Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224907 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314224907.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, W. pri K., zastúpenej spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti odporcom: 1. R. N., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, W. pri K., 2. K. V., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/X, J., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11.12.2014, č.k. 45C/320/2014-22, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11.12.2014, č.k. 45C/320/2014-22 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu odporkyni v 2. rade scudziť a zaťažiť právom tretích osôb nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné č. XXX spolu s pozemkom parcela registra „C“ parcelné č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na ktorom sa rodinný dom nachádza, zapísanú Okresným úradom D., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres: D., obec: W. pri K., katastrálne územie Farná, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd tak rozhodol s poukazom na ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, 8 a § 76 ods. 1 písm. e), f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), dôvodiac, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa zákonné procesné požiadavky vyžadované O.s.p., pretože navrhovateľka neosvedčila, že je tu potreba dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej, ani, že tu existuje reálne nebezpečenstvo ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Navrhovateľka totižto žiadnym spôsobom neosvedčila, že odporkyňa v 2. rade skutočne robí akékoľvek úkony smerujúce k prevodu vlastníctva alebo zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti, iba vyjadrila ničím nepodložené presvedčenie, že je tu reálny predpoklad ďalšieho scudzenia nehnuteľnosti odporkyňou, ktorá je blízkou osobou odporcu v 1. rade, a to v záujme ochrany jeho majetkových práv. Podľa súdu by nariadením predbežného opatrenia navyše došlo aj k zásahu do vlastníckych práv vlastníka veci (odporkyne v 2. rade). Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa navrhovateľky je rozhodnutie súdu nesprávne a nezákonné, a jeho odôvodnenie je nedostatočné a zmätočné. Aj keď v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia opísala skutkový stav veci, okolnosti, za ktorých došlo k ukončeniu spolužitia s odporcom v 1. rade, ako aj aktuálny stav, v akom sa ich manželstvo nachádza, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval všetky tieto skutočnosti za relevantné, odôvodňujúce existenciu nebezpečenstva vzniku ujmy na právach navrhovateľky, a preukazujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd takýmto rozhodnutím zasiahol do práv navrhovateľky a znemožnil jej realizovať ústavné právo na spravodlivé konanie. Snahou odporcu v 1. rade, a to s pomocou jeho sestry - odporkyne v 2. rade, je zmenšiť masu BSM ešte pred jeho zánikom rozvodom manželstva, o čom svedčí najmä to, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená na blízku osobu formou darovacej zmluvy (bezodplatne), a to krátko po podaní návrhu na rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu v 1. rade. Podľa navrhovateľky je možné očakávať, že odporcovia do doručenia rozsudku o rozvode, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 11.12.2014, vykonajú ďalšie úkony, aby navrhovateľku ukrátili na jej právach vyplývajúcich z BSM a zmenšili masu BSM, napríklad ďalším prevodom predmetnej nehnuteľnosti. Pravdepodobne sa dohodli, že pri následnom predaji danej nehnuteľnosti, ktorý uskutoční odporkyňa v 2. rade ako výlučná vlastníčka, táto odporcovi v 1. rade recipročne prevedie kúpnu cenu za nehnuteľnosť, pričom však táto už nebude súčasťou BSM, a preto ju v rámci vyporiadania nemožno zohľadniť. Navrhovateľka má za to, že osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov predbežným opatrením, ako aj nebezpečenstvo ohrozenia jej práv, a to možným konaním zo strany odporkyne v 2. rade, ktorá nadobudla od odporcu v 1. rade nehnuteľnosť na základe neplatného právneho úkonu. Účelom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, pričom tento účel vyplýva z dôvodnej a oprávnenej obavy, aby eventuálnou realizáciou výkonu vlastníckeho oprávnenia odporkyňou v 2. rade nakladať s vecou, nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, respektíve s veľkými obtiažami. Navrhovateľka má tiež za to, že navrhovaný rozsah predbežného opatrenia (len zúženie okruhu spôsobov výkonu vlastníckeho práva), je primeraný sledovanému legitímnemu účelu, a jeho nariadením by odporkyni v 2. rade nevznikla žiadna ujma. Aj po nariadení predbežného opatrenia môže nehnuteľnosť riadne užívať, a ak nehrozí reálne nebezpečenstvo, že daná nehnuteľnosť bude scudzená, nemôže predbežné opatrenie obmedziť odporkyňu nad potrebnú mieru. Žiada preto odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil a vo veci nariadil predbežné opatrenie. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili, pretože v súlade s ust. § 75 ods. 8 O.s.p. im vzhľadom na spôsob rozhodnutia (zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) nebolo doručené napadnuté uznesenie, ani odvolanie navrhovateľky voči nemu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, lebo jej odvolacie námietky neobstoja. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedol, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky na jeho nariadenie, a to že navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, resp. že jeho nenariadením by jej hrozilo reálne nebezpečie bezprostrednej ujmy. Neobstojí preto námietka navrhovateľky, že súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia síce opísala konkrétne úkony odporcu v 1. rade (bezodplatné prevody vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a XXXX na svoju sestru) po podaní návrhu na rozvod, ale neuviedla žiadne konkrétne ohrozujúce konanie odporkyne v 2. rade, voči ktorej žiada nariadiť predbežné opatrenie spočívajúce v uložení zákazu nakladať s nehnuteľnosťou (napr. inzercia, plomba vyznačená v katastri nehnuteľností nasvedčujúca tomu, že so spornou nehnuteľnosťou sa ďalej nakladá, a pod.). Aj podľa názoru odvolacieho súdu, samotné konštatovanie navrhovateľky o prípadnom ďalšom možnom nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou zo strany odporkyne v 2. rade (ničím nepodložená obava) takouto konkrétnou skutočnosťou nie je. V odvolaní navrhovateľka opätovne uvádza len svoje domnienky o takomto možnom konaní zo strany odporkyne v 2. rade. Doteraz však žiadnym spôsobom nepreukázala opodstatnenosť týchto svojich obáv, neuviedla žiadne konkrétne konanie odporkyne v 2. rade, ktoré by nasvedčovalo, že navrhovateľkou predpokladaný úmysel nakladať s nehnuteľnosťou (scudziť ju alebo zaťažiť právom tretích osôb) naozaj má, že by tak skutočne mienila urobiť, resp. že v tomto smere podniká konkrétne kroky. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vyvodzovať naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov iba zo samotného charakteru sporu. Samotná skutočnosť, že predmetom sporu je určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi súrodencami, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, podľa tvrdení navrhovateľky patriacej do BSM, ako aj uloženie povinnosti vydať nehnuteľnosť navrhovateľke a odporcovi v 1. rade, nemôže odôvodniť nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite a v dostatočnej miere odôvodnil, pričom navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by vyvracali správnosť argumentov súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa s odôvodnením prvostupňového súdu v celom rozsahu stotožnil, a napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania spojených s rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Odvolací súd navyše poukazuje na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 44a a § 159a O.s.p.. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V. zistil, že je na ňom vyznačená informatívna poznámka o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti právneho úkonu na Okresnom súde v J., č. XXC/ XXX/XXXX zo dňa 13.11.2014. Tato poznámka vyjadruje, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená, a preto aj v prípade, že by navrhovateľka dostatočne osvedčila naliehavosť dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov (čo však neurobila), bolo by nariadenie predbežného opatrenia za tohto stavu neúčelné. Touto poznámkou bol totižto dosiahnutý stav, ktorý má v konečnom dôsledku z hľadiska ochrany vecných práv k nehnuteľnostiam obdobné účinky, ako predbežné opatrenie nariadené podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p.. Navyše výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. To teda znamená, že následky takéhoto úkonu sú prezumované v podobe nedobromyseľnosti osoby, na ktorú by bola nehnuteľnosť prevedená v čase po zápise poznámky do katastra nehnuteľností. Výrok rozsudku je pritom voči takémuto nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie. V zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) totižto platí, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Z uvedeného je teda zrejmé, že predmetný inštitút v značnej miere nahrádza inštitút predbežného opatrenia o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.