Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404118045 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1404118045.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: K. W., R.. XX.XX.XXXX, Š., Č. J. Č.. XXXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 622,72 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 4166/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/814/2004-44 zo dňa 31.07.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/814/2004-44 zo dňa 31.07.2012 potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením č. k. 16Er/814/2004-44 zo dňa 31.07.2012 Okresný súd Bratislava IV vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 4166/07 za neprípustnú a následne ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok - „EP“) s tým, že o trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že dňa 27.07.2004 udelil súdnemu exekútorovi Bc. Karolovi Nagymu poverenie na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou pod č. N 2138/04, NZ 64805/04 dňa 13.08.2004. Uznesením č. k. 16Er/814/2004-22 rozhodol o zmene súdneho exekútora. Z notárskej zápisnice súd zistil, že ju za povinného podpísal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, pričom splnomocnenie advokáta na spísanie notárskej zápisnice je súčasťou zmluvy o úvere, tvoriacej prílohu notárskej zápisnice. Prvostupňový súd pri posudzovaní splnomocnenia udeleného povinným pri uzatvorení zmluvy o úvere Mgr. Tomášovi Kušnírovi vychádzal z ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že toto splnomocnenie je neplatné a právne úkony urobené zástupcom, sú v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov dlžníka (povinného) a oprávneného (veriteľa), pretože Mgr. Tomáš Kušnír vystupoval zároveň aj ako právny zástupca oprávneného. Notársku zápisnicu N 2138/04, NZ 64805/04 zo dňa 13.08.2004, podpísanú advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom súd nemohol akceptovať ako riadny exekučný titul, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu zastavil. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len "O.s.p."), súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 58 ods. 1 EP sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Všeobecný súd nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi, s takýmto titulom musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd porušil zásadu legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť konania, zákaz diskriminácie, zásadu "rovnosti zbraní", kontradiktórnosti súdneho konania, právo na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu. Súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť, navyše svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné a úplne nemožné. Žalobca ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Plnomocenstvo ďalej nie je možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53 OZ. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Nešlo o budúce právo. Udelenie plnomocenstva neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. O domnienky ide v prípade záveru súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech a v prípade považovania záujmov zástupcu za rozporné so záujmami povinného, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. Exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Oprávnený s poukazom na vyššie uvedené preto žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní zároveň navrhol súdu prerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len "ZFEÚ"). Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorý v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa týkajúcej sa porušenia povinnosti okresného súdu skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva - Občianskeho zákonníka, expressis verbis dospel k záveru, že konanie súdu vo veci vydania poverenia na vykonávanie exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci okresného súdu je daný Exekučným poriadkom. Ďalej uviedol, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu. Medzi podmienkami, ktoré možno považovať za nekalé v zmysle čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS, sa výslovne nenachádza splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Oprávnený tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu "nekalá zmluvná podmienka" v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2010-80 zo dňa 12.04.2012, v zmysle ktorého účastník má právo na to, aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. Súčasťou takéhoto právneho základu je aj výklad práva EÚ podľa čl. 267 ZFEÚ v konaní o prejudiciálnej otázke. V uvedenom náleze súd konštatoval tiež, že ak vnútroštátny súd nepredloží prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru v konkrétnej veci, kde to bola jeho povinnosť (nielen možnosť tak urobiť), potom to môže za istých okolností zakladať zodpovednosť členského štátu za porušenie práva EÚ postupom a rozhodovaním vnútroštátneho súdu. Podľa názoru odvolateľa je potrebné Súdny dvor EÚ požiadať aj o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, a to v súvislosti s výkladom pojmu "neprijateľná zmluvná podmienka" v kontexte Smernice Rady 93/13/EHS a jej následnej aplikácii exekučným súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy. Oprávnený na záver uviedol, že v súlade s čl. 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ súd aplikuje v predmetnom spore právo EÚ, najmä musí eurokonformne vykladať vnútroštátne právo v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS. Ustanovenia vnútroštátneho práva - najmä § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 EP a § 31, § 37, § 39 a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka - mali byť vykladané v rámci Smernice Rady 93/13/EHS v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Vzhľadom na uvedené, oprávnený navrhol, aby súd na základe § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 ZFEÚ konanie prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil nasledujúce prejudiciálne otázky: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Sudca nemienil odvolaniu vyhovieť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, teda preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 41 ods. 1 EP, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. c) uvedeného zákonného ustanovenia podľa tohto zákona (EP) možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Predmetom odvolania oprávneného je otázka vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie z dôvodu záveru súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica č. N 2138/04, NZ 64805/04 zo dňa 13.08.2004, spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom Gajova 13, Bratislava, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci na základe splnomocnenia od povinného, v mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému a v prípade neuhradenia dlhu súhlasil, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul, nie je z hľadiska materiálneho spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd konštatuje, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/97). Aj pri notárskych zápisniciach sa teda vykonateľnosť skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach. Súdny exekútor preverí materiálnu aj formálnu stránku vykonateľnosti. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená aj v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 EP. Pri skúmaní vykonateľnosti notárskej zápisnice treba posúdiť aj to, či notárska zápisnica je prejavom vôle (súhlasu) povinného. Ak takýto prejav vôle chýba, nemôže ísť o platný právny úkon povinného (platné uznanie dlhu), v dôsledku čoho notárska zápisnica obsahujúca takéto „vyhlásenie povinného“ nespĺňa zákonné náležitosti riadneho exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP. Podľa názoru odvolacieho súdu teda bolo pri preskúmaní exekučného titulu potrebné zaoberať sa vykonateľnosťou - platnosťou notárskej zápisnice z hľadiska dodržania zákonom stanoveného postupu pri jej vyhotovení. Povinnosťou súdu je v rámci ust. § 44 ods. 2 EP prihliadať na túto skutočnosť ex offo. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR č. IV 181/2011 - 16 zo dňa 12. mája 2011, ktorým bola riešená otázka, či je notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného vykonateľným exekučným titulom. Podľa názoru odvolacieho súdu teda bolo pri preskúmaní exekučného titulu potrebné zaoberať sa vykonateľnosťou - platnosťou notárskej zápisnice z hľadiska dodržania zákonov pri jej vyhotovení a je toho názoru, že na základe neplatnej notárskej zápisnice nie je možné exekúciu vykonať. Pokiaľ teda notárska zápisnica ako exekučný titul neobsahovala jej základnú zákonnú náležitosť v zmysle § 41 ods. 2 EP - t. j. prejav vôle povinného s jej vykonateľnosťou, nemôže byť považovaná za spôsobilý exekučný titul. V danom prípade bolo preukázané, že notárska zápisnica bola spísaná menom povinného so zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, konajúceho na základe plnej moci udelenej mu povinným. Advokát Mgr. Tomáš Kušnír však v iných exekučných veciach vystupuje ako právny zástupca oprávneného. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že z dôvodu kolízie záujmov zástupcu povinného, notárska zápisnica neobsahovala prejav vôle povinného, ktorý by robil notársku zápisnicu spôsobilým exekučným titulom. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. 267 ZFEU, Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2012 zo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve otázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. V uvedenom uznesení uviedol: "Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ, nemožno vykladať absolútne t. j., že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore." Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 06. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10, bod 79). Oprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiadal odvolací súd, aby Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil dve prejudiciálne otázky. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu zdôrazniť, že v danej exekučnej veci ani súd prvého stupňa, ani odvolací súd, neaplikuje ani nevykladá právo Európskej únie, nie je preto daný legitímny dôvod na to, aby sa odvolací súd obrátil na Európsky súdny dvor s otázkami týkajúcimi sa práva Európskej únie, pretože ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúce konanie. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a ani nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny dvor EÚ, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania vyhodnotil ako nedôvodný. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie s poukazom na ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.