Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/634/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405208139 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1405208139.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. C. D., B. XX, J., 2/ C. D., B. XX, J., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Laurou Bíróovou, Klincová 37/B, Bratislava, 3/ Ing. R. Y., Y. D. XXX, 4/ Ľ. B., Y. X, B., M..K.. V. D., O., proti odporcom: 1/ Ing. X. Y. X., J. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Tomášom Plankom, Nám. Slobody 10, Bratislava, 2/ S. Y., J. XXX, 3/ Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, 4/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, Odštepný závod Bratislava, Karloveská 2, Bratislava, 5/ I. T., C. XX, J., o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C/20/2008-439, zo dňa 7.4.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania 1.859,99 eura na účet ich právneho zástupcu. Konanie o návrhu pôvodných navrhovateľov 3/ (Ing. R. Y.) a 4/ (I. Y.Á.) zastavil. Navrhovateľom 1/ a 2/ a pôvodným navrhovateľom 3/ a 4/ uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania 133,55 eura na účet ich právneho zástupcu. Konanie voči odporcovi 5/ zastavil. Odporcom 3/, 4/ a 5/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia (navrhovatelia 1/ a 2/ a pôvodní navrhovatelia 3/ a 4/) sa svojím návrhom pôvodne domáhali zriadenia vecného bremena - práva prechodu a prejazdu v šírke 2,5 m cez pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X S. XXX/X v k. ú. J. tak, ako sú označené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX-XX/XX v prospech navrhovateľov ako vlastníkov chát súp. č. XXX (navrhovatelia 1/ a 2/), zapísanej na LV č. XXX a súp. č. XXX (navrhovatelia 3/ a 4/), zapísanej na LV č. XXX. Podľa návrhu bol označený geometrický plán vyhotovený Ing. S. J. a overený bývalou Správou katastra Bratislava - vidiek pod č. XX/XX dňa 24.1.1996; slúžil na oddelenie parciel č. XXX/X, XXX/X a ich majetkoprávne vysporiadanie; v poznámke bolo uvedené vecné bremeno - právo prechodu cez pozemky parc. č. XXX/X - X v prospech pozemkov parc. č. XXX/X, X, X v šírke 2,50 m. Ďalší geometrický plán bol overený bývalým Okresným úradom v Malackách, katastrálnym odborom, pod č. 577/2000, zo dňa 9.6.2000; slúžil na oddelenie parciel č. XXX/X S. XXX/X; v poznámke bolo uvedené vecné bremeno - právo prechodu cez parcelu č. XXX/X v prospech vlastníkov parciel č. XXX/X S. XXX/X. Ani jeden z uvedených geometrických plánov nebol realizovaný na základe zmlúv a zapísaný do evidencie nehnuteľností. Právo prechodu a prejazdu cez parc. č. XXX/X, XXX/X S. XXX/X (podľa geometrického plánu parc. č. XXX/X) však navrhovatelia dlhé roky vykonávali. Nakoľko pôvodní navrhovatelia 3/ a 4/ zobrali svoj návrh v celom rozsahu späť, súd prvého stupňa konanie o ich návrhu podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. Po poslednom pripustení zmeny návrhu sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali určenia, že navrhovateľom 1/ a 2/ ako vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 879 m2, parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 31 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2 a stavby rekreačnej chaty súp. č. XXX, postavenej na parcele č. XXX/X, zapísaným na LV č. XXX v k. ú. J., patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 470 m2, parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 27 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1.028 m2, zapísané na LV č. XXXX v k. ú. J., a parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX v k. ú. J., parc. č. XXX/X - vodné plochy o výmere 264 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy o výmere 21 m2, zapísané na LV č. XXX v k.ú. J., parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 574 m2, zapísané na LV č. XXX v k.ú. J. a cez pôvodnú parcelu č. XXX - záhrady o výmere 776 m2, zapísanú na LV č. XXX v k.ú. J. (v geometrickom pláne vyznačenom tiež ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 157 m2 bez LV) v rozsahu danom vyznačením trasy vecného bremena geometrickým plánom č. 39/2010 vypracovaným Ing. J. T. dňa 1.12.2010, úradne overeným Správou katastra Malacky dňa 15.12.2010 pod č. XXXX/XXXX, ktoré navrhovatelia 1/ a 2/ ako oprávnení z vecného bremená nadobudli výkonom práva vydržaním. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti odporcom ako povinným z vecného bremena a vlastníkom uvedených nehnuteľností strpieť v prospech oprávnených z vecného bremena právo prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti v rozsahu vyznačenom v uvedenom geometrickom pláne. Nakoľko navrhovatelia 1/ a 2/ vzali späť návrh proti odporcovi 5/, súd prvého stupňa konanie proti odporcovi 5/ zastavil. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že dňa 7.12.1971 podpísal navrhovateľ 1/ so Štátnymi lesmi Bratislava zmluvu o užívaní, podľa ktorej mu štátne lesy dali do užívania lesný pozemok parc. č. XXX, situačné číslo 21 v k.ú. J. o výmere 60 m2 na výstavbu rekreačnej chaty na dobu od 1.1.1971 do 31.12.1980 za úhradu 90,- Sk ročne. Zároveň sa účastníci zmluvy dohodli, že užívateľ je k prístupu do chaty oprávnený používať cesty a chodník užívané vlastníkom a to ako pešo, tak i dopravným prostriedkom, s povinnosťou prispievať na údržbu týchto ciest alikvotným podielom finančným alebo naturálnym plnením, čo sa nezapočítava do nájmu. Súd prvého stupňa uviedol, že išlo o zmluvu, ktorou bolo zároveň upravené právo užívať cesty a chodník na zabezpečenie prístupu k chate. Táto zmluva mala dočasný charakter a nešpecifikovala bližšie cesty a chodníky, ktoré vlastník užíval. Navrhovatelia 1/ a 2/ teda nemohli byť dobromyseľní v tom, že im toto právo patrí ako právo časovo neobmedzené. Mali vedomosť o tom, že najmenej od roku 1981 užívajú neidentifikovateľnou prístupovú cestu bez oprávnenia a právneho titulu. Tieto skutočnosti potvrdili samotní navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojich výpovediach a taktiež svedkyňa PhDr. X. D., pričom zhodne uviedli, že po skončení doby trvania zmluvy sa nepokúšali túto zmluvu predĺžiť, resp. nejakým spôsobom si zmluvne upraviť prístup k chate. Stará prístupová cesta, po ktorej navrhovatelia 1/ a 2/ chodili k chate, nebola cestou spevnenou, ale išlo o koľaje vychodené v trávnatom poraste. Po roku 1995 sa navrhovatelia 1/ a 2/ snažili upraviť pomery, avšak bezúspešne. V roku 1995 tieto lesné pozemky prešli delimitačným protokolom do správy odporcu 3/. V delimitačnom protokole nie je uvedené žiadne vecné bremeno v prospech vlastníkov chát, resp. navrhovateľov 1/ a 2/. Odporkyňa 1/ nadobudla v tejto oblasti pozemky spolu s mlynským náhonom, ktoré skultivovala na základe povolení a uviedla do prevádzky vodohospodárske dielo a vytvorila tak ucelený územný celok, ktorý nielen začal slúžiť pre účely jej rodiny, k poľnohospodárskemu účelu, ale v značnej miere má vplyv aj na životné prostredie v tejto oblasti. Odporkyňa 1/ akceptovala skutočnosť, že cez jej pozemky viedla stará prístupová cesta a z toho dôvodu na vlastné náklady vybudovala novú prístupovú cestu a premostenie cez potok tak, aby mohol slúžiť vlastníkom chát na prechod. Súd prvého stupňa vyhodnotil podľa doložených dokladov (projekt stavby, stavebné povolenie, vyjadrenia jednotlivých dotknutých orgánov a kolaudačné rozhodnutie) túto novú prístupovú cestu ako stavbu vyhotovenú v súlade so stavebným zákonom a riadne skolaudovanú. Túto novú prístupovú cestu akceptovali všetci vlastníci chát v tejto oblasti a niektorí uzavreli s odporcami 1/ a 2/ nájomné zmluvy o užívaní. Túto prístupovú cestu užívajú od roku 2005 aj navrhovatelia 1/ a 2/. Títo sa aktívne zúčastnili svojimi podnetmi, námietkami a žiadosťami stavebného konania. Zo stanovísk jednotlivých štátnych orgánov k ich podnetom jednoznačne vyplýva, že odporkyňa 1/ neporušila ustanovenia stavebného zákona. Podnety navrhovateľov 1/ a 2/ boli vyhodnotené ako nedôvodné s tým, že nie sú účastníkmi stravného konania, pretože nevlastnili žiadny susediaci pozemok. Navrhovatelia sa teda zjavne hlásili k právu prejazdu po novej komunikácii. Súd prvého stupňa poukázal na to, že žiaden príslušný štátny orgán či už pri udeľovaní súhlasu s oplotením pozemkov odporcov 1/ a 2/, resp. v súvislosti so stavebným konaním stavby novej prístupovej cesty neakceptoval skutočnosť, že by navrhovateľom 1/ a 2/ prislúchalo nejaké právo k pozemkom odporcov 1/ a 2/. Súd prvého stupňa sa stotožnil so stanoviskom odporcu 4/, že zriadiť právo vecného bremena podľa súčasného stavu vlastníctva pozemkov už nie je možné a účelné. Trasa prechodu a prejazdu jednak vedie po pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe odporcu 3/ a 4/ a jednak priznaním práva prechodu a prejazdu cez pozemky odporcov 1/ a 2/ by došlo k značnému zásahu do ich vlastníckych práv, resp. povinnosti, ktoré im vyplývajú z prevádzkovania vodohospodárskeho diela, ktoré majú na pozemkoch. Tým, že odporkyňa 1/ vystavala novú prístupovú cestu, stratilo právo prejazdu a prechodu po starej ceste opodstatnenie a význam. Súd prvého stupňa zamietol návrh na vypočutie geodeta Ing. J., ktorý vyhotovil geometrický plán z roku 1996, v ktorom uviedol pod poznámkou vecné bremeno práva prechodu a prejazdu, keď jeho výsluch považoval za neúčelný, nakoľko k zápisu tohto geometrického plánu do katastra nehnuteľností nikdy nedošlo. Prihliadol tiež na skutočnosť, že doložený geometrický plán z roku 2010, ktorým bola vyznačená navrhovaná trasa vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez pozemky odporcov 1/ až 4/ neobsahuje aj prechod cez pozemok parc. č. XXX/X vlastníka LESY SR š.p., ktorý však nie je účastníkom konania. Navrhovaný prechod a prejazd bez prejazdu cez túto parcelu nevytvára usilovnú prístupovú cestu s napojením na verejnú komunikáciu. Navrhovatelia 1/ a 2/ ničím nepreukázali, že majú na prechod a prejazd cez túto parcelu uzavretú zmluvu o užívaní, resp. o zriadení vecného bremena. Tento geometrický plán navyše nebol vypracovaný na základe osobnej ohliadky predpokladanej trasy a podľa doloženého náčrtu odporcami 1/ a 2/ navrhovaná trasa vecného bremena vyznačuje prejazd cez stromy (viď zápis z ohliadky), kadiaľ nemohla viesť pôvodná stará cesta. Z tohto dôvodu je doložený geometrický plán nepoužiteľný. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p., § 134 ods. 1, § 151o ods. 1 a § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu odporcov 1/ a 2/ k navrhovateľom 1/ a 2/ a podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vo vzťahu odporcov 1/ a 2/ k navrhovateľom 3/ a 4/ s podrobnou špecifikáciou priznanej náhrady trov konania. O trovách konania odporcov 3/, 4/ a 5/ rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ v časti výroku, ktorým súd ich návrh zamietol a v časti výroku o povinnosti navrhovateľov 1/ a 2/ zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania 1.859,99 eura a vo výške 133,55 eura spoločne a nerozdielne s odporcami 3/ a 4/ a žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ vyhovieť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietli neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov. Uviedli, že súd prvého stupňa nevykonal nimi navrhnutý dôkaz a to výsluch Ing. S. J., geodeta, ktorým mali byť preukázané skutočnosti uvedené v ich písomnom podaní zo dňa 28.11.2007 (najmä tá, kto objednal vypracovanie geometrického plánu zo dňa 19.1.1996, čo bolo účelom geometrického plánu a na základe akých skutočností, resp. pokynov uviedol geodet vo výkaze výmer geometrického plánu poznámku ohľadne vecného bremena práva prechodu cez dotknuté pozemky). Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že zriadiť právo vecného bremena podľa súčasného stavu vlastníctva pozemkov už nie je možné a účelné z dôvodu, že priznaním práva prechodu a prejazdu cez pozemky odporcov 1/ a 2/ by došlo k značnému zásahu do ich vlastníckych práv a skutočnosťou vystavania novej prístupovej cesty stratilo právo prejazdu a prechodu po starej ceste opodstatnenie a význam uviedli, že odporcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastníctvo pozemkov dotknutých vecných bremenom, ktoré bolo v čase, keď pozemky nadobudli do vlastníctva, navrhovateľmi 1/ a 2/ využívané a bol realizovaný fakticky prechod po pozemkoch a prejazd po nich. K takémuto užívaniu dotknutých pozemkov navrhovateľmi 1/ a 2/ dochádzalo i v čase ich nadobudnutia do vlastníctva odporcov 1/ a 2/. O tomto zásahu (užívaní) mali odporcovia 1/ a 2/ vedomosť v čase, keď vlastníctvo pozemku nadobúdali a preto navrhovatelia 1/ a 2/ nesúhlasili s tvrdením súdu prvého stupňa, že priznaním práva prechodu a prejazdu cez pozemky odporcov 1/ a 2/ by došlo k značnému zásahu do ich vlastníckych práv. K zásahu do vlastníckych práv dochádzalo i v čase, keď odporcovia 1/ a 2/ dotknuté pozemky nadobúdali do svojho vlastníctva, o týchto obmedzeniach a zásahoch mali odporcovia 1/ a 2/ vedomosť, o čom predložili navrhovatelia 1/ a 2/ množstvo dôkazov, o.i. geometrický plán vypracovaný geodetom Ing. S. J. dňa 19.1.1996. Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že nová prístupová cesta bola riadne skolaudovaná, akceptovali ju všetci vlastníci chát v tejto oblasti a niektorí uzavreli s odporcami 1/ a 2/ nájomné zmluvy o užívaní uviedli, že nová prístupová cesta nie je komunikáciou - cestou, ktorá je určená na účel užívania ako cesta. V tomto smere sa plne pridržali svojho podania zo dňa 29.12.2010, výpovede svedkyne RNDr. X. D. a svojho záverečného prednesu v písomnom podaní zo dňa 1.3.2011. Ďalej uviedli, že „túto novú prístupovú cestu“ užíva nie neobmedzený počet vlastníkov chát v tejto oblasti, ale len vlastníci dvoch chát, ktorými sú navrhovatelia 1/ a 2/ a právni nástupcovia navrhovateľov 3/ a 4/ - manželia I. S. R. K.. Iní vlastníci chát v tejto oblasti novú prístupovú cestu neužívajú a užívať nemôžu, nakoľko táto vedie výlučne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. J. vo vlastníctve manželov K. a k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v k.ú. J. vo vlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/. Jediní vlastníci, ktorí mohli s odporcami 1/ a 2/ nájomnú zmluvu uzavrieť, sú preto len manželia K.. Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že nepoužiteľnosť geometrického plánu č. 39/2010 vypracovaného Ing. J. T. dňa 1.12.2010 z dôvodu zásahu trasy vecného bremena - práva prechodu a prejazdu do existujúcich stromov a z dôvodu, že vecné bremeno neobsahuje aj prechod cez parc. č. XXX/X vlastníka LESY SR, š.p. uviedli, že súd prvého stupňa nevykonal v tomto smere žiadny dôkaz na ustálenie dôvodnosti námietky odporcov 1/ a 2/, že geodetka v geometrickom pláne č. 39/2010 vytýčila trasu vecného bremena tak, že na hranici prechodovej trasy sú umiestnené 4 stromy a táto cesta fakticky zasahuje úroveň týchto stromov, k čomu použili odporcovia 1/ a 2/ meračský náčrt, ktorý si dali vyhotoviť v januári 2011. Navrhovatelia 1/ a 2/ namietali nesprávnosť meračského náčrtu, pričom súd prvého stupňa nevykonal žiadne ďalšie dôkazy na zistenie správnosti geometrického plánu č. 39/2010, resp. správnosti meračského náčrtu zabezpečeného odporcami 1/ a 2/ a bez akýchkoľvek ďalších dôkazov a dokazovania ustálil, že geometrický plán sa nezhoduje s prípadnou trasou, kadiaľ niekedy prechádzali navrhovatelia 1/ a 2/. Súd prvého stupňa si takto bez ďalšieho dokazovania osvojil názor odporcov 1/ a 2/ podložený meračským náčrtom a dôkaz predložený navrhovateľmi 1/ a 2/ - geometrický plán č. 39/2010 bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania vyhodnotil ako nesprávny. Podľa navrhovateľov 1/ a 2/ súd prvého stupňa tiež nesprávne vyhodnotil skutočnosť o nepoužiteľnosti geometrického plánu, nakoľko neobsahuje prechod cez parc. č. XXX/X vo vlastníctve vlastníka LESY SR, š.p. Uvedená parcela je totiž parcelou, ktorá je bez akéhokoľvek obmedzenia užívaná vlastníkmi všetkých rekreačných chát v priľahlej oblasti, ako aj turistami a návštevníkmi rekreačnej oblasti. Je verejne prístupná pre neobmedzený okruh osôb a motorových vozidiel, jej vlastník nebráni nikomu v jej užívaní a preto nepovažovali za dôvodné domáhať sa výroku o vydržaní práva a prechodu a prejazdu aj cez túto parcelu, nakoľko v užívaní tejto parcely im nikdy a nikým bránené nebolo. Ku záveru súdu prvého stupňa, že navrhovatelia nemohli byť dobromyseľní vo vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu navrhovatelia 1/ a 2/ uviedli, že cestu používali ako prístupovú cestu k ich nehnuteľnosti nepretržite od roku 1969 až do 9.5.2005, keď im odporkyňa 1/ znemožnila túto cestu naďalej užívať tým, že pozemok oplotila, vstupnú rampu zrušila a takýmto spôsobom im znemožnila prechod a prejazd po pôvodnej ceste. Právo prechodu a prejazdu neužívali živelne ani svojvoľne, ale na základe skutočností, že v roku 1969 tade viedla poľná cesta ako i na základe pokynov vlastníka lesného pozemku vyjadreného k čl. 4 bod 3 odsek zmluvy zo dňa 7.12.1971. Predmetnú cestu využívali ako prístupovú cestu k ich nehnuteľnosti už pred rokom 1971. Išlo o pôvodnú lesnú cestu, ktorú používali jednak vlastník nehnuteľnosti, jeho zamestnanci, okolití vlastníci rekreačných chát, občania a turisti. Trasa poľnej cesty bola ohraničená zo strany existujúceho potoka plotom, za ktorým sa nachádzali záhradky zamestnancov Lesného závodu - Stupava. Navrhovatelia 1/ a 2/ mali jednoznačne za to, že zmluvou zo dňa 7.12.1971 bolo len potvrdené ich právo, ktoré im vzniklo ešte v roku 1969 a ktoré nepretržite dobromyseľne a oprávnene realizovali reálnym výkonom zodpovedajúcim vecnému bremenu prechodu a prejazdu. Právo prechodu a prejazdu nebolo podľa ich názoru časovo ohraničené platnosťou zmluvy zo dňa 7.12.1971, nakoľko im patrilo ešte pred uzavretím zmluvy a realizovali ho i po ukončení platnosti zmluvy v dobrej viere a oprávnene v súlade s účelom, na ktoré boli dotknuté pozemky ich vlastníkom určené, teda za účelom prechodu peši a za účelom prejazdu motorovým vozidlom. Pôvodný navrhovateľ 3/ Ing. R. Y., L.. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve JUDr. C. O.T., sp. zn. XD XXX/XXXX, K. XXX/XXXX, zo dňa XX.X.XXXX by prichádzali do úvahy ako dedičia zo zákona I. Y. (pôvodná navrhovateľka 4/), Ing. R. Y., L.. XX.X.XXXX, Ľ. B. S. S. Y. (odporca 2/). Pôvodná navrhovateľka 4/ I. Y. X. K. XX.X.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve R. T., Č..T.. XD/XXX/XXXX-XX, K. XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX by prichádzali do úvahy ako dedičia zo zákona deti Ing. R. Y., Ľ. B. S. S. Y. (odporca 2/). Odvolací súd preto s Ing. R. Y. a Ľ. B. ako právnymi nástupcami pôvodných navrhovateľov 3/ a 4/ (keď ich ďalší právny nástupca S. Y. v konaní vystupuje ako odporca 2/) pokračoval v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. v konaní. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.12.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Občiansky zákonník považuje vydržanie (§ 134 Občianskeho zákonníka) za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutými pre vydržanie vlastníckeho práva. Ako je predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa posudzuje z hľadiska objektívneho, t.j. podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo a že mu patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí. Nejde preto o držbu dobromyseľnú, pokiaľ držiteľ vedel od počiatku o skutočnostiach objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) spôsobilých vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí. Nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je teda (medziiným) existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Takéto presvedčenie býva obvykle spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie, alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľ domnieva, že existuje. O takýto prípad však nepôjde, ak niekto vykonáva/vykonával nejaké právo len na základe súhlasu iného alebo obligačnej zmluvy. V preskúmavanej veci sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali (po pripustení zmeny návrhu) určenia, že vydržaním nadobudli právo zodpovedajúceho vecnému bremenu, obsahom ktorého je ich oprávnenie vykonávať prechod a prejazd cez pozemky. Už v návrhu na začatie konania uviedli, že už od roku 1969 chodia na chatu cez špecifikované pozemky; právo prechodu a prejazdu cez ne dlhé roky vykonávali. Rovnako v odvolaní uviedli, že cestu ako prístupovú používali od roku 1969 až do 9.5.2005, kedy im odporkyňa 1/ znemožnila prechod a prejazd po pôvodnej ceste; právo prechodu a prejazdu neužívali živelne ani svojvoľne, ale na základe skutočnosti, že v roku 1969 tade viedla poľná cesta ako i na základe pokynu vlastníka lesného pozemku vyjadreného v zmluve zo dňa 7.12.1971; uvedenou zmluvou bolo len potvrdené ich právo, ktoré im vzniklo ešte v roku 1969 a ktoré nepretržite, dobromyseľne a oprávnene realizovali reálnym výkonom; právo prechodu a prejazdu nebolo časovo ohraničené platnosťou zmluvy zo 7.12.1971, nakoľko im patrilo ešte pred jej uzavretím a realizovali ho i po ukončení zmluvy v dobrej viere a oprávnene v súlade s účelom, na ktorý boli dotknuté pozemky ich vlastníkom určené, teda za účelom prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom. Naproti tomu však v písomnej zmene návrhu zo dňa 28.11.2005 navrhovatelia 1/ a 2/ uviedli, že prístupovú cestu k chate používali nepretržite od roku 1972, kedy začali s výstavbou chaty, až do mája 2005; splnili preto podmienku vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 151o v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka, keď právo prechodu a prejazdu vykonávali viac ako 33 rokov. Rovnako v podaní zo dňa 27.10.2006 uviedli, že prístupovú cestu používali od roku 1972. Navrhovatelia 1/ a 2/ teda ani netvrdili existenciu právneho dôvodu (titulu) z roku 1969 (ako jednému z tvrdených rokov začatia používania prístupovej cesty), z ktorého by so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzovali a boli v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) im patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Za takýto právny dôvod (titul) nemožno považovať ani zmluvu o užívaní zo dňa 7.12.1971, keď touto bol daný navrhovateľovi 1/ do užívania lesný pozemok na výstavbu rekreačnej chaty na dobu od 1.1.1971 do 31.12.1980 s oprávnením používať na prístup k chate cesty a chodník užívané vlastníkom. Navrhovatelia 1/ a 2/ vzhľadom na obsah uvedenej zmluvy a jej dočasný charakter nemohli byť „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, že sú držiteľmi práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Z obsahu spisu nevyplýva, že by táto zmluva alebo nejaká iná právna skutočnosť opodstatňovali ich tvrdené vnútorné presvedčenie, že v právnom vzťahu, o existencii ktorého sa (údajne) domnievali, sú oni oprávnenými z vecného bremena a odporcovia sú povinnými trpieť výkon tohto ich oprávnenia. Na tom nič nemení skutočnosť, že cez pozemky vykonávali prechod a prejazd po dobu, ktorá je stanovená pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Samotní navrhovatelia 1/ a 2/ vo výpovediach na pojednávaní dňa 24.4.2007 uviedli, že sa domáhali predĺženia nájomnej zmluvy, avšak neúspešne, čím len potvrdili absenciu dobromyseľnosti ako jedného zo základných predpokladov pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle § 151o ods. 1 veta druhá v spojení s § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť (vzhľadom na rok 1969, resp. 1972 ako tvrdený začiatok plynutia vydržacej doby) odvolací súd uvádza, že možnosť vydržania práv zodpovedajúcich vecnému bremenu bola upravená už zákonom č. 131/1982 Zb. (novela Občianskeho zákonníka). Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.4.1983) kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník. Podľa § 132a ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.4.1983) to platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.4.1983) vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2). Podľa § 135a ods. 3 veta druhá Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.4.1983) takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov 1). 1) Vládne nariadenie č. 47/1955 Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov. Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. Zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby. Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Pri negatívnom vymedzení možnosti vydržania práv zodpovedajúcich vecným bremenám bolo potrebné vychádzať z citovaného ustanovenia § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré vylúčilo možnosť vydržania práv zodpovedajúcich vecným bremenám, ktoré by zaťažovali nehnuteľnosti v socialistickom vlastníctve alebo v užívaní socialistických organizácií podľa osobitných predpisov. Nakoľko podľa zmluvy o dočasnom užívaní pozemku zo dňa 7.12.1971 bol navrhovateľ 1/ oprávnený používať k prístupu do chaty, postavenej na časti lesného pozemku parc. č. XXX v k.ú. J., cesty a chodníky užívané vlastníkom, t.j. Štátnymi lesmi v Bratislave, je nesporné, že išlo o pozemky, v súvislosti s ktorými bola citovaným § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka vylúčená možnosť vydržania práv zodpovedajúcich vecným bremenám. Súd prvého stupňa preto vec správne právne posudzoval podľa § 134 ods. 1 a § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že do vydržacej doby bolo možné započítať aj dobu držby pred 1.1.1992 aj vtedy, ak išlo o vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré nemohlo byť predmetom vydržania pre týmto dňom (§ 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991). Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní namietli nevykonanie výsluchu Ing. S. J. na skutočnosti uvedené v ich podaní zo dňa 28.11.2007, t.j. na preukázanie skutočnosti - kto u neho objednal vypracovanie geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX-XX/XX, zo dňa 19.1.1996, - čo bolo účelom geometrického plánu, - kto za vypracovanie geometrického plánu zaplatil, - na základe akých skutočností, resp. koho pokynu, uviedol vo výkaze výmer poznámku - vecnú bremeno prechodu cez pozemky parc. č. XXX/X-X v prospech pozemkov parc. č. XXX/X, X, X, šírka prechodu 2,5m. Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd v zmysle § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V tomto smere súd prvého stupňa nepochybil, keď nevykonal všetky dôkazy navrhnuté navrhovateľmi 1/ a 2/; nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. V odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil nevykonanie výsluchu Ing. J. pre jeho neúčelnosť, nakoľko k zápisu označeného geometrického plánu do katastra nehnuteľností nikdy nedošlo. Odvolací súd k uvedenému návrhu na vykonanie dokazovania len dodáva, že pre nepreukázanie existencie právneho dôvodu (titulu), z ktorého by navrhovatelia 1/ a 2/ so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzovali a boli v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) im patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva, by bol výsluch Ing. J. nadbytočný a nehospodárny. Navyše geometrický plán je vo všeobecnosti technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín, pričom slúži aj ako podklad na vklad či záznam práv k nehnuteľnostiam. Je teda zrejmé, že vyhotovenie geometrického plánu musí predchádzať právnemu úkonu, ktorého je technickým podkladom. V predmetnej veci nebolo ani tvrdené, že by označený geometrický plán Ing. J. tvoril technický podklad nejakého právneho úkonu. Samotná skutočnosť, že v tomto geometrickom pláne je v poznámke uvedené vecné bremeno práva prechodu cez pozemky parc. č. XXX/X-X v prospech pozemkov parc. č. XXX/X, X, X, šírka prechodu 2,5 m, nie je potom rozhodujúca. Ďalšie odvolacie námietky navrhovateľov 1/ a 2/ vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že - zriadiť vecné bremeno podľa súčasného stavu vlastníctva pozemkov už nie je možné a účelné z dôvodu, že priznaním práva prechodu a prejazdu cez pozemky odporcov 1/ a 2/ by došlo k značnému zásahu do ich vlastníckych práv a skutočnosťou vystavania novej prístupovej cesty stratilo právo prejazdu a prechodu po starej ceste opodstatnenie a význam; - geometrický plán č. 39/2010 vypracovaný Ing. J. T. dňa 1.12.2010 je nepoužiteľný z dôvodu zásahu trasy vecného bremena - práva prechodu a prejazdu do existujúcich stromov a z dôvodu, že vecné bremeno neobsahuje aj prechod cez parc. č. XXX/X vlastníka LESY SR, š.p. sú pre rozhodnutie o podanom odvolaní irelevantné vzhľadom na už odôvodnenú absenciu dobromyseľnosti držby ako jedného zo základných predpokladov pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Odvolací súd k tomu len dodáva, že vzhľadom na predmet konania (určenie, že navrhovatelia 1/ a 2/ vydržaním nadobudli právo zodpovedajúceho vecnému bremenu) nie je (a nebolo) potrebné zaoberať sa možnosťou a účelnosťou zriadenia vecného bremena vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv odporcov 1/ a 2/ či existenciou a využívaním novej prístupovej cesty. Rovnako na rozhodnutie vo veci nemá žiaden vplyv obsah geometrického plánu č. 39/2010 vypracovaného Ing. J. T. dňa 1.12.2010 či absencia pozemku parc. č. XXX/X v navrhovanom petite. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešní odporcovia 1/ až 4/ by mali právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, odvolací súd im ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.