Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/460/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314208356 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314208356.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. M., L.. XX.XX.XXXX S. S. M.Á., L.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Trnavská 1, deti rodičov: matka- I. M., O.. J., XX.XX.XXXX, Š. M. D., P. J. B. XXXX/XX, J.-G. J., zastúpená splnomocnenou právnou zástupkyňou: JUDr. Janou Uhrinovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie: Bezručova 1, 811 09 Bratislava a otec - S. M., L.. XX.XX.XXXX, Š. M. D., P. J. B. XXXX/XX, J. - G. J., zastúpený splnomocneným právnym zástupcom: Mgr. Matej Vida, advokát so sídlom: Púpavová 39, 841 04 Bratislava, o návrhu na úpravu práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.06.2014, č.k. 51 P/134/2014-95, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh matky doručený súdu prvého stupňa dňa 09.04.2014, v ktorom žiadala rozhodnúť o úprave práv a povinností voči obom maloletým deťom M.C.: I. S. S. tak, že sa obe zverujú na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a zaviazal otca platením výživného na maloletého I. M., L.. XX.XX.XXXX celkom v sume X XXX euro ( za obdobie od januára 2013 do decembra 2013) v splátkach spolu s bežným výživným vo výške XXX euro mesačne a na maloletú S. M., L.. XX.XX.XXXX v sume vo výške X XXX euro (za obdobie od januára 2013 do decembra 2013) a na doplatenie rozdielu medzi plateným výživným a žiadaným výživným na maloletého I. v sume XXX euro (za január 2014 až marec 2014) a na maloletú S. v sume XXX euro (za január 2014 až marec 2014). Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4,5,6, § 75 ods.1, § 77 ods.1 Zákona o rodine konštatujúc nedôvodnosť návrhu matky. Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III , č.k. 37P/308/2013-58 zo dňa 18.03.2014 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2014) bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého I. sumou XXX euro mesačne a na výživu maloletej S. sumou XXX euro mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva; v rozhodnutí bol napokon upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Súd prvého stupňa prihliadajúc na matkou uvedené dôvody, prečo čakala s podaním návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu do dňa 09.04.2014 (matka uviedla, že bola prekvapená z podaného návrhu na rozvod a nachádzala sa v zlom psychickom stave) mal za to, že matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mala žiadať výživné spätne tak, ako uviedla vo svojom návrhu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti rozhodnutiu v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí žiadajúc, aby jej návrhu bolo v tejto časti v plnom rozsahu vyhovené. Matka poukázala na nepravdivosť tvrdení otca o tom, že platí mesačne okolo XXX euro, ktorú je potrebné znížiť na sumu XXX euro pokrývajúcu hypotekárny úver a pôžičky. Bývalý manžel jej do domácnosti neprispieval, čo sám uviedol v rozvodovom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37 P/308/2014. S finančnými výdavkami na obe deti jej vypomohla sestra, ktorej dlží sumu X.XXX euro. Matka uviedla, že žiaden zákon jej neurčuje lehotu na podanie návrhu na určenie spätného výživného. Dôvod, pre ktorý takýto návrh nepodala skôr je ten, že do rozvodu nemala žiaden dôkaz, ale keďže sa otec sám na súde priznal, že na domácnosť neprispieval, jeho priznanie považuje za dostatočný dôkaz. Z jej mesačného príjmu vo výške XXX euro hradila všetky platby za dom, potreby detí, chod domácnosti, vrátane stravy, ošatenia, hygienických potrieb, a to aj pre bývalého manžela. Pritom bývalý manžel mal v roku 2013 čistý príjem vo výške X.XXX euro, z ktorého hradil iba pôžičky v celkovej sume XXX euro a náklady na osobné vozidlo, ktoré ona nevyužívala, a napokon poberal i rodinné prídavky na obe deti. Za nesprávny považovala postup súdu v tom, že neskúmal majetkové pomery jej bývalého manžela za obdobie pred rozvodom manželstva. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa akom vecne a právne správne potvrdiť. Uviedol, že predpokladom uplatnenia si zameškaného výživného je jeho uplatnenie bezodkladne potom, čo nárok na výživné vznikol. Mal za to, že matka v konaní nepreukázala žiaden z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 77 Zákon o rodine, ktorý by jej objektívne bránil podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca za dobu minulú okamžite potom, ako takýto nárok vznikol. Podanie návrhu matkou, ktorá ho podala až po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva považuje za šikanózny výkon práva. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky proti rozhodnutiu v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol jej návrh uloženie povinnosti otcovi doplatiť výživné za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 nie je podané dôvodne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V posudzovanom prípade z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že dôvodom pre neuloženie vyživovacej povinnosti otcovi za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu, t.j. za obdobie od januára 2013 do decembra 2013 (ktoré je s poukazom na obsah odvolania matky predmetom odvolacieho prieskumu) bola okolnosť, že dôvody, pre ktoré matka nepodala návrh na určenie výživného na čas do rozvodu (ktoré uviedla jednak v návrhu na začatie konania a v priebehu konania pred súdom prvého stupňa) neposúdil za dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). Je treba prisvedčiť názoru odvolateľky v tom, že vyživovacia povinnosť rodiča je jeho zákonnou povinnosťou vyplývajúcou mu jednak z ustanovení vnútroštátnych právnych noriem. Ustanovenie § 77 ods.1 Zákona o rodine však vyjadruje zásadu možnosti priznania dávok výživného od začatia konania (t.j. od podania návrhu § 79 ods. 1 O.s.p.), s výnimkou konania o výživnom pre maloleté deti, ktoré je možné priznať pri splnení zákonného predpokladu aj za dobu minulú. Ak zákonodarca v citovanom ustanovení určil podmienky, za ktorých je možné priznať výživné pri maloletých deťoch za dobu spätne od podania návrhu, postupoval tak v súlade so svojimi právomocami, v záujme zamedzenia možným špekuláciám a prípadnému zneužívaniu tejto možnosti. V posudzovanom prípade postup súdu prvého stupňa dôsledne aplikujúceho ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania (kedy dôkazné bremeno na preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nebol podaný návrh na určenie vyživovacej povinnosti bezodkladne potom, ako otec prestal prispievať na výživu maloletých detí matka bezpochyby neuniesla) potom nie je možné považovať za postup, ktorým by postavil záujem otca nad záujem maloletých detí. Odvolací súd poukazujúc na samostatný a prvoradý dôvod vedúci súd prvého stupňa k nevyhoveniu návrhu matky na uloženie vyživovacej povinnosti otcovi za obdobie od januára 2013 do decembra 2013 (nepreukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa matkou § 77 ods.1 Zákona o rodine), neposudzoval odvolacie námietky matky týkajúce sa majetkových a zárobkových pomerov rodičov v období, za ktoré uplatňovala návrh na platenie výživného. S poukazom na uvedené, stotožňujúc sa i s rozhodnutím súdu týkajúcim sa trov konania § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).