Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/483/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405210806 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1405210806.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. Miroslav Meňhart - Mr. MARKETING, Bratislava, Vígľašská č. 4, IČO: 17 430 267, zastúpený JUDr. Alexandrou Korbeľovou, advokátkou v Bratislave, Budovateľská č. 2, proti odporcom: I. D.. D. E. M. X. X. M. W. , bytom B., F. Č.. XX, II. D.. P. E. M. X. X. M. W. H. V. Á. , bytom B., P. Č.. X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Macúch, s.r.o., IČO: 36 861 804, Bratislava, Trnková č. 13, za ktorú koná JUDr. Igor Macúch, o zaplatenie sumy 2.987,45 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 20. októbra 2011, č.k. 23 C 304/2006-302, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 20. októbra 2011, č.k. 23 C 304/2006-302, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom (v poradí tretím) zo dňa 20.10.2011, č.k. 23 C 304/2006-302, návrh zamietol. Návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 6.6.2005 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 240.000,-- Sk (7.966,54 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 8.10.2004 do zaplatenia odporcami v I., II. rade spoločne a nerozdielne; uvedenej sume zodpovedá dohodnutá odmena za sprostredkovanie predaja nehnuteľností v sume 90.000,-- Sk (2.987,45 €) a sankcia za porušenie zmluvných podmienok v sume 150.000,-- Sk (4.979,09 €). Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 23.1.2008, č.k. 23 C 304/2006-147, súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom v I., II. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 72.417,-- Sk. Mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 14.5.2004 zmluvu o sprostredkovaní predaja, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľností vedených pre katastrálne územie E. v LV č. XXX ako parcela č. XXX/X vo výmere 370 m2, parcela č. XXX/X vo výmere 262 m2, ktoré boli vo vlastníctve odporcov v I., II. rade a ku ktorému sa navrhovateľ ako sprostredkovateľ zaviazal do 31.7.2004; predajná cena zodpovedala sume 1.050.000,-- Sk. V prípade, že odporcovia zmluvu nedodržia, zaplatia navrhovateľovi sankciu vo výške 5 % z predajnej ceny, minimálne 150.000,-- Sk. Následne dňa 26.7.2004 navrhovateľ uzavrel s D.. J. F. ako záujemcom zmluvu, ktorou sa zaviazal pre záujemcu sprostredkovať kúpu nehnuteľností, dňa 29.7.2004 D.. J. F. zložil kauciu v sume 100.000,-- Sk na zabezpečenie rezervácie kúpy predmetných nehnuteľností za 1.140.000,-- Sk. Od zmluvy o kaucii dňa 9.9.2004 D.. J. F. odstúpil z dôvodu údajného navýšenia kúpnej ceny o 200.000,-- Sk. K uzavretiu zmluvy o predaji sporných nehnuteľností do 31.7.2004 prostredníctvom navrhovateľa nedošlo, odporcovia nehnuteľnosti predali až na jeseň 2004; k predaju nehnuteľností nedošlo pričinením sprostredkovateľa, a teda navrhovateľovi nevznikol nárok na odmenu. Nemal nárok ani na sankciu, pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal, žeby odporcovia v období trvania exkluzivity, t.j. do 31.7.2004, zmluvné podmienky porušili. Odporcovia v danom období neboli účastníkmi žiadnych iných konkrétnych zmluvných vzťahov, ktorých predmetom by bolo sprostredkovanie predaja, prípadne samotný predaj predmetných nehnuteľností. Súd dospel k záveru, že podmienky predaja porušil práve navrhovateľ tým, že rokoval s tretími osobami (manželmi F. ako vlastníkmi susediacej nehnuteľnosti) vo veci zriadenia vecného bremena, k čomu nebol odporcami splnomocnený, konal nad rámec povinností, ku ktorým sa zaviazal v zmluve. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 774, § 777, § 544 Občianskeho zákonníka. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom (rozhodnutím v poradí prvým) zo dňa 26.11.2008, č.k. 2 Co 150/2008-172, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 150.000,-- Sk (4.979,09 €) spolu s 9 % úrokom z omeškania od 8.10.2004 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 90.000,-- Sk (2.987,45 €) spolu s 9 % úrokom z omeškania od 8.10.2004 do zaplatenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovia porušili zmluvné podmienky. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa zaplatenia odmeny v sume 90.000,-- Sk za sprostredkovanie predaja, uložil súdu prvého stupňa skúmať, či v zmysle ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka navrhovateľ obstaral odporcom ako záujemcom príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu podľa zmluvy o sprostredkovaní predaja zo dňa 14.5.2004, a teda či mu vznikol nárok na odmenu v sume 90.000,-- Sk. Predmetom ďalšieho konania tak zostalo zaplatenie (už len) sumy 90.000,-- Sk (2.987,45 €) spolu s príslušenstvom ako odmena za sprostredkovanie predaja nehnuteľností. Po doplnení dokazovania rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 14.10.2009, č.k. 23 C 304/2006-221, uložil odporcom v I., II rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.987,45 € ako odmenu za sprostredkovanie predaja nehnuteľností. Po vrátení veci odvolacím súdom mohol sa vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu zamerať len na skúmanie otázky, či navrhovateľ vyvinul činnosť smerujúcu k tomu, aby bola odporcom poskytnutá príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, teda len vyhľadanie zmluvného partnera pre záujemcu a dospel k záveru, že návrh na priznanie odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľností je dôvodný. V osobe D.. J. F. sprostredkoval, vyhľadal záujemcu o kúpu nehnuteľností odporcov, vyvinul činnosť, ktorá bola predmetom jeho záväzku vyplývajúceho zo sprostredkovateľskej zmluvy (§ 744 Občianskeho zákonníka). O úrokoch z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a odporcom uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.987,45 € od 8.10.2004 do zaplatenia, kedy uplynula lehota na zaplatenie odmeny na výzvu navrhovateľa. Napokon si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Na odvolanie odporcov v I., II. rade Krajský súd v Bratislave uznesením (rozhodnutím v poradí druhým) zo dňa 31.1.2011, č.k. 2 Co 55/2010-247, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku. V ďalšom konaní (pri rozhodovaní rozsudkom v poradí tretím) súd prvého stupňa zopakoval, doplnil dokazovanie, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Účastníci konania dňa 14.5.2004 uzavreli zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností vedených v LV č. XXX pre katastrálne územie E. ako parcela č. XXX/X vo výmere 370 m2, parcela č. XXX/X vo výmere 262 m2, vo vlastníctve odporcov v I., II. rade, ku ktorému sa zaviazal navrhovateľ ako sprostredkovateľ do 31.7.2004 za predajnú cenu 1.050.000,-- Sk (34.853,61 €), pričom zároveň dohodli, že rozdiel medzi vyššou predajnou cenou a cenou stanovenou záujemcami bude tvoriť odmenu sprostredkovateľa. V prípade porušenia zmluvy odporcami, títo zaplatia navrhovateľovi sankciu vo výške 5 % z predajnej ceny, minimálne 150.000,-- Sk. Následne dňa 29.7.2004 navrhovateľ uzavrel s D.. J. F. ako záujemcom zmluvu, ktorou sa zaviazal pre záujemcu sprostredkovať kúpu daných nehnuteľností, dňa 29.7.2004 D.. J. F. zložil kauciu v sume 100.000,--Sk na zabezpečenie rezervácie kúpy predmetných nehnuteľností do 31.8.2004; predajná cena zodpovedala sume 1.140.000,-- Sk (37.841 €). Od zmluvy o kaucii dňa 9.9.2004 D.. J. F. odstúpil z dôvodu údajného navýšenia kúpnej ceny zo strany odporcov. V konečnom dôsledku k uzavretiu zmluvy o predaji sporných nehnuteľností do 31.7.2004 prostredníctvom navrhovateľa nedošlo, odporcovia nehnuteľnosti predali až na jeseň 2004. Všetky tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa preukázané už pri rozhodovaní rozsudkom v poradí prvým. Svedok D.. J. F. reagoval na inzerát navrhovateľa. V rezervačnom termíne uvedenom v zmluve o kaucii, t.j. do 31.8.2004, kúpnu zmluvu neuzavrel, pretože údaje o nehnuteľnostiach boli v rozpore s reálnym stavom, ako aj z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti neboli pripojené na inžinierske siete. Po dni 8.11.2004 sa s navrhovateľom rozhodli, že budú z tohto dôvodu žiadať zľavu z kúpnej ceny, avšak už vtedy boli nehnuteľnosti predané. Žiadal tiež zľavu z kúpnej ceny, ktorá bola uvedená v zmluve o kaucii, nakoľko o žiadnej inej cene nevedel. Návrh kúpnej zmluvy pripravil navrhovateľ, ktorú (ako uviedol) dňa 31.8.2004 poskytol osobne odporcom; v konaní ale bolo preukázané, že odporcovia sa v danom čase zdržovali mimo územia Slovenskej republiky. Z obsahu predmetného návrhu zmluvy vyplýva, že okrem predávajúcich a kupujúcich mali byť účastníkmi zmluvného vzťahu aj manželia P. T. I. F., vlastníci susediacej nehnuteľnosti a povinní z vecného bremena, ktorí ale so zriadením vecného bremena nesúhlasili. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 774, § 777 Občianskeho zákonníka. Dôvodil ďalej, že obsahom záväzku sprostredkovateľa nie je uzavretie sprostredkovávanej zmluvy v mene záujemcu bez osobitného splnomocnenia, je len oprávnený záujemcu, ktorý by predmetnú zmluvu uzavrel, vyhľadať. Zároveň ale samotné vyhľadanie záujemcu spravidla nie je dosiahnutím výsledku sprostredkovateľa, za čo by mu prináležala odmena. Či bol výsledok dosiahnutý, alebo dosiahnutý nebol, je treba vždy posudzovať podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy, resp. podľa predmetu sprostredkovania; v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 115/1997, z ktorého vyplýva, že „Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje záujemcovi obstarať uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V čom treba vidieť pričinenie sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku treba vždy posudzovať podľa konkrétneho obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. Ak sa výsledok nedostaví, sprostredkovateľ nemá právo na odmenu." Zo zmluvy uzavretej dňa 14.5.2004 medzi účastníkmi konania je nesporné, že navrhovateľ ako sprostredkovateľ sa zaviazal sprostredkovať pre odporcov predaj nehnuteľností, nie iba vyhľadať záujemcu, čomu zodpovedá aj spôsob stanovenia odmeny určenej ako rozdiel medzi cenou požadovanou odporcami a cenou, za ktorú budú nehnuteľnosti predané. Zostalo nesporné, že navrhovateľ bez súhlasu odporcov v rozpore so sprostredkovateľskou zmluvou uzavrel zmluvu o kaucii a od záujemcu D.. J. F. aj kauciu prijal, ďalej vyhotovil návrh kúpnej zmluvy obsahujúcej aj zriadenie vecného bremena v neprospech manželov P. T. I. F., ktorí rovnako ako svedok D.. J. F. takúto zmluvu do 31.8.2004 podpísať odmietli. Nebolo preukázané, že takúto zmluvu v termíne do 31.8.2004 odmietli podpísať odporcovia. V konaní zostalo preukázané, že zo strany odporcov nebola sprostredkovateľská zmluva porušená (ustálené už odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 26.11.2008, č.k. 2 Co 150/2008-172), že zmluvu o kaucii navrhovateľ s D.. J. F. uzavreli na dobu určitú do 31.8.2004, dokedy mal svedok D.. J. F. kúpnu zmluvu podpísať. Keďže sa ale vyjadril, že mal záujem nehnuteľnosti kúpiť aj po dni 8.11.2004, kedy už odporcovia nehnuteľnosti predali, kedy chcel žiadať o zľavu z kúpnej ceny uvedenej v zmluve o kaucii, nakoľko o inej cene nevedel, vznikajú pochybnosti o prejavenej vôli svedka pri odstúpení od zmluvy o kaucii dňa 9.9.2004. D.. J. F. kúpnu zmluvu pripravenú a predloženú navrhovateľom podpísať odmietol v dôsledku uverejneného inzerátu navrhovateľa, v ktorom údaje neboli v súlade s reálnym stavom, ako aj že manželia F. ako vlastníci susediacej nehnuteľnosti nesúhlasili s návrhom sprostredkovateľa na zriadenie vecného bremena cez ich pozemok. Zo všetkých preukázaných skutočností súd prvého stupňa dospel k názoru, že jednak navrhovateľ reálnu príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu odporcom, ktorú údajne odmietli podpísať, neobstaral, takéto obstaranie ani nebolo predmetom sprostredkovateľskej zmluvy, odporcovia dané nehnuteľnosti predali až na jeseň 2004 bez pričinenia navrhovateľa, že D.. J. F. kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností s odporcami neuzavrel; odporcovia nespôsobili, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Napokon si súd vymienil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu podal včas odvolanie navrhovateľ. Pod pojmom sprostredkovanie je potrebné chápať činnosť, ktorá je zameraná na dosiahnutie určitého výsledku. V prípade predaja nehnuteľností je sprostredkovateľ povinný vyhľadať prípadného záujemcu, s ktorým môže predávajúci uzavrieť kúpnu zmluvu. Po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní a poskytnutí potrebných údajov od predávajúceho zverejní ponuku a aj aktívne vyhľadáva prípadného záujemcu. Ak predávajúci poskytne nepravdivé informácie, alebo predávajúci podmienky priebežne mení, sám nemôže za toto konanie predávajúceho niesť zodpovednosť. V danej veci zistil, že údaje predávajúcich o inžinierskych sieťach neboli pravdivé. Snažil sa dosiahnuť taký stav, aby toto nebolo prekážkou pre uzavretie kúpnej zmluvy. Preto rokoval s tretími osobami, čo však nemožno považovať za porušenie sprostredkovateľskej zmluvy. Aj opakované požiadavky predávajúcich na dodatočné navýšenie ceny boli preukázané a práve toto bolo hlavným dôvodom, pre ktorý v konečnom dôsledku k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Sprostredkovateľ nemá právo uzavrieť kúpnu zmluvu, ale predpokladá sa, že ak vyhľadá záujemcu, ktorý o kúpu nehnuteľnosti má vážny záujem a pristúpi na podmienky predávajúcich, niet dôvodu, pre ktorý by predávajúci vlastnú kúpnu zmluvu neuzavrel. Sprostredkovateľ nemá žiadnu možnosť, ako prinútiť predávajúceho uzavrieť zmluvu a postup, ktorým sa predávajúci snaží sprostredkovateľa tzv. „vyšachovať z hry“, je v rozpore s dobrými mravmi a ako takému zákon nemôže poskytovať ochranu. Pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní vždy sprostredkovateľ dohodne výšku odmeny alebo spôsob jej výpočtu. Zo skutočnosti, že odmena sprostredkovateľa bola dojednaná ako rozdiel medzi cenou požadovanou predávajúcimi a cenou, za ktorú budú nehnuteľnosti predané, nemožno považovať za dôkaz toho, že sprostredkovateľ nemal nárok na žiadnu odmenu, práve v prípade, že k samotnému predaju nedošlo z dôvodov na strane predávajúcich. Uzavretie zmluvy o kaucii, vypracovanie návrhu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, nie je v žiadnom prípade možné považovať za nezákonné konanie sprostredkovateľa. Nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa vyvodil, že ide o dôvody pre zamietnutie jeho návrhu. Kaucia je zabezpečovací prostriedok, ktorý navodzuje istotu pre sprostredkovateľa, pre predávajúceho a pre záujemcu o kúpu. Záver odvolacieho súdu, že odporcovia neporušili zmluvu, nemožno na danú vec bez ďalšieho aplikovať. Odvolací súd takto rozhodol o jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. O nároku na vyplatenie odmeny za sprostredkovanie odvolací súd nerozhodoval. Súd prvého stupňa neuviedol, z čoho vyplývali jeho pochybnosti o prejavenej vôli záujemcu pri odstúpení od zmluvy, z rozsudku nevyplývajú úvahy, ktorými sa súd riadil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôvody, pre ktoré záujemca stratil záujem o uzavretie zmluvy, a preto aj odstúpil od zmluvy o kaucii, boli výlučne na strane predávajúcich, vyplývajúce z nepravdivých informácií o vlastnostiach nehnuteľností a z opakovaných nárokov na navýšenie kúpnej ceny. Sám tiež zistil, aký je skutočný stav a snažil sa vec vyriešiť tak, aby naplnil vôľu odporcov ako predávajúcich. Rozsudok súdu prvého stupňa preto považuje za nezákonný, riadne neodôvodnený, nezrozumiteľný, vychádzajúci z nesprávne právne posúdeného stavu. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že jeho návrhu vyhovie. Žiadal náhradu trov konania. V závere odvolania uviedol, že sám doručí odvolaciemu súdu aj svoje vlastné dôvody, pre ktoré považuje napadnutý rozsudok za nezákonný. Odporcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odôvodnenie rozsudku je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., jasne a vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky právne relevantné otázky a námietky účastníkov konania; zrozumiteľne a presvedčivo sa zaoberá dôvodmi, prečo navrhovateľovi nie je možné priznať uplatnenú odmenu. Navrhovateľ opätovne a účelovo spochybňuje jednoznačný právny záver súdu o tom, že na základe zmluvy o sprostredkovaní predaja zo dňa 14.5.2004 bol predmetom sprostredkovania predaj nehnuteľností a nie iba vyhľadanie záujemcu, čo vyplýva z dohody o odmene a tiež zo samotného názvu zmluvy. Bez predajnej ceny uvedenej v kúpnej (a žiadnej inej) zmluve, ktorá sa aj skutočne uzavrie, nie je vôbec možné ani len ustáliť, resp. vyčísliť výšku odmeny navrhovateľa, a teda ani si ju uplatňovať v súdnom konaní. Neupierajú navrhovateľovi snahu vyhľadať záujemcov o kúpu ich nehnuteľností, avšak odmietajú nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenia o tom, žeby navrhovateľa zavádzali nepravdivými informáciami o nehnuteľnostiach, dôsledkom čoho mal byť údajne zmarený ich predaj, jeho tvrdenia zostali bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov, a teda boli a zostali nepresvedčivé. V sprostredkovateľskej zmluve sa zaviazali odovzdať sprostredkovateľovi potrebné doklady o nehnuteľnostiach (list vlastníctva, kópiu katastrálnej mapy, geometrický plán a pod.), teda aby navrhovateľ disponoval všetkými potrebnými dokladmi a informáciami o nehnuteľnostiach, o ktoré ich požiadal, inak by sami porušili svoj záväzok, teda aj samotnú zmluvu, pod hrozbou sankcie v sume 150.000,-- Sk. Tak ako ničím nepreukázané poskytnutie nepravdivých informácií z ich strany, aj prípadnú zmenu (navýšenie) stanovenej predajnej ceny nehnuteľností z ich strany by bolo možné považovať za porušenie zmluvy s následkom uplatnenia sankcie v sume 150.000,-- Sk, pričom navrhovateľ práve na základe týchto dvoch ničím nepreukázaných skutočností (porušení zmluvy) si uplatňuje odmenu. Vzhľadnom na vyššie uvedené potom správne súd prvého stupňa odkázal na právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 26.11.2008, sp.zn. 2 Co 150/2008, v ktorom sa uvádza, že z ich strany sprostredkovateľská zmluva nebola porušená. Rozsudok súdu prvého stupňa zrušil len v časti týkajúcej sa odmeny z dôvodu, aby súd prvého stupňa v ďalšom konaní jednoznačne rozhodol a aj odôvodnil, či podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy si navrhovateľ svoj záväzok splnil, a teda či mu vznikol nárok na odmenu alebo nie. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje odmenu nie z dôvodu splnenia svojho záväzku (sprostredkovanie predaja), ale z titulu údajného porušenia zmluvy z ich strany, v dôsledku ktorého z ich viny k predaju nedošlo, potom poukaz prvostupňového súdu na právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o tom, že zmluvu neporušili, je úplne legitímny a nevyhnutný. Zmluva o kaucii bola uzavretá na dobu určitú do 31.8.2004, keďže pojednávala výlučne o kaucii (finančnej čiastke) a jej osude do 31.8.2004, t.j. jej vrátenie, započítanie na kúpnu cenu, či ako zmluvná pokuta. Platnosť tejto zmluvy sa teda skončila dňa 31.8.2004 márnym uplynutím rezervačného termínu. Preto údajné odstúpenie od tejto zmluvy po ukončení jej platnosti, navyše z dôvodu, ktorý zákon a ani samotná zmluva nepripúšťa, treba jednoznačne považovať za neúčinný, resp. nulitný právny úkon, ktorý nevyvoláva žiadne právne dôsledky a nie je možné k nemu prihliadať v žiadnych súvislostiach. Vykonanými dôkazmi a ich vyhodnotením jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach bolo nepochybne preukázané, že nie ony (odporcovia), ale práve svedok D.. J. F. odmietol podpísať spolu s manželmi F. kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena; sami žiadnym svojím konaním nespôsobili to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. V závere vyjadrenia zdôraznili, že navrhovateľ neobstaral skutočnú príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorú by odmietli následne podpísať a iba samotné obstarane príležitosti ani nebolo preukázateľne predmetom zmluvy o sprostredkovaní predaja, keďže sa sprostredkovateľ zaviazal na sprostredkovanie predaja nehnuteľností a nie iba na obstaranie príležitosti; sami žiadnym spôsobom, resp. žiadnym svojím konaním neporušili zmluvu o sprostredkovaní predaja, a teda ani nespôsobili to, že svedok D.. J. F. neuzavrel s nimi kúpnu zmluvu. Kúpnu zmluvu na dotknuté nehnuteľnosti uzavreli bez pričinenia navrhovateľa, teda s takou osobou, ktorú im nesprostredkoval navrhovateľ. Žiadali náhradu trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslili a odôvodnili. Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporcov v I., II. rade k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa (v poradí tretiemu) už nevyjadril. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania podaním zo dňa 10.1.2012 navrhovateľ svoje odvolanie doplnil. Dôvodil, že súd prvého stupňa neposudzoval celý proces komplexne, na základe všetkých predložených písomných dôkazov a svedeckých výpovedí, akceptoval klamlivé, ničím nepodložené tvrdenia odporcov a ich právneho zástupcu, ktoré odporovali písomným dôkazom a svedeckým výpovediam z jeho strany, vlastných svedkov manželov F., odporovali si navzájom, jednotlivé časti dôkazov sú vytrhnuté z celkového kontextu tak, aby vyhovovali odporcom. Ďalej rozoberal rozsudky súdu prvého stupňa, záverečné reči odporcov, v čom odporcovia klamali, neakceptovanie jeho vyjadrenia, zmluvu o kaucii, kúpnu zmluvu so zmluvou o zriadení vecného bremena ním pripravenej, výpoveďou svedka D.. J. F., zavádzajúce informácie odporcov ohľadom inžinierskych sietí. Odvolaciemu súdu navrhol vyniesť rozsudok v zmysle návrhu jeho právnej zástupkyne. Pre prípad, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, navrhol pripustiť proti svojmu rozsudku dovolanie, nakoľko posúdenie nároku na odmenu pri sprostredkovateľskej zmluve v oblasti nehnuteľností je vecou zásadného právneho významu. Neuviedol presné znenie otázky zásadného právneho významu, ktorá by bola základom pre rozhodovanie dovolacieho súdu. Odporcovia dôvodili tým, že na podanie účastníka konania po uplynutí lehoty na podanie odvolania odvolací súd neprihliada. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.1.2011, sp.zn. 5 Cdo 279/2010, z ktorého vyplýva, že k procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Navrhovateľ doplnil dôvody odvolania viac ako dva mesiace po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a tak dané podanie nemôže mať žiaden faktický ani právny význam. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania včas podaného (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. júna 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania dňa 14.5.2004 uzavreli zmluvu o sprostredkovaní predaja podľa ustanovenia § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na jej základe sa sprostredkovateľ (navrhovateľ) zaviazal sprostredkovať pre záujemcu predaj nehnuteľností vedených pre katastrálne územie E. v LV č. XXX ako parcela č. XXX/X, XXX/X spolu vo výmere 632 m2, vo vlastníctve odporcov, za 1.050.000,-- Sk. Odporcovia sa zaviazali odovzdať navrhovateľovi potrebné doklady o nehnuteľnostiach (list vlastníctva, kópiu katastrálnej mapy, geometrický plán, a pod.; čl. II. zmluvy). Sprostredkovateľ mal zabezpečovať činnosť smerujúcu k predaju nehnuteľností pre záujemcu na dobu neurčitú odo dňa uzatvorenia zmluvy. Jej platnosť sa mala skončiť uzatvorením kúpnej zmluvy s treťou osobu, dohodou zmluvných strán, alebo písomnou výpoveďou; odporcovia navrhovateľovi poskytli exkluzivitu do 31.7.2004 (čl. III. zmluvy). Ďalej sa účastníci zmluvy dohodli na odmene (provízii) pre sprostredkovateľa. Odmenu tvoril rozdiel medzi vyššou predajnou cenou nehnuteľností a cenou nehnuteľností stanovenou záujemcom (odporcami v I., II. rade). Záujemcovia sa zaviazali, že neuzatvoria kúpnu zmluvu s treťou osobou, ktorú vyhľadal alebo kontakt na ňu poskytol iný sprostredkovateľ bez jeho účasti a mimo stanovených podmienok. Nárok na províziu (bez uvedenia výšky) mal sprostredkovateľ aj v prípade, ak boli splnené podmienky pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak jej uzavretie sa oddialilo alebo neuskutočnilo z dôvodov, za ktoré zodpovedal záujemca, ako aj v prípade, keď záujemca počas trvania tejto zmluvy uzatvorí kúpnu zmluvu s treťou osobou, ktorú vyhľadal alebo kontakt na ňu poskytol iný sprostredkovateľ; ako aj v prípade, ak po prípadnom ukončení zmluvy v prípadoch, ak záujemca uzatvorí kúpnu zmluvu s treťou osobou, na ktorú kontakt zabezpečil sprostredkovateľ v čase trvania tejto zmluvy (čl. IV. zmluvy). Napokon (čl. V. zmluvy) účastníci dohodli sankciu pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany odporcov v I., II. rade. Zmluva o sprostredkovaní predaja menená, dopĺňaná nebola. Dňa 29.7.2004 sprostredkovateľ (navrhovateľ) a záujemca o kúpu nehnuteľností odporcov v I., II. rade vedených pre katastrálne územie E. v LV č. XXX ako parcely č. XXX/X, XXX/X, D.. J. F. uzavreli zmluvu o kaucii, na základe ktorej záujemca poskytol kauciu v sume 100.000,-- Sk ako zábezpeku rezervácie kúpy predmetných nehnuteľností; zábezpeka trvala do 31.8.2004. Kúpna cena bola stanovená ich vzájomnou dohodou v sume 1.140.000,-- Sk. Kúpna zmluva do 31.8.2004 uzavretá nebola. Dňa 9.9.2004 D.. J. F. od zmluvy o kaucii odstúpil, keď tvrdil, že odporcovia dňa 5.8.2004 navýšili kúpnu cenu o 100.000,-- Sk, dňa 6.9.2004 navýšili kúpnu cenu o 200.000,-- Sk, keď zistil, že na pozemok nevyúsťuje prívod elektrickej energie a vody, nenachádza sa tam plynovod. V konaní zostalo nepochybným (právoplatne vyriešené), že odporcovia zmluvu o sprostredkovaní neporušili, a teda z tohto dôvodu neboli povinní zaplatiť navrhovateľovi sankciu v sume 150.000,-- Sk. Z vykonaného, doplneného, dokazovania súdom prvého stupňa nebol preukázaný ani druhý nárok navrhovateľa, a síce zaplatenie odmeny v sume 90.000,-- Sk odporcami v I., II. rade. Zostalo nepochybné, že medzi účastníkmi bola dohodnutá odmena (provízia) v sume, ktorá by zostala po odrátaní sumy 1.050.000,-- Sk od skutočnej (vyššej) ceny, za ktorú by odporcovia prostredníctvom navrhovateľa ako sprostredkovateľa nehnuteľnosti predali; v zmluve o kaucii boli nehnuteľnosti sprostredkovateľom ponúkané už za kúpnu cenu 1.140.000,-- Sk. Provízia, jej presná výška, dohodnutá nebola, patrila navrhovateľovi za predpokladu splnenia tam uvádzaných podmienok, a síce ak boli splnené podmienky pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak jej uzavretie sa oddialilo alebo neuskutočnilo z dôvodov, za ktoré zodpovedal záujemca, keď záujemca počas trvania tejto zmluvy uzatvoril kúpnu zmluvu s treťou osobou, ktorú vyhľadal alebo kontakt na ňu poskytol iný sprostredkovateľ; aj po prípadnom ukončení tejto zmluvy v prípadoch, ak záujemca uzatvoril kúpnu zmluvu s treťou osobou, na ktorú kontakt zabezpečil sprostredkovateľ v čase trvania tejto zmluvy. Iné podmienky pre poskytnutie odmeny účastníci nedohodli; odporcovia poskytli navrhovateľovi na predmet plnenia exkluzivitu do 31.7.2004. Podmienky pre priznanie odmeny navrhovateľovi vyplývajúce zo zmluvy o sprostredkovaní predaja splnené neboli. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi predávajúcimi (odporcami) a záujemcom (D.. J. F.) nedošlo vôbec, stalo sa tak bez zavinenia odporcov, odporcovia neuzatvorili kúpnu zmluvu s treťou osobou, ktorú by vyhľadal alebo kontakt na ňu poskytol iný sprostredkovateľ, kúpnu zmluvu uzavreli až na jeseň roku 2004 s treťou osobou, na ktorú kontakt nezabezpečil navrhovateľ; k neuzavretiu kúpnej zmluvy teda s D.. J. F. nedošlo z dôvodov na strane predávajúcich. Nebolo tiež preukázané, žeby odporcovia kúpnu cenu menili, žeby poskytli sprostredkovateľovi nepravdivé informácie. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a napokon aj rozhodol právne správne. Odvolateľ ani len netvrdil, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom súd prvého stupňa poskytol jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď, prečo návrh navrhovateľa aj v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny zamietol. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Na doplnené odvolanie navrhovateľa podaním zo dňa 10.1.2012 odvolací súd (už bez ďalšieho) neprihliadal, nezaoberal sa ním, keďže bolo vyhotovené a predložené po uplynutí odvolacej lehoty. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri rozhodovaní o všetkých trovách konania (§ 151 ods. 3, § 224 ods. l, § 142 a nasl. O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.