Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/126/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1401896227 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1401896227.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005, proti povinnému C. Y., M..Č.. XXXXXX/XXX, R. X, XXX XX H., Š. B. G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Annou Dírerovou so sídlom exekútorského úradu Gajova 7, 811 09 Bratislava, náhradníčkou súdneho exekútora JUDr. Mareka Tomašoviča, pre vymoženie pohľadávky vo výške 16.144,99 Eur (486.384,-Sk) istiny s príslušenstvom a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č. k. Er/403/2001-13 zo dňa 29.09.2014, v časti výroku o zastavení exekúcie, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č. k. Er/403/2001-13 zo dňa 29.09.2014, v časti výroku o zastavení exekúcie, potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV v Bratislave uznesením č. k. Er/403/2001-13 zo dňa 29.09.2014 zastavil exekučné konanie a zároveň rozhodol, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva, nakoľko v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) zákona NZ ČSSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. V odôvodnení poukázal na ust. § 277 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP) a konštatoval, že zákon č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni (ďalej len zákon o soc. poisťovni) v znení účinnom do 30.06.2001 neobsahoval osobitnú úpravu prekluzívnych lehôt, pretože prekluzívna lehota bola upravená v zákone o soc. poisťovni až s účinnosťou od 01.07.2001. Súd prvého stupňa preto vychádzal zo všeobecných zásad platných pre konkrétne odvetvie práva. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne v exekučnom konaní ako exekučný titul je rozhodnutím správneho orgánu. Všeobecný predpis upravujúci správne konanie ako lex generalis, nakoľko lex specialis neobsahoval právnu úpravu preklúzie, je v tomto prípade správny poriadok. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa na preklúziu práva priznaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne v Bratislave vzťahuje ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), ust. § 33 zákona o soc. poisťovni, ako aj ust. § 25 ods. 2 zákona o soc. poisťovni v znení účinnom od 01.07.2001. Z uvedených ustanovení vypláva, že na rozhodnutia vydané po 01.07.2001 je vylúčená aplikácia trojročnej prekluzívnej lehoty podľa Správneho poriadku, nakoľko v ust. § 25 ods. 2 zákona o soc. poisťovni je upravená osobitná desaťročná prekluzívna lehota, a teda uplynutím troch rokov od právoplatnosti dochádza k preklúzii práva priznaného rozhodnutiami Sociálnej poisťovne vydanými do 30.06.2001. Nakoľko rozhodnutie Sociálnej poisťovne v Bratislave č. XXXX/XX zo dňa 31.03.2000 nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2000, bolo možné ho vykonať najneskôr do 05.05.2003 a k preklúzii práva došlo dňa 06.05.2003. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa aj bez návrhu exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Ex. por.) zastavil. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne a má za to, že vec nesprávne právne posúdil. Zákon o soc. poisťovni (oprávnený v odvolaní správne použil číslo zákona, avšak uvádzal nesprávne označenie - Zákon o sociálnom poistení) v znení účinnom pre toto konanie upravuje vo svojich ustanoveniach len premlčanie práva, konkrétne v ust. § 24 ods. 1 a 2. V zmysle ust. § 25 ods. 3 uvedeného zákona sa na výkon rozhodnutia pohľadávky uvedené v odseku 1 použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku. Zákon o soc. poisťovni v znení platnom pre toto konanie neupravoval preklúziu práva vymáhať poistné a ani neodkazoval na použitie Správneho poriadku ohľadne posúdenia preklúzie. Oprávnený tiež poukázal na ust. § 33 zákona o soc. poisťovni, v zmysle ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach podľa piatej časti tohto zákona s výnimkou § 31 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Premlčanie práva predpísať a vymáhať poistné je upravené v štvrtej časti zákona, ale odkaz na použitie Správneho poriadku sa výslovne vzťahujú na konanie vo veciach podľa piatej časti zákona s výnimkou ust. § 31, ktoré nie je možné chápať ako všeobecné pravidlo na použitie ustanovení Správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa ust. § 10 ods. 1 OSP, preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 02.03.2001 Okresný súd Bratislava IV v Bratislave poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mareka Tomašoviča na základe výkazu nedoplatkov poistného č. XXXX/XX vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava zo dňa 31.03.2000, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05.05.2000. Dňa 03.12.2008 podala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, u súdneho exekútora návrh na zmenu účastníka konania na základe toho, že pohľadávka vymáhaná v exekúcii prešla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava ako postupcom a Slovenskou konsolidačnou, a.s. ako postupníkom na uvedenú spoločnosť. Zmenu oprávneného súd prvého stupňa vykonal uznesením č. k. Er/403/2001-9 zo dňa 02.04.2009. Dňa 08.01.2014 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že pohľadávka oprávneného sa pravdepodobne prekludovala. Zároveň súdny exekútor navrhol, aby súd v uznesení o zastavení exekúcie nepriznal náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože trovy exekúcie boli čiastočne uhradené z čiastočne vymoženej sumy. Súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Ex. por., súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie a právo na náhradu trov konania oprávnenému ani povinnému nepriznal. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por., exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Podľa § 277 ods. 1 ZoSP, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 01.01.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12. 2003. Podľa § 25 zákona o soc. poisťovni účinného do 31.12.2003, teda v čase začatia konania, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Výkaz nedoplatkov, predložený ako exekučný titul, nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2000. Odvolací súd má za to, že na výkon tohto výkazu sa použije uvedené ustanovenie § 25 zákona o soc. poisťovni, podľa ktorého možno rozhodnutie o poistnom vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (exekučné konanie) musí skončiť (zákonodarca používa pojem „možno vykonať“, ak by postačovalo len začatie konania, použil by slovné spojenie „výkon možno začať“) najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. Dňom 06.05.2010 sa teda právo vymáhať pohľadávku na podklade predloženého exekučného titulu prekludovalo. Preklúzia predstavujúca zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd sa pri posúdení preklúzie vymáhaného nároku osobitne zaoberal skutočnosťou, že ustanovenie § 25 zákona o soc. poisťovni, ktorým bol zavedený do vymáhania poistného, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, inštitút preklúzie, nadobudlo účinnosť až 01.07.2001. Súd vychádzal z právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v stanovisku sp. zn. Snj 840/02, podľa ktorého právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia. V posudzovanej exekučnej veci síce nejde o premlčanie, ale o preklúziu, avšak princíp rozhodovania podľa právneho predpisu výhodnejšieho pre účastníka ostáva rovnaký. Preto aj v prípade práva vymáhať poistné, o ktorom bolo rozhodnuté pred 01.07.2001, môže dôjsť k preklúzii práva vymáhať poistné podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., pretože je to pre účastníka výhodnejšie. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne aplikoval ustanovenie § 33 zákona o soc. poisťovni, nakoľko uvedené ustanovenie poukazuje na použitie všeobecných ustanovení zákona o správnom konaní na konanie vo veciach podľa piatej časti zákona o soc. poisťovni, s výnimkou § 31. Piata časť uvedeného zákona však upravuje sankcie zahrňujúce poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále, pokuty, atď. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom oprávneného vyjadreným v odvolaní a konštatuje, že uvedené ustanovenie nie je možné posudzovať ako všeobecné pravidlo na použitie ustanovení Správneho poriadku; viaže sa len na piatu časť zákona o soc. poistení. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, avšak napadnuté uznesenie nemožno považovať za náležite odôvodnené, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uplynutím dňa 05.05.2003, s odkazom na ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, nie je možné exekúciu vykonať z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty a s poukazom na ustanovenie ust. § 57 ods. 1 písm. b) exekúciu ex offo zastavil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa mal exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože zaniklo právo priznané exekučným titulom, pričom mal postupovať v zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona o soc. poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003. Oprávnený vo svojom odvolaní nenamietal nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ani nepriznanie práva na náhradu trov konania, a preto sa ich preverením odvolací súd nezaoberal. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP, ako vecne správne, potvrdil. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.