Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/85/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227482 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314227482.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateliek: 1/ U. Š. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. J.. Č.. XX, X., 2/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. J.. Č.. XX, X., 3/ G.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.Á. J.. Č.. XX, X. všetky zastúpené: AKMN s. r. o., Einsteinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 36 864 463, proti odporcovi: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., Vajnorská ul. č. 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpený advokátkou: JUDr. Elena Štefančíková, Veternicová ul. č. 1, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. januára 2015, č. k. 7C/352/2014 - 17, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, zapísaného v časti C listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. pod číslom Q.-XXXX/XX, zapísaného v časti C listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. pod číslom Q.-XXXX/XX, zapísaného v časti C listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. pod číslom Q.-XXX/XX, zapísaného v časti C listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. pod číslom Q.-XXXX/XX, zapísaného v časti C listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. pod číslom Q.-XXXX/XX, zapísaného v časti C listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. pod číslom Q.-XXXX/XXXX, do právoplatného skončenia konania voči odporcovi o určenie neplatnosti záložných zmlúv, na základe ktorých boli uvedené záložné práva zapísané do katastra nehnuteľností a zároveň navrhovateľkám uložil, aby do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podali návrh vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 8, § 76 ods. 1 písm. e), f), § 76 ods. 4 O. s. p. a vecne potrebou dočasne upraviť pomery účastníkov konania navrhovaným predbežným opatrením, keďže účelom tejto úpravy je zabezpečenie ochrany ohrozeného vlastníckeho práva navrhovateľky 1/ k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom záložného práva, do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti záložných zmlúv, nakoľko v prípade úspechu navrhovateľky 1/ v konaní vo veci samej a výkonu záložného práva odporcom (prevodom vlastníctva nehnuteľností z odporcu na tretie osoby), by mohlo dôjsť k strate vlastníckeho práva navrhovateľky 1/ k daným nehnuteľnostiam. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka 1/ osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému žiadala poskytnúť rýchlu a dočasnú ochranu navrhovaným predbežným opatrením, keď na základe predložených listinných dôkazov mal súd prvého stupňa osvedčené, že navrhovateľka 1/ je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre katastrálne územie X. a to: domu s prideleným súpisným číslom XXXX, ktorý sa nachádza v X. na U. J. a je postavený na pozemku parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 457 m2, katastrálne územie X., pozemku parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 457 m2, katastrálne územie X., pozemku parc. č. XXXX - záhrady o výmere 452 m2, katastrálne územie X. (ďalej len „nehnuteľnosti“), v spoluvlastníckom podiele 1/4. Uviedol, že dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov je daná aj tým, že navrhovateľka 1/ obýva predmetné nehnuteľnosti s dvoma maloletými deťmi, pričom tieto sú zaťažené záložnými právami v prospech odporcu, ktoré vznikli na základe záložných zmlúv, a ktoré navrhovateľky podľa ich tvrdení nepodpísali, ani nikomu neudelili oprávnenie na ich podpis, pričom výkonom záložných práv odporcom (záložným veriteľom) k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníkom je navrhovateľka 1/, by mohlo dôjsť k strate vlastníckeho práva navrhovateľky 1/ k týmto nehnuteľnostiam, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že naliehavosť a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je daná tým, že navrhovateľka 1/ spolu s dvoma maloletými deťmi z dôvodu výkonu záložných práv odporcom „môže kedykoľvek prísť o strechu nad hlavou“, t. j. nebude môcť už naďalej užívať predmetné nehnuteľnosti, a preto bez preverenia okolností, za ktorých došlo k vzniku záložných práv, nemožno dovoliť ich výkon, keďže by sa tým zasiahlo do jej vlastníckych práv. Uviedol, že v rámci hierarchii hodnôt nemožno v tomto prípade uprednostniť právo na majetok (výkon záložných práv záložným veriteľom) pred právom na ochranu vlastníckych práv navrhovateľky 1/ (článok 20 ods. 1 Ústavy SR) a právom osôb na rešpektovanie ich obydlia garantovaného článkom 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pričom je nutné v tejto veci vytvoriť priestor navrhovateľkám, aby mohli obhájiť pred súdom svoje tvrdenia o vhodnosti právnych úkonov, t. j. preukázať, že skutočne predmetné záložné zmluvy nepodpísali. Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom navrhovateliek, že takáto dočasná úprava pomerov účastníkov nemôže žiadnym významným spôsobom obmedziť postavenie odporcu ako záložného veriteľa, pričom je aj v jeho záujme, aby sa posúdila platnosť uzavretých záložných zmlúv, keď nariadenie tohto predbežného opatrenia nespôsobí nezvratný stav ani neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), ako i z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.) tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že skutočnosti uvádzané navrhovateľkami sa nezakladajú na pravde, keď ich tvrdenie, že nemali vedomosť o vzniku záložných práv nemôže obstáť s poukazom na existenciu § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v zmysle ktorého, rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu Okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia a nakoľko účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 katastrálneho zákona) je nepochybné, že príslušná správa katastra, resp. okresný úrad doručovali rozhodnutie o povolení vkladu, okrem odporcovi aj navrhovateľkám, ako účastníkom právneho úkonu (záložnej zmluvy). Uviedol, že navrhovateľky mali vedomosť o vzniku záložných práv už v roku 2010, t. j. cca 4 a pol roka pred podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia, pričom ani jedna z nich túto skutočnosť žiadnym spôsobom nenamietala, nerozporovala a akceptovali ju a preto sa tvrdenie navrhovateliek o tom, že nemali vedomosť o vzniku záložných práv javí ako účelové, nepravdivé a zavádzajúce. Odporca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že ani tvrdenie navrhovateliek, že splatnosť úveru poskytnutý manželovi navrhovateľky 1/ nastala ukončením jeho pracovného pomeru, čím najmä navrhovateľke 1/ hrozí nebezpečenstvo straty obydlia, nie je pravdivé, keďže podľa aktuálne platnej legislatívy samotné ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom ako dlžníkom, nie je zákonným predpokladom pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo strany zamestnávateľa ako veriteľa. Poukázal na skutočnosť, že zo zmluvy o úvere č. 848 261 zo dňa 17. 09. 2014, ktorú ako veriteľ uzavrel s manželom navrhovateľky 1/ ako dlžníkom vyplýva, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním poskytnutého úveru, má ako veriteľ právo, písomným oznámením dlžníkovi stanoviť s okamžitou účinnosťou, resp. ku dňu uvedenému v tomto písomnom oznámení, splatnou celú úverovú pohľadávku alebo jej časť a požadovať zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom v lehote stanovenej veriteľom v uvedenom písomnom oznámení. Odporca poukázal na to, že do dňa podania tohto odvolania takýto úkon nerealizoval a svoje právo neuplatnil, práve naopak, v rámci rokovaní o mimosúdnom riešení vzniknutej situácie, rešpektujúc platnú legislatívu i Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, informoval navrhovateľku 1/ o tom, že v súčasnosti nie je daný dôvod na výkon záložných práv, nakoľko pohľadávka odporcu voči manželovi navrhovateľky 1/ sa nestala splatnou. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že odmieta ničím nepodložené tvrdenia navrhovateliek, že úver poskytnutý manželovi navrhovateľky 1/ sa stal bez ďalšieho splatným, skutočnosť, ktorá mu umožňuje začať výkon záložných práv. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že podľa hmotného práva je záložný veriteľ oprávnený požadovať, aby zabezpečená pohľadávka bola uhradená v deň, v ktorý vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, pričom táto skutočnosť nenastala, o čom navrhovateľku 1/ riadne informoval a teda, ak by napriek tejto skutočnosti začal výkon záložných práv, tento by realizoval v rozpore s hmotným právom, t. j. neoprávnene a preto v súčasnosti nie je ani daný naliehavý právny záujem pre dočasnú úpravu pomerov a vydanie predbežného opatrenia, nakoľko nehnuteľnosť, ktorá je predmetom záložných práv, ani bývanie navrhovateľky 1/ nie sú bezprostredne ohrozené a teda neexistuje bezprostredne hroziaca ujma, ktorá by vydanie predbežného opatrenia odôvodňovala. Poukázal na skutočnosť, že klamlivé a zavádzajúce tvrdenia navrhovateliek zapríčinili nedostatočné skúmanie predmetu sporu (zmluvných, či zákonných podmienok pre stanovenie úveru splatným a začatie výkonu záložného práva), čo následne spôsobilo, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pričom nie je daný dôvod na vydanie predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľkám v súčasnosti bezprostredne nehrozí žiadna ujma, nie je daný dôvod pre dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a zároveň uviedol, že akékoľvek súdne rozhodnutie by nemalo byť vydané na základe nepravdivých skutočností. Navrhovateľky 1/, 2/ a 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že navrhujú rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Poukázali na skutočnosť, že o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru navrhovateľku 1/ ústne informoval prokurista odporcu P.. P. H., pričom za pravdivosť jeho informácií zodpovedať nemôžu, avšak súčasne ani nemajú dôvod o nich pochybovať. Uviedli, že manžel navrhovateľky 1/ je hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a nie je momentálne zárobkovo činný, nakoľko nemá žiadne zamestnanie s tým, že odporca im doposiaľ neposkytol fotokópie žiadnych listín týkajúcich sa daného prípadu a preto nevedia nič o parametroch úveru zabezpečeného záložnými právami a nemôžu tak posúdiť ani pravdivosť tvrdení odporcu uvedených v podanom odvolaní. Uviedli, že zo skutočnosti, že Okresný úrad v X., katastrálny odbor doručoval rozhodnutie o povolení vkladu navrhovateľkám, síce navonok možno usudzovať o ich vedomosti o záložných právach, avšak k dnešnému dňu nie je ustálené, že tieto rozhodnutia im boli aj skutočne doručené, pričom ani táto skutočnosť neznamená, že by sa nemohli domáhať svojich práv návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Poukázali na skutočnosť, že všetky informácie, ktoré uviedli v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, získala navrhovateľka 1/ len ústne od P.. P. H., v domácnosti nenašla žiadne listiny, ktoré by uvedené skutočnosti potvrdzovali a odporca jej do dnešného dňa, napriek jej žiadosti, žiadne fotokópie listín neposkytol, z dôvodu ktorého nevedia aký je obsah zmluvy o úvere zo dňa 17. 09. 2014 a vzhľadom na rozpory medzi tvrdeniami P. H. z decembra 2014 a tvrdeniami odporcu v podanom odvolaní, nepovažujú informácie v tomto odvolaní za isté a pravdivé. Uviedli, že sám odporca v odvolaní poukázal na možnosť písomne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, pričom už samotné toto tvrdenie odôvodňuje naliehavosť a potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a zároveň poukázali na to, že k dnešnému dňu odporca písomne upozornil navrhovateľku 1/ na omeškanie so splácaním úveru, a hoci táto skutočnosť je skutočnosťou novou, zvyšuje potrebu dočasnej úpravy pomerov, pričom ak by odporca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, tak by mohol začať výkon záložného práva niektorým zo spôsobov uvedených v článku VI. bod 1 záložnej zmluvy. Poukázali na skutočnosť, že výkon takéhoto záložného práva by bol protizákonný a je dôvodná obava, že ak by odporca zvolil niektorý zo spôsobov výkonu záložného práva podľa písmena b), c) alebo e) citovaného článku, nemali by po začatí výkonu záložného práva dostatočný časový priestor na obranu. Navrhovateľky vo svojom vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedli, že takto môžu prísť o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hoci túto hrozbu nijakým spôsobom nezapríčinili, a nevedia ovplyvniť časový okamih, v ktorý sa hrozba môže zrealizovať s tým, že napadnutým uznesením nie je nijako dotknuté právne postavenie odporcu, keďže je aj v jeho záujme, aby sa potvrdila pravosť podpisov príslušnej zmluvnej dokumentácie, čím by sa vniesla istota do konania vo veci samej, pričom zároveň nedochádza k prejudikovaniu výsledku sporu. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a odvolaniu odporcu je potrebné priznať úspech. Podľa § 74 ods. 1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami a aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Vlastnícke a užívacie právo, ktoré požívajú zákonnú ochranu, je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t. j. dočasným zákazom dispozície, jeho užívania a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami - právami. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie predbežného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia výlučne na navrhovateľovi. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, predbežné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia. V posudzovanej veci sa navrhovateľky mienia návrhom vo veci samej domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam, uzavretej medzi navrhovateľkami ako záložcami a odporcom ako záložným veriteľom dňa 17. 09. 2014, pričom predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom X., katastrálny odbor, pre katastrálne územie X., ako parcela č. XXXX o výmere 457 m2, druh pozemku - zastavané plochy nádvoria, parcela č. XXXX o výmere 452 m2, druh pozemku - záhrady a stavba so súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX, druh stavby - rodinný dom, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľky 1/ je 1 - ina, navrhovateľky 2/ je 1 - ica a navrhovateľky 3/ je 1- ina s tým, že pred podaním návrhu vo veci samej navrhli nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadali odporcovi zakázať výkon záložného práva na špecifikovaných nehnuteľnostiach, keď záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam slúži na zabezpečenie pohľadávky odporcu zo zmluvy o úvere č. 848 261, uzavretej medzi odporcom a manželom navrhovateľky 1/, vo výške 300.000 eur. Navrhovateľky sa teda domáhali nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej, dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, nakoľko existuje dôvodná obava, že výkon rozhodnutia v prípade ich úspechu v konaní by bol ohrozený, resp. zmarený. V prejednávanej veci tak malo zásadný význam to, že navrhovateľky sa vo veci samej mienia domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti zo dňa 17.09.2014, ktorú podľa ich vyjadrení nikdy s odporcom neuzavreli (nepodpísali) a preto vzhľadom na daný predmet sporu vo veci samej, predbežné opatrenie podľa návrhu, nemalo plniť funkciu zabezpečenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, ale upraviť pomery účastníkov do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej, z dôvodu ktorého pre splnenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia neboli navrhovateľky povinné konkretizovať úkony povinného (odporcu), ktoré by smerovali k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu prípadnej exekúcie, ale boli povinné osvedčiť základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a zároveň osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkami odporcu v podanom odvolaní, že v prejednávanej veci zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p. splnené neboli, keďže navrhovateľky neosvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením, nakoľko predmetom sporu vo veci samej má byť určenie neplatnosti právneho úkonu, kedy obava zo zmarenia, resp. ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia do úvahy vôbec neprichádza. Potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovateľky 1/, 2/ a 3/ totiž odôvodnili iba všeobecne obavou, že odporca pristúpi k výkonu záložného práva, avšak uvedené tvrdenie nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom osvedčujúcim, že odporca podniká kroky k realizácii záložného práva zriadeného zmluvou, určenia neplatnosti, ktorej sa mienia domáhať návrhom vo veci samej. K tvrdeniu navrhovateľky 1/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu, že ním bola písomne upozornená na omeškanie so splácaním úveru z čoho vyplýva, že môže kedykoľvek vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a bezprostredne pristúpiť k výkonu záložného práva, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že po oboznámení sa s obsahom príloh pripojených k vyjadreniu navrhovateliek zo dňa 06.03.2015 zistil, že odporca podaním zo dňa 23.02.2015 oznámil navrhovateľke 1/ existenciu dlhu vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 848 261 vo výške 1.362,35 eur s tým, že v súlade s Dohodou o pristúpení k záväzku je oprávnený požadovať úhradu dlžnej sumy od ktorejkoľvek zo spoločne zaviazaných osôb - dlžníka i spoludlžníka (navrhovateľky 1/) s tým, že dané oznámenie nedokazuje existenciu reálnych krokov odporcu smerujúcich k výkonu záložného práva, nakoľko sa nevzťahuje k záložnej zmluve, ale k Dohode o pristúpení k záväzku, pričom z jeho obsahu súčasne vyplýva, že toto podanie predstavuje upomienku pred stanovením splatnosti úveru. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetné oznámenie (na ktoré sa navrhovateľka 1/ odvoláva vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu) nemá vecný súvis s uzavretou záložnou zmluvou a súčasne nie je oznámením o predčasnej splatnosti úveru, keď navrhovateľka 1/ vo svojich podaniach neuviedla, že takúto Dohodu o pristúpení k záväzku nepodpísala (uvedené tvrdí len pokiaľ ide záložnú zmluvu), pričom odporca v oznámení zo dňa 23.02.2015 oznamuje výšku dlhu v súvislosti s možnosťou jej uplatňovania voči navrhovateľke 1/ z titulu spoludlžníctva založeného Dohodou o pristúpení k záväzku, a teda z tohto podania nevyplýva, že v súvislosti s existenciou tohto dlhu hodlá pristúpiť k realizácii záložného práva. Je nutné poukázať zároveň na skutočnosť, že z obsahu podania odporcu nepochybne vyplýva, že ku dňu 23.02.2015 nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (k zosplatneniu) úveru a preto odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľky 1/, 2/ a 3/ neosvedčili bezprostrednú hrozbu ujmy na ich právach, nakoľko existencia Upomienky, reálne kroky odporcu smerujúce priamo k výkonu jeho záložného práva vôbec nepreukazuje. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu v podanom odvolaní, že na poskytnutie okamžitej ochrany formou predbežného opatrenia nepostačuje iba tvrdenie, že v budúcnosti by mohlo dôjsť k výkonu záložného práva pre neplnenie povinností dlžníka, avšak v posudzovanej veci navrhovateľky neosvedčili existenciu priamej a bezprostrednej hrozby ujmy na ich právach, keď naďalej trvá zabezpečený úverový vzťah, odporca preukázateľne nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a ani v katastri nehnuteľnosti sa nenachádza žiaden obmedzujúci zápis vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, v súvislosti s výkonom predmetného záložného práva. V tejto súvislosti odvolací súd dáva navrhovateľkám do pozornosti, že podľa ustanovenia § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Podľa § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností, pričom rovnaké dojednanie obsahuje aj samotná záložná zmluva (ktorej neplatnosti sa mienia navrhovateľky 1/, 2/ a 3/ vo veci samej domáhať), vo svojom čl. VI. bod 2. Z uvedeného teda vyplýva, že dôkazom o snahe odporcu pristúpiť k výkonu záložného práva by mohlo byť len oznámenie o začatí výkonu záložného práva, pre ktoré však zákon vyžaduje písomnú formu a jeho doručenie záložcovi, ak ide o osobu odlišnú od obligačného dlžníka. Navrhovateľky 1/, 2/ a 3/ však takýto dôkaz v priebehu konania nepredložili a teda neosvedčili existenciu krokov odporcu smerujúcich priamo k výkonu jeho záložného práva, čím nemal odvolací súd za preukázanú (osvedčenú) ani existenciu priamej a bezprostrednej hrozby ujmy na ich právach. Odvolací súd považuje za nevyhnutné dať súdu prvého stupňa do pozornosti, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podali všetky podielové spoluvlastníčky dotknutých nehnuteľností a nielen navrhovateľka 1/, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodniť aj vo vzťahu k nim (t.j. nielen s poukazom na dôvody uvedené navrhovateľkou 1/). Zo všetkých uvedených dôvodov, keďže v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.