Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/617/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315213621 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1315213621.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: W. K., Z. B. Š. XX, M. V., proti odporcovi: DM- Capital, s.r.o., so sídlom Cabanova 2198/6, Bratislava, IČO: 46 880 828, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 30. júna 2015, č.k. 7C 430/2015-40, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek scudzenia (predaja, darovania, zámeny) alebo zaťaženia právom tretej osoby alebo vkladu ako nemajetkový vklad do tretej osoby nehnuteľností - dielne so súp.č. XXX, postavenej na parcele registra "C" č. XXXX/XX a rodinného domu so súp.č. XXX, postaveného na parcele registra "C" č. XXXX/XX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat.úz. E., T. E., okres M., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na Okresnom súde Bratislava III návrh vo veci samej. Rozhodol tak podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 3 a ods. 4 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľka osvedčila, že uzavrela manželstvo s L. K., ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/418/2012-91 zo dňa 16.04.2015, ktorý nenadobudol ešte právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania manželom navrhovateľky a taktiež osvedčila na základe listu vlastníctva č. XXX E.o dňa 09.03.2015, že jej manžel bol zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností - dielne so súp.č. XXX, B..Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2, rodinného domu so súp.č. XXX, B..Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2, ako aj pozemkov: parc.č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3145 m2, parc.č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 7272 m2, parc.č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 4366 m2, pričom z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 06.12.2002, ako aj listiny o určení súpisného a orientačného čísla stavby zo dňa 12.12.2002 vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli postavené a skolaudované počas trvania manželstva navrhovateľky s L. K. a z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 04.06.2015 mal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2012 (V-3505/2015) sa vlastníkom týchto nehnuteľností stal ako výlučný vlastník X. W., ktorý predmetné nehnuteľnosti následne previedol na spoločnosť odporcu, ktorej je konateľom. Dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov navrhnutým predbežným opatrením, pretože jeho nenariadením by vznikol priestor k tomu, aby mohol byť urobený taký právny úkon, týkajúci sa predmetných nehnuteľností, ktorý by vytvoril buď nenávratný právny stav, alebo by viedol k sťaženiu právneho postavenia navrhovateľky. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Uviedol, že k návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa vyjadril, avšak súd na toto jeho vyjadrenie neprihliadol. Poukázal na rozhodnutie R 42/1972, podľa ktorého, v prípade ak jeden z manželov prevedie vec, ktorá bola BSM spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 150 ods. 1 Obč. zákonníka, súdy správne vychádzajú z toho, že pri vyporiadaní treba i takúto vec zaradiť do BSM. Podľa povahy právneho úkonu by bolo možné do BSM zahrnúť len peňažnú sumu alebo inú vec za pôvodnú vec získanú. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia mu nie je zrejmé, aký by mohol nastať stav, ktorý by mohol viesť k sťaženiu právneho postavenia navrhovateľky. S poukazom na ust. § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, ako sa stal L. K. vlastníkom predmetných nehnuteľností a z akých dôvodov nebola navrhovateľka uvedená v katastri nehnuteľností ako bezpodielová spoluvlastníčka nehnuteľností, keď podľa informácií od L. K. navrhovateľka má v tejto právnej oblasti skúsenosti v minulosti, keď nadobúdala s manželom vlastníctvo aj k iným nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané do BSM v podiele 1/1. Navrhovateľka podľa jeho názoru bola povinná v návrhu na vydanie predbežného opatrenia uviesť ako prišlo k jej opomenutiu pri zápise do katastra nehnuteľností a čo všetko vykonala pre to, aby bola zapísaná na liste vlastníctva keď toto zistila, a až po zhodnotení týchto skutočností bolo potrebné sa zaoberať tým, či medzi navrhovateľkou a L. K. pretrváva BSM. Namietal, že nemôže byť rozhodujúce, či je alebo nie je reálna hrozba prevodu nehnuteľností, keď samotný výrok predbežného opatrenia nevylučuje všetky možnosti prevodu, resp. úkonov s nehnuteľnosťami. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi, a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácii s inými relevantnými skutočnosťami, týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci, a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa, vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. Súd prvého stupňa správne zisťoval splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia z hľadiska potreby osvedčenia rozhodujúcich skutočností nasvedčujúcich záveru o pravdepodobnosti nároku vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj z hľadiska preukázania naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia vydaného vo veci samej. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhala uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa akéhokoľvek scudzenia alebo zaťaženia právom tretej osoby alebo vkladu ako nemajetkový vklad do tretej osoby nehnuteľností, špecifikovaných v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti patria do BSM, a to navrhovateľky a L. K., ktorí sú v rozvodovom konaní, pričom rozsudok súdu o rozvode ich manželstva nenadobudol právoplatnosť, avšak jej manžel bez jej vedomia previedol nehnuteľnosti na fyzickú osobu X.F. W., ktorý následne predmetné nehnuteľnosti previedol na spoločnosť odporcu, ktorej je konateľom. Uviedla, že návrhom vo veci samej sa mieni domáhať určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu a dielni, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej jej manžel previedol vlastnícke právo k dielni a rodinnému domu na X. W. a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej X. W. previedol vlastnícke právo k dielni a rodinnému domu na odporcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi osvedčila rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých možno považovať jej nárok, ktorému žiada poskytnúť predbežnú ochranu, za osvedčený, spôsobom dostatočným pre účely nariadenia predbežného opatrenia, keď osvedčila, že uzavrela manželstvo s L. K., ktorý bol zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností a zároveň osvedčila, že tieto nehnuteľnosti boli postavené a skolaudované počas trvania ich manželstva a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2015 sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností ako výlučný vlastník X. W., ktorý nehnuteľnosti následne previedol na spoločnosť odporcu, ktorej je konateľom. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia nemôže súd vykonávať dokazovanie na okolnosti rozhodujúce pre posúdenie, či predmetné nehnuteľnosti sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a L. K. tak, ako v konaní vo veci samej, avšak pre nariadenie predbežného opatrenia možno považovať na základe predložených listinných dôkazov túto skutočnosť za osvedčenú, a preto odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky odporcu uvedené v jeho odvolaní, že súd prvého stupňa nezisťoval z akých dôvodov navrhovateľka nie je zapísaná ako bezpodielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na to, že navrhovateľka sa v konaní vo veci samej mieni domáhať určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj neplatnosti kúpnych zmlúv, na základe ktorých bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prevedené na X. W. a následne na odporcu, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, keď obavu navrhovateľky z ohrozenia jej práv a zhoršenia jej právneho postavenia v základnom konaní, možno považovať za dôvodnú, vzhľadom na doterajšie konanie konateľa odporcu, ktorý ako fyzická osoba nadobudol výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam od manžela navrhovateľky na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2015 a následne kúpnou zmluvou zo dňa 17.06.2015, teda hneď po nadobudnutí týchto nehnuteľností, ich previedol na spoločnosť odporcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.