Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/247/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314222832 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314222832.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: C. N., U. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, oddelenie posudkových činností, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/USI/SSVODPC/BEZ/2014/27627 zo dňa 02.10.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 02.10.2014, číslo UPS/USI/SSVODPC/BEZ/2014/27627 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 18.07.2014 č. BA3/PPČ/SOC/2014/111928 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava III, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením sp. zn. 32S 7/2014 zo dňa 21.10.2014, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/USI/SSVODPC/ BEZ/2014/27627 zo dňa 02.10.2014. V žalobe uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor posudkových činností zo dňa 18.07.2014 bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu tak, že jeho žiadosť bola zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Žalobca má za to, že preskúmavané rozhodnutie je nezákonné. Posudkový lekár vydal na jeho zdravotný stav posudok dňa 02.01.2014, ktorým ho uznal na 75 % poklesu schopnosti vykonávať prácu, a to z dôvodu choroby pohybového aparátu a ťažkého úrazu ľavej hornej končatiny a úchopu ľavej hornej končatiny. Žalobca v žalobe uvádza, že ťažko chodí pomocou palice s bolesťami, tŕpnu mu nohy, na ktorých sa dlho neudrží a nie je schopný sa prepravovať, nastupovať a držať sa v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy osôb, zvlášť, poukazuje na skutočnosť, že preprava by v jeho prípade bola komplikovaná a nebezpečná, keď má len jednu schopnú ruku, v ktorej drží francúzsku barlu, kde státie v MHD s batožinou nie je preňho reálne. Posudkový lekár pri spracovávaní rozhodnutia vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu, pretože neposudzoval stav zo dňa 02.01.2014, ktorý žalobca každý rok predkladá na kontrolnú lekársku prehliadku, ale vychádzal zo starších zdravotných záznamov, a to z roku 2011. Žalobca má za to, že žalovaný nerešpektuje odborné posudky špecialistov a rozhoduje podľa svojej vôle a nariadenia sociálnej poisťovne a nie na základe odborných posudkov a lekárskych nálezov špecialistov. Žalobca sa domnieva, že preskúmavaným rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, a preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave jeho žalobe vyhovel. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal odvolanie, ako aj spisový materiál vzťahujúci sa na vec, konanie doplnil lekárskym posudkom zo dňa 27.09.2014. Po preskúmaní dospel k záveru, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie je v súlade so zákonom. Posudkový lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave vykonal lekársku posudkovú činnosť a vyhotovil dňa 27.09.2014 lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50 %, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Jej výšku určil na základe druhu zdravotného postihnutia zaradeného do prílohy č. 3, kapitoly XII., A., bodu 1, písm. d) citovaného zákona. Z tohto posudku vyplýva, že žalobca má čiastočne obmedzenú chôdzu s oporou francúzskej barly a nie je v nej potvrdené ťažké obmedzenie celkovej telesnej výkonnosti. Rovnako má žalovaný za to, že v ňom nie je potvrdené ťažké postihnutie funkcie jednotlivých váhonosných zhybov. Chôdza je s oporou palice, nie je však možné tvrdiť ťažké obmedzenie mobility s výrazne skrátenou vzdialenosťou, ktorú žalobca dokáže s chôdzou prekonať pomalším tempom a napádaním na pravú dolnú končatinu. Posúdenie na odkázanosť a na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom vychádza z objektívnych nálezov popisujúcich zdravotné postihnutie v predloženej zdravotnej dokumentácii napriek popísanému ťažkému funkčnému postihnutiu chrbtice. Podľa názoru žalovaného nemožno potvrdiť neschopnosť fyzickej osoby premiestniť sa pomalším tempom s oporou palice k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidla hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy alebo zvládnuť iné situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy. Podľa objektívnych nálezov v predloženej zdravotnej dokumentácii, teda jednoznačná odkázanosť na individuálnu prepravu v dôsledku objektívne popísaného zdravotného postihnutia, podľa názoru žalovaného, nevyplýva. Schopnosť chôdze nie je ťažko obmedzená. Žalobca, podľa názoru žalovaného, je schopný premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidla a udržať sa v ňom počas jazdy. Pri preprave preto nie je odkázaný na použitie zložitých kompenzačných pomôcok, či invalidný vozík. Posúdenie nároku na parkovací preukaz vychádzalo teda z posúdenia objektívnych nálezov v predloženej zdravotnej dokumentácii a podľa žalovaného klient nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z lekárskeho posudku vyplýva, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané na základe doložených odborných lekárskych nálezov. Žalovaný uvádza, že vyhotovenie parkovacieho preukazu je podmienené splnením podmienok stanovených zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Skutočnosť, že fyzická osoba sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nepodmieňuje vyhotovenie parkovacieho preukazu. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá praktickú alebo úplnú slepotu očí a nespĺňa teda rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 citovaného zákona. K námietkam, ktoré žalobca uvádza v žalobe, žalovaný uvádza, že odvolací orgán v uvedenom konaní postupoval v súlade so zákonom o správnom konaní, ako aj v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. K správnemu posúdeniu odkázanosti menovaného na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom vyzval žalovaný žalobcu listom zo dňa 18.09.2014 na doplnenie zdravotnej dokumentácie o aktuálne odborné vyšetrenie. Na základe tejto výzvy žalobca doložil výsledky lekárskeho vyšetrenia zo dňa 24.09.2014. V rámci odvolacieho konania posudkový lekár opätovne posúdil odkázanosť menovaného na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe takto vykonaného dokazovania žalovaný správny orgán konštatoval, že u žalovaného nebola preukázaná jednoznačná odkázanosť na individuálnu prepravu v dôsledku objektívne popísaného zdravotného stavu postihnutia. Schopnosť chôdze nemá ťažko obmedzenú. Menovaný je schopný premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidla hromadnej dopravy a pri preprave nie je odkázaný na použitie zložitých kompenzačných pomôcok, resp. na invalidný vozík. Z tohto dôvodu s poukazom na znenie zákona č. 447/2008 Z.z. nebolo žiadosti žalobcu vyhovené. Žalovaný má za to, že rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj na základe objektívneho posúdenia všetkých dôkazov, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko posudkových činností rozhodnutím zo dňa 18.07.2014 nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 30.04.2014 o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 09.07.2014, v ktorom bola stanovená miera funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť XII.A, bod 1, písm. d) k zákonu č. 447/2008 Z.z.. V zmysle neho bol žalobca posúdený ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. Nakoľko žalobca, podľa názoru prvostupňového orgánu, nespĺňa podmienky stanovené v § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nebolo jeho žiadosti vyhovené. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 02.10.2014. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vychádza právny názor žalovaného, podľa ktorého, posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom vychádzalo z objektívnych nálezov popisujúcich zdravotné postihnutie z priloženej zdravotnej dokumentácie napriek popísanému ťažkému funkčnému postihnutiu chrbtice, podľa žalovaného, nemožno potvrdiť neschopnosť žalobcu premiestniť sa pomalším tempom s oporou palice k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidla hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy alebo zvládnuť iné situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Podľa objektívnych nálezov v predloženej zdravotnej dokumentácii teda jednoznačná odkázanosť na individuálnu prepravu v dôsledku objektívne popísaného zdravotného postihnutia nevyplýva. Žalovaný posudzoval nárok na parkovací preukaz u žalobcu na základe objektívnych nálezov v predloženej zdravotnej dokumentácii a konštatoval, že klient nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom na ust. § 14, § 17 zákona č. 447/2008 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. UPS/USI/ SSVODPC/BEZ/2014/27627 zo dňa 02.10.2014, ktorým žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, oddelenie posudkových činností rozhodlo o odvolaní žalobcu tak, že jeho odvolanie zamietol a vyššie citované prvostupňové rozhodnutie potvrdil. IV. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého postihnutia v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 10 ods. 1 citovaného zákona, posudková činnosť na účely kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Podľa ust. § 11 ods. 13 citovaného zákona, na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Podľa ust. § 13 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14; na účely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblasť mobility a orientácie. Podľa ust. § 14 ods. 6 citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa ust. § 15 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Podľa ust. § 55 ods. 7 citovaného zákona, podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. Z ustanovení vyššie citovaného zákona o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého postihnutia je nesporné, že cieľom úpravy právnych vzťahov v zmysle tohto zákona pri vyhotovovaní parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti za podmienok v oblasti ustanovených týmto zákonom. Sledujúc takto vymedzený cieľ mal žalovaný pristúpiť k výkladu ust. § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. spôsobom, ktorý eliminuje možné pochybnosti o jeho formalizme. Je jednoznačné, že z gramatického výkladu textu uvedeného ustanovenia vyplýva, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vzniká nárok na udelenie parkovacieho preukazu, napr. ak v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. spĺňa podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktorý záver o splnení, či nesplnení má správnemu orgánu vyplývať z posudku. Podľa ust. § 15 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 13 a na základe posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, príslušný orgán vypracúva posudok na účely parkovacieho preukazu, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a d) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár. V danom prípade súd poukazuje na doterajšiu judikatúru NS SR a z nej vyplývajúcich právnych názorov uvedených napr. v rozsudkoch 1Sžo 1/2012 zo dňa 28.02.2012, 1Sžo 32/2013. Z vyššie citovaných rozsudkov vyplýva právny názor: „...Komplexný posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje a ani nemôže za situácie predloženia odlišného lekárskeho názoru predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zákona č. 447/2008 Z.z.. Je potom celkom legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o nepriznaní peňažného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie (§ 46 a § 47 správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky názor nezavážil v prospech jeho žiadosti. Opačný postup žalovaného je naplnením zákonného dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Hoci zákon č. 447/2008 Z.z. pripúšťa lekársku posudkovú činnosť, a to najmä za účelom hodnotenia a posudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch podmieňujúcich zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti, však neoprávňuje v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy žalovaného, aby upustil, resp. vôbec nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov vo svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam žalobcu, resp. prečo závery obsiahnuté v komplexnom posudku vyhovujú spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní. Rozhodnutie správneho orgánu konajúceho vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedenie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia...“. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca svojou žiadosťou zo dňa 30.04.2014 požiadal o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Na základe jeho žiadosti posudkový lekár vyhotovil lekársky posudok zo dňa 09.07.2014, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu je 50 % podľa prílohy č. 3, kapitoly XII., A., bodu 1, písm. d) k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, nakoľko za najzávažnejšie z dokladovaných ochorení žalobcu považoval pohybový a podporný aparát, chrbticu, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie a iné choroby kostí, chrupaviek, šliach a svalov, poruchy chrbtice, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového korzetu). Z lekárskeho posudku ďalej vyplynulo, že ide o 58 ročného muža s chronickým postihnutím chrbtice, medzistavcových platničiek s chronickým útlakom nervových koreňov v krížovej oblasti. V predloženej zdravotnej dokumentácii je potvrdené aj ochorenie pľúc - priedušková astma s čiastočným obmedzením celkovej telesnej výkonnosti a degeneratívne postihnutie kĺbov. Chôdza je čiastočne obmedzená s oporou francúzskej barly. Chôdza je aktuálna s oporou palice. V preskúmavanej veci je nesporné, že v odvolacom konaní žalobca na základe výzvy žalovaného zo dňa 23.09.2014, doplnil zdravotnú dokumentáciu o lekársky nález z F. - odbornej ambulancie zo dňa 24.09.2014. Žalovaný následne vydal dňa 02.10.2014 rozhodnutie o odvolaní, avšak bez toho, aby sa v ňom žalobcom predloženým lekárskym posudkom zaoberal, resp., aby odôvodnil, prečo pri rozhodovaní nevychádzal z jeho záverov. V súvislosti s vyššie uvedeným Krajský súd v Bratislave poukazuje na odborné správy vyslovené odbornými lekármi v prejednávanej veci s odporúčajúcimi závermi, ktoré však žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí neakceptoval a ani sa s nimi nevysporiadal, hoci súdna judikatúra na nich kladie dôraz (napr. 1Sžo 34/2010) s nasledujúcim právnym názorom: „Komplexný posudok predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou a tým, že zodpovedá na zákonom uložené úlohy zásadným spôsobom rieši formu podkladu rozhodnutia aj predbežnú otázku vo vzťahu ku skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o peňažný príspevok na kompenzáciu. Postup vykonania potrebných konzultácii, spolupráce a vyhodnotenia dostupných lekárskych nálezov je jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§ 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ako aj § 3 ods. 3 správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, to znamená aj v komplexnom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia na ktorý musí konajúci súd prihliadnuť (§ 250i ods. 3 O.s.p.)“. Podľa názoru súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí neobjasnil dôvody prečo takýto postup posudkového lekára posudzoval ako súladný so zákonom, ale iba zopakoval niektoré jeho argumenty, ktoré bližšie po stránke právnej neobjasnil. Z uvedeného dôvodu je potom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednávaniu veci bez nariadenia pojednávania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). O trovách konania rozhodol súd s poukazom na výsledok sporu podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tomuto žiadne nevznikli. Súdny poplatok žalobca neplatil, nakoľko toto konanie je podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Z.z. od platenia súdnych poplatkov oslobodené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.