Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/703/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407215378 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1407215378.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: AUTO - AZ s. r. o., so sídlom v Trnave, Pekárska 11, IČO: 35 797 541, zast.: JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krajinská 30 proti odporkyni: U. U., T. R. T., W. XX, zast.: JUDr. Beátou Kaprinayovou, so sídlom v Bratislave, Jašíkova 2, o zaplatenie sumy 6.908,94 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 24C/375/2009-482 zo dňa 02. júla 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Odvolanie navrhovateľa proti výroku, ktorým súd zamietol návrh odporkyne na zaplatenie náhrady trov konania v sume 100,- €, podľa § 147a O. s. p., o d m i e t a. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 245,38 €, na účet JUDr. Beáty Kaprinayovej, advokátky v Bratislave, Jašíkova č. 2, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 663,87 €, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,5 % zo sumy 663,87 €, od 24. 11. 2006 do zaplatenia zastavil; v prevyšujúcej časti návrh zamietol; navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 4.096,17 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; návrh odporkyne na zaplatenie náhrady trov konania v sume 100,- €, podľa § 147a Občianskeho súdneho poriadku zamietol; znalcovi O.. E. P. priznal znalečné vo výške 43,16 €; navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 838,20 €. Vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 9. 11. 2006, splatnou 23. 11. 2006, navrhovateľ fakturoval odporkyni sumu 208.139,- Sk za opravu motorového vozidla, sumu, ktorú odporkyňa neuhradila, v dôsledku čoho sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Tvrdenie poprela odporkyňa tým, že poruchy spôsobené dopravnou nehodou z 13. 05. 2006 neboli odstránené navrhovateľom, ale v servise Dunauto, čo je zrejmé aj z revíznej ohliadky vozidla a tiež z priloženej fotodokumentácie. Neskôr odporkyňa svoju obranu proti žalobe založila na tvrdení, že žalovanú čiastku navrhovateľovi uhradila a do spisu o tom založila dôkaz: príjmový pokladničný doklad zo 14. 11. 2006 na sumu 200.641,14 Sk (č. l. 57, 77 a prílohová obálka č. l. 262). Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Sporným bola pravosť a pravdivý obsah dvoch súkromných listín: č. l. 76 - faktúra č. XXXXXXXXX a č. l. 77 - H. č. XXXXXXXXX. Ostatné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a nemali priamy súvis s vyriešením tejto otázky, napr. väčšina správ získaná výsluchmi svedkov, o kvalite prevedených prác na poškodenom vozidle, boli pre rozhodovanie súdu, po vecnej stránke, právne bezvýznamné. Navrhovateľ v záujme odstránenia pochybností, o pravosti sporného príjmového pokladničného dokladu, z hľadiska jeho možného technického spracovania v ekonomickom /informačnom systéme Helios/Pohoda, nežiadal v tomto smere vykonať dokazovanie (zápisnica o pojednávaní na č. l. 192) a chcel, aby sa vo veci konalo a rozhodovalo. Na základe znaleckého posudku č. 4/2014 E.. E. P., na súdom položenú otázku, či podpisy konateľa navrhovateľa - Ľ. M. J.., resp. jeho syna Ľ. M. E.., na faktúre č. XXXXXXXXX a príjmovom pokladničnom doklade č. XXXXXXXXX, sú ich vlastnoručnými podpismi, t. j., či konateľ navrhovateľa, resp. jeho syn, uvedené listiny podpísali, vyplýva, že pri analýze sporných podpisov, pomocou technických prostriedkov, neboli zistené žiadne znaky, nasvedčujúce technickému sfalšovaniu podpisov. V okolí podpisov na nevyskytujú stopy po pretlačení, obkreslených ťahoch, resp. o ich mechanickom odstraňovaní, tzn., že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Záver znalca je pritom taký, že sporné podpisy, na obidvoch sporných písomnostiach, podpísal Ľ. M., E.. Výhradu navrhovateľa, že znalec nepracoval s otázkou rozporovanej pravosti podpisu, ale s domnienkou jeho pravosti a úlohou potreby identifikácie osoby, ktorá s väčšou pravdepodobnosťou, na základe niektorých spoločných znakov porovnávacieho podpisu so sporným podpisom, sporný dokument podpísala, znalec vyvrátil, keď uviedol, že z takejto tézy nevychádzal. Tým potvrdil, že súdom zadaná otázka, na znalecké skúmanie, bola správna. Výsluchmi účastníkov a svedkov sa rozpory v tvrdeniach, ohľadom úhrady sumy za opravu vozidla, nepodarilo jednoznačne odstrániť lebo si vzájomne odporovali. Až znalecké dokazovanie dalo explicitne odpoveď, či verzia obrany odporkyne o zaplatení dlhu má pravdivostnú hodnotu v skutkovom stave veci. V prospech odporkyne svedčí tiež, že prvopisy faktúry a PPD boli v rámci splnenia edičnej povinnosti vydané súdu poisťovňou Wüstenrot, ktorá poistnú udalosť likvidovala, a to na základe faktúry predloženej odporkyňou a nie na základe faktúry, ktorej preplatenie v konaní žiadal navrhovateľ. Odporkyňa vo výpovedi jasne a zreteľne ozrejmila spôsob, akým postupne v hotovosti k rukám Ľ. M. E.. vyrovnala svoj dlh, čo vo svedeckej výpovedi potvrdil aj S. U.. Objasnila tiež nezrovnalosti ohľadom miesta, kde dochádzalo k peňažnému plneniu, teda vierohodným a spoľahlivým spôsobom preukázala pravosť a pravdivý obsah potvrdenia o úhrade faktúry za opravu E. I. S. L.: T. XXX E. (Príjmový pokladničný doklad na sumu 200.641,14 Sk), predložený na dôkaz o zániku dlhu jeho splnením, a preto súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ zobral návrh v časti zaplatenia 663,87 €, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,5 % zo sumy 663,87 €, od 24. 11. 2006 do zaplatenia späť, preto súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. konanie v tejto časti, potom, čo odporkyňa s čiastočným späťvzatím súhlasila, zastavil. Prvostupňový súd o návrhu právnej zástupkyni odporkyne, ktorá žiadala priznať trovy konania vo výške 100,- € podľa § 147a ods. 1, 2 /O. s. p./, rozhodol tak, že návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 146 veta prvá O. s. p., tak, že ich priznal odporkyni, ktorá mala vo veci úspech. Trovy konania pozostávajú zo sumy 4.096,17 €, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Odmena bola v plnej výške priznaná za deväť úkonov (1. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, 2. - 9. účasť na pojednávaniach v dňoch 06. 10. 2011, 08. 07. 2010, 07. 02. 2011, 09. 06. 2011, 23. 03. 2012, 27. 04. 2012, 21. 05. 2014, 20. 06. 2014), t. j. 2.136,06 € a vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny bola odmena priznaná za päť úkonov (účasť na piatich odročených pojednávaniach bez prejednania veci v dňoch 25. 02. 2010, 26. 04. 2010, 27. 05. 2010, 28. 11. 2011, 23. 01. 2012) v sume 296,67 € a za zastúpenie na pojednávaní konanom 02. 07. 2014, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, bola priznaná odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 188,67 €. Za účasť na pojednávaniach konaných 20. 09. 2010 a 25. 11. 2010, ktoré presiahli dve hodiny, bola priznaná odmena vo výške dvojnásobku základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 949,36 €. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal tiež za jednotlivé úkony režijný paušál /7 x 7,21 € = 50,47 € + 4 x 7,41 € = 29,64 € + 3 x 7,62 € = 22,86 € + 3 x 8,04 € = 24,12 €/ a v rámci náhrady za stratu času, súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v súlade s § 17 ods. 1 cit. vyhlášky za čas strávený cestou zo Šoltésovej č. 22, Bratislava I, resp. z Jašíkovej č. 2, Bratislava II, do miesta, ktoré nie je sídlom advokáta: Saratovská 1/A, Bratislava IV a späť, za účasť na všetkých pojednávaniach sumu 398,32 €. Celkovo sa jednalo o 16 pojednávaní, z toho v roku 2010 bolo pojednávaní šesť (t. j. 6 x 2 za každú začatú polhodinu x 12,02 € = 144,24 €), pri trvaní cesty z miesta sídla advokáta na súd a späť 1 hodinu. V roku 2011 sa pojednávalo štyrikrát (t. j. 4 x 2 za každú začatú polhodinu x 12,35 € = 98,80 €), pri trvaní cesty z miesta sídla advokáta na súd a späť 1 hodinu. V roku 2012 sa pojednávalo štyrikrát (t. j. 4 x 2 za každú začatú polhodinu x 12,71 € = 101,68 €), pri trvaní cesty z miesta sídla advokáta na súd a späť 1 hodinu. V roku 2014 sa pojednávalo dvakrát (t. j. 2 x 2 za každú začatú polhodinu x 13,40 € = 53,60 €), pri trvaní cesty z miesta sídla advokáta na súd a späť 1 hodinu. O náhrade trov konania štátu, prvostupňový súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p a neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť na účet konajúceho súdu trovy štátu vo výške 838,20 €, ktoré štát uhradil ako znaleckú odmenu za nariadené znalecké dokazovanie zo štátnych rozpočtových prostriedkov znalcovi E.. E. P.. Rozsudok v celom rozsahu odvolaním, v zákonom stanovenej lehote, napadol navrhovateľ. Vytkol súdu prvého stupňa, že jeho návrh na vykonanie dôkazu kontrolným znaleckým posudkom zamietol. Opätovne poukázal na pretrvávajúcu nezrozumiteľnosť znaleckého posudku ako celku a na nepreskúmateľnosť postupu a znalcom prijatých záverov. Znalec v znaleckom posudku č. 4/2014 vyjadril záver „sporné podpisy na sporných písomnostiach podpísal Ľ. M. E..“ Znalec týmto priamo označuje osobu, ktorá podpis podpísala. Sporné materiály tvorili faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 09. 01. 2006 v sume 200.642,-- Sk a príjmový pokladničný doklad č. XXXXXXXXX zo dňa 14. 11. 2006 v sume 200.641,14 Sk. M. Ľ. E.. nespochybnil správnosť faktúry č. XXXXXXXXX a nikdy nepoprel pravosť svojho podpisu. Nesporné bolo, že navrhovateľ vystavil na účet odporkyne faktúru za opravu vozidla. Spornou otázkou bolo zaplatenie fakturovanej ceny oproti vystavenému príjmovému pokladničnému dokladu, ktorého správnosť, a z dôvodu nerealizovania úhrady fakturovanej sumy odporkyňou, M. E.. poprel. Rovnako z dôvodu, že úhrada fakturovanej ceny nebola zrealizovaná a existenciu ním podpísaného príjmového pokladničného dokladu si nevedel vysvetliť. Vykonanie kontrolného znaleckého posudku je bežnou zaužívanou súdnou praxou, pokladá za nevyhnutné vykonať kontrolný znalecký posudok, kde by úlohou znalca bolo zistiť a ustáliť, či podpis Ľ. M. ml., na príjmovom pokladničnom doklade č. XXXXXXXXX zo dňa 14. 11. 2006, je jeho pravým podpisom. Súd v napadnutom rozsudku uvádza, že odporkyňa vo výpovedi jasne ozrejmila spôsob, akým postupne v hotovosti, k rukám Ľ. M. E.., vyrovnala svoj dlh. Súd sa nevysporiadal ani s otázkou, v ktorom okamžiku postupného peňažného plnenia v hotovosti, prišlo k odovzdaniu sporného príjmového pokladničného dokladu. Odporkyňa neuviedla sumu skutočne vyplatených peňažných prostriedkov. Súd sa nevysporiadal s otázkou, ktorú v sebe zakladá navrhovateľom čiastočné späťvzatie návrhu, v časti zaplatenia 20.000,-- Sk, z dôvodu čiastočného plnenia dňa 27. 12. 2006 a ani s otázkou existencie uznania dlhu S. U., ktorý pretrvávajúci zväzok potvrdzoval. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z preukázateľných rozporov a z nich vyplývajúcich nezodpovedaných otázok v konaní, z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že úlohou znalca pri vypracovaní znaleckého posudku bolo posúdiť, či podpisy konateľa Ľ. M. J.. a jeho syna Ľ. M. E.., sú ich vlastnoručnými podpismi, na dokladoch faktúre a na príjmovom pokladničnom bloku. Je vylúčené, aby závery znalca boli v akomkoľvek smere neadresné. Z postupov znalca vyplýva jednoznačne zhoda znakov v písme v takom rozsahu, že bolo možné konkrétne identifikovať pisateľa. Navrhovateľ nikdy nespochybnil, že by niektorý z podpisov, ktoré boli súčasťou porovnávacieho materiálu, nepatrili pánovi M. E.. alebo staršiemu. Navrhovateľ bol zo strany znalca vyzývaný na súčinnosť a predkladanie písomnosti, čo sa aj stalo. Z výpovede znalca na pojednávaní, jednoznačne vyplýva odpoveď, na všetky námietky navrhovateľa, čím mal súd aj odporkyňa tvrdenie navrhovateľa za vyvrátené. Poukázal na nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nikdy nespochybňoval podpisy na faktúre. V konaní došlo aj k výpovedi účtovníčky navrhovateľa, aj niektorých zamestnancov. Z ich výpovedí vyplynulo, že faktúra na č. l. 9 v spise, je evidovaná v účtovníctve navrhovateľa, ako nezaplatená, napriek tomu, že nie je účtovným dokladom. Faktúra, ktorá bola predložená znalcovi, na posúdenie znie na inú sumu, túto faktúru navrhovateľ napadol, že ju odporkyňa sfalšovala, následne, že sama vyhotovila aj sfalšovala podpis na príjmovom pokladničnom doklade. Navrhovateľ teda nielen spochybnil podpisy na tejto faktúre, ale sám si aj odporuje. Za účelom odstránenia rozporov medzi tvrdeniami účastníkov, bolo nevyhnutné, poveriť znalca posúdením všetkých podpisov, ktoré navrhovateľ spochybnil. Čo sa týka námietky spôsobu a miesta vyplácania pohľadávky, nemožno prikladať žiaden význam. Je pravdou, že tvrdenia účastníkov konania si v tomto smere aj odporujú, avšak súd sa priklonil na stranu toho účastníka, v prospech ktorého svedčia ostatné vykonávané dôkazy, okrem iného aj spomínaný znalecký posudok. Navrhovateľ žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny, potvrdil, zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. V súdenej veci navrhovateľom prezentovaný skutkový stav, zakladajúci opodstatnenosť žaloby, vychádzal z tvrdenia, že faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 9. 11. 2006, splatnou dňa 23. 11. 2006, navrhovateľ fakturoval odporkyni sumu 208.139,-- Sk za opravu motorového vozidla, sumu, ktorú odporkyňa neuhradila. Odporkyňa sa bránila tým, že k zaplateniu faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 9. 11. 2006 z jej strany došlo, o čom predložila príjmový pokladničný doklad zo 14. 11. 2006 na sumu 200.641,14 Sk (č. l. 57, 77 a prílohová obálka č. l. 262), pravosť podpisu ktorého navrhovateľ na doklade poprel. Súd prvého stupňa, za účelom odstránenia spornosti tvrdenia účastníkov, nariadil znalecké dokazovanie, vypracovaním ktorého poveril znalca E.. E. P., v dôsledku čoho mal za preukázané, že sporné podpisy, na sporných písomnostiach, podpísal Ľ. M., E.., a teda tento záver viedol súd prvého stupňa k neopodstatnenosti žaloby. Navrhovateľ v záujme odstránenia pochybností, o pravosti sporného príjmového pokladničného dokladu, z hľadiska jeho možného technického spracovania, nežiadal vykonať žiadne iné dokazovanie. Podstatná časť odvolacích námietok sa týka navrhovateľom uvádzaných nesprávností, ku ktorým malo, podľa jeho názoru, dôjsť v samotnom procese dokazovania, vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania a prijímania skutkových záverov. Navrhovateľ prvostupňovému súdu predovšetkým vytýka, že nevykonal dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom. V zmysle § 51a ods. 6 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, ak je posudok nejasný alebo neúplný, znalec sa požiada o doplnenie alebo vysvetlenie. Ak to nevedie k potrebnému výsledku, priberie sa iný znalec. V danom prípade, aj na základe vyjadrenia navrhovateľa, k znaleckého posudku č. 4/2014 bol znalec vypočutý na pojednávaní dňa 20. 6. 2014, kedy podal bližšie vysvetlenie k námietkam navrhovateľa. Ak navrhovateľ napriek tomu nebol spokojný so znaleckým posudkom, nič mu nebránilo, aby si dal kontrolný posudok vypracovať sám, keď v zmysle § 51a ods. 7 citovanej vyhlášky, ak účastník konania alebo strana v konaní, predloží posudok od osoby zo zoznamu podľa odseku 1, postupuje sa rovnako ako pri posudku ustanoveného znalca. K procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa účastník subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p., § 211 ods. 3 O. s. p.). V súdenej veci prvostupňový súd rozhodol, že kontrolný znalecký posudok nevykoná, pretože nie je potrebný, postup, ktorý je plne v jeho kompetencii a v procese vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania, priznal stupeň preukázateľnosti zistení, zodpovedajúcich zisteniam, vyplývajúcim zo znaleckého posudku (§ 127 O. s. p.) postup, ktorý považuje odvolací súd za správny, keďže z výsledkov takto vykonaného dokazovania vyplýva jednoznačný záver, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade je pravým podpisom Ľ. M. E.. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia, musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie prvostupňového súdu, je zbytočné v odvolacom konaní sa zaoberať identickými námietkami navrhovateľa, keď skutkové, a na ich základe prijaté, právne závery prvostupňového súdu, sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku, je dôvod odvolania uplatnený navrhovateľom, že prvostupňový súd neodstránil rozpory vo výpovedi účastníkov, týkajúcich sa miesta, spôsobu a výšky postupného peňažného plnenia v hotovosti, ako aj sa nevysporiadal s otázkou existencie uznania dlhu S. U.. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú tak čiastkové, ako aj komplexné, závery sudcu o vierohodnosti poznatkov, získaných vykonaním dôkazov. Keďže prvostupňovému súdu nemožno vyčítať hodnotenie dôkazov v rozpore s pravidlami logického myslenia, navrhovateľom namietané skutočnosti, ohľadom neodstránenia rozpornosti tvrdenia, sú právne irelevantné. Prvostupňový súd pripustil, že výsluchmi účastníkov a svedkov sa rozpory v tvrdeniach, ohľadom úhrady sumy za opravu vozidla, nepodarilo jednoznačne odstrániť lebo si vzájomne odporovali. Avšak znalecké dokazovanie dalo výslovne odpoveď, či verzia obrany odporkyne o zaplatení dlhu, má pravdivostnú hodnotu v skutkovom stave veci a v prospech odporkyne tiež svedčilo, že prvopisy faktúry a PPD boli v rámci splnenia edičnej povinnosti vydané súdu poisťovňou Wüstenrot, ktorá poistnú udalosť likvidovala, a to na základe faktúry, predloženej odporkyňou a nie na základe faktúry, ktorej preplatenie v konaní žiadal navrhovateľ. Z uvedeného postupu súdu prvého stupňa teda vyplýva, že sa pri hodnotení dôkazov priklonil na stranu toho účastníka, v prospech ktorého svedčia ostatné vykonávané dôkazy, neopomínajúc, že navrhovateľ žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol (navrhovateľ v záujme odstránenia pochybností o pravosti sporného príjmového pokladničného dokladu, z hľadiska jeho možného technického spracovania, nežiadal vykonať žiadne iné dokazovanie). Ak na podklade tohto zistenia, súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh ako nedôvodný z dôvodu, že v zmysle § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, došlo splnením dlhu k jeho zániku, bol jeho postup vecne správny, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., vrátene výroku o čiastočnom zastavení konania, o ktorom bolo rozhodnuté v zmysle § 96 O. s. p., ktoré ustanovenie rešpektuje navrhovateľa ako dominus litis. Iba výnimočne, ak navrhovateľ zoberie návrh späť, súd konanie nezastaví a je to tak v prípade, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov. Vyhovieť odvolaniu voči uzneseniu, ktorým bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu, bude možné iba výnimočne, a to v prípade, ak došlo k nesprávnemu hodnoteniu prejavu navrhovateľa alebo, ak súd nezobral do úvahy vážne dôvody odporcu, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím návrhu, čo ale nebol daný prípad. Rovnako vecne správny je aj výrok o náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu, o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., resp. § 148 ods. 1 O. s. p., keď odvolací súd sa v plnom rozsahu v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v týchto častiach. Odvolací súd k tomuto len dodáva, že navrhovateľ napadol odvolaním rozsudok v celom rozsahu, ale jeho odvolanie neobsahuje žiadne dôvody, pre ktoré považuje tieto výroky za nesprávne. Navrhovateľ odvolaním napadol aj výrok rozsudku, ktorým súd zamietol návrh odporkyne na zaplatenie náhrady trov konania v sume 100,- €, podľa § 147a O. s. p. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Proti výroku, ktorým súd zamietol návrh odporkyne na zaplatenie náhrady trov konania v sume 100,- €, podľa § 147a O. s. p., je odvolanie prípustné, pretože to zákon výslovne nevylučuje ani v ustanovení § 202 ods. 3 O. s. p. K podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník /§ 201 O. s. p./, avšak nie každý účastník môže podať odvolanie. Odvolanie nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení uznesenia tohto práva výslovne vzdal /§ 207 ods. 2 O. s. p./ a tiež ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná, ujma na jeho právach. Z uvedeného teda vyplýva, že ak navrhovateľ podal odvolanie proti výroku, ktorým súd zamietol návrh odporkyne na zaplatenie náhrady trov konania v sume 100,- €, podľa § 147a O. s. p., nebola navrhovateľovi uložená žiadna povinnosť, nebola mu spôsobená žiadna ujma na jeho právach, ani do jeho práv nebolo týmto uznesením zasiahnuté, je preto potrebné odvolanie navrhovateľa proti tomuto výroku odmietnuť, s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p., keď odporkyňa, cestou svojho právneho zástupcu, podala návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkony právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30. 9. 2014, ktoré zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť právnej zástupkyni odporkyne. Odmena za tento úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 a § 15 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 245,38 € /1 x 237,34 € + 1 x 8,04 € režijný paušál/. Poučenie: Tento rozsudok n i e j e možné napadnúť odvolaním.