Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/455/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405200832 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1405200832.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ M. J., Z. M., I. Č.. XXXX/XXA, 2./ E. J., Z. M., I. Č.. XXXX/XXA, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, Lichnerova č. 72, Senec, proti odporcom: 1./ W. Š., Z. M., I. Č.. XXX/XX, 2./ Ľ. Š., Z. M., I. Č.. XXX/ XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna č. 2, Bratislava, o určenie hranice pozemkov, na odvolanie odporcov 1./, 2./ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 5 C 12/2008-267 zo dňa 19.februára 2013 v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že: a) priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X F. XXXX/X zapísanými na LV č. XXXX pre okres W., obec M., kat. úz. M. vo vlastníctve navrhovateľov 1./ a 2./ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 a parc. č. XXX/X, XXXX/X F. XXXX/XX zapísanými na LV č. XXXX pre okres W., obec M., kat. úz. M. vo vlastníctve odporcov 1./ a 2./ v podieloch 1 v zmysle znaleckého náčrtu R.. L. D. - znalca z odboru geodézie a kartografie č. 5C 12/2008 zo dňa 23.04.2012 je definovaný spojnicou bodov č. XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X F. XXXX-X; b) navrhovatelia 1./ a 2./ zaberajú v zmysle znaleckého náčrtu R.. L. D. - znalca z odboru geodézie a kartografie č. 5C 12/2008 zo dňa 23.04.2012 odporcom 1./ a 2./ časť pozemku parc. č. XXX/X, ktorá je vymedzená spojnicou bodov č. XXXX-X, XXXX-XX, XXXX-XX, XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X F. XXXX- X, vo výmere 19 m2. Zároveň prvostupňový súd zaviazal odporcov 1./, 2./ k povinnosti nahradiť navrhovateľom 1./ a 2./ trovy konania v sume 626,52 € na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX advokátky JUDr. Lýdie Ráckovej, Lichnerova č. 72, Senec a k povinnosti zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 940,74 € na účet Okresného súdu v Malackách všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že navrhovatelia 1./ a 2./ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. M., parc. č. XXX/X vo výmere 170 m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X vo výmere 50 m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX/ X vo výmere 221 m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 264 m2 - záhrady a parc. č. XXXX/X vo výmere 133 m2 - záhrady, zapísané na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra W., v podiele 1/1. Odporcovia 1./ a 2./ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. M., parc. č. XXX/X vo výmere 407 m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 247 m2 - vinice, a parc. č. XXXX/XX vo výmere 133 m2 - vinice, zapísané na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra W., v podiele po 1 . Odporcovia dali vypracovať protokol o vytýčení hranice susediacich pozemkov, napriek tomu hranica medzi pozemkami zostala sporná. Prvostupňový súd vo veci preto nariadil znalecké dokazovanie znalcom, geodetom, na určenie priebehu skutočnej hranice medzi pozemkami vo vlastníctve navrhovateľov a odporcov. Znalec R.. D. vypracoval znalecký posudok a v znaleckom náčrte, ktorý je súčasťou znaleckého posudku, určil priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X a pozemkami parc. č. XXX/X, XXXX/X, XXXX/ XX. V záveroch znaleckého posudku znalec uviedol, že priebeh hranice medzi spornými pozemkami je definovaný spojnicou bodov č. XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X, uvedené vo vytyčovacom náčrte. Oplotenie pozemkov existujúce v čase merania (pletivový plot) sa nachádza na časti hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/X a pozemkami parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXX/X a to na spojnici bodov č. XXXX-X, XXXX-X F. XXXX-X vytyčovacieho náčrtu. V ostatných častiach spornej hranice sa oplotenie nachádza mimo tejto hranice (v znaleckom náčrte vyznačené červenou farbou). Podľa znaleckého posudku navrhovatelia zaberajú odporcom časť pozemku parc. č. XXX/X, ktorá je vymedzená spojnicou bodov č. XXXX-X, XXXX-XX, XXXX-XX, XXXX-X, XXXX-X, XXXX- X F. XXXX-X a táto plocha predstavuje výmeru 19 m2. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že odporcovia namietali, že v minulosti bola sporná hranica pozemkov zameraná, a to geodetom R.. M. B. a taktiež hranica medzi pozemkami bola zameraná firmou Q. - G., M..L..T.., B. XX, Z.. Medzi týmito meraniami existuje dosť značný rozdiel, odporcovia preto žiadali v konaní znalca R.. D. vypočuť, keď boli toho názoru, že znalec vychádzal z iného základu ako to bolo pri predchádzajúcich zameraniach, tvrdili, že základ meraní znalca je zlý a preto podali dňa 08.02.2013 na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Odbor katastrálnej inšpekcie žiadosť o prešetrenie sporných hraníc pozemkov a žiadali, aby súd vyčkal do prešetrenia ich žiadosti Úradom geodézie, kartografie a katastra SR. Znalec R.. L. D. vo svojej výpovedi potvrdil závery svojho znaleckého posudku. Vysvetlil ako postupoval pri vypracovávaní znaleckého posudku, vysvetlil z akých technických podkladov vychádzal. Svedok R.. M. B. vo svojej výpovedi uviedol, že sa oboznámil, že sa oboznámil so znaleckým posudkom R.. L. D.. M. R.. B., ktorý je geodetom a v minulosti vypracoval vytyčovacie náčrty č. XX/XXXX F. XX/XXXX a geometrický plán č. XX/XXXX, podrobne vo svojej výpovedi vysvetlil, akým spôsobom a z akých technických podkladov vychádzal pri svojich meraniach. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c), § 127 ods. 1 O. s. p., § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 67c ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), keď uviedol, že tento zákon v platnom znení upravoval konanie o určení v priebehu hranice pozemkov vo svojich § 48 - § 51, ale tieto ustanovenia zákona č. 162/1995 Z. z. boli však zrušené od 15. 04. 2004. Prvostupňový súd poukázal nato, že prejednávanej veci hranica pozemkov medzi účastníkmi bola sporná napriek tomu, že v minulosti boli susediace pozemky opakovane zameriavané. Predmetom sporu bolo vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv, teda určenie hranice, ktorým účastníci konania žiadali určiť, ktorá časť zo spornej parcely patrí tomu - ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov ( uznesenie NS SR sp. zn. 1Rkc 2/2009). Išlo teda o spor o ochranu vlastníckeho práva podľa vyššie citovaného ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na určenie hranice pozemkov je potrebný technický podklad. Prvostupňový súd v konkrétnom prípade dal vo veci vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru geodézie a kartografie, keď znalec určil priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X a pozemkami parc. č. XXX/X, XXXX/X, XXXX/XX v znaleckom náčrte, ktorý je súčasťou jeho znaleckého posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd rozhodol o určení priebehu hranice medzi spornými pozemkami tak, že túto hranicu určil v súlade so znaleckým náčrtom znalca, ktorý je súčasťou znaleckého posudku a ktorým určil priebeh hranice medzi spornými pozemkami. Prvostupňový súd uviedol, že ďalšie dokazovanie vo veci nepripustil, keďže pri určovaní hraníc pozemku boli k dispozícii všetky doterajšie zamerania a pre ich spornosť bola hranica medzi pozemkami určená znaleckým posudkom, ktorý dôkaz súd v konaní považoval za zásadný a hodnoverný. Spochybňovanie znaleckého posudku odporcami nezobral do úvahy a rovnako v rozpore so súdnym konaním, by bolo podľa názoru súdu čakať aj na závery Úradu geodézie, kartografie a katastra o prešetrení sporných hraníc pozemkov, čoho sa domáhali odporcovia. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľom, ktorí mali vo veci úspech, prvostupňový súd priznal náhradu trov konania. Trovy konania predstavujú odmenu advokáta za 6 úkonov právnej pomoci (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. odvolanie proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania, 3. návrh na zmenu petitu, 4. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2012, 5. účasť na pojednávaní dňa 22.01.2013, 6. účasť na pojednávaní dňa 19. 02. 2013). V konaní išlo o spor, v ktorom sa rozhodovalo o určení hranice pozemkov, išlo teda o konanie, keď nie je možné hodnotu veci vyjadriť v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Tarifná odmena je potom 1/13 výpočtového základu. Pri úkonoch právnej pomoci pod por. č. 1, 3 - 6 patrí právnej zástupkyni navrhovateľov tarifná odmena vo výške 53,49 € za úkon právnej pomoci pod por. č. 1 v roku 2009 + 6,95 € režijný paušál za úkony právnej pomoci pod por.č. 3,4 v roku 2012 patrí tarifná odmena vo výške á 58,69 €+ 2x7,63 € a ďalej za úkony právnej pomoci pod por.č. 5,6 v roku 2013 patrí tarifná odmena vo výške á 60,07 €+2x7,81 € režijný paušál. Pri úkone právnej pomoci pod por. č. 2 je tarifná odmena vo výške polovice sadzby v roku 2010, čo je suma 27,70 €+7,21 € režijný paušál. Právnej zástupkyni navrhovateľov patrí aj náhrada za cestovné podľa § 16,17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a náhrada za stratu času podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Právny zástupca navrhovateľov sa zúčastnil na pojednávaniach mimo miesta sídla advokáta v dňoch 13. 11. 2012, 22. 01. 2013, 19. 02. 2013. Vzdialenosť medzi Sencom a Malackami a späť je 82 km. Právna zástupkyňa navrhovateľov vykonala 3 cesty vlastným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou 8,4 l nafty /100 km. Náhrada za cestovné potom predstavuje 74,79 €. Za stratu času jej patrí náhrada vo výške 1/60 výpočtového základu za každú, aj začatú polhodinu. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľov stratu času za 12 polhodín. V roku 2012 bola 1/60 výpočtového základu vo výške 12,71 €, v roku 2013 bola vo výške 13,01 €. Náhrada zaplateného súdneho poplatku za návrh predstavuje sumu 33,10 €. Spolu potom trovy konania predstavujú sumu 626,52 €. O trovách konania štátu prvostupňový súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 prvá veta O.s.p., a zaviazal odporcov na zaplatenie sumy znalečného 940,74 €, ktorá suma bola zaplatená za podaný znalecký posudok a výpoveď znalca zo štátnych finančných prostriedkov, keďže súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, za ktoré priznal znalcovi znalečné v celkovej sume 837,09 €, ktoré bolo uhradené znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov za vypracovanie znaleckého posudku. Súd znalcovi priznal ďalšie znalečné za účasť na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý a to v sume 103,65 €. Celkovo tak znalečné predstavuje čiastku 940,74 €. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia samostatne aj cestou svojho právneho zástupcu, ktorí žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že sa nestotožňujú so závermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom stanoveným súdom v tomto konaní. V konaní sme namietali skutočnosť, že znalec nepostupoval správne a vychádzal z iného základu ako to bolo pri predchádzajúcich meraniach, to znamená meraniach vykonaných R.. B., ktorý v minulosti vypracovával geometrický plán z ktorého vyplývajú odlišné závery. Mali zato, že bolo potrebné vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovania s tým, že súd znalcovi uloží vykonať zameranie hranice medzi pozemkami bez toho, aby znalec vychádzal z geometrického plánu z roku 1975 s premisiou, že tento je správny. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku iba konštatuje, že určil hranicu v súlade s podaným znaleckým posudkom, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nevyporiadal s vecnou argumentáciou najmä zo strany svedka R.. M. B. ako aj s ich argumentáciou. Pokiaľ totiž v priebehu času viacero geodetov zameralo hranicu medzi pozemkami účastníkov konania resp. výmery ich pozemkov z rôznymi výsledkami možno mať dôvodnú pochybnosť o správnosti výhradne záverov R.. D. v tejto právnej veci, ktorý síce podal zameranie hranice v pozícii súdneho znalca, avšak nebolo v konaní zodpovedané prečo a v čom mali byť merania ostatných geodetov nesprávne. Aj z tohto dôvodu podali dňa 8.2.2013 žiadosť na úrad geodézie, kartografie a katastra SR, odbor katastrálnej inšpekcie a žiadali prešetrenie sporných hraníc pozemkov. Napriek skutočnosti, že v konaní na podanú žiadosť upozorňovali a výsledok tejto žiadosti by znamenal dôležitý dôkaz pre objasnenie skutkového stavu a mohol by priniesť priaznivé rozhodnutie vo veci súd na závery úradu Geodézie, kartografie a katastra nepočkal a vo veci rozhodol. Na základe uvedeného mali za to, že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať vo veci, taktiež im bolo zamedzené vykonať dôkaznú obranu, čím boli v konaní poškodený na svojich právach. Uvedený postup súdu je v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko uvedeným rozhodnutím iba predĺži konanie, nakoľko po získaní záveru predmetnej inšpekcie by v prípade potvrdenie ich názoru, celý postup viedol iba k podaniu obnovy konania, prípadne iného právneho inštitútu, čo bude viesť k nepochybne zbytočnému zaťažovaniu súdov a navyšovaniu trov konania. Čo sa týka trov konania odporcovia namietali, že s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. súd navrhovateľov označil za úspešných účastníkov v konaní. Pravda je tá, že práve navrhovatelia sú stranou v konaní, ktorí zaberali pozemok resp. jeho časť v ich vlastníctve s tým, že na základe rozsudku súdu odporcovia získali 19 m2 pozemku oproti faktickému stavu v prírode. Bolo teda preukázané, že nie oni zaberajú navrhovateľom časť ich pozemku, ale sú to navrhovatelia, ktorí neoprávnene zasahujú do ich vlastníckeho práva najmenej vo výmete 19 m2. Z týchto dôvodov sa oni nie sú neúspešnou stranou v konaní a nie je žiadny dôvod na znášanie trov konania a trov právneho zastúpenia navrhovateľov. Naopak v doterajšom konaní úspešnou stranou sú oni a preto žiadali aby im boli priznané trovy konania. Poukázali tiež nato, že pokiaľ navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na tomto určovacom návrhu a právnu neistotu medzi účastníkmi konania išlo o právnu neistotu na strane nielen navrhovateľov, ale aj odporcov a tento stav právnej neistoty sa rozsudkom súdu odstraňuje pre obidve strany súčasne a v rovnakej miere. Tiež z tohto dôvodu nemožno hovoriť o úspechu navrhovateľov v konaní. Písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 17.6.2013 odporcovia založili do spisu rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 5 C 502/08-194, Stavebné povolenie Miestneho národného výboru, odbor výstavby, obchodu a MH v Stupave č.j. VOB 1696/19888, Kolaudačné rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Stupave č.j 587/94-ŽP-Hu, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Co 188/2005-91. K odvolaniu odporcov sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. S odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaniach sa vôbec nemožno stotožniť, nakoľko nemajú oporu v skutkovom, ani právnom stave veci a sú len subjektívnym posudzovaním rozhodovania súdu a účelovým popieraním výsledkov nariadeného znaleckého dokazovania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo všetkých jeho výrokoch dostatočne jasne, určite a zrozumiteľne skutkovo i právne zdôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a zdôvodnil ho tiež v rozsahu potrebnom na to, aby mohol byť spoľahlivým základom na jeho náležité preskúmanie odvolacím súdom. Prvostupňový súd popri citácii dotknutých ustanovení procesných a hmotnoprávnych predpisov § 80 písm. c) O.s.p., § 127 ods. 1 O.s.p., § 123 Obč. zák., § 126 ods. 1 Obč. zák.) citoval aj ustanovenie § 67c ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona v platnom znení, v zmysle ktorého: „Ak vzniknú rozpory v tvrdeniach vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu....“ V tejto súvislosti konštatoval, že na určenie hranice pozemkov je potrebný technický podklad a že v danom prípade ho obstaral formou znaleckého posudku. Uviedol, že sa s týmto posudkom stotožnil a v zmysle neho rozhodol. Ďalšie dokazovanie vo veci nepripustil, keďže pri určovaní hraníc pozemkov boli k dispozícii všetky doterajšie zamerania a práve pre ich spornosť bola hranica medzi pozemkami napokon určená znaleckým posudkom. Takýto dôkaz v konaní súd považoval za zásadný a hodnoverný a jeho spochybňovanie odporcami nevzal do úvahy, rovnako ako ani návrh odporcov čakať na závery katastrálnej inšpekcie o prešetrení sporných hraníc pozemkov. K námietke odporcov k trovám konania uviedli, že odporcovia, si mýlia výklad zákona o úspešnej strane v konaní. Úspešnou stranou v konaní je predovšetkým ten, o návrhu ktorého súd rozhodol zhodne s návrhom, čo bol aj ich prípad. Oni sa domáhali okrem určenia priebehu hranice podľa znaleckého posudku aj určenia aj toho, že zaberajú časť pozemku odporcov podľa znaleckého posudku (v zmysle súdom pripustenej zmeny petitu) a súd i v tejto časti ich návrhu vyhovel.. Rovnako je irelevantné z pohľadu náhrady trov konania aj tvrdenie, že sa údajne neoprávnene obohacujú na úkor odporcov, keďže jednak súdny spor o zabratú časť pozemku v ďalšom konaní nie je ukončený a jednak je v možnostiach odporcov túto vec ukončiť urovnaním sporu s nimi, ktoré im bolo navrhnuté, avšak tento spôsob vybavenia veci odporcovia kategoricky odmietajú. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné. Predmetom konania v danej veci je určenie priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/ X, XXXX/X F. XXXX/X zapísanými na LV č. XXXX pre okres W., obec M., kat. úz. M. vo vlastníctve navrhovateľov 1./ a 2./ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 a parc. č. XXX/X, XXXX/X F. XXXX/XX zapísanými na LV č. XXXX pre okres W., obec M., kat. úz. M. vo vlastníctve odporcov 1./ a 2./ v podieloch 1. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje ; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami. V takomto prípade totiž ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí. Ak vznikne spor o hranice pozemku alebo parcely, nemôže sa navrhovateľ domáhať na súde opravy výmery parcely v katastri nehnuteľností, ale je potrebné sporný pozemok alebo jeho časť vymedziť geometrickým plánom, resp. znaleckým náčrtom. V predmetnej veci malo dôjsť k porušeniu vlastníckeho práva tým, že odporcovia zasiahli do pozemkov navrhovateľov v tej časti pozemku, o ktorej sa domnievajú (tak ako aj navrhovatelia), že im patrí, takže táto otázka je medzi účastníkmi konania sporná a so zreteľom na navrhovateľmi tvrdené porušenie vlastníckeho práva je daná právomoc súdu. S poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd správne postupoval, keď na stanovenie priebehu hranice medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v okrese W., obec M., kat. úz. M. parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X F. XXXX/X zapísanými na LV č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľov 1./ a 2./ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 a parc. č. XXX/X, XXXX/X F. XXXX/XX zapísanými na LV č. XXXX vo vlastníctve odporcov 1./ a 2./ v podiele 1 nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Súdom ustanovený znalec R.. L. D. vo svojom Znaleckom posudku č. XX/XXXX ako aj pri výsluchu na pojednávaní dňa 22.1.2013 podrobne rozobral akým spôsobom určil priebeh hranice medzi pozemkami, akým spôsobom vykonal zameranie a priebeh hranice medzi spornými pozemkami vyznačil v znaleckom náčrte č. 5C 12/2008 , Mapový list č. E. P.-XX-X. Samotná skutočnosť, že sa odporcovia s týmto znaleckým posudkom nestotožnili, keď namietali, že znalec nepostupoval správne a vychádzal z iného základu ako to bolo pri predchádzajúcich meraniach, to znamená meraniach vykonaných R.. B. a rovnako ani skutočnosť, že podali na Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňa 8.2.2013 žiadosť o prešetrenie majetkových hraníc pozemkov nemá automaticky vplyv na správnosť znaleckého posudku, keď z ich vyjadrení k znaleckému posudku ani so samotnej sťažnosti nie je zrejmé, čo konkrétne v znaleckom posudku namietali a čo považujú za nesprávne. Odvolací súd má zato, že znalecký posudok vypracovaný týmto znalcom má všetky náležitosti v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí z tohto znaleckého posudku vychádzal a určil priebeh hranice medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v okrese W., T. M., kat. úz. M. parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X F. XXXX/X zapísanými na LV č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľov 1./ a 2./ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 a parc. č. XXX/X, XXXX/X F. XXXX/XX zapísanými na LV č. XXXX vo vlastníctve odporcov 1./ a 2./ v podiele 1 a zároveň rozhodol, že navrhovatelia 1./ a 2./ zaberajú v zmysle znaleckého náčrtu R.. L. D. - znalca z odboru geodézie a kartografie č. 5C 12/2008 zo dňa 23.04.2012 odporcom 1./ a 2./ časť pozemku parc. č. XXX/X, ktorá je vymedzená spojnicou bodov č. XXXX-X, XXXX-XX, XXXX-XX, XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X F. XXXX-X, vo výmere 19 m2 rozhodol vecne správne a odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku odporcov, že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať vo veci, a že im bolo zamedzené vykonať dôkaznú obranu, čím boli v konaní poškodený na svojich právach a to z dôvodu, že napriek skutočnosti, že v konaní na upozorňovali žiadosť adresovanú Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 8.2.2013 prvostupňový súd na jeho závery nepočkal a vo veci rozhodol. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov a rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude vykonaný, je výlučne na rozhodnutí súdu a nie účastníkoch konania / 120 ods. 1 O.s.p. / a preto nevykonanie dôkazov podľa predstáv účastníka, nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred ním. S poukazom na vyššie uvedené je nedôvodná aj námietka, že vo veci bolo potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovania s tým, že súd by znalcovi mal uložiť vykonať zameranie hranice medzi pozemkami bez toho, aby znalec vychádzal z geometrického plánu z roku 1975 s premisiou, že tento je správny. Nadovšetko k tejto námietke odvolací súd dodáva, že odporcovia v rámci prvostupňového konania kontrolné znalecké dokazovanie ani nenavrhovali, keď aj v rámci záverečného vyjadrenia na pojednávaní dňa 19.2.2013 / č.l. 258 spisu / uviedli, že nemajú ďalšie návrhy doplnenie dokazovania a podľa záverov Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je možné, že bude potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovania, ktoré ale priamo nenavrhli. Právne irelevantná je aj námietka odporcov, že vzhľadom na predmet konania a výrok prvostupňového rozsudku / navrhovatelia sú stranou v konaní, ktorí zaberali pozemok resp. jeho časť v ich vlastníctve / nemožno hovoriť o úspechu navrhovateľov v konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhu navrhovateľov, ktorí požiadali o jeho zmenu po nariadenom znaleckom dokazovaní a ktorého zmena bola pripustená na pojednávaní 13.11.2013 bolo v plnom rozsahu vyhovené, to znamená, že boli v konaní plne úspešní a preto majú nárok na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Samotná skutočnosť, že bolo rozhodnuté že navrhovatelia 1./ a 2./ zaberajú odporcom 1./ a 2./ časť pozemku parc. č. XXX/X vo výmere 19 m2 nemá vzhľadom na uplatnený návrh, jeho petit a predmet konania s úspešnosťou strany v konaní nič spoločné, keď pri určení priebehu hraníc pozemkov súd vo väčšine prípadov rozhoduje aj o tom ktorá časť zo spornej plochy, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade boli v odvolacom konaní úspešní navrhovatelia 1./, 2./, ktorý v písomnom podaní - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.6.2013 cestou svojej právnej zástupkyne podali návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, ktoré mali spočívať v trovách právneho zastúpenie. Tieto ale vo vyššie uvedenej lehote od vyhlásenie rozsudku nevyčíslili a preto odvolací súd rozhodol tak, že navrhovateľom 1./,2./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.