Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/48/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1403897008 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1403897008.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti odporcovi: JUDr. Eva Bieliková, Stromová 13, 831 01 Bratislava, správca B. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. XX, XXX XX H., o určenie pravosti právneho dôvodu, poradia, vymáhateľnosti a výšky popretých pohľadávok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/32/2011 - 33 zo dňa 16.04.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/32/2011 - 33 zo dňa 16.04.2013 m e n í tak, že určuje, že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky - vo výške 14.942,47 eur, ktorá je pohľadávkou prvej triedy v poradí prihlásenom ako poradie E - iná pohľadávka, jej právnym dôvodom je Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 10.01.2009, ktorá je vymáhateľná, a to tak ako bola prihlásená prihláškou s poradovým číslom 1 do konkurzu na majetok úpadcu B. H., Z.I. XX, XXX XX H.. - vo výške 1.580,78 eur, ktorá je pohľadávkou prvej triedy v poradí prihlásenom ako poradie E - iná pohľadávka, jej právnym dôvodom je Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty D., Z.. G.., H. B. Z. J. zo dňa 20.08.2007, ktorá je vymáhateľná, a to tak ako bola prihlásená prihláškou s poradovým číslom 2 do konkurzu na majetok úpadcu B. H., Z.I. XX, XXX XX H.. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol v celom rozsahu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal žalobou, doručenou súdu dňa 06.05.2011, určenia právneho dôvodu pohľadávky a výšky titulom pohľadávok z nesplatenej časti úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ktorý navrhovateľ poskytol úpadcovi a jeho manželke Z. H.. Na základe súhlasného vyhlásenia účastníkov súd zistil, že predmetné pohľadávky navrhovateľa vo výška 14.942,47 eur a 1.580,78 eur boli do konkurzu prihlásené riadne a včas a dôvodom popretia zo strany odporcu bola skutočnosť, že podľa právneho názoru odporcu je dlžníkom zo zmluvy o spotrebnom úvere Z. H. a spoludlžníkom úpadca. Navrhovateľ ako veriteľ si uplatnil nárok na zaplatenie totožných pohľadávok prihláškami v konkurze úpadcu Z. H. a v tomto konkurze neboli popreté. Na majetok úpadcu bol dňa 17.01.2011 uznesením 6 K/27/2010 Okresným súdom Bratislava I vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol vymenovaný odporca. Navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil voči úpadcovi pohľadávky vo výška 14.942,47 eur a 1.580,78 eur spočívajúcu v nesplatených častiach spotrebného úveru poskytnutého úpadcovi a jeho manželke Odporca poprel pohľadávku v celej výške s odôvodnením, že pohľadávky boli súčasne prihlásené navrhovateľom v konkurze manželky Z. H. (kde neboli správcom popreté) a mali byť prihlásené ako podmienené v zmysle ust. § 45 ods. 2 ZKR. Prvostupňový súd na základe tohto konštatoval, že po skončení konkurzných konaní na úpadcu a manželku by navrhovateľovi preukázateľne vznikli dva samostatné exekučné tituly a nebola by pri ich výkone zachovaná zásada spoločnej a nerozdielnej viazanosti dlžníkov v zmysle ust. § 145 OZ. Úspešným prihlásením pohľadávok v konkurze manželky vznikli navrhovateľovi vzhľadom na trvajúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov úpadcu a Z. H. pohľadávky voči BSM oboch manželov, a preto je možné predpokladať zachovanie ich relevantnej vymáhateľnosti v nezmenenom rozsahu a nie je preto dôvod na ich určenie súčasne aj v konkurznom konaní úpadcu, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd v zmysle ust. § 100 ods. 2 ZKR konštatoval, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s týmto konaním a z toho dôvodu by výrok priznávajúci náhradu trov konania navrhovateľa bol z dôvodu vylúčenia z uspokojenia nevykonateľný, a preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ zdôraznil, že existencia prihlásenej pohľadávky nie je v žiadnom prípade sporná a pochybná, pretože navrhovateľ spolu s prihlásením pohľadávky predložil všetky potrebné prílohy na to, aby mohol v plnej miere uplatňovať práva konkurzného veriteľa. Odporca v prihlasovacom konaní, ani v konaní vo veci samej žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil právny dôvod vzniku pohľadávky, jej výšku, ani príslušenstvo. Uviedol tiež, že navrhovateľ si ako veriteľ na základe uznesenia o vyhlásení konkurzu prihlásil svoju pohľadávku prihláškou, doručenou správcovi a súdu. Predmetnú pohľadávku si prihlásil aj do konania pod č. k. 3 K/79/2010 v právnej veci úpadcu Z. H., nakoľko právnym dôvodom prihlásených pohľadávok bol spoločný právny úkon dlžníka a jeho manželky, uzatvorený za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Nakoľko ide o dve samostatné konkurzné konania, má za to, že veriteľ je povinný v zmysle príslušných ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásiť si pohľadávky do každého konania samostatne. Výsledkom konkurzného konania na majetok dlžníka, ktorým je fyzická osoba, je speňaženie jeho majetku, pričom neuspokojené pohľadávky nezanikajú a trvajú až do smrti fyzickej osoby a dlžník sa po skončení konkurzu môže zbaviť dlhov tým, že požiada o oddlženie. Na základe vyššie uvedeného v prípade, že by dlžník podal návrh na oddlženie, bolo by ďalšie vymáhanie na základe zoznamu pohľadávok, ktorý by bol exekučným titulom v zmysle zákona neprípustné. Ako skončia konkurzné konania a čo nastane po ich zrušení, nemožno predpokladať, preto odvolateľ obranu odporcu, t. j. správcu úpadcu po vzniku dvoch exekučných titulov považuje len za hypotetickú úvahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 220 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil v zmysle návrhu navrhovateľa. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, t. j. správca úpadcu, ktorý zastáva názor, že v súlade s ustanovením § 45 ods. 6 veta druhá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii si navrhovateľ mohol predmetné pohľadávky v konkurze č. k. 6 K/27/2010 uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku, nakoľko zistenie pohľadávky správcom v konkurznom konaní má účinky právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia a podľa § 105 ZKR možno po zrušení konkurzu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca výslovne nenamietal, viesť exekúciu (zoznam zistených pohľadávok správcom je osobitný exekučný titul). Správca súhlasí s názorom navrhovateľa, že nakoľko právnym dôvodom prihlásených pohľadávok bol spoločný právny úkon dlžníka, t. j. úpadcu a jeho manželky, uzatvorený za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je navrhovateľ ako veriteľ oprávnený požadovať splnenie svojich pohľadávok od ktoréhokoľvek z nich v celej výške. Zároveň však odporca zastáva názor, že veriteľ si svoje pohľadávky môže uplatniť jedine v konaní, kde by boli zaviazaní obidvaja účastníci zaplatiť predmetné pohľadávky spoločne a nerozdielne, ale nie v dvoch samostatných konaniach. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/32/2011 zo dňa 16.04.2013 ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle ustanovenia § 211 ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 1, 3 O. s. p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec však nesprávne právne posúdil. Odvolací súd mal preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 10.01.2009 s Z. H. Z. B. H. ako spoludlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky, ktoré sa tento zaviazal v zmysle čl. I - Základné podmienky úveru vrátiť v splátkach v dohodnutej mene, výške a dobe splatnosti. Na základe žiadosti Z. H., manželky dlžníka a dlžníka o vydanie kreditnej platobnej karty D., Z.. G.., H. B. Z. J. bola dlžníkovi vydaná doplnková kreditná karta a na nej poskytnutý ďalší revolvingový úver. Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa - dlžníka B. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. XX, XXX XX H., sp. zn. 6 K/27/2010, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, rozhodol uznesením zo dňa 13.12.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 242/2010 zo dňa 17.12.2010 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa - dlžníka Z. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. XX, XXX XX H., sp. zn. 3 K/79/2010, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, rozhodol uznesením zo dňa 15.12.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 245/2010 zo dňa 22.12.2010 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. V prejednávanej veci navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil voči úpadcovi B. H. pohľadávku vo výške 14.942,47 eur a 1.580,78 eur, spočívajúce v nesplatených častiach spotrebného úveru, poskytnutého úpadcovi a jeho manželke. Odporca v prihlasovacom konaní ani v konaní vo veci samej žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil právny dôvod vzniku pohľadávky, jej výšku, vrátane príslušenstva, pohľadávku však poprel v celej výške s odôvodnením, že totožné pohľadávky navrhovateľa z toho istého právneho titulu boli prihlásené v konkurznom konaní 3 K/79/2010 u správcu úpadcu Z. H., preto v konkurze úpadcu B. H. mali byť prihlásené ako podmienené v zmysle ustanovenia § 45 ods. 6 druhá veta ZKR. V odvolacom konaní správca úpadcu poukázal na ustanovenie § 105 ZKR, podľa ktorého možno po zrušení konkurzu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca výslovne nenamietal, viesť exekúciu. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že v danom prípade nejde o podmienenú pohľadávku, nakoľko v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii § 45 ZKR - Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy - upravuje ukončenie živých zmlúv v dôsledku vyhlásenia konkurzu, pričom je potrebné uviesť, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu správca preberá dispozíciu nad majetkom konkurznej podstaty, pričom preberá tiež všetky živé zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred vyhlásením konkurzu a v čase vyhlásenia konkurzu neboli ukončené, resp. v celom rozsahu splnené. V týchto zmluvách môže správca pokračovať alebo ich ukončiť podľa pravidiel upravených v samotnej zmluve, príslušnom súkromno - právnom kódexe alebo v zákone. Obdobne ako správca môže takúto zmluvu ukončiť aj druhá zmluvná strana. Odsek 6 § 45 ZKR, na ktorý poukazuje správca úpadcu, upravuje zmluvy so vzájomným plnením, pričom ide o prípad typickej synalagmatickej zmluvy, pri ktorej je plnenie vzájomne podmienené, t. j. obe zmluvné strany sú povinné plniť si navzájom. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie je možné stotožniť sa s argumentáciou správcu úpadcu, že v danom prípade mala byť pohľadávka prihlásená ako podmienená. Podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. V prejednávanej veci odporca, t. j. správca úpadcu žiadnym spôsobom nespochybnil právny dôvod vzniku pohľadávky, ani jej výšku. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pre výkon rozhodnutia napríklad exekúciu je upravené, že druhý manžel je povinný titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov strpieť výkon rozhodnutia vo veci exekúcie podielu prvého manžela a ak táto právna skutočnosť platí pri výkone rozhodnutia exekúciou, ktorá predstavuje individuálne vymáhanie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, tak tento princíp (pravidlo) strpieť platí aj pri generálnej exekúcii, ktorou je konkurz ako súbeh nárokov viacerých veriteľov. Podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku, začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. K tvrdeniu úpadcu o možnej existencii dvoch exekučných titulov, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ods. 1 písm. c/ a f/, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, alebo ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v súlade s ust. § 220 O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa zásady úspešnosti v konaní. Úspešnému navrhovateľovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).