Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/251/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226448 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314226448.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: F. K., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX, G., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: S. K.Š., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX, G., a F. K., J.. XX.XX.XXXX, G. K.U. XX, G., o vylovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.12.2014, č.k. 37Pú/1/2014-35 a uzneseniu zo dňa 09.12.2014, č.k. 37Pú/1/2014-15, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2014, č.k. 37Pú/1/2014-15 sa p o t v r d z u j e. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2014, č.k. 37Pú/1/2014-35 sa m e n í tak, že prevzatie umiestneného maloletého F. K., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX, G. do ústavu zdravotníckej starostlivosti: Detská Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava - H., X. X, G. nemá zákonné dôvody. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 09.12.2014, č.k. 37Pú/1/2014-35 rozhodol, že k prevzatiu maloletého F. K., J.. XX.XX.XXXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti: Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava - H.Á., X. X, G. došlo zo zákonných dôvodov. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol po oznámení Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava - H. X. X, G. z 08.12.2014, že dňa 05.12.2014 bol privedený za asistencie polície a prijatý na ich kliniku proti súhlasu zákonných zástupcov maloletý F. K., stav ktorého si vyžadoval hospitalizáciu. Súd prvého stupňa v zmysle § 191b O.s.p. uznesením z 09.12.2014, č.k. 37Pú/1/2014-13 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti maloletého, uznesením z 09.12.2014 č.k. 37Pú/1/2014-15 s poukazom na ustanovenie § 31 Zák. o rodine ustanovil maloletému v danom konaní opatrovníka, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, následne v konaní vypočul ošetrujúceho lekára, maloletého, kolízneho opatrovníka a po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím najmä na výsluch ošetrujúceho lekára dospel k záveru, že k prevzatiu maloletého do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Vec právne posúdil podľa § 191b ods. 3, 4, § 4 ods. 4, § 6 ods. 4, 6, 9, § 9 ods. 1, 2, 4 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa o vyslovení prípustnosti prevzatia do ústavnej zdravotnej starostlivosti a proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu maloletý, majúc za to, že v konaní ako aj pri rozhodovaní došlo k viacerým zásadným pochybeniam, ktoré presne špecifikoval v dôvodoch svojho odvolania. Z uvedeného dôvodu navrhol uznesenie o ustanovení opatrovníka zrušiť a uznesenie o vyslovení prípustnosti prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti zmeniť tak, že účastník konania nebol prevzatý do ústavu zdravotníckej starostlivosti zo zákonných dôvodov. Predmetné odvolanie odvolací súd uznesením z 22.12.2014 č.k. 11CoP/596/2014-91 bez vecného preskúmania správnosti oboch napadnutých uznesení súdu prvého stupňa podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol dospejúc k záveru, že maloletý ako na udelenie plnomocenstva pre Advokátsku kanceláriu S.. S. G., N..V..Q.., tak aj na podanie odvolania ako účastníka konania prostredníctvom ním zvoleného právneho zástupcu nemal procesnú spôsobilosť. Dňa 02.02.2015 podal proti obom uzneseniam súdu prvého stupňa odvolanie otec maloletého ako zákonný zástupca účastníka konania, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2014 o ustanovení opatrovníka zrušiť a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2014 zmeniť tak, že účastník konania nebol prevzatý do ústavu zdravotníckej starostlivosti zo zákonných dôvodov. V zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu z 22.12.2014, č.k. 11CoP/596/2014-91, ktorým odvolací súd odvolanie maloletého ako podané neoprávnenou osobou odmietol, mal za to, že ak plnomocenstvo udelené maloletým advokátovi bolo neplatné, advokát účastníka nezastupoval, ale účastníka v konaní mal zastupovať a zastupoval on ako zákonný zástupca, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa s ním aj konať, v prvom rade mu doručiť obe napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa. Tým, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenia mu ako zákonnému zástupcovi vôbec nedoručoval, mal za to, že ako účastníkovi konania mu nikdy nemohla začať plynúť lehota na podanie odvolania. Z uvedeného dôvodu bol toho názoru, že predmetné odvolanie je podané včas. Pokiaľ ide o dôvody odvolania zdôraznil, že v danej veci došlo k niektorým zásadným pochybeniam tak zo strany ústavu, ako aj zo strany súdu. Za zásadné pochybenia považoval to, že: 1/ ústav neoznámil prevzatie účastníka konania do ústavnej zdravotnej starostlivosti v zákonnej lehote, čo je v rozpore s čl. 17 ods. 6 Ústavy SR a § 191a ods. 1 O.s.p.; 2/ súd z tohto zásadného pochybenia nevyvodil žiadne dôsledky a ani sa s týmto pochybením nevysporiadal, hoci to účastník konania vyslovene namietal, čo je okrem iného v rozpore s článkom 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; 3/ na prevzatie účastníka konania v ústave zdravotnej starostlivosti neboli splnené zákonné podmienky; 4/ súd síce vypočul účastníka konania, ale v neprítomnosti jeho zákonného zástupcu a dokonca v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorého mu zvolil, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1, s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a § 1,2 O.s.p.; 5/ súd nepoučil účastníka konania o jeho procesných právach, čo je v zjavnom rozpore s § 5 O.s.p. zvlášť, ak sa jednalo o maloletého; 6/ súd vypočul ošetrujúceho lekára v neprítomnosti účastníka konania a jeho zákonného zástupcu, dokonca v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorého mu zvolil, čo je v rozpore s čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR; 7/ súd ustanovil účastníkovi konania kolízneho opatrovníka v rozpore so zákonom, v rozpore s § 191b ods. O.s.p.a bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky podľa § 31 ods. 2 Zák. o rodine; 8/ súd vypočul kolízneho opatrovníka v neprítomnosti účastníka konania a jeho zákonného zástupcu, čo je v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR; 9/ súd sa obmedzil len na výsluch účastníka konania a ošetrujúceho lekára, ktorý bol navyše len povrchný a formálny, vôbec nesmeroval k podstate veci a nevykonal ďalšie dôkazy, hoci ich účastník konania navrhol, vykonané dôkazy v podstate vôbec nevyhodnotil; 10/ ako bolo uvedené, na prevzatie účastníka konania v ústave zdravotnej starostlivosti neboli splnené zákonné podmienky. Účastník konania to výslovne namietal v podaní doručenému súdu 09.12.2014 o 8:50 hod., ktoré mal súd preukázateľne k dispozícii pred vydaním rozhodnutia. Súd sa nielenže splnením podmienok prevzatia účastníka konania v ústave zdravotnej starostlivosti riadne vôbec nezaoberal, ale sa vôbec nevysporiadal ani s argumentáciou účastníka konania. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je úplne nepreskúmateľné, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa jeho názoru uvedené závažné pochybenia nemožno tolerovať ani vtedy, ak súd má na rozhodnutie lehotu 5 dní, pretože pochybenia nie sú spôsobené nedostatkom času na rozhodnutie, ale nesprávnym postupom súdu a súčasne v rozpore so samotnou podstatou a účelom konania podľa § 191a a nasl. O.s.p.. Zdôraznil, že základné právo na súdnu ochranu je v demokratickej spoločnosti natoľko významné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy, a to ani zo strany súdov, jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené obmedzenie, či dokonca popretie. To platí zvlášť v prípade, ak v konaní ide o mimoriadne významné základné právo a to právo na osobnú slobodu. V nadväznosti na uvedený výpočet pochybení v odvolaní ďalej podrobne rozobral jednotlivé vytýkané pochybenia z hľadiska aplikácie jednotlivých článkov Ústavy SR ( čl. 17 ods. 1, 6 ), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( č. 5, 6 ), Občianskeho súdneho poriadku ( § 191a ods. 1, 2, § 191b ods. 1, 2, 4 ), zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení v neskorších predpisov ( § 6 ods. 9, § 9 ods. 4 ). V tejto súvislosti zdôraznil, že základnou podmienkou obmedzenia osobnej slobody je zákonnosť. Táto sa vzťahuje tak na procesné aspekty obmedzenia osobnej slobody, ako aj na samotné dôvody, pre ktoré k obmedzeniu osobnej slobody došlo. Ak došlo k porušeniu zákonnosti v ktoromkoľvek z uvedených hľadísk, dotknutá osoba má právo na prepustenie. V tejto súvislosti vo vzťahu k čl. 17 ods. 6 Ústavy SR, § 191a ods. 1 O.s.p. a § 9 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti poukázal na to, že oznámenie o prevzatí do ústavnej starostlivosti je nevyhnutné oznámiť súdu do 24 hodín od okamihu obmedzenia osobnej slobody, táto lehota je dodržaná len vtedy, ak je oznámenie aj v tejto lehote doručené súdu. Ako vyplýva z obsahu oznámenia, k prevzatiu do ústavnej starostlivosti došlo 05.12.2014 o 3.34 hod., z obsahu spisu vyplýva, že oznámenie bolo súdu doručené 08.12.2014 o 9.58 hod., tomuto podaniu nepredchádzalo faxové ani iné podanie. Bolo teda vylúčené, aby súd rozhodol tak ako rozhodol. Súd teda nielenže opomenul zaoberať sa procesnými aspektami zákonnosti detencie, ale navyše sa týmto aspektom odmietol zaoberať napriek tomu, že na to účastník konania výslovne poukázal. Pokiaľ tak neurobil, porušil právo účastníka konania na súdnu ochranu garantovanú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podotkol, že oznámenie podľa § 191a ods. 1 O.s.p. má vplyv na začatie konania, od okamihu doručenia oznámenia totiž závisí, kedy sa súd začne prípustnosťou obmedzenia osobnej slobody zaoberať. Zdôraznil, že oneskorené doručenie oznámenia obmedzenia osobnej slobody súdu je vždy v neprospech účastníka, čo znamená, že k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu došlo aj z tohto aspektu. Pokiaľ ide o dôvody pre obmedzenie osobnej slobody mal za to, že tieto neexistovali ani neexistujú a tieto nevyplývajú explicitne ani implicitne z obsahu oznámenia o prijatí. V oznámení je formulovaná len domnienka, ktorá nie je založená na žiadnych konkrétnych skutočnostiach, čo pre obmedzenie osobnej slobody nepostačuje. Namietal aj procesný aspekt výsluchu ošetrujúceho lekára, ktorý sa uskutočnil bez prítomnosti účastníka konania a jeho zákonného zástupcu. Rovnako namietal aj samotný spôsob a obsah výsluchu účastníka konania, tento sa konal v neprítomnosti jeho zákonného zástupcu, hoci je nepochybné, že išlo o maloletého. Čo sa týka samotného obsahu výsluchu, súd sa vôbec nezameral pri výsluchu na podmienky prípustnosti prevzatia do zdravotnej starostlivosti, je teda zrejmé, že výsluch ošetrujúceho lekára, ani účastníka konania nemohol súdu poskytnúť základ pre rozhodnutie o zákonnosti prevzatia do zdravotnej starostlivosti v ústave ani z hľadiska obsahového, ani z hľadiska procesného. Pokiaľ ide o výsluch účastníka konania, namietal, že súd ho síce vypočul, ale v neprítomnosti zákonného zástupcu, dokonca v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorého mu zvolil. Postup súdu je z tohto dôvodu nepochopiteľný. Na jednej strane si uvedomoval potrebu ochrany práv a oprávnených záujmov účastníka, pretože mu ustanovil opatrovníka nad rámec zákona, resp. v rozpore s ním, ale v skutočnosti neumožnil ani opatrovníkovi, ani zákonnému zástupcovi plniť účel zastúpenia, t.j. ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka. Pokiaľ ide o výsluch ošetrujúceho lekára, tohto tiež vypočul v neprítomnosti účastníka konania, jeho zákonného zástupcu, dokonca v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, pričom išlo o dôkaz, na ktorom založil svoje rozhodnutie. Pokiaľ ide o samotný výsluch účastníka konania, ošetrujúceho lekára, tento bol naviac povrchný, formálny, nesmeroval k podstate veci, a súd nevykonal ďalšie dôkazy, hoci ich účastník konania navrhoval. V tomto smere poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I US 193/2013. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, ktoré súd vykonal ( výsluch chorého a ošetrujúceho lekára ), súd sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na nepresnú rekapituláciu toho, čo uviedol ošetrujúci lekár a účastník konania, vykonané dôkazy nevyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., takže odôvodnenie je v zjavnom rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Rovnako poukázal na nálezy Ústavného súdu SR, rozoberajúce právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Vo vzťahu k uvedenému hodnotil odôvodenie uznesenia súdu prvého stupňa ako prejav arbitrárnosti a svojvôle, keďže z obsahu odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, ako súd vzhľadom na zistený skutkový stav posúdil splnenie zákonných podmienok prevzatia do ústavu, z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s porušením ústavnej a zákonnej lehoty pre oznámenie o prevzatí do ústavu, z odôvodnenia dokonca vôbec nie je zrejmé ani to, či bola splnená zákonná podmienka, že účastník konania je nebezpečný pre seba alebo okolie alebo hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu. Odvolací súd preskúmal obe napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie zákonného zástupcu maloletého účastníka konania je čiastočne dôvodné. Podané odvolanie otca maloletého, odvolací súd posúdil ako odvolanie podané oprávnenou osobou, t.j. zákonným zástupcom maloletého. V tomto smere odvolací súd zotrváva na vyslovenom právnom názore v uznesení z 22.12.2014, č.k. 11CoP/596/2014-91, že na udelenie plnej moci na zastupovanie v konaní, ako aj na podanie odvolania nie je oprávnený maloletý účastník konania. Pokiaľ ide o posúdenie včasnosti podania odvolania otcom maloletého, odvolací súd zo spisu zistil, že otcovi maloletého ako zákonnému zástupcovi obe napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa doručované neboli, resp. súd prvého stupňa ich doručil Advokátskej kancelárii S.. S. G. N..V..Q.., považujúc ho za právneho zástupcu otca, nie za právneho zástupcu maloletého. Tým, že otcovi maloletého ako zákonnému zástupcovi neboli predmetné uznesenia riadne doručené, treba mať za to, že mu neplynula lehota na podanie odvolania, z ktorého dôvodu po doručení napadnutých uznesení odvolanie podané otcom maloletého ako zákonným zástupcom odvolací súd posúdil ako odvolanie podané v lehote stanovenej ust. § 204 ods. 1 O.s.p., a to aj za situácie, že odvolanie bolo podané ešte pred doručením napadnutých uznesení. Aj za tejto situácie totiž včasnosť podania odvolania je zachovaná. Pokiaľ ide o odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol maloletému v konaní ustanovený kolízny opatrovník, toto odvolací súd posúdil ako vecne správne. S námietkou uvedenou v odvolaní, že maloletému v danom konaní nebol dôvod ustanoviť kolízneho opatrovníka z dôvodu, že maloletý v konaní zákonného zástupcu mal, ako aj z dôvodu, že medzi záujmami maloletého a jeho otca nebol a nie je žiaden rozpor, sa odvolací súd nestotožnil. Vychádzal pritom z právnej úpravy uvedenej v ust. § 81 ods. 1, 4 O.s.p.. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti je osobitným druhom konania, ktorého podmienky upravuje ust. § 191a a nasl. O.s.p.. Pokiaľ účastníkom takéhoto konania je maloletý účastník, vzťahujú sa na neho príslušné ustanovenia konania starostlivosti o maloletých, ktorým zo zákona je súd povinný poskytnúť zvýšenú ochranu. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že v konaní účastníkom ktorého je maloleté dieťa, toto v konaní zastupujú rodičia ako zákonní zástupcovia, s výnimkou prípadov, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, ak zákonný zástupca nemôže z vážnych dôvodov maloleté dieťa zastúpiť alebo ak je tu možná kolízia záujmov. Za kolíziu záujmov sa považuje stav, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tými istými rodičmi navzájom. V takomto prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom úkone zastupovať. Vychádza pritom z dikcie ust. § 31 ods. 2 Zák. o rodine, pričom v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia stačí existencia aj len potenciálnej možnosti, že by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. V danej veci potenciálna možnosť rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým na to, aby bol maloletému v záujme zvýšenej ochrany jeho práv v konaní ustanovený opatrovník podľa § 31 ods. 2 Zák. o rodine, bola podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázaná tým, že rodičia maloletého sú rozvedení, matka, ktorej bol maloletý na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára pri prijatí dala ústny súhlas na hospitalizáciu, otec súhlas nedal. Pokiaľ súd prvého stupňa o takejto informácii získanej od ošetrujúceho lekára pri jeho výsluchu dňa 08.12.2014 mal vedomosť, nepochybil, keď maloletému v konaní v zmysle § 31 ods. 2 Zák. o rodine ustanovil opatrovníka a to orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2014, č.k. 37Pú/1/2014-15, ktorým bol ustanovený maloletému v konaní opatrovník ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o uznesenie súdu prvého stupňa ktorým vyslovil, že k prevzatiu maloletého Iva Pospíšila došlo zo zákonných dôvodov, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. V tomto smere podané odvolanie posúdil ako dôvodné. Ako prvoradou zásadnou otázkou, majúcou vplyv ako na konanie, tak aj na rozhodnutie vo veci samej sa odvolací súd zaoberal, či v konaní bola splnená podmienka ust. § 191a ods. 1 O.s.p.. Podľa § 191a ods. 1 O.s.p. ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť, v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu (pokiaľ ide o umiestnenie maloletého, bez súhlasu jeho zákonných zástupcov ). Článok 17 ods. 6 Ústavy SR zákon stanovuje, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestení rozhodne do 5 dní. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení, súčasťou konania vo veci zákonnosti prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti musí byť aj preskúmanie otázky, či zdravotnícke zariadenie splnilo svoju povinnosť oznámiť súdu prevzatzie chorého bez súhlasu do 24 hodín od obmedzenia slobody chorého prevzatím do ústavnej zdravotníckej starostlivosti. Zmeškanie tejto lehoty platná právna úprava neumožňuje odpustiť. Odpustením zmeškania lehoty by sa v tomto prípade závažne porušila ochrana osobnej slobody garantovaná v čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a oslabila by sa právna istota, že k obmedzeniu osobnej slobody dôjde jedine v súlade so zákonom. Ak súd zistí, že k oznámeniu prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti došlo neskôr ako v ústavou predpísanej lehote, prevzatie do ústavu zdravotníckej starostlivosti nie je v súlade s Ústavou SR, ani Občianskym súdnym poriadkom ( viď nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I ÚS 79/93 ). V danej veci podľa obsahu spisu maloletý F. K. bol prijatý na Kliniku detskej psychiatrie DFNsP, X. X, G., dňa 05.12.2014 o 3.34 hod.. Uvedená skutočnosť nesporne vyplynula z oznámenia o prevzatí chorého do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu, ako aj z výsluchu ošetrujúcej lekárky S.. S. K. dňa 08.12.2014. V danom prípade od okamihu prevzatia umiestneného, t.j. od 05.12.2014 od 3.34 hod. začala ústavu plynúť 24 hodinová lehota, v ktorej bol povinný neodobrovoľnú hospitalizáciu umiestneného oznámiť súdu a uplynula dňa 06.12.2014 o 3.34 hod.. Tým, že ide o zákonnú lehotu, ktorú nemožno predĺžiť, na posúdenie včasnosti oznámenia ústavu nemožno aplikovať ust. § 57 O.s.p. o počítaní lehôt tak, ako si to zrejme vyložil ústav, ktorý oznámenie podal súdu dňa 08.12.2014 o 9.58 hod. ( najbližší pracovný deň ). Tým, že si ústav svoju povinnosť danú mu čl. 17 ods. 6 Ústavy SR, ako aj ust. § 191a ods. 1 O.s.p. nesplnil, odvolací súd konštatuje, že prevzatie maloletého F. K., J.. XX.XX.XXXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti: Detská Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava - H., X. X, G. nemá zákonné dôvody. Pre postup v zmysle § 220 O.s.p. mal odvolací súd splnené podmienky konštatujúc, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne z dôvodu, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke nesprávne právne posúdil ( 191a ods. 1 O.s.p., čl. 17 ods. 6 Ústavy SR). Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, týmito sa odvolací súd s poukazom na vyslovený právny názor vo vzťahu k porušeniu základnej podmienky pre konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti už nezaoberal. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.