Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/143/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206367 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314206367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová vo veci starostlivosti o maloletého: E. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, ul. Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - K. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Č. G. XX, J., štátna občianka SR, zastúpená splnomocneným právnym zástupcom: JUDr. Peter Rokaš, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Plynárenská 1, Bratislava a otec - C.. C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. J. Č.. XXX, štátny občan SR, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/113/2014-176 zo dňa 23.9.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 23.9.2014 vyhovel čiastočne návrhu matky na zvýšenie výživného a zvýšil vyživovaciu povinnosti otca na maloletého E. C.S., nar. XX.X.XXXX zo sumy 99,58 eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne od 18.3.2014 a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od 18.3.2014 do 30.9.2014 spolu v sume 516,24 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od 1.10.2014. Zároveň súd vyslovil, že týmto rozsudkom sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/334/2008-112 zo dňa 7.10.2008 mení. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov konania. Matka maloletého podaným návrhom zo dňa 18.3.2014 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu 220,- eur mesačne od podania návrhu, pretože doteraz určené výživné už nestačí na pokrytie potrieb maloletého, ktorý od poslednej úpravy výživného vyrástol a náklady na jeho výživu sa podstatne zvýšili, maloletý navštevuje strednú školu, má logopedické problémy, je dislektik a disgrafik, navštevuje bilingválnu školu, v ktorej sú vyššie náklady na štúdium nemeckého jazyka, športuje, chodí na plávanie, venuje sa crossfitu. S otcom sa maloletý nestretáva a ani otec okrem výživného inak na maloletého neprispieva a nezabezpečuje jeho potreby. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, pretože má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a navrhované výživné matkou nie je schopný platiť. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zvýšil výživné od 150,- do 200,- eur mesačne. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/334/2008-112 zo dňa 7.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.2008 a týmto rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého Viktora zo sumy 1.700,- Sk mesačne na sumu 3.000,- Sk mesačne. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý 11 rokov, bol žiakom piatej triedy základnej školy, venoval sa plávaniu a chodil na džudo. Matka v tom období bola zamestnaná v poisťovni A. s priemerným mesačným netto príjmom 18.000,- Sk, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej K., ktorá bola študentkou gymnázia a otec na jej výživu prispieval sumou 2.300,- Sk mesačne. V uvedenom období bol otec zamestnaný na C. Ú. C. E.P. D., mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej K.. Od poslednej úpravy výživného matka maloletého nezmenila svoj osobný stav, je stále rozvedená, ubudla jej však vyživovacia povinnosť voči plnoletej K., ktorá v júni 2014 ukončila vysokoškolské štúdium. Matka podniká a z podnikania má príjem mesačne 1.239,- eur a poberá rodinné prídavky na maloletého v sume 20,- eur mesačne a stále matka pracuje v poisťovni A.. Maloletý v júni 2014 ukončil druhú triedu obchodnej akadémie a jeho priemerné mesačné výdavky matka vyčíslila na sumu 230,- eur okrem bývania v sume 70,- eur mesačne, internet 19,- eur mesačne, elektrina 30,- eur mesačne, plyn, rozhlas 10,- eur mesačne, strava 100,- eur mesačne a osobné náklady ako výdavky na crossfit a thajský box 220,- eur mesačne, okrem toho za lyžiarsky kurz v januári 2014 matka zaplatila 190,- eur, za výlet v Salzburgu zaplatila 165,- eur, zakúpila jazykové knihy 60,- eur na rok, ošatenie v priemere mesačne 50,- eur, cestovné 10,- eur, obedy 30,- eur mesačne, telefón 10,- eur mesačne, logopédia 24,- eur štvrťročne, zubár 10,- eur -15,- eur mesačne, 2 poistenia Union 67,- eur mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s 2 deťmi, s maloletým E. a K.. Matka s maloletým navštevuje logopéda, špeciálneho pedagóga, psychológa a doučovanie nemeckého jazyka. Otec maloletého je rozvedený, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletému D. P., nar. X.X.XXXX a voči maloletej C. P., nar. XX.X.XXXX. Otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou ako matkou maloletých detí vyše 10 rokov. Otcova partnerka je zamestnaná na Ministerstve spravodlivosti SR a jej príjem nevedel uviesť, nakoľko spoločne nehospodária. Otec je stále zamestnaný na C. Ú. C. E. D., kde pracuje 13 až 14 rokov a jeho priemerný mesačný netto príjem je 780,- eur. Otec nevlastní žiaden majetok, žije v 4-izbovom byte, ktorého vlastníkom je jeho priateľka. Otec vyčíslil svoje mesačné výdavky a to výživné na syna 99,60 eur mesačne, náklady na výživu dvoch maloletých detí 150,- eur mesačne s tým, že svojej partnerke prispieva 75,- eur na každé dieťa a tiež pre seba na bývanie 100,- eur a na stravu a bývanie 300,-eur mesačne, na dopravu 120,- eur mesačne, telefón platí v sume 25,- eur mesačne, lieky 15,- eur mesačne. Okresný súd dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný a preto zvýšil výživné na sumu 180,- eur mesačne. Prihliadol pritom na obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy výživného, keď na strane maloletého nastala zmena pomerov tým, že uplynulo 6 rokov. Maloletý je starší, vyrástol a tým sa zvýšili i jeho potreby, je študentom 3. ročníka strednej školy, má mimoškolské aktivity, s čím súvisia zvýšené výdavky, ktoré uhrádza matka. Rodičom maloletého zanikla vyživovacia povinnosť voči ďalšej plnoletej dcére K., ktorá ukončila vysokoškolské štúdium a hľadá si prácu a otcovi pribudli ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Tiež nastala zmena pomerov na strane otca, ktorého príjem sa zvýšil od poslednej úpravy výživného zo sumy 630,- eur mesačne na sumu 730,- eur mesačne. Okresný súd povolil otcovi zročné výživné za obdobie od 18.3.2014 do 30.9.2014 v sume 516,24 eur mesačne splácať po 20,- eur podľa § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. Proti výroku rozsudku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 99,58 eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne od 18.3.2014 podal odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. V odvolaní namietal, že na jeho strane nastala zmena pomerov, ktorá mu neumožňuje platiť vyššie výživné a to, že sa mu narodili ďalšie dve deti syn D. P. a dcéra C. P.. Jeho príjem sa zvýšil iba minimálne v rámci valorizácie platov štátnych zamestnancov, keď v predchádzajúcom období mal príjem 630,- eur mesačne a v súčasnosti je jeho príjem 730,- eur mesačne. Namietal, že okresný súd neprihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a keď zvýšil výživné na maloletého Viktora na sumu 180,- eur mesačne, pri jeho príjme 730,- eur mesačne, to predstavuje 25% jeho príjmu. Ďalej namietal, že maloletý E. nemá aktuálne žiaden záujem stretávať sa s ním a nepovažuje za vhodné nútiť 17-ročného chlapca, aby sa s ním stretával. V súčasnej dobe žije s matkou jeho dvoch ďalších detí, nie sú manželia a ich majetkové pomery a príjmy sú oddelené. Domácnosť nefinancujú spoločne, on prispieva sumou 75,- eur na každé dieťa a zvyšok nákladov uhrádza jeho partnerka, matka maloletých detí a to náklady na ich bývanie, stravu, ošatenie, lekára, poistenie a platby za škôlku. Okrem toho on prispieva sumou 300,- eur na úhradu svojich mesačných nákladov na stravu, ktoré zahŕňajú aj príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na bývanie. Z príjmu 730,- eur mesačne mu teda po zaplatení výživného a po úhrade jeho nákladov na stravu a bývanie, nákladov na dopravu a ďalšie osobné náklady, napr. na lieky a pod. a po úhrade sumy 150,- eur na dve maloleté deti D. a C., ostáva minimálna suma na drobné výdavky, okrem toho si nekupuje prakticky žiadne oblečenie, neplatí si žiadne poistenie, nemá ani sporenie. Podľa názoru otca maloletého, okresný súd pri určení výživného prihliadol iba na matkou uvádzané neprimerane vysoké výdavky maloletého, na životné poistenie vo výške takmer 70,- eur mesačne a ďalšie výdavky vo výške 220,- eur mesačne. Za danej situácie pokiaľ má platiť výživné v určenej sume potom na jeho dve ďalšie maloleté deti bude môcť prispievať menej ako doteraz a ich náklady sa tým ešte vo väčšej miere presunú na ich matku. Okrem toho syn D. je v starostlivosti alergológa a imunológa a pravidelne berie lieky a preto súd mal prihliadnuť ešte na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti, keď rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného. Okresný súd tiež nesprávne posúdil okolnosti na strane matky a nezohľadnil dostatočne jeho príjem a ďalšiu jeho vyživovaciu povinnosť, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov, preto otec žiadal návrh na zvýšenie výživného zamietnuť v celom rozsahu. K odvolaniu otca maloletého sa nevyjadrila ani matka a nevyjadril sa ani kolízny opatrovník. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, v zmysle podaného odvolania. Odvolanie je založené na námietke otca maloletého, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne jeho príjmové pomery, jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti, výživné predstavuje až 25% jeho príjmu, čo podľa jeho názoru neodôvodňuje zvýšenie výživného na maloletého. Z obsahu odvolania otca maloletého možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Niektoré formulácie zvolené v odvolaní nevylučujú, že otec maloletého odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodič. V súvislosti s námietkou otca maloletého v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď zvýšil výživné, pretože k tomu neboli splnené podmienky, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, v prejednávanej veci bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca na maloletého E. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.2008, č.k. 38P/334/2008-112, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 1.700,-Sk mesačne na sumu 3.000,- Sk mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bol maloletý vo veku 11 rokov, bol žiakom 5. triedy základnej školy a v rámci mimoškolských aktivít sa venoval plávaniu a džudu. Matka bola zamestnaná v poisťovni A. s priemerným mesačným netto príjmom 18.000,- Sk a obaja mali vyživovaciu povinnosť voči maloletej K., ktorá bola študentkou gymnázia a vyživovacia povinnosť otca bola v sume 2.300,- Sk mesačne. Otec bol zamestnaný na C. Ú. C. E. D. a jeho príjem bol 630,- eur mesačne. Matka podaným návrhom doručeným súdu dňa 18.3.2014 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého E., vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného uplynula podstatne dlhá doba a maloletý E. vyrástol a navštevuje strednú školu bilingválnu a má zvýšené náklady na štúdium nemeckého jazyka. Okrem toho rád športuje, chodí na plávanie a venuje sa crossfitu. Otec na výživu maloletého okrem výživného iným spôsobom neprispieva a s maloletým sa nestretáva. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec maloletého v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože toto výživné predstavuje cca 25% jeho príjmu. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec maloletého má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým maloletý nie je schopný sa sama živiť. Je nepochybné, že maloletý nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohol uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom. Otec poukazuje na svoju životnú úroveň, že jeho príjem v súčasnej dobe je mesačne 730,- eur, žije s partnerkou a matkou maloletých detí (D. S. C.) v spoločnej domácnosti, ale nefinancujú spolu spoločnú domácnosť, on platí matke na každé dieťa 75,- eur a ostatné náklady na deti, časť nákladov na ich bývanie, stravu, ošatenie, lekárov, poistenie a platby za škôlku pre dcéru a syna hradí ich matka. Z príjmu mu na drobné výdavky, nehovoriac o tom, že si nekupuje prakticky žiadne ošatenie, neplatí si žiadne poistenie, nemá sporenie atď., ostáva iba minimálna suma. S prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní otca maloletého a tvrdenie o jeho životnej úrovni a uhrádzaní odôvodnených potrieb a životných nákladov, je potrebné uviesť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť, že Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a preto nemôže obstáť argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu. V tej súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Otec maloletého v odvolaní uviedol, že jeho mesačné náklady na stravu a čiastočne aj na bývanie pre seba má v sume 300,- eur. Výživné určené súdom v sume 180,- eur na maloletého, na všetky jeho potreby, je podľa názoru otca neprimerané. Tento názor otca nemožno ani pri najväčšej snahe prijať už len zo zistenia, že otec uviedol, že na stravu pre seba a čiastočne bývanie potrebuje 300,- eur mesačne a pokiaľ na dieťa má ako otec prispievať sumou 180,- eur mesačne, táto suma je podľa jeho názoru neprimeraná a podľa jeho názoru, dieťaťu by mala postačovať na všetky jeho náklady suma 99,58 eur. Pri porovnaní nákladov a odôvodnených potrieb otca a maloletého nie je zanedbateľné, že maloletý v júni 2015 nadobudne plnoletosť a tak možno prijať názor, že ako dospelý človek bude potrebovať na stravu primeranú sumu v porovnaní s jeho otcom, ktorý si vyčíslil náklady pre seba na pojednávaní dňa 22.7.2014 nasledovne: na stravu 200,- eur, na bývanie 100,- eur, doprava 120,- eur, telefón 25,- eur, lieky 15,- eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu mesačných nákladov otca vo výške 460,- eur. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že sú splnené podmienky pre zmenu doterajšej výšky vyživovacej povinnosti na maloletého, s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva. Je možné sa tiež stotožniť s vyjadrením matky maloletého, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom zo dňa 7.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2008, uplynulo viac ako 6 rokov, čo odôvodňuje práve zvýšenie výživného na maloletého, keď nastala zmena pomerov aj na strane maloletého, ktorému sa nepochybne zvýšili náklady v dôsledku vyššieho veku. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletého, že výška výživného určená súdom prvého stupňa je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletého, ktorý je od poslednej úpravy výživného starší a v dôsledku vyššieho veku maloletého, nepochybne došlo k zmene pomerov na jeho strane a k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb a nákladov, ako bolo uvedené. Príjem otca umožňuje platiť výživné v sume 180,- eur mesačne tak, ako určil prvostupňový súd, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ale skončila mu vyživovacia povinnosť na dcéru K. a nemá ani zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom, keď jeho náklady sú iba na lieky v sume 15,- eur mesačne. Nemá iné výdavky, pričom uviedol, že ostatné náklady na maloleté deti, s ktorými žije v spoločnej domácnosti uhrádza ich matka. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V danej veci súd prvého stupňa zročné výživné na maloletého E., za obdobie od 18.3.2014 do 30.9.2014 vo výške 516,24,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným a rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.