Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/116/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225882 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314225882.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. V., bytom K. Č.. XX, zast. AK Právne centrum s.r.o., Mýtna ul. č. 42, Bratislava, proti odporkyni: C. F., bytom K. Č.. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 1. decembra 2014, č. k. 44C/337/2014-43, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni a jej dvom dcéram - W. F. a Y. F. nariadenia predbežného opatrenia spočívajúcom v uložení o dočasného zákazu vstupu do rodinného domu súp. č. XX postavenom na parc. č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX Y.X, zapísanej na LV pre kat. úz. K. Č.. XXX a to do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, resp. v prípade uzavretia dohody, do právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva vyplývajúceho z dohody účastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného domu každý v X/X. Súd prvého stupňa považoval za osvedčené podozrenie z fyzického násilia páchanom na navrhovateľovi, avšak išlo skôr o fyzický útok na navrhovateľa zo strany priateľa dcéry odporkyne (N. F.), ktorý v predmetnej nehnuteľnosti ani nebýva, ani nemá k tejto nehnuteľnosti vecné právo. Túto skutočnosť osvedčuje lekárska správa z 21.01.2014, doklad o pracovnej neschopnosti od 21.01.2014 do 25.01.2014, oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu z 30.04.2014, uznesenie OO PZ L. č. ČVS: ORP-458/SC-SC-2013 z 27.05.2014, sťažnosť poškodeného proti uzneseniu z 02.06.2014, záznam OR PZ v L. z 03.05.2014, lekársky nález zo 07.11.2014. Skutky, na základe, ktorých navrhovateľ podal trestné oznámenie a oznámenie o priestupku, sa stali v dňoch 19.01.2014, 11.04.2014 a 02.05.2014 a preto podľa súdu prvého stupňa nie je splnená podmienka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Iba prvého skutku sa mali dopustiť odporkyňa, jej dcéra W. F. a dcérin priateľ N. F., pričom jeho prejednanie bolo odovzdané Obvodnému úradu v L. na prejednanie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Predložené dôkazy síce svedčia o nezhodách účastníkov konania ako spoluvlastníkov nehnuteľností vo vzťahu k spôsobu užívania spoločnej veci, nie sú však takej intenzity, ktorá by odôvodňovala nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o ďalšie dva násilné skutky (dňa 11.04.2014 a dňa 02.05.2014), u týchto nebol preukázaný vzťah k odporkyni, pretože sa ich mal dopustiť neznámy páchateľ. Napokon navrhované predbežné opatrenie nemá vecnú a skutkovú súvislosť s predmetom konania vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že nariadi navrhované predbežné opatrenie. Uviedol, že osvedčil existenciu dôvodného podozrenia z násilia, pričom aj dva násilné skutky, ktoré sa stali v dňoch 11.04.2014 a 02.05.2014 nie sú náhodným konaním a majú priamy súvis so skutkom z 19.01.2014, ktorý je vedený pod ČVS: ORP-458/SC-SC-2013 na OR PZ v L.. Uvedené konania u navrhovateľa vzbudili dôvodnú obavu, že odporkyňa myslí svoje vyhrážky z 19.01.2014 vážne, a že útoky na jeho osobu budú pokračovať dovtedy, kým navrhovateľovi nebude spôsobená ťažká ujma na zdraví, prípadne smrť. Sám súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že mal osvedčené podozrenie z fyzického násilia odporkyňou, resp. osobami, ktoré sa s privolením odporkyne zdržiavajú alebo bývajú v predmetnom rodinnom dome. Navrhovateľ je invalidný dôchodca, má podlomené zdravie a pri chôdzi používa francúzsku barlu. Nie je teda ťažké fyzicky mu ublížiť. U navrhovateľa existuje dôvodná obava, že útoky na jeho osobu budú pokračovať aj v budúcnosti. Rozhodnutím vo veci samej o otázke vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti sa v konečnom dôsledku rozhodne aj o konkrétnom užívaní nehnuteľnosti. Až týmto rozhodnutím budú finálne usporiadané pomery medzi účastníkmi a preto navrhované predbežné opatrenie má vecnú a skutkovú súvislosť s predmetom konania vo veci samej. Navyše odporkyňa v rozpore s dohodou o užívaní spoločnej nehnuteľnosti neprimerane zasahuje do spoločného užívania najmä fyzickými a psychickými útokmi voči navrhovateľovi a rovnako aj uzamknutím izby v nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza termostat a plynový kotol, čím zabraňuje navrhovateľovi ovládať, resp. zapnúť kúrenie v nehnuteľnosti. Odporkyňa týmto konaním znemožňuje navrhovateľovi riadne užívanie predmetného domu a rovnako tým znižuje kvalitu jeho bývania. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Inštitút predbežného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu, predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť. Jednou zo základných podmienok, či predpokladom prípustnosti predbežného opatrenia je súvis navrhovaného predbežného opatrenia s konaním o veci samej (§ 75 ods. 2 veta druhá O.s.p.), keď vymedzenie predmetu konania vo veci samej je jednou z náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Úprava vzťahov predbežným opatrením je možná len v rámci konania o návrhu vo veci samej (už prebiehajúceho alebo podaného v súdom určenej lehote v zmysle ust. § 76 ods. 3 O.s.p. po nariadení predbežného opatrenia), v ktorom je riešený nárok vyplývajúci z rovnakého skutkového základu. V danom prípade navrhovateľ navrhol nariadiť predbežné opatrenie v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov. Táto vec skutkovo ani právne nesúvisí s navrhovaným predbežným opatrením. Cieľom rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (konštitutívny charakter rozsudku), prípadne aj riešenie otázok, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie (tzv. vyporiadanie v širšom zmysle). Z návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia však vyplýva, že medzi účastníkmi je sporný aktuálny výkon práv, resp. povinností k predmetnému domu ako nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve. Ide tu teda o spor účastníkov týkajúci sa samotného užívania domu, resp. týkajúci sa prípadného nedodržiavania dohody o užívaní spoločnej veci vrátane násilného správania sa odporkyne, resp. jej dcér a priateľa jednej z nich voči navrhovateľovi. Tieto spory, ktoré navrhovateľ mienil riešiť navrhovaným predbežným opatrením, však aj podľa názoru odvolacieho súdu nemajú vecný súvis s konaním vo veci samej, teda s konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Otázky možného obmedzenia užívania spoločného domu, prípadne úpravy jeho užívania, ako aj úprava rozsahu výkonu ostatných práv a povinností podielových spoluvlastníkov k spoločnej veci, sa neriešia v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Takéto otázky možno riešiť v konaní o návrhu niektorého zo spoluvlastníkov podaného v zmysle ust. § 139 ods. 2 druhej vety Obč. zák., v rámci ktorého je možné aj nariadenie predbežného opatrenia dočasne upravujúceho užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Vecnú súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia s vecou samou nemožno vyvodiť ani z násilného správania sa podielového spoluvlastníka voči druhému podielovému spoluvlastníkovi. Občiansky zákonník neumožňuje vylúčiť podielového spoluvlastníka z užívania spoločnej veci iným spôsobom než postupom podľa § 139. V tomto smere nie je možné ani analogické použitie ust. § 146 ods. 2 Obč. zák., pretože toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne na vzťah medzi manželmi (hoci aj rozvedenými). V danej veci však vzťah medzi podielovými spoluvlastníkmi nevyplýva z manželstva. Vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a vecou samou vylučuje aj znenie petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tej časti, v ktorej navrhovateľ žiadal o jeho nariadenie do právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu L., katastrálny odbor, o povolení vkladu vlastníckeho práva vyplývajúceho z dohody účastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Trvanie predbežného opatrenia nie je možné viazať na právoplatné skončenie správneho (nie súdneho) konania. Ako to už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ má možnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 139 Obč. zák., prípadne sa môže brániť cestou využitia trestnoprávnych a priestupkových inštitútov ochrany. Súd však nemôže vylúčiť z užívania spoločnej veci podielového spoluvlastníka, ak medzi účastníkmi nejde o vzťah manželský, príp. ich blízkych osôb. Navyše, pokiaľ ide o jednu z dcér odporkyne - Y. F., táto nie je podozrivá zo žiadneho skutku páchaného voči navrhovateľovi (z trestného oznámenia z 30.04.2014 vyplýva, že protiprávneho skutku sa mali dopustiť len odporkyňa, dcéra W. a jej priateľ N. F.). Okrem toho, dcéry odporkyne nie sú účastníčkami konania vo veci samej, t. j. konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a táto skutočnosť len potvrdzuje to, že medzi konaním vo veci samej a navrhovaným predbežným opatrením nie je vecná súvislosť. O vecnej súvislosti medzi vecou samou a navrhovaným predbežným opatrením by bolo možné hovoriť napr. v prípade, ak by sa navrhovateľ návrhom vo veci samej domáhal vypratania odporkyne a jej dcér z predmetného domu z dôvodu, že sa voči nemu správajú násilne a teda v rozpore so zásadami občianskeho spolunažívania. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách konania o predbežnom opatrení rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.