Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/327/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201958 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1315201958.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: F.. K. H., G. L. XX, XXX XX G., zast. Advokátskou kanceláriou - JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Štúrova 13, P.O.BOX 154, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: Slovenský živnostenský zväz, Račianska 71, 831 02 Bratislava, IČO: 00 679 321, právne zast. advokátskou kanceláriou AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, konajúca JUDr. Marianom Garajom, konateľom a advokátom, o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku v sume 288 000 eur s prísl. a o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 3.3.2015, č.k. 15C/80/2015-45, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým: 1. Uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania a disponovania s finančnými prostriedkami za prevod členských práv vo VÚZ-PI SR, ktoré predstavujú pohľadávky odporcu, a to vo výške 312 712,21 eur, ktorá pozostáva z istiny 288 000 eur, úroku z omeškania vo výške 5 017,91 eur (8,05 % p.a. zo sumy 288 000 eur od 14.11.2014 do 31.1.2015) a trov konania vo výške 16 694,30 eur, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; 2. Zväzu pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska, so sídlom Kriškova 9, IČO: 31 797 041, 811 04 Bratislava zakázal vyplatiť finančné prostriedky odporcovi alebo ním určeným členom odporcu vo výške 312 712,21 eur, ktorá pozostáva z istiny 288 000 eur, úroky z omeškania vo výške 5 017,91 eur (8,05 % p.a. zo sumy 288 000 eur od 14.11. 2014 do 31.1.2015) a trov konania vo výške 16 694,30 eur, ktoré predstavujú odplatu za prevod členských práv vo VÚZ-PI SR od odporcu. V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, nakoľko s stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ( § 76 ods. 4 O.s.p.). Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom argumentoval, že uznesenie, ako aj postup súdu pri jeho vydaní, majú viacero vád, a to procesného aj hmotnoprávneho charakteru. Namieta, že vydanie uznesenia je založené na dôvodoch, ktoré nie sú v zmysle občianskeho súdneho poriadku prípustné ako dôvody nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol súdu doručený dňa 3.3.2015. Ide pritom o návrh, ktorý bol podaný až po podaní žaloby, t.j. po podaní návrhu vo veci samej. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa uvádza, že žaloba bola podaná už dňa 5.2.2015. Podľa ust. 102 ods. 1 O.s.p., návrh na vydanie predbežného opatrenia po začatí konania je možné odôvodniť len tým, že existuje potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo zabezpečenia dôkazu. Navrhovateľ však svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 3.3.2015 odôvodnil tým, že existuje dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. Navrhovateľ sa nedomáhal ani zabezpečenia dôkazu, ani dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, je prípustným dôvodom na nariedenie predbežného opatrenia iba pred začatím konania a nie po jeho začatí, ako sa to stalo v predmetnom prípade. Navrhovateľ by preto mohol svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia podaný dňa 3.3.2015 odôvodniť len potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo potrebou zabezpečenia dôkazu. Ani jeden z týchto dôvod však z návrhu navrhovateľa nevyplýva. Namietol tiež tvrdenia navrhovateľa, že jeho pohľadávka bude nevymožiteľná vzhľadom na rozpočet odporcu za roky 2014 a 2015. Zdôraznil, že odporca má pravidelné príjmy z členských príspevkov jeho jednotlivých členov a samotná existencia takýchto pravidelne opakujúcich sa príjmov svedčí o vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa v prípade jeho úspechu v spore. Tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľ nepreukázal. Vymožiteľnosť pohľadávky nie je možné posudzovať len z toho hľadiska, či bude pohľadávka môcť byť uhradená zo strany dlžníka odrazu v celom rozsahu. Pohľadávka je vymožiteľná aj v prípade, ak ju dlžník síce nevie uhradiť hneď ako celok, ale dokáže ju uhradiť v určitom časovom rozmedzí, a to nielen zo zdrojov alebo príjmov už reálne dosiahnutých, ale aj z budúcich príjmov. Sám navrhovateľ v návrhu na vydanie predbežného opatrenia poukázal na uznesenie Ústavného súdu ČR sp.zn. II.US 2419/2007, podľa ktorého musí navrhovateľ dôvody pre vydanie predbežného opatrenia preukázať dôkaznými prostriedkami, ktoré priloží k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ostatné skutočnosti postačí len osvedčiť, a to opäť priložením dôkazných prostriedkov k návrhu. Navrhovateľ nepredložil k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadne dôkazy, preukazujúce výšku finančných prostriedkov odporcu v roku 2015. Prvostupňový súd pri vydaní uznesenia vychádzal zjavne iba z tvrdení navrhovateľa, nepodložených dôkazmi, a preto pri nariadení predbežného opatrenia jednoznačne pochybil. Predložené listinné dôkazy (správa prezidenta SŽZ, výpočet prerozdelenia finančných prostriedkov a rozpočet odporcu na rok 2014) nie sú listinami podpísanými predstaviteľmi odporcu alebo inými oprávnenými osobami, v dôsledku čoho nie je možné tieto listiny považovať za hodnoverný dôkaz. Prvostupňový súd pochybil, ak vydal uznesenie na základe takýchto navrhovateľom predložených dôkazov. Ďalej uviedol, že výrok uznesenia je zmätočný a v dôsledku toho je nevykonateľný. Prvý výrok uznesenia je zmätočný z dôvodu, že z neho nie je zrejmé, či sa odporcovi zakazuje nakladať s finančnými prostriedkami alebo s pohľadávkami. V spojení s druhým výrokom uznesenia sa javí, že finančné prostriedky ešte neboli odporcovi vyplatené, keďže Zväzu pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska sa zakazuje ich vyplatiť, a preto sa odporcovi zakazuje nakladať s pohľadávkami. Avšak na strane druhej sa v prvom výroku hovorí nielen o pohľadávkach, ale aj o zákaze nakladania s finančnými prostriedkami. Formulácia prvého výroku, podľa ktorej sa má odporca zdržať nakladania s finančnými prostriedkami predstavujúcimi pohľadávku odporcu, je tak zmätočná. Zdôraznil tiež, že navrhovateľ neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a neosvedčil naliehavosť potreby nariadenia predbežného opatrenia. Podľa ust. § 75 ods. 2 prvá veta O.s.p. je podmienkou nariadenia predbežného opatrenia to, že navrhovateľ hodnoverným spôsobom osvedčí - základné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že nárok existuje; - že dočasnú ochranu si okolnosti prípadu nevyhnutne vyžadujú a tiež, že bez tejto okamžitej i keď len dočasnej ochrany, by bolo právo účastníka vystavené nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 3.3.2015, ktorý bol odporcovi doručený ako príloha uznesenia a na ktorý sa odvoláva odôvodnenie uznesenia, vyplýva iba skutočnosť, že navrhovateľ podal žalobu, ktorou sa domáha voči odporcovi zaplatenia odmeny vo výške 288 000 eur s prísl. z titulu mandátnej zmluvy zo dňa 5.2.2003, ktorá netvorí prílohu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Samotný návrh neobsahuje žiadne ďalšie skutočnosti ani inú zmienku o nároku, ktorý si navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je zrejmé, kedy mal nárok navrhovateľa vzniknúť, či ide o mandátnu zmluvu uzatvorenú s odporcom, čo tvorí príslušenstvo pohľadávky a podobne. Len jedna veta na strane dva návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčuje existenciu základných skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nárok navrhovateľa existuje. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia úplne absentuje uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, a preto mal súd postupovať v zmysle ust. § 75 ods. 3 O.s.p. a vyzvať navrhovateľa, aby jeho podanie v určenej lehote doplnil. Okrem toho, že z návrhu zo dňa 3.3.2015 nevyplývajú podmienky dôvodnosti nároku navrhovateľa na zaplatenie 288 000 eur s prísl., nevyplýva z neho ani skutočnosť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by bolo právo navrhovateľa vystavené nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy. Ak malo byť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnené tým, že odporca sa podľa tvrdení navrhovateľa dohodol so Zväzom pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska na inom spôsobe vyplatenia odplaty za prevod členských práv vo VÚZ-PI SR, ide o nepodložené tvrdenia navrhovateľa. Navrhovateľ nepredložil súdu žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývali ním tvrdené skutočnosti. Tvrdením, ktoré nie je ničím podložené, nemohlo dôjsť k hodnovernému osvedčeniu existencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a už vôbec nie k jej preukázaniu. Navrhovateľ požiadal návrhom zo dňa 3.3.2015 o nariadenie nového predbežného opatrenia práve na základe skutočnosti, že odporca sa mal údajne po podaní prvého návrhu zo dňa 5.2.2015 dohodnúť so Zväzom pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska na zmene spôsobu vyplatenia odplaty, z dôsledku čoho navrhovateľ už nestál o predbežné opatrenie ako ho pôvodne navrhol v návrhu zo dňa 5.2.2015. Predmetná kľúčová skutočnosť odôvodňujúca vydanie predbežného opatrenia v novom znení však nebola podložená žiadnymi dôkazmi. Prvostupňový súd preto nemal nové uznesenie vôbec vydať, najmä ak predtým vydal iné uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 9.2.2015, sp. zn. 15C/80/2015-23. Pretože prvostupňový súd výroky uznesenia odôvodnil len skrátene podľa § 76 ods. 4 O.s.p. napriek tomu, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 3.3.2015 neobsahuje všetky náležitosti podľa § 75 ods. 2 O.s.p., došlo vo vzťahu k odporcovi k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Je pravdepodobné, že prvostupňový súd prihliadal pri svojom rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia aj na znenie iných podaní navrhovateľa zo dňa 5.2.2015 (toto však z odôvodnenia uznesenia nevyplýva). V tom prípade však neplatí, že sa stotožnil iba so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 3.3.2015, ktorý tvoril jedinú prílohu uznesenia. V takomto prípade mal súd svoje rozhodnutie v celom rozsahu náležite zdôvodniť a nepostupovať podľa § 76 ods. 4 O.s.p.. Ďalšou odvolacou námietkou je nesplnenie podmienky podľa § 76 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na to, že druhým výrokom uznesenia bola nariadená povinnosť tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania vo veci samej, a to Zväzu pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska, ktorému súd zakázal vyplatiť finančné prostriedky odporcovi alebo ním určeným členom odporcu vo výške 312 712,21 eur, ktoré predstavujú odplatu za prevod členských práv vo VÚZ-PI SR od odporcu. Navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie 288 000 eur s prísl. z titulu mandátnej zmluvy zo dňa 5.2.2003. Sám navrhovateľ v návrhu zo dňa 3.3.2015 uvádza, že uloženie povinnosti tretej osobe musí mať vzťah k predmetu sporu. Nevysvetlil však, aký vzťah má Zväz pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska k mandátnej zmluve, resp. k nárokom navrhovateľa z mandátnej zmluvy. Podľa jeho názoru nie je postačujúci taký vzťah, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na peňažné plnenie a Zväz pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska má odporcovi poskytnúť tiež peňažné plnenie. Žiadny iný vzťah navrhovateľ netvrdí ani nepreukazuje. Rovnaký druh plnenia sám o sebe nevytvára vzťah k predmetu sporu, najmä ak ide o plnenie v peniazoch, t.j. navrhovateľ si neuplatňuje nárok na vydanie určitej individuálne určenej veci, ktorou by disponoval iba Zväz pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska. Navrhovateľ potrebu uloženia povinnosti tretej osobe odôvodnil len tvrdením, že odporca má v úmysle prijať odplatu od Zväzu pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska priamo na účty jednotlivých členov odporcu. Na tomto jeho tvrdení je postavená celá argumentácia, prečo možno od Zväzu pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska spravodlivo požadovať plnenie uloženej povinnosti. Navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o novom spôsobe vyplácania odplaty a to napriek tomu, že iba táto skutočnosť by odôvodňovala vydanie predbežného opatrenia ukladajúceho tretej osobe určitú povinnosť. Zo strany navrhovateľa vo vzťahu k druhému výroku uznesenia nedošlo k hodnovernému osvedčeniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, ak by uznesenie neobsahovalo druhý výrok a nedošlo ani k preukázaniu, že od Zväzu pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska možno spravodlivo požadovať plnenie uloženej povinnosti. Preto druhý výrok uznesenia prvostupňového súdu bol vydaný v rozpore s ust. § 76 ods. 2 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na zmenu prvostupňového rozhodnutia, navrhol, aby uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal a preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia. Podstatnou odvolacou námietkou odporcu je okrem námietky viacerých nedostatkov procesného charakteru, hlavne jeho výhrada k tomu, že neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko návrh nie je dostatočne odôvodnený a nie sú preukázané rozhodné skutočnosti (bezprostredne hroziaca ujmy), ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia. Keďže platná právna úprava (§ 221 ods. 3 O.s.p.) umožňuje odvolaciemu súdu zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len vtedy, ak konanie zároveň zastaví, odvolací súd pre procesné pochybenie súdu (nepriloženie návrhu k uzneseniu a neodôvodnenie rozhodnutia), ktoré mohlo mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces, nemohol postupovať podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a z tohto dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Preto sa zameral na preskúmanie dôvodnosti uznesenia v napadnutej časti z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 2 veta prvá O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti návrhu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby nenakladal z určitými právami a vecami aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo očakávať. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil ust. § 75 ods. 2 O.s.p. a nesprávne vyhodnotil existenciu dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníkov ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Odvolací súd po zhodnotení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a to aj z hľadiska namietaných skutočností v odvolaní odporcu dospel k záveru, že súd prvého stupňa o návrhu rozhodol bez náležitého preskúmania, či sú splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu postráda akékoľvek odôvodnenie, nakoľko prvostupňový súd postupoval podľa § 76 ods. 4 O.s.p. z dôvodu, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežných opatrení. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odporcu, že dôvodom nariadenia predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 O.s.p. nemôže byť za žiadnych okolností obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pri takomto dôvode nariadenia predbežného opatrenia však ide vždy o celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a kumulatívne, že navrhovateľ má pohľadávku alebo iný nárok, a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím. Na druhej strane však súhlasí s jeho odvolacou námietkou, že navrhovateľ k návrhu nepriložil žiadne hodnoverné listinné dôkazy, preukazujúce výšku finančných prostriedkov odporcu v roku 2015 a nepreukázal, že by existovala reálna hrozba, že výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť ohrozený. Je dôvodná jeho námietka, že prvostupňový súd pri vydaní uznesenia vychádzal zjavne iba z tvrdení navrhovateľa, nepodložených dôkazmi. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia totiž nepredložil žiaden hodnoverný listinný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že vymoženie pohľadávky navrhovateľa, ktorú si uplatnil návrhom na začatie konania z 30.1.2015, by bolo v prípade vydania súdneho rozhodnutia v jeho prospech, ohrozené. Súd nemal pri nariadení predbežného opatrenia žiadne objektívne informácie o aktuálnom objeme finančných prostriedkov odporcu, s ktorými hospodári. Skutočnosť, že zo zápisnice z 3. zasadnutia Rady SŽZ, konanej dňa 16.10.2014 nesporne vyplýva, že predmetom tohto rokovania bola aj otázka prerozdelenia odplaty od Zväzu pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska za prevod členských práv vo VÚZ-PI SR na jednotlivé členské organizácie, nepreukazuje, že ide o snahu odporcu zbaviť sa finančných prostriedkov z dôvodu, že sa chce vyhnúť plneniu svojich záväzkov voči navrhovateľovi. Z obsahu zápisnice totiž vyplýva, že z celkového objemu 1 mil. eur, ktoré majú byť odporcovi poskytnuté ako odplata za prevod členských práv vo VÚZ-PI SR, má 20%, teda 200 000,- eur, zostať na účte odporcu. Vzhľadom na výšku žalobou uplatnenej pohľadávky potom rozdelenie odplaty medzi odporcu a jeho členov, pri zohľadnení aj iných finančných zdrojoch odporcu, ktoré nepochybne má minimálne z členských príspevkov, nepredstavuje žiadnu reálnu hrozbu nevymožiteľnosti prípadného nároku vyplývajúceho z budúceho rozhodnutia súdu. Na základe týchto skutočností aj odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 2.3.2015 nie sú uvedené žiadne podstatné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné za predpokladu splnenia ostatných zákonných požiadaviek predbežné opatrenie nariadiť a rozhodnutie odôvodniť len s poukazom na ust. § 76 ods. 4 O.s.p.. Takéto skutočnosti sú uvedené v návrhu na začatie konania a v prvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 30.1.2015. Ak súd prvého stupňa z nich vychádzal, mal svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo všetky požiadavky podľa § 157 O.s.p.. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p., o trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.