Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/197/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200859 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1315200859.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. Y., A. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - MY. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. Č.. F. XX, W., a otec - F. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. Č.. F.J. X, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. januára 2015, č.k. 38 P/21/2015-10, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti týkajúcej sa platenia výživného v nevyhnutnej miere m e n í tak, že otec je s účinnosťou od 27.1.2015 povinný prispievať na výživu maloletého T. F.S. Y., A.. XX.X.XXXX sumou vo výške XXX euro mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej napadnutej časti sa návrh matky v časti týkajúcej sa platenia výživného v nevyhnutnej miere z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletého F. Y., A. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XXX euro mesačne, ktorú mu uložil zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 27.01.2015 a vo zvyšku návrh matky zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil § 102 ods.1, § 75 ods.1,2,5,8, § 76 ods.1 písm. a/,b/ O.s.p., keď mal z obsahu spisu preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia. Výrokom o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky súd prvého stupňa zosúladil právny stav s faktickým stavom existujúcim od novembra 2014, kedy bola matka spoločne s maloletým nútená odísť zo spoločnej domácnosti a kedy od tejto doby sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o plnenie si vyživovacej povinnosti k dieťaťu súd prvého stupňa uviedol, že táto povinnosť je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností a trvá i v prípade, ak rodičia ukončili svoje vzájomné spolužitie. V prípade, že si rodič túto svoju povinnosť neplní, dochádza k porušeniu jeho rodičovských povinností a je potrebné rozsah tejto povinnosti takému rodičovi upraviť súdnym rozhodnutím. Skutočnosť, že sa maloleté dieťa nachádza v osobnej starostlivosti jedného z rodičov zakladá povinnosť druhého rodiča prispievať takémuto rodičovi na výživu maloletého dieťaťa a podieľať sa na nej. Pokiaľ ide o samotnú výšku určenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že výživné určené predbežným opatrením má predbežnú povahu a slúži k ochrane práv maloletého do doby, keď o výchove a výžive nebude rozhodnuté meritórnym rozhodnutím, pričom je potrebné ho upraviť v nevyhnutnej miere tak, aby bolo zabezpečené uspokojovanie základných a bežných životných potrieb maloletého dieťaťa, spojených s bývaním, stravovaním, ošatením, návštevou školy. Predbežnú vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému určil vo výške 130 euro mesačne, zohľadňujúc pritom nevyhnutné náklady potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa vo veku maloletého Patrika. Proti výroku uznesenia, v ktorom bola otcovi počnúc dňom 27.01.2015 uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XXX euro mesačne, a to vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a určil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu XX euro mesačne. Vo vzťahu k napadnutému výroku uviedol, že jeho súčasné finančné možnosti mu neumožňujú uhrádzať výživné v určenej výške. Počas spolužitia v domácnosti hospodárili s matkou maloletého spoločne, jeho príjem bol zasielaný na bankový účet matky s tým, že mal k dispozícii finančné prostriedky v minimálnej sume len na svoje nevyhnuté výdavky. Matka maloletého mala z týchto prostriedkov zabezpečovať realizáciu úhrad výdavkov na bývanie, na služby spojené s užívaním bytu, ako aj na splátky poskytnutých pôžičiek. V lete roku 2014 na schôdzi vlastníkov náhodne zistil, že je evidovaný ako neplatič s dlhom X.XXX,XX euro a je so všetkými povinnými platbami v omeškaní. Všetky dlžné sumy toho času uhrádza sám zo svojho príjmu prevažne formou splátkových kalendárov . Odvolateľ uviedol, že výška jeho súčasných mesačných výdavkov predstavuje sumu XXX,XX euro. V pracovnom pomere v spoločnosti T. H..I.., X..H..E.. dosiahol v roku 2014 priemernú mesačnú mzdu vo výške XXX,XX euro a za prvé dva mesiace roka 2015 vo výške XXX,XX euro. Na maloletého je schopný prispievať sumou XX euro mesačne. Otec napokon v odvolaní poukázal na nadsadenosť nákladov na futbalový tréning vo výške XXX euro mesačne vrátane oblečenia na tréning, ktoré nezodpovedajú realite. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdiť poukazujúc na to, že veci v ňom uvedené nie sú založené na pravde a niektoré skutočnosti nemajú právny súvis a vplyv k samotnému predbežnému opatreniu. Otec na maloletého syna od novembra 2014 neprispieva , nezaujíma sa o jeho potreby a či má čo jesť. Výdavky uvádzané otcom sú výdaje za veci, ktoré odporca užíva sám spoločne s jeho priateľkou. Vo vzťahu k dlžobám za užívanie bytu otec opomenul spomenúť , že dlhy vznikli na základe toho, že otec bol dlhodobo nezamestnaný a aj napriek naliehaniu z jej strany do práce nešiel. Matka poukázala na prednosť výživného pred ostatnými splátkami a uviedla, že otec nerešpektuje povinnosť platiť výživné na maloletého v zmysle nariadeného predbežného opatrenia. Ak má otec nedostatok finančných prostriedkov, mal by predať hnuteľné veci ako napr. auto. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné iba čiastočne. Podľa ust. § 102 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p“) ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie. Podľa § 74 ods.1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonného predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná; ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ďalším zákonným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút predbežného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je pri nariaďovaní predbežného opatrenia potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a postačuje, ak dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa je v záujme maloletého dieťaťa ( § 75 ods.2 veta prvá O.s.p., Dôvodová správa k zák.č. 388/2011 Z.z. účinného od 1.1.2012). V posudzovanom prípade je predmetom odvolacieho prieskumu výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola otcovi počnúc dňom 27.01.2015 uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XXX euro mesačne, a to vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. V súvislosti s odvolaním napadnutým výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že zmyslom ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. S poukazom na uvedené zásady sa odvolací súd stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že v posudzovanom prípade mal preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi. Pokiaľ ide o výšku výživného v nevyhnutnej miere, na rozdiel od súdu prvého stupňa však dospel k záveru, že zásadám zodpovedajúcim charakteru predbežného opatrenia zodpovedá s prihliadnutím na skutkové okolnosti vyplývajúce z doterajšieho obsahu spisu suma XXX euro mesačne. Uvedená suma do rozhodnutia o veci samej ( súd prvého stupňa je vzhľadom na zistené skutočnosti povinný i bez návrhu začať konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva ) aspoň čiastočne pokrýva náklady na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. K odvolacím námietkám otca požadujúceho určiť jeho predbežnú vyživovaciu povinnosť na sumu XX euro mesačne odvolací súd konštatuje, že v danom štádiu konania ( t.j. pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ) rozhodujúci súd neskúma zákonné podmienky podstatné pre určenie vyživovacej povinnosti ( uvedené v § 62 a nasl. Zákona o rodine ) a nezaoberá sa ani rozsahom a výškou odôvodnených potrieb tak na strane oprávneného ( maloletého dieťaťa) a ani na strane povinného ( otca ). Okolnosti namietané otcom vo vzťahu k výške určeného výživného v nevyhnutnej miere a vo vzťahu k rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ( vrátane preskúmavania majetkových a zárobkových pomerov na strane oboch rodičov ) budú predmetom dokazovania v konaní o veci samej. Vo zvyšnej napadnutej časti návrh matky v časti týkajúcej sa platenia výživného v nevyhnutnej miere ako nedôvodný zamietol. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.