Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/296/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314219554 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314219554.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: K. H., J.. XX.X.XXXX, G. G., K. I. XX, štátny občan SR, proti odporcovi: Z. P., J.. XX.XX.XXXX, G. G., K. I. XX, štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Vojtechom Kubalom, AK v Bratislave, Vajnorská 8/A, o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.1.2015, č.k. 44C/236/2014-34 v časti výroku o náhrade trov konania, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.1.2015, č.k. 44C/236/2014-34 vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd konanie zastavil, Daňový úrad Bratislava upravil na vrátenie súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 26,30 eur a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 97,44 eur. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhala určenia neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy uzavretej dňa 10.4.2014, ktorá mu bola doručená dňa 24.8.2014. Navrhovateľ vzal späť svoj návrh na pojednávaní dňa 28.1.2015, na ktorom súdu oznámil, že došlo k novej právnej skutočnosti, a to, že odporca už nie je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, takže už nie je pasívne legitimovaným subjektom v tomto spore. Uvedená skutočnosť je dôvodom späťvzatia návrhu a preto navrhovateľ žiadal konanie zastaviť a vrátiť mu súdny poplatok. Z aktuálneho listu vlastníctva zo dňa 23.1.2015 súd prvého stupňa mal preukázané, že vlastníkom predmetu nájmu je F. G. v podiele 1/1 a nehnuteľnosť získal do vlastníctva na základe kúpnych zmlúv zo dňa 5.9.2014 a 22.12.2014. Podľa vyjadrenia odporcu, navrhovateľ vedel o zmene vlastníka predmetu nájmu už skôr, nakoľko s novým majiteľom komunikoval, a preto si odporca uplatnil náhradu trov konania. Navrhovateľ s náhradou trov konania odporcovi nesúhlasil z dôvodu, že oficiálne mu zmena majiteľa doposiaľ nebola oznámená. Uviedol, že síce má vedomosť, že nový majiteľ tam je, komunikovali spolu, ale doposiaľ mu nikto nepredložil výpis z katastra nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa zastavenie konania odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 a uviedol, že v danom prípade nebol potrebný súhlas odporcu so späťvzatím návrhu, nakoľko k spätvzatiu došlo skôr ako sa začalo pojednávanie. Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 146 ods. 2 veta práv O.s.p.. Uviedol, že k zastaveniu konania došlo pre správanie navrhovateľa, ktorý dospel k záveru, že na podanom návrhu ďalej netrvá. Keďže odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli ako trovy právneho zastúpenia, súd mu trovy právneho zastúpenia priznal v celkovej výške 97,44 eur. Vrátenie súdneho poplatku odôvodnil ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Predmetné uznesenie napadol v zákonnej lehote navrhovateľ v časti výroku o trovách konania a namietal, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tejto časti založil na nesprávnom právnom posúdení veci, keď na skutkový stav aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v neprospech navrhovateľa. Vychádzal
pritom z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil záver, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že súd rozhodujúci o trovách konania v prípade zastavenia konania posudzuje vec len z pohľadu procesného výsledku, kedy v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. je založené na zásade zavinenia účastníka na zastavení konania. Uviedol, že pred otvorením pojednávania dňa 28.1.2015 súdu oznámil, že pravdepodobne došlo k právnej skutočnosti, ktorá má za následok to, že odporca už nie je pasívne legitimovaný v spore. Táto skutočnosť bola následne preukázaná listom vlastníctva, ktorý predložil právny zástupca odporcu, a z ktorého je zrejmé, že vlastníkom celej nehnuteľnosti je F. G. na základe kúpnych zmlúv zo dňa 5.9.2014 a 22.12.2014. Po preukázaní uvedenej skutočnosti sa súd obrátil na navrhovateľa a oboznámil ho s tým, že sú dve možnosti, a to, že súd bude pojednávať a návrh zamietne z dôvodu nesplnenia podmienky konania (odporca nemá vecnú pasívnu legitimáciu), alebo môže navrhovateľ návrh na začatie konania pred otvorením pojednávania zobrať späť a bude mu vrátená alikvotná časť zaplateného súdneho poplatku. Navrhovateľ až na základe preukázania skutočnosti, že odporca už nie je vecne pasívne leigitimovaný, zobral návrh na začatie konania. späť. Rozhodnutie súdu o trovách konania považuje za prekvapivé. Podľa jeho názoru pre spravodlivé rozhodnutie o náhrade trov konania je dôležitá otázka posúdenia miery zavinenia účastníkov konania na zastavení konania. Pri posudzovaní tejto otázky mal súd zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, ktoré majú pre zastavenie konania význam. Významnou pre zastavenie konania je aj právna skutočnosť, ktorá nastala po podaní návrhu na začatie konania. Až predložením výpisu z katastra nehnuteľností zo strany zástupcu odporcu bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že odporca už nie je v spore vecne pasívne legitimovaný, teda až na pojednávaní bola preukázaná rozhodujúca skutočnosť, pre ktorú nemalo prakticky význam v spore s odporcom pokračovať z dôvodu, že odporca už nebol nositeľom hmotného práva, o ktorom sa malo konať, a návrh by súd musel zamietnuť. Rozhodujúca právna skutočnosť, ktorou je zmena vlastníckych vzťahov k predmetu nájmu nastala bez ohľadu na vôľu navrhovateľa, avšak z vôle odporcu, ktorý sa rozhodol svoj spoluvlastnícky podiel na predmete nájmu odpredať druhému spoluvlastníkovi F. G.. Ak by mu bol odporca včas oznámil zmenu vlastníctva k predmetu nájmu, bol by vzal svoj návrh na začatie konania späť ešte predtým, ako si odporca v konaní zvolil za zástupcu advokáta (splnomocnenie udelené 23.1.2015), i keď si musel byť vedomý toho, že už nie pasívne vecne legitimovaný v spore. Takéto konanie a postup odporcu považuje za účelové. Aj postup právneho zástupcu odporcu sa navrhovateľovi javí tiež ako vysoko účelové vzhľadom na to, že 23.1.2015 prijal zastupovanie a z výpisu z katastra nehnuteľnosti, ktorým preukázal zmenu vlastníctva predmetu nájmu (z toho istého dňa) mohol zistiť, že odporca už nie je v spore pasívne legitimovaný. Ďalej namietal, že súd bez výhrad prijal tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že vedel už skôr o zmene vlastníctva predmetu nájmu, hoci zmena predmetu nájmu mu oznámená nebola, čo uviedol aj pred súdom na pojednávaní. Súd vychádzal len z ničím nedoloženého tvrdenia právneho zástupcu odporcu a preto rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd prvého stupňa považoval za bezvýznamné neoznámenie odporcu o zmene vlastníctva k predmetu nájmu navrhovateľa, tento svoj záver však súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neodôvodnil. Zdôraznil, že návrh na začatie konania podal dôvodne za skutkových a právnych skutočností vymedzených v návrhu. Zmena vlastníckych vzťahov nastala až po podaní návrhu na začatie konania bez vôle navrhovateľa a nebola odporcom navrhovateľovi do dňa konania pojednávania oznámená. Táto právna skutočnosť spôsobila ex offo stav, keď návrh by musel byť zamietnutý. Poukázal tiež na to, že F. G. už bol spoluvlastníkom predmetu nájmu a práve z toho dôvodu s ním navrhovateľ komunikoval. Dňa 28.11.2014 ho F. G. fyzicky napadol a inzultoval s následkom 14 dňových práceneschopnosti a od toho dňa s ním už vôbec nekomunikoval. Navrhovateľ zmenu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nemal preukázanú zo strany odporcu a ani zo strany nového vlastníka F. G.. Navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 17,20 eur (2 x 8,60 eur) a poštovné v sume 1,10 eur. Uviedol, že pri stanovení trov odvolacieho konania vychádzal z priemerného hodinového zárobku v Slovenskej republike a z času, ktorý musel venovať odvolaniu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Po preskúmaní odvolacích námietok a obsahu zápisnice súdu prvého stupňa zo dňa 28.11.2014, ako aj súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania po tom, čo právny zástupca odporcu súdu predložil list vlastníctva č. XXX, z ktorého vyplýva, že vlastníkom celej
nehnuteľnosti, časti ktorej sa týkala nájomná zmluvy uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, je už F.. Je teda nesporné, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene vlastníctva aj k tej časti nehnuteľnosti (časti rodinného domu), ktorá bola predmetom nájmu. Pôvodne bol odporca v 1 spoluvlastníkom rodinného domu, súp. č. XXXX, a pozemkov k nemu prislúchajúcich, nachádzajúcich sa v G. - I., K. I. XX, ktoré spolu s bratom zdedili. Časť rodinného domu prenajal v apríli 2014 navrhovateľovi na obdobie 7 rokov (zápisnica o obsahu zmluvy č. l. 5). Z listu vlastníctva č. XXX, vedeného v katastri nehnuteľností G. F. pre katastrálne územie I. vyplýva, že vlastníctvo k celému domu a priľahlým pozemkom ešte v roku 2014 nadobudol F. G. na základe dvoch kúpnych zmlúv, a to kúpnej zmluvy zo dňa 5.9.2014 a kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2014. Prvá kúpna zmluva sa týkala spoluvlastníckeho podielu jeho brata a druhou zmluvou previedol odporca na nadobúdateľa svoj spoluvlastnícky podiel, t.j. časť nehnuteľnosti, ktorú prenajal navrhovateľovi. Práve pod vplyvom tejto skutočnosti vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.sp., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odvolací súd po zvážení všetkých okolností, v dôsledku ktorých bol navrhovateľom podaný návrh na začatie konania a okolností, v dôsledku ktorých došlo k späťvzatiu jeho návrhu, dospel k záveru, že súd prvého stupňa došiel pri aplikácii ust. § 146 ods. 2 O.s.p. k nesprávnym záverom, čo viedlo aj k nesprávnemu rozhodnutiu o náhrade trov konania. Podľa právnej teórie, ale aj rozhodovacej činnosti súdov platí, že ak sa konanie skončí zastavením konania, pre rozhodnutie o náhrade trov konania nebude rozhodujúci úspech v konaní, ale iba to, či konanie bolo zastavené. V takomto prípade súd posudzuje vec iba z pohľadu procesného výsledku, pričom v zásade platí, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Avšak ust. § 146 ods. 2 O.s.p. umožňuje aj odchylné rozhodnutie o náhrade trov konania v prípadoch, v ktorých konanie skončilo jeho zastavením. Zákon tu rozlišuje, či k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia návrhu alebo z iného dôvodu. Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania potrebné brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania. Z obsahu spisu je nesporné, že odporca štyri mesiace po uzatvorení nájomnej zmluvy s navrhovateľom na obdobie siedmich rokov, mu dňa 24.8.2014 doručil výpoveď z nájmu a už dňa 22.12.2014 uzavrel s F. G. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj časti rodinného domu a k nemu priľahlých pozemkov, ktoré mal navrhovateľ od neho prenajatý. Návrh o neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy podal navrhovateľ dňa 25.8.2014, teda deň po tom, čo mu odporca doručil výpoveď z nájmu. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa o zmene majiteľa prenajatej časti nehnuteľnosti dozvedel až dňa 28.1.2015 na súde, kedy právny zástupca odporcu súdu predložil aktuálny list vlastníctva (vyplýva zo zápisnice súdu). Dovtedy takúto možnosť len predpokladal. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania teda bola tá skutočnosť, že navrhovateľ stratil vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Nakoľko navrhovateľ v odvolaní žiadal zmeniť výrok o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nebude priznané právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd viazaný rozsahom odvolacích námietok (§ 212 ods. 1 O.s.p.) už ďalej neskúmal, či sú dané dôvody na to, aby boli navrhovateľovi priznané trovy prvostupňového konania podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p., v spojení s ust. 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko dôvodnosť uplatnených trov žiadnym spôsobom nepreukázal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.