Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/191/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201303 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1315201303.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. X., T.. XX. XX. XXXX, H. O.. G. Č.. XX/X, T. S., zastúpený advokátom: JUDr. Mgr. Radim Komka, Hlavná ul. č. 27, Prešov, proti odporcovi: PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská ul. č. 100/A, Bratislava, o návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. februára 2015, č. k. 17C/53/2015 - 16, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil spoločnosti HF NaJUS, a. s., so sídlom Areál ZTS č. 924, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 294 632, zdržať sa zrážok zo mzdy až do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a zároveň navrhovateľovi uložil podať do 30 - dní návrh vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74, § 75 ods. 1, 5, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 2, 4 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi predložením úverových zmlúv uzavretých dňa 19. 09. 2007 pod č. 7602326107 s výškou poskytnutého úveru v sume 50. 000,- Sk a zmluvy zo dňa 04. 09. 2008 pod č. 2377080408 s tým, že z výziev zasielaných predchádzajúcemu aj súčasnému zamestnávateľovi navrhovateľa je zrejmé, že odporca si na základe dohody o zrážkach zo mzdy uplatňuje svoje právo, avšak z obsahu výziev nevyplýva, z čoho zostatok uplatňovanej pohľadávky pozostáva, z dôvodu ktorého zaviazal súčasného zamestnávateľa navrhovateľa, aby sa zdržal zrážok z jeho mzdy v prospech odporcu. Uviedol, že nakoľko sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré mal osvedčené aj predloženými listinnými dôkazmi, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preto v celom rozsahu vyhovel a ďalšie dôvody v uznesení o nariadení predbežného opatrenia neuviedol s tým, že o práve na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 145 O. s. p. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p.), z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., a napokon z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) a navrhol napadnuté uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 18C/37/2015 - 10 zo dňa 25. 02. 2015 zrušiť a návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať ho na úhradu jeho trov konania, alternatívne uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 18C/37/2015 - 10 zo dňa 25. 02. 2015 zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietol nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo s tým, že navrhovateľ podal návrh podľa § 80 písm. c) O. s. p. a preto podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem, avšak na základe skutočností, ktoré navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, nemožno považovať jeho nárok za osvedčený, keďže dostatočne neosvedčil splnenie zákonom stanovenej podmienky úspešnosti, ako aj prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby, t. j. existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedol, že nakoľko navrhovateľ uzavrel zmluvy o úvere ešte v rokoch 2007 a 2008, jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia nemožno považovať za naliehavý právny záujem. Vytkol súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, mätúce, neodôvodnené a arbitrárne, keďže navrhovateľ nenaplnil ani len základné zákonné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia. Poukázal na skutočnosť, že k vykonaniu zrážok zo mzdy navrhovateľa už došlo a preto pokiaľ by súd návrhu vyhovel, navrhovateľ by podal ďalší návrh na splnenie povinnosti s tým, že o vykonaní zrážky zo mzdy mal navrhovateľ vedomosť už v čase podania návrhu a jeho právny predchodca, banková spoločnosť Poštová banka, a. s. z dôvodu, že si navrhovateľ neplnil svoju elementárnu povinnosť riadne a včas plniť z platne uzavretých zmlúv o úvere, zasielala ešte v roku 2009 predchádzajúcemu zamestnávateľovi žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy. Namietol, že tvrdenia navrhovateľa majú len subjektívny rozmer bez relevantného zdôvodnenia a ním namietané premlčanie daných záväzkov je právne irelevantné s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je v hrubom rozpore s právom Európskej únie, ako aj medzinárodnou zmluvou, je inštitútom práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter a v žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa. Poukázal na stanovisko sudcu I. Ľ., podľa ktorého všeobecné súdy, vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľa pustili tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák nevie čo podpísal, ale peniaze mohol zobrať“), čo sa dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti s tým, že takýto postup zo strany orgánov ochrany práva je nielenže absolútne nevýchovný, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laaedere a pod., ktoré by v podstate mali platiť aj pre „privilegovaného spotrebiteľa“; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto, ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok a tým aj právny štát. Odporca vo svojom odvolaní ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/994/2013 a rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 6C/197/2014. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že odvolací petit odporcu, ktorým žiadal uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 18C/37/2015 - 10 zo dňa 25. 02. 2015 zrušiť a návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať ho na úhradu jeho trov konania, alternatívne uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 18C/37/2015 - 10 zo dňa 25. 02. 2015 zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie je zmätočný, keďže v posudzovanej veci napadnutým uznesením rozhodol Okresný súd Bratislava III a nie Okresný súd Žiar nad Hronom. Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p.), ako i po začatí konania (§ 102 ods. 1 O. s. p.), dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, t. j. že by sa kvalitatívne alebo kvantitatívne zmenila majetková podstata budúceho povinného. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia výlučne na navrhovateľovi s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej a nakoľko návrhom vo veci samej, ako vyplýva z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa mieni domáhať neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, ktorú uzavrel s Poštovou bankou, a. s., č. XXXXXXXXXX s výškou poskytnutého úveru 50.000,- Sk, z ktorej pred splatnosťou úveru uhradil sumu 1.177,14 eur, druhú dňa 04.09.2008 pod č. XXXXXXXXXX s výškou poskytnutého úveru 50.000,- Sk, z ktorej pred splatnosťou úveru uhradil sumu 1.262,62 eur s tým, že odporca predložil jeho súčasnému zamestnávateľovi danú Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorý v mesiaci január 2015 už vykonal prvú zrážku v sume 437, 50 eur, preukázal dôvodnosť svojho návrhu a potrebu do skončenia konania o určenie neplatnosti danej dohody upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, obmedzujúca sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov, z dôvodu ktorého sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením odporcu o povinnosti preukazovať v konaní o nariadenie predbežného opatrenia naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi navrhovaným predbežným opatrením a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.