treba uviesť, že v priebehu celého konania mal umožnené dostatočne sa k celej veci vyjadriť a jeho postoje a návrhy boli okresnému súdu bez pochybností známe. Ani týmto postupom preto nedošlo k porušeniu jeho procesných práv. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obaja manželia súhlasili s rozvodom, keď manželstvo neplní svoj účel, je trvalo rozvrátené a nefunkčné. Z dôvodu, že rodičia maloletého sa nevedeli dohodnúť o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva, súd ustanovil vo veci znalca. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že vzhľadom na vek maloletého, je v jeho záujme, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, teda len jedného z rodičov a striedavá starostlivosť oboch rodičov by mohla byť podľa záveru znalca vhodná po 6. roku veku dieťaťa. I keď je nutné pripomenúť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré je súd povinný vykonať a súd ním nie je viazaný, v danom prípade súd pri rozhodnutí, na základe vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, vychádzal aj zo záveru znaleckého posudku, na ktorý pri rozhodnutí prihliadal. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. V danom prípade je maloletý v osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia majú právo osobne sa o dieťa starať s tým, že matka poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, pretože jej je maloletý zverený do osobnej starostlivosti a otec maloletému poskytuje starostlivosť v určenom čase rozhodnutím súdu. V danom prípade v určenom období bude otcovi zabezpečené právo mať dieťa u seba a maloletému bude zabezpečené právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany otca, v zmysle výroku rozsudku okresného súdu. V danej veci však súd, na základe vykonaného dokazovania rozhodol, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, pokiaľ však matka bude v budúcnosti rešpektovať aj právo otca na uskutočňovanie styku s maloletým v určenom čase. Treba zdôrazniť, že pokiaľ by nastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia maloletého, môže súd začať takéto konanie aj bez návrhu. Otec v podanom odvolaní namietal, že súd nevyhovel jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. V danom prípade preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu otca v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, teda jedného z rodičov a nevyhovel jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého obaja žiadali o rozvod manželstva, pretože je trvalo rozvrátené a nefunkčné, rodičia sa nedohodli na úprave práv a povinností k maloletému, z ktorého dôvodu súd ustanovil vo veci znalca. S prihliadnutím na uvedené, nemožno dospieť k záveru, že obaja rodičia súhlasia so striedavou starostlivosťou, ktorá by mala bez problémov fungovať v súčinnosti oboch rodičov. Otec má záujem o striedavú starostlivosť, matka žiadala potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva. Z daného skutkového stavu nemožno zistiť, že pokiaľ rodičia presadzujú svoje odlišné názory a požiadavky na starostlivosť o maloletého, že v prípade zverenia maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, by striedavá starostlivosť bola v záujme maloletého dieťaťa. Pretože striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Odvolací súd zastáva názor, zhodný so záverom okresného súdu, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby doposiaľ úspešný duševný a osobnostný vývin maloletého pokračoval i naďalej. Vzhľadom na postoj samotného maloletého sa považuje z psychologického hľadiska za vhodnejšie pre ďalší zdravý vývoj maloletého a jeho riadnu výchovu výchovné prostredie matky za predpokladu čo najširších kontaktov s otcom. V zmysle § 154 O.s.p. pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia a súd pri rozhodovaní neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb. Zákon pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Záujem maloletého na zachovaní stability výchovného prostredia nemožno vidieť len v tom, že za každú cenu sa musí rešpektovať vytvorený faktický stav. Ak má súd zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, musí tak urobiť po dôkladnom zistení všetkých skutočností, ktoré ovplyvňujú alebo by mali ovplyvňovať výchovu dieťaťa. Na posúdenie, či zmena výkonu rodičovských práv a povinností je v záujme maloletého dieťaťa, môže súd pribrať do konania znalca. Ako vyplýva z judikatúry, zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Rozhodujúcim hľadiskom na úvahy o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa. V danom prípade je v záujme maloletého, aby bol zverené matke do osobnej starostlivosti a naďalej (pokiaľ nenastane závažná zmena pomerov) zostalo v doterajšom prostredí, čo je v súčasnej dobe v záujme maloletého a preto je možné považovať rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že matka má najlepšie predpoklady pre riadny výkon osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú zabezpečuje už od jeho narodenia a ktorá nebola spochybnená ani šetrením pomerov. Pretože rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.