Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/568/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218197 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1315218197.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, zast. Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava proti odporcovi: D. P., T. P. K.. Č.. X, T., o zmenu rozsudku a nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo 17. septembra 2015, č. k. 14C/549/2015-74, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby jej súd predbežným opatrením uložil povinnosť platiť odporcovi peňažný dôchodok (náhradu za stratu na zárobku po skončení PN) v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III 29.06.2001, č. k. 28C/255/1998-93, právoplatného dňa 15.08.2001 a vykonateľného dňa 31.08.2001 do súdnej úschovy - na účet Okresného súdu Bratislava III a to s účinnosťou od doručenia uznesenia, ktorým súd nariadi navrhované predbežné opatrenie až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáha proti odporcovi zrušenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 29.06.2001, č. k. 28C/255/98-93, ktorým bola právnej predchodkyni navrhovateľky uložená povinnosť zaplatiť odporcovi zročnú náhradu za stratu na zárobku počas PN, zročnú náhradu za stratu na zárobku po skončení PN a peňažný dôchodok v sume 3.931,- CHF od 01.06.2001 titulom náhrady škody na zdraví, ktorá mala byť odporcovi spôsobená v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 14.11.1991. V tomto rozsudku však nie je uvedené, dokedy má táto povinnosť navrhovateľky trvať. Na základe tohto rozsudku navrhovateľka pravidelne vypláca odporcovi náhradu za stratu na zárobku, ktorá je po valorizáciách aktuálne vo výške 5.709,59 CHF mesačne. Navrhovateľka poukazovala na to, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha medzi D. P. (odporcom v tomto konaní) a R. T. konanie pod sp. zn. 13C/377/2000, v ktorom sa D. P. domáha mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 14.11.1991. Navrhovateľka v predmetnom konaní vystupuje v pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V predmetnom konaní bol predložený znalecký posudok č. 101/2015 vypracovaný znaleckou organizáciou ferensic.sk - Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., v ktorom sa konštatuje, že invalidita odporcu nie je žiadnym spôsobom ovplyvnená úrazom, ktorý utrpel pri predmetnej dopravnej nehode. Z tohto dôvodu znalecká organizácia ohodnotila bolesť odporcu, vzniknutú v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou na 53,75 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia neohodnotila vôbec, keďže daný úraz nezanechal na zdraví odporcu žiadne hodnotiteľné trvalé následky. Týmto znaleckým posudkom boli teda jednoznačne preukázané jej tvrdenia o nedostatku príčinnej súvislosti medzi zdravotnými problémami odporcu a nehodou zo dňa 14.11.1991. Týmto došlo k podstatnej zmene okolností rozhodujúcich pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, na ktorých plnenie bola navrhovateľka zaviazaná predmetným rozsudkom a preto sa domáha jeho zmeny a zrušenia jej povinnosti platiť odporcovi náhradu za stratu na zárobku od zmeny pomerov. Potrebu nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodňovala tým, že
je potrebné zabrániť neustálemu zvyšovaniu bezdôvodného obohatenia odporcu na jej úkor, keďže z dôkazov predložených v konaní, najmä zo znaleckého posudku č. 101/2015, vyplýva, že odporcovi vyplácaná náhrada za stratu na zárobku neprináleží. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd predbežným opatrením jej uložil povinnosť naďalej vyplácať sumu náhrady za stratu na zárobku vo výške 5.709,59 CHF mesačne, avšak do úschovy súdu (teda nie do rúk odporcu). Poukazovala na to, že ak súd vyhovie jej návrhu a zruší právny titul na plnenie opakujúcich sa dávok, bude jej suma, uložená v súdnej úschove, vrátená. V prípade zamietnutia jej návrhu na zmenu rozsudku, bude suma zo súdnej úschovy vydaná odporcovi a navrhovateľka bude naďalej odporcovi plniť podľa pôvodného rozsudku. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežné opatrenia nie je dôvodný, keďže jeho nariadením by sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do právneho vzťahu účastníkov založeného rozhodnutím súdu. Vyhovením predmetnému návrhu by došlo k porušeniu princípu primeranosti zásahu do práva odporcu na súdom priznaný peňažný dôchodok. Súd prvého stupňa zohľadnil aj skutočnosť, že súdom priznaný peňažný dôchodok z dôvodu úplnej invalidity odporcu môže tvoriť jeho jediný príjem a eventuálna ujma, ktorá by odporcovi vydaním predbežného opatrenia vznikla, by spôsobila nenávratný stav - nemožnosť zabezpečenia obživy a iných plnení spojených s riadnym životom odporcu. Poukázal na skutočnosť, že predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. d) O.s.p. znamená uloženie povinnosti len odporcovi v spore, v ktorom navrhovateľ žiada zaplatenie určitej sumy a vznikla potreba peňažnú sumu zabezpečiť jej uložením na súde. Aktívne vecne legitimovaným je preto navrhovateľ žiadajúci zaplatenie peňažnej sumy a pasívne vecne legitimovaným odporca, u ktorého je nevyhnutné osvedčiť, že peniazmi fakticky disponuje. V opačnom prípade by výrok predbežného opatrenia nebol vykonateľný. V danom prípade však navrhovateľka žiada uloženie povinnosti sama sebe, čo je v priamom rozpore s účelom § 76 ods. 1 písm. d) O. s. p.. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že nariadi navrhované predbežné opatrenie. Poukázala na to, že súd prvého stupňa o jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol po lehote podľa § 75 ods. 4 O.s.p., cca 3 mesiace po jeho doručení súdu. Z ust. § 76 ods. 1 písm. d) O.s.p. nevyplýva, že by súd nemohol uložiť povinnosť navrhovateľke, keďže táto je rovnako účastníkom konania. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že by nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia spôsobilo nenávratný stav, t. j. nemožnosť zabezpečenia obživy a iných plnení spojených s riadnym životom odporcu. V tomto smere poukázala na to, že odporca poberá dôchodok aj zo Sociálnej poisťovne vo Švajčiarsku. Uviedla, že v konaní sp. zn. 13C/377/2000 bolo dostatočne preukázané, že odporcovi vyplácaná náhrada za stratu na zárobku vôbec neprináleží, keďže jeho zdravotné problémy nijako nesúvisia s dopravnou nehodou zo dňa 14.11.1991. Absentuje teda základný predpoklad vzniku nároku odporcu na vyplácanú náhradu škody. Poukázal na to, že odporca úmyselne predlžuje súdne konania, čím sa snaží dosiahnuť čo najdlhšie vyplácanie peňažného dôchodku v nemalej sume. Vzhľadom na tento postoj odporcu môže byť ohrozený výkon budúceho rozhodnutia na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že na Okresný súd Bratislava III podala proti odporcovi žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia (konanie vedené pod sp. zn. 16C/434/2015), ktorou sa domáha vydania plnení, ktoré odporcovi vyplatila 2 roky spätne od podania žaloby. Predmetné konanie navrhla prerušiť do skončenia tohto konania, t. j. konania o zmene rozsudku. V závere svojho odvolania žalobkyňa poukázala na to, že navrhovaným predbežným opatrením sa nemienila zbaviť svojej povinnosti, pretože si túto bude dobrovoľne plniť, ale žiadala, aby mohla plniť do súdnej úschovy. Týmto spôsobom budú mať obaja účastníci možnosť dostať peňažné prostriedky podľa výsledku rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.) nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo s nadmernými ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že jednou zo základných podmienok, či predpokladom prípustnosti predbežného opatrenia je súvis navrhovaného predbežného opatrenia s konaním o veci samej (§ 75 ods. 2 veta druhá O. s. p.), keď vymedzenie predmetu konania vo veci samej je jednou z náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Úprava vzťahov predbežným opatrením je možná len v rámci konania o návrhu vo veci samej a to buď už prebiehajúceho alebo podaného na súd v určenej lehote v zmysle ust. § 76 ods. 3 O.s.p. po nariadení predbežného opatrenia, v ktorom je riešený nárok vyplývajúci z rovnakého skutkového základu. V danom prípade navrhovateľka navrhla nariadiť predbežné opatrenie v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. d/ O.s.p. v rámci konania o zrušenie právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 29.06.2001, č. k. 28C/255/1998- 93, ktorým jej bola okrem iného uložená povinnosť vyplácať odporcovi peňažný dôchodok vo výške 3.931 CHF od 01.06.2001 do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. Táto vec skutkovo ani právne nesúvisí s navrhovaným predbežným opatrením. Cieľom rozhodnutia súdu v predmetnom konaní je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi, teda zrušiť uloženú povinnosť navrhovateľke vyplácať peňažný dôchodok odporcovi. Cieľom navrhovaného predbežného opatrenia je však zabezpečiť vymožiteľnosť súm vyplatených odporcovi titulom vzniku možného bezdôvodného opatrenia na jeho strane, keďže ukladaním týchto súm do úschovy súdu sa predíde možným komplikáciám pri ich vymáhaní (t. j. mohol by byť ohrozený výkon rozhodnutia, ale v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia). Je teda zrejmé, že navrhované predbežné opatrenie nemá vecný súvis s konaním o zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 29.06.2001, č. k. 28C/255/1998- 93, teda s konaním o veci samej, v rámci ktorého navrhovateľka podala návrh na nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Navrhované predbežné opatrenie má nanajvýš súvis už s prebiehajúcim konaním pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 16C/434/2015, v ktorom sa navrhovateľka proti odporcovi domáha vydania bezdôvodného obohatenia za dva roky spätne od podania žaloby, pričom výšku bezdôvodného obohatenia mieni, vzhľadom na trvanie sporu, navyšovať. Ak cieľom navrhovaného predbežného opatrenia bolo zabezpečiť prípadný budúci výkon rozhodnutia na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak vecný súvis medzi navrhovaným predbežným opatrením je daný len vo vzťahu k sporu vedenom pod sp. zn. 16C/434/2015. Odvolací súd súčasne uvádza, že samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď uznesenie NS SR z 22. júla 1997, sp. zn. 5Obo/144/1997). Navrhovateľka v návrhu neosvedčila, že odporca vykonáva také kroky, ktoré by viedli k znižovaniu hodnoty jeho majetku, príp. podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňovali jeho majetkové pomery. Samotný dlh (bezdôvodné obohatenie) na nariadenie predbežného opatrenia nepostačuje. Ust. § 76 ods. 1 písm. d) O. s. p. umožňuje uloženie povinnosti len odporcovi, pretože peniaze a vec musia byť predmetom sporu, v ktorom navrhovateľ žiada zaplatenie určitej sumy alebo vydanie veci, a pred začatím konania alebo v jeho priebehu vznikne potreba zabezpečiť peňažnú sumu alebo vec ich uložením do súdnej úschovy. V danom prípade vo veci samej nejde o zaplatenie určitej sumy ani o vydanie veci, u ktorých by bola potreba tieto zabezpečiť ich uložením do úschovy súdu. Navrhovateľka svoj nárok zrejme opierala o hmotnoprávne ust. § 568 Obč. zák., v zmysle ktorého ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy. V prejednávanej veci však nemožno mať pochybnosti o tom, kto je veriteľom vo vzťahu k uloženej povinnosti vyplácať peňažný dôchodok, a nejde ani o prípady jeho neprítomnosti alebo omeškania, keďže je zrejmé, že je ním odporca. Dôvod na zloženie peňazí do úschovy nie je daný ani s poukazom na citované ustanovenie Občianskeho zákonníka. Navyše nariadením navrhovaného predbežného opatrenia by neprípustne došlo k zmene povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím súdu, kedy by sa zmenil subjekt, ktorému má byť peňažná suma vyplácaná. Nie je možné predbežným opatrením „meniť“ výrok právoplatného rozhodnutia súdu a zasahovať tak neprípustným spôsobom do rozhodovacej činnosti súdov. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba z dôvodu určitého správania samotného účastníka konania (napr. z dôvodu, že prevádza svoj majetok s úmyslom ukrátiť pohľadávku veriteľa, resp. sa správa určitým nedovoleným spôsobom), nie je však možné ním meniť výrok právoplatného rozhodnutia súdu, hoci s ním navrhovateľka nesúhlasí. Nariadiť predbežné opatrenie navrhovaného znenia nemožno iba z dôvodu, že sa zmenili pomery, z ktorých súd vychádzal pri svojom prvotnom rozhodovaní, pretože tieto nepredstavujú žiadne konanie odporcu, ktorým by tento vyvolával stav ohrozenia vymožiteľnosti budúceho rozhodnutia vydaného v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa rozhodne v rozhodnutí o veci samej (§ 145 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.