Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1401899998 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1401899998.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného FLEETREAL a.s., Vlčie hrdlo 64, 821 07 Bratislava (predtým Credit Clearing Center, a.s., Miletičova 21, Bratislava, IČO 35 839 651), proti povinnému v I. rade Ľ. C., Š. C. X, K., právne zastúpenej JUDr. Michal Hargaš, advokát, Miletičova 23, Bratislava, povinnému v II. rade T.. T. M., Š. XX, K., povinnému v III. rade Z. B., V. X, G. M. G. Z., pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.824,57 Eur istiny s príslušenstvom a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Katarínou Szabóovou, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Vámberyho 5249/13B, Dunajská Streda, náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Zoltána Slobodu, v zmysle poverenia zo dňa 27.02.2001, o odvolaní oprávneného a povinnej v I. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č. k. Er/355/2001-114 zo dňa 16.12.2014, do časti výroku o zastavení exekúcie, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie povinnej I. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č. k. Er/355/2001-114 zo dňa 16.12.2014, v časti výroku o zastavení exekúcie, o d m i e t a. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č. k. Er/355/2001-114 zo dňa 16.12.2014, v časti výroku o zastavení exekúcie, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, uznesením č. k. Er/355/2001-114 zo dňa 16.12.2014, zastavil exekúciu vedenú pod sp. zn. Er/355/2001, súdnemu exekútorovi nepriznal právo na náhradu trov exekúcie a oprávnenému, povinnému v I., II. a III. rade nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 29.11.2011 podala povinná v I. rade podanie, v ktorom uviedla, že sumu uvedenú v exekučnom príkaze vyplatila. Súčasťou tohto podania bola aj listina vydaná súdnym exekútorom označená ako "Konečné vyúčtovanie pre povinného" zo dňa 18.09.2007, z ktorého je zrejmé, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní bola v celom rozsahu uhradená. Dňa 05.05.2014 doručila povinná v I. rade podanie, v ktorom označila predmetnú exekúciu za vykonanú v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom a Exekučným poriadkom, a zároveň požiadala o vrátenie neoprávnene vymoženej sumy 379.895,- Sk. Dňa 03.11.2014 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie oprávneného, v ktorom oznámil, že doposiaľ neprijal žiadnu platbu od súdneho exekútora a ani od jeho predchodcu. Nakoľko súd prvého stupňa mal z povinnou v I. rade predloženého konečného vyúčtovania za preukázané, že v priebehu exekúcie došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom, a to úhradou spoločnosťou RODOSTAV s.r.o., Lipová 8, Ivanka pri Dunaji za povinných v I. až III. rade, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Ex. por.) zastavil. Ohľadom žiadosti povinnej v I. rade týkajúcej sa vrátenia vymoženej sumy 379.895,-Sk, súd prvého stupňa poukázal na ust. § 61 Ex. por. a právo povinnej v I. rade domáhať sa náhrady škody, prípadne bezdôvodného obohatenia voči súdnemu exekútorovi. Tiež uviedol, že pre rozhodnutie o zastavení exekúcie nie je podstatné, či v exekučnom konaní boli finančné prostriedky povinných, (resp. subjektu, ktorý záväzok za povinných v exekučnom konaní splnil) po uhradení súdnemu exekútorovi následne vyplatené oprávnenému, ale len tá skutočnosť, že povinní splnili svoj záväzok a peňažné prostriedky uhradili v prospech súdneho exekútora. Týmto však nie sú dotknuté civilnoprávne prípadne trestnoprávne nároky oprávneného voči súdnemu exekútorovi, ak tento skutočne vymožené peňažné prostriedky nevyplatil oprávnenému. Súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). V zákonnej lehote podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený s tým, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Uviedol, že exekúcia ako nútený výkon rozhodnutia predstavuje právo na zákonné uspokojenie pohľadávky, ktorú voči dlžníkovi oprávnený má a ktorá mu bola priznaná súdnym rozhodnutím. V predmetnom exekučnom konaní prebiehajúcom takmer 14 rokov, nebola na účet oprávneného zaslaná žiadna platba. Oprávnený konštatoval, že skutočnosť, že zo strany povinného došlo k plneniu, ale súdna exekútorka danú sumu nepoukázala na účet oprávneného, nemožno v žiadnom prípade pričítať na ťarchu oprávneného tým, že súd exekúciu zastaví, keďže oprávnený je tu naďalej poškodeným subjektom. Právny zástupca oprávneného uviedol, že disponuje informáciou, že povinná v I. rade pochybenie súdneho exekútora začala riešiť aj prostredníctvom disciplinárnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní, a teda vzniknutú škodu či nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči súdnemu exekútorovi si môže uplatniť v rámci týchto konaní. Záverom oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 03.02.2015 podala voči výroku o zastavení predmetnej exekúcie odvolanie aj povinná v I. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktoré na základe výzvy súdu prvého stupňa doplnila podaním zo dňa 03.03.2015. Uviedla, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinní vzniesli u súdneho exekútora námietky zo dňa 09.04.2001, v ktorých okrem iného bolo uvedené, že exekútor pristúpil k vymáhaniu pohľadávky nad rámec exekučného titulu - platobného rozkazu zo dňa 29.05.1996, sp. zn. 14Rob 411/96, keď predmetom exekúcie mala byť pohľadávka 115.630,- Sk s 17 % úrokom od 07.03.1996 do zaplatenia, ako aj trovami konania vo výške 4.624,- Sk, a napriek tomu súdny exekútor začal exekúciu v rozsahu 115.219,- Sk s 23 % úrokom od 07.03.1996 do 16.11.2000 a od 17.11.2000 do 22.03.2001, trovy výkonu rozhodnutia 2 x 2.304,- Sk, trovy súdneho konania 800,- Sk a trovy exekúcie vo výške 37.240,- Sk + 800,- Sk, teda spolu 224.196,30,- Sk. Povinní v námietkach poukázali na nesprávnosť výpočtu úrokov z omeškania, keď povinní boli v zmysle exekučného titulu zaviazaní na úrok z omeškania vo výške 17 % ročne od 07.03.1996 do zaplatenia zo sumy 115.630,- Sk, t.j. o 6 % viac, na čo povinní neboli súdom zaviazaní. Nakoľko povinní zaplatili minimálne od 07.03.1996 do 03.11.2000, t.j. po vydaní exekučného titulu, sumu 39.374,-Sk, nebolo tak možné postihnúť exekúciou istinu 115.219,- Sk. Povinní v podaných námietkach namietali teda správnosť výšky vymáhanej istiny, z nej vypočítaných úrokov z omeškania a trov exekučného konania, ako aj výšku úrokovej sadzby 23 %, na ktorú neboli zaviazaní. Povinní taktiež podali námietku litispendencie, nakoľko v podaných námietkach uviedli, že exekučná vec bola v prípade povinných v I. a II. rade vedená viackrát, a to konkrétne na Okresnom súde Bratislava IV ako aj exekútorskom úrade pri Okresnom súde Dunajská Streda. Súd prvého stupňa zastavil konanie uznesením č. k. Er/355/2001-24 zo dňa 24.05.2005, nakoľko povinní neuhradili súdny poplatok na základe výzvy súdu, ktorá im bola riadne doručená. Povinná v I. rade sa odvolala a odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Medzitým došlo v roku 2007 k vymoženiu pohľadávky v celkovej výške 379.895,- Sk napriek tomu, že v konaní o námietkach nebolo o nich rozhodnuté. Napriek skutočnosti, že poverený exekútorský úrad Mgr. Kataríny Szabóovej ako nástupca po exekútorovi JUDr. Zoltánovi Slobodovi, vydal konečné vyúčtovanie pre povinného o vyplatení exekučnej pohľadávky v plnej výške, vymožená pohľadávka nebola od roku 2007 nijakým spôsobom poukázaná na účet oprávneného. Povinná v I. rade má vzhľadom na uvedené a prieťahy v konaní o námietkach za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň nesúhlasí s argumentáciou súdu, že pre rozhodnutie o zastavení exekúcie je podstatná len tá skutočnosť, že povinní splnili svoj záväzok a peňažné prostriedky uhradili v prospech súdneho exekútora, pretože ak by bola táto skutočnosť tak podstatná, mal tak súd rozhodnúť už dávno, keďže touto informáciou vopred disponoval. Povinná v I. rade tiež poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, SR II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/183/2001 zo dňa 15.02.2012 a navrhla, aby súd prvého stupňa napadnuté uznesenie v časti o zastavení konania zrušil a následne o podaných námietkach rozhodol, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil odvolací súd. K odvolaniu povinnej v I. rade sa listom zo dňa 01.04.2015 vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že súdny exekútor v Upovedomení o začatí exekúcie č. k. EX 467/2001 zo dňa 22.03.2001 síce uviedol ako príslušenstvo vymáhanej sumy úrok z omeškania 23 % ročne, čo je však len chyba v písaní, nakoľko v nasledujúcich riadkoch je zrejmé, že je suma vypočítaná zo právneho úroku z omeškania, a to 17 % ročne. Správna výška úroku je navyše uvádzaná vo všetkých ostatných písomnostiach. Pri námietke povinnej v I. rade, že za obdobie od 06.03.1996 do 30.11.2000 poukázala pôvodne oprávnenému splátky spolu vo výške 39.374,- Sk, ktoré mali byť započítané na úhradu istiny, a preto nebolo možné exekúciou postihnúť istinu vo výške 115.219,-Sk, povinný upriamil pozornosť na skutočnosť, že podľa platných právnych predpisov v tomto období sa splátky započítavali najskôr na úhradu príslušenstva pôžičky a spomínané splátky sú v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené, a to ponížením reálnej výšky nesplateného úroku od 07.03.1996 do 16.11.2000. Oprávnený eviduje ďalších 7 platieb poukázaných na účet pôvodne oprávnenému za obdobie od 04.12.2000 do 02.03.2001, spolu v sume 6.407,-Sk použité na úhradu príslušenstva pohľadávky. K uhradeniu sumy 379.895,-Sk došlo dňa 10.09.2007 na účet súdnej exekútorky. Táto suma, resp. jej časť nebola do dňa podania tohto vyjadrenia poukázaná na účet oprávneného, preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie povinnej v I. rade, je potrebné odmietnuť a odvolanie oprávneného do časti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v danom prípade bol Slovenskou sporiteľňou, a.s., dňa 08.02.2001, podaný u súdneho exekútora návrh na uspokojenie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozhodnutím - platobným rozkazom č. k. 14Rob/411/96 zo dňa 29.05.1996, vydaného Obvodným súdom Bratislava 4. Dňa 27.02.2001 vydal Okresný súd Bratislava IV v Bratislave poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Zoltánovi Slobodovi. Dňa 25.09.2008 podala spoločnosť Credit Clearing center, a.s. u súdneho exekútora návrh na zmenu účastníka konania na základe toho, že pohľadávka vymáhaná v exekúcii prešla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Credit Clearing Center, a.s. ako postupníkom na uvedenú spoločnosť. Zmenu oprávneného súd vykonal uznesením č. k. Er/355/2001-50 zo dňa 12.12.2008. Dňa 29.11.2011 došlo na súd prvého stupňa podanie povinnej I., v ktorom uviedla, že vyplatila sumu uvedenú v exekučnom príkaze. Súčasťou tohto podania bola aj listina vydaná súdnym exekútorom označená ako "Konečné vyúčtovanie pre povinného" zo dňa 18.09.2007, z ktorého je zrejmé, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní bola v celom rozsahu uhradená. Dňa 05.05.2014 došlo na súd podanie povinnej v I. rade, v ktorom uviedla, že exekúcia bola vykonaná v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom a Exekučným poriadkom a žiadala o vrátenie neoprávnene vymoženej sumy 379.895,- Sk. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa procesné inštitúty exekučného konania, ktoré nie sú upravené v Ex. por., spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti O.s.p. Podľa § 201 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odvolanie, ako opravný prostriedok, nie je v Ex. por. osobitne upravené. Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie, treba preto vychádzať z § 201 O.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník. K tomu, aby odvolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok. Ten v § 201 O.s.p. ustanovuje, že subjektom legitimovaným na podanie odvolania je účastník, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 37 ods. 1 Ex. por., účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Právo podať odvolanie však patrí iba tomu účastníkovi konania, ktorému bola napadnutým rozhodnutím spôsobená ujma. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemôže podať ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Názor odvolacieho súdu korešponduje aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 2Co/10/2008 zo dňa 31.03.2009, ktorý uviedol, že „z povahy odvolania ako opravného prostriedku plynie, že ho nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 2 O. s. p.) a ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná, ujma na jeho právach...Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Rozhodujúcim pritom je výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu prípadnej ujmy je možné posudzovať len z procesného hľadiska. Pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, aj nie príliš významná ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. V odvolaní preto môže uplatňovať len také okolnosti, ktoré sa týkajú jeho právnej sféry a ktoré smerujú k odstráneniu ujmy spôsobenej v jeho právach.“ Odvolací súd má za to, že napadnutým uznesením nebola povinnej I. spôsobená žiadna ujma na jej práve, resp. nebola dotknutá na svojich právach. Súd prvého stupňa zastavil predmetnú exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f), nakoľko mal z predložených listín za preukázané, že pohľadávka oprávneného bola v celom rozsahu uhradená. Navyše, odvolací súd má za to, že povinná v I. rade vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ňou uvádzané odvolacie dôvody. Ako vyplýva z vyjadrenia oprávneného zo dňa 01.04.2015, v upovedomení o začatí exekúcie č. k. EX 467/2001 zo dňa 22.03.2001 bol ako príslušenstvo vymáhanej sumy uvedený úrok z omeškania vo výške 23% ročne, avšak jednalo sa iba o chybu v písaní. Správna výška úroku je uvádzaná vo všetkých ostatných písomnostiach, a to 17%. Čo sa týka námietky povinnej v I. rade, že za obdobie od 06.03.1996 do 30.11.2000 poukázala pôvodne oprávnenému splátky spolu vo výške 39.374,- Sk, ktoré mali byť započítané na úhradu istiny, povinný uviedol, že podľa platných právnych predpisov v danom období, sa splátky započítavali najskôr na úhradu príslušenstva pôžičky. Vykonané splátky sú v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené, a to ponížením reálnej výšky nesplateného úroku od 07.03.1996 do 16.11.2000. Oprávnený vo svojom odvolaní zo dňa 23.01.2015 síce uviedol, že uznesenie napáda odvolaním v celom rozsahu, avšak z obsahu odvolania bolo zrejmé, že sa odvolanie týka iba výroku o zastavení exekúcie. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu vedenú pod sp. zn. Er/355/2001 zastavil. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Podľa § 58 ods. 2 Ex. por., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, a to, že pre zastavenie exekúcie exekučným súdom nie je podstatné, či finančné prostriedky povinných, uhradené súdnemu exekútorovi, boli následne vyplatené oprávnenému. Podstatnou skutočnosťou je, či si povinný svoj záväzok splnil a či uhradil peňažné prostriedky v prospech súdneho exekútora. V prípade, ak súdny exekútor vymožené peňažné prostriedky oprávnenému nevyplatil, oprávnenému nič nebráni podniknúť právne kroky v súvislosti s civilnoprávnymi, prípadne trestnoprávnymi nárokmi voči súdnemu exekútorovi. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odmietol odvolanie povinnej v I. rade. V časti výroku o zastavení exekúcie, voči ktorému sa odvolal oprávnený, odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave pod č. k. Er/355/2001-114 zo dňa 16.12.2014, potvrdil v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p., keďže na základe vyššie uvedených skutočností zistil, že I. výrok prvostupňového súdu je vecne správny a odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia prvostupňového súdu Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.