Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/870/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407226997 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1407226997.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: N. J., bytom X. X, E., zast. JUDr. Stanislavom Melišekom, advokátom, Sabinovská 8, Bratislava, proti odporcom: 1/ G. I., bytom J. XX, C., 2/ Z.. Q.. I. I., bytom C.. A. C.. XX, E., Y., odporca 2/ zast. advokátskou kanceláriou Capitol Legal Group s.r.o., Kollárovo nám. 20, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľky a odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 12. júna 2012, č. k. 6C/164/2008-276, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 12. júna 2012, č. k. 6C/164/2008-276, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 16. septembra 2014, č. k. 6C/164/2008-324, v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam - parcelám registra „F.“ v kat. úz. N. Q.., obec C., zapísaným na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v E., Správy katastra N. ako parcela č. XX/X - záhrady o výmere XXX N. a na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX N. a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX N. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX pre k . ú. N. Q., W. C., súd prvého stupňa prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky a parcelu č. XX/ X zapísanú na LV č. XXXX pre k. ú. N. Q., W. C. prikázal do podielového spoluvlastníctva odporcov 1/ a 2/, každému v podiele 1, a to bez povinnosti výplaty finančnej náhrady zo strany navrhovateľky. Súd prvého stupňa zároveň uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania 1.156,23 eur a odmenu advokáta 5.331,53 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že účastníci konania boli podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele žalobkyňa v X/XX a žalovaný každý po X/XX. V priebehu konania účastníci konania dospeli k dohode o vyporiadaní podľa návrhu odporcu 2/, ktorý vychádzal tak z faktického užívania jednotlivých parciel, ako i z toho, že odporcovia sa vzájomne vzdali svojho nároku na zaplatenie finančnej náhrady na vyrovnanie podielov. Súd prvého stupňa preto s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Obč. zák. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Zároveň súd prvého stupňa vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vyššie uvedeným spôsobom navrhovaným odporcom 2/, keďže s ním súhlasili aj navrhovateľka a odporca 1/. Prihliadol pritom na účelné využitie vyporiadavaných parciel aj na ich faktické užívanie. Z týchto hľadísk by podľa súdu prvého stupňa nebolo účelné reálne deliť jednotlivé parcely podľa výšky spoluvlastníckych podielov, aj keď by to bolo možné. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že pred podaním návrhu na súd mala záujem sa dohodnúť s odporcami, návrh dohody im neponúkla, mala záujem predovšetkým o odstúpenie spoluvlastníckych podielov odporcami, resp. o odkúpenie nehnuteľností. Uviedol, že pred podaním návrhu na súd síce navrhovateľka dala odporcom návrh na vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva, avšak takým spôsobom, ktorý pre odporcov nebol prijateľný. Z toho dôvodu podľa súdu prvého stupňa na strane odporcov nemohlo dôjsť k reálnej dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Okrem toho zohľadnil aj skutočnosť, že k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo v súlade s návrhom odporcu 2/. Preto súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania odporcom. Keďže však odporcovi 1/ žiadne trovy nevznikli, súd prvého stupňa mu náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi 2/ priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z odmeny advokáta v sume 5.331,53 eur a trov v sume 1.156,23 eur, spolu v sume 6.487,76 eur. Pri výpočte výšky tarifnej odmeny právneho zástupcu súd prvého stupňa vychádzal z ceny požadovaného spoluvlastníckeho podielu (§ 10 ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z. z. čo do vyporiadania podielového spoluvlastníctva), čo predstavuje sumu 40.339,65 eur (cena spoluvlastníckeho podielu, ktorý odporca 2/ požadoval je XXX N.2. x 158,43 eur) a cena právneho úkonu je potom 506,18 eur. Uviedol, že cena 158,43 eur za 1 m2 bola stanovená podľa znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v obdobnej veci v konaní na tunajšom súde sp. zn. 6C/470/2008 v prípade obdobných pozemkov v C. s tým, že súd vychádzal zo stanoviska N. C. o tom, že ide o pozemky na bytovú výstavbu. Poznamenal, že odmena právneho zástupcu predstavuje 8 úkonov právnej pomoci po 506,18 eur tak, ako si ich účtoval právny zástupca (nahliadnutie do spisu 29.03.2011, vyjadrenie k žalobe 12.10.2011, účasť na pojednávaní v dňoch 31.01.2012, 19.04.2012 a 12.06.2012, písomné podanie na súd 07.03.2012, účasť na ohliadke 16.04.2012, vyjadrenie), s režijným paušálom po 7,41 eur za 2 úkony a po 7,63 eur za 6 úkonov právnej pomoci a s 20 % DPH, spolu v sume 4.932,05 eur. Náhradu za stratu času priznal v sume 272,81 eur vrátane 20 % DPH za 1 cestu z Bratislavy do Malaciek a späť v trvaní 4 začaté polhodiny po 12,35 eur, za 4 cesty v trvaní 14 začatých polhodín po 12,71 eur; náhradu za použitie motorového vozidla v sume 75,55 eur vrátane 20 % DPH a náhradu za pohonné hmoty v sume 51,12 eur vrátane 20 % DPH. Súd prvého stupňa zároveň priznal aj trovy konania, ktoré vznikli odporcovi 2/, v sume 1.156,23 eur. Tieto predstavujú hotové výdavky za vyhotovenie fotokópií v sume 3,75 eur a cestovné za dve cesty z miesta trvalého bydliska z E. do Malaciek a späť na dve pojednávania v sume 1.152,48 eur, keďže doprava motorovým vozidlom bola v danom prípade najefektívnejšia. Súd prvého stupňa nepriznal odporcovi 2/ vyúčtovanú odmenu advokáta JUDr. Bohumila Slezáka, pretože odporca 2/ ničím nepreukázal, že tomuto advokátovi uhradil odmenu za dva úkony právnej pomoci a tento advokát si žiadne trovy nevyúčtoval a nepožadoval. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16. septembra 2014, č. k. 6C/164/2008-324, súd prvého stupňa doplnil svoj rozsudok zo dňa 12. júna 2012, č. k. 6C/164/2008-276 o výrok, ktorým odporcovi 1/ náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznáva. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku poukázal na ust. § 166 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a uviedol, že absentujúci výrok o náhrade trov konania medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ doplnil na základe pokynu odvolacieho súdu z dôvodu, že náhradou trov konania odporcu 1/ sa síce v odôvodnení rozsudku zaoberal, avšak svoje rozhodnutie nepreniesol do výrokovej časti. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v časti výroku o náhrade trov konania odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. Uviedla, že pred podaním návrhu niekoľkokrát navrhla odporcom sa dohodnúť na zrušení podielového spoluvlastníctva a rozdelení predmetných nehnuteľností tak, aby rozlohou zodpovedali veľkosti spoluvlastníckych podielov, boli rovnakej kvality a aby bola rovnaká možnosť účelného využitia každým budúcim vlastníkom. Odporcovia však nepristúpili ani na jeden návrh. Navrhovateľka podotkla, že podaným návrhom sa nedomáhala prikázania spoluvlastníckych podielov odporcov do svojho vlastníctva, ale domáhala sa spravodlivého rozdelenia spoluvlastníctva podľa zásad, v súlade s ktorými sa snažila vec vyporiadať pred podaním návrhu. Aj počas súdneho konania mala navrhovateľka snahu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou, avšak odporcovia k jej návrhom zaujímali vždy negativistický postoj a prednášali prehnané a neobjektívne požiadavky na náhradu pre prípad prenechania ich spoluvlastníckych podielov do vlastníctva navrhovateľky, napriek tomu, že ona nikdy nemala záujem o všetky nehnuteľnosti, keďže ich bol dostatok a v dostatočnej kvalite na to, aby každý spoluvlastník mohol mať vo svojom výlučnom vlastníctve nehnuteľnosť v rovnakej kvalite a zodpovedajúcej výmere. Tvrdila tiež, že predovšetkým odporca 2/ negoval všetky snahy a možnosti na objektívne a spravodlivé rozdelenie, hoci žije ďaleko od predmetných nehnuteľností, nemá o nich skutočný záujem, nestará sa o nich a nikdy ich reálne nebude môcť využiť, okrem scudzenia, ktorému však doteraz taktiež bránil. Navrhovateľka ďalej uviedla, že počas konania niekoľkokrát deklarovala a akceptovala zásadu, že súd nie je viazaný návrhom a môže o veci rozhodnúť podľa vlastného uváženia, čo napokon aj urobil. Neakceptovala však zdôvodnenie priznania náhrady trov konania odporcovi 2/ súdom prvého stupňa. Poukázala na skutočnosť, že k samotnému návrhu boli priložené 4 písomnosti, ktorými sa pokúšala dohodnúť s odporcami o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a jej právny zástupca pred podaním návrhu na súd zaslal odporcom návrh, ktorým sa navrhovalo rozdelenie nehnuteľností a nie odkúpenie spoluvlastníckych podielov odporcov. Odporcovia návrhy buď odmietli alebo ignorovali, pričom nikdy nenavrhli iné riešenie. Dodala, že v spise sú založené aj ďalšie návrhy, ktorými aj počas súdneho konania navrhovala rôznym spôsobom usporiadať vlastnícke vzťahy. K argumentácii súdu prvého stupňa, že jej návrhy boli pre odporcov neprijateľné, uviedla, že je samozrejmé, že keď niekto uplatňuje svoje nároky súdnou cestou, sú jeho návrhy pred podaním návrhu na súd druhému účastníkovi spravidla neprijateľné alebo mu nevyhovujú. Keby odporcovia predniesli akceptovateľný návrh, nedomáhala by sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou. Rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa jej názoru svedčí o opodstatnenosti jej návrhu. Nesúhlasila s odôvodnením súdu prvého stupňa tým, že k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo v súlade s návrhom odporcu 2/. Poznamenala, že tomuto návrhu predchádzal jeho takmer identický návrh (čo boli jediné návrhy počas celej doby odkedy sa navrhovateľka snažila dohodnúť), ktorým však odporcovia, resp. odporca 2/ požadoval aj neprimerane vysokú odplatu za prenechanie XX N. navrhovateľke. Toto však nepovažovala za protinávrh, ale za navrhnutie jednej z možností vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka vo svojom odvolaní tiež namietala, že súd prvého stupňa mal za to, že odporca 2/ požadoval XXX N.. V tejto súvislosti argumentovala tým, že odporca 2/ nepožadoval žiadny spoluvlastnícky podiel, keďže v konaní nedal protinávrh, len navrhol, tak ako navrhovateľka, jeden z množstva možných spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Rovnako tak navrhovateľka nepožadovala žiadny spoluvlastnícky podiel, keď výmera po zrušení podielového spoluvlastníctva vo všetkých jej návrhoch mala zodpovedať výmere spoluvlastníckeho podielu, t. j. pre ňu X/XX a pre odporcov po X/XX výmery. Zastávala názor, že súdom prvého stupňa použitú zásadu určenia náhrady trov konania na odmene advokáta by bolo možné použiť v prípade, že by sa navrhovateľka domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania jej do vlastníctva všetkých spoluvlastníckych podielov odporcov alebo že by sa toho domáhali aj odporcovia. Spoluvlastnícke podiely predstavovali pred podaním návrhu u navrhovateľky spolu výmeru XXXX N. a u odporcov spolu XXX N. a po rozhodnutí súdu prvého stupňa u navrhovateľky XXXX N. a u odporcov spolu XXX N.. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľky právo na náhradu trov konania nesprávne právne posúdil, pretože odporca 2/ nemal žiadny úspech vo veci. V časti zrušenia podielového spoluvlastníctva súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľky a v časti vyporiadania rozhodol podľa vlastného uváženia, keď nevyhovel návrhu navrhovateľky a odporca 2/ žiaden protinávrh nepodal. Dodala, že eventuálne by mohlo ísť len o čiastočný úspech, pokiaľ súd prvého stupňa za úspech vo veci považoval skutočnosť, že odporca 2/ navrhol spôsob vyporiadania, tento bol akceptovaný a navrhovateľka ho odvolaním nenapáda, a preto mal súd prvého stupňa rozhodovať o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznať účastníkom právo na ich náhradu. V závere odvolania navrhovateľka namietala aj počet vykonaných úkonov právnej pomoci právnym zástupcom odporcu 2/. Zastávala názor, že úkonom právnej pomoci nie je nahliadnutie do spisu dňa 29.03.2011 a na úkony - podanie vyjadrenia k návrhu zo dňa 12.10.2011 a zo dňa 07.03.2012 a tiež vyjadrenie, ktoré súd prvého stupňa bližšie nešpecifikuje, nebol právny zástupca odporcu 2/ súdom vyzvaný. Preto sú tieto úkony podľa navrhovateľky neodôvodnené, neúčelné a neprispeli k objektívnemu posúdeniu veci. Odporca 2/ taktiež napadol odvolaním výrok predmetného rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, a to v časti odmeny advokáta priznanej odporcovi 2/ len vo výške 5.331,53 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a navrhovateľku zaviazal zaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia (odmenu advokáta) vo výške 6.420,04 eur ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 312,87 eur. Poukázal na znenie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že tak toto ustanovenie ako ani iný všeobecne záväzný právny predpis nepodmieňuje priznanie náhrady trov konania predošlým zaplatením odmeny advokátovi zo strany účastníka. Zároveň poznamenal, že právna úprava v ust. § 151 ods. 1 O.s.p. ukladá povinnosť vyčísliť trovy konania výlučne účastníkovi a nie jeho právnemu zástupcovi, pričom mal za to, že túto svoju povinnosť si riadne a včas splnil. Postavenie advokáta je v procese rozhodovania o trovách právneho zastúpenia významné iba z hľadiska miesta plnenia (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Z týchto dôvodov odôvodnenie súdu prvého stupňa, že odporcovi 2/ nepriznal vyúčtovanú odmenu predchádzajúceho advokáta (JUDr. Bohumila Slezáka) z dôvodu, že odporca 2/ ničím nepreukázal, že takúto odmenu predchádzajúcemu advokátovi uhradil a že tento si žiadne trovy nevyúčtoval a nepožadoval, nemá žiadnu oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Na základe uvedeného odporca 2/ zastával názor, že v rámci prvostupňového konania mu prislúcha aj náhrada trov právneho zastúpenia za ďalšie 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04.09.2009 a zastupovanie na pojednávaní dňa 16.11.2010, každý po 506,18 eur, režijný paušál 1 x 6,95 eur a 1 x 7,21 eur, náhrada za stratu času dňa 16.11.2010 stráveného cestou Bratislava - Malacky a späť (2 x 33 minút) spolu vo výške 48,08 eur (2 x 12,02 eur) a náhrada za použitie osobného motorového vozidla na trase Bratislava - Malacky (38 km) a späť celkom vo výške 13,91 eur. Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky nesúhlasil s jej odvolacími námietkami. Považoval za nesporné, že súd prvého stupňa ani len čiastočne nevyhovel navrhovateľkinmu návrhu na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom. V súdnom konaní ako aj pred jeho začatím totiž navrhovateľka navrhovala také spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré boli objektívne pre ostatných podielových spoluvlastníkov príslušných pozemkov nevýhodné alebo dokonca absolútne nezrealizovateľné. Súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel návrhu odporcu 2/, ktorý predložil vo vyjadrení zo dňa 14.05.2012 a následne aj na pojednávaní konanom dňa 12.06.2012 a ku ktorému sa priklonil aj odporca 1/. Preto podľa odporcu 2/ možno dospieť k záveru, že v súdnom konaní boli úspešní odporcovia. K návrhom navrhovateľky na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom uviedol, že list zo dňa 11.03.2002 nemožno považovať za takýto návrh, nakoľko v ňom navrhovateľka len požiadala odporcov o odstúpenie ich dedičských podielov na pôvodnom pozemku parc. č. XXXX o výmere XXXX N., pričom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XX/X alebo predaj spoluvlastníckych podielov odporcov k tomuto pozemku vôbec neriešila. Ďalší list zo dňa 09.04.2003 dokonca ani nepísala navrhovateľka, ale jej manžel, ktorý odporcov požiadal o odkúpenie ich podielov k nezastavanému stavebnému pozemku na záhrade pod cestou za humnom. Tieto listy neobsahovali konkrétne podmienky ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom. Vzhľadom na spôsob akým navrhovateľka listom zo dňa 02.11.2007 navrhla odporcom mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom spolu s predloženým geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným dňa 02.07.2007 spoločnosťou GEOASPEKT s.r.o., sa vyhlásenia navrhovateľky o tom, že sa domáhala podielové spoluvlastníctvo k pozemkom rozdeliť spravodlivo, podľa odporcu 2/ nezhodujú so skutočnosťou. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľky, že aj počas súdneho konania mala snahu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemkom dohodou. Uviedol, že bezprostredne po skončení pojednávania dňa 31.01.2012 sa dohodol s odporcom 1/ a s navrhovateľkou na osobnom stretnutí za účelom rokovania o jednotlivých možnostiach vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, avšak stretnutie naplánované na deň 02.02.2012 sa v dôsledku správania navrhovateľky neuskutočnilo a ani nenavrhla iný vhodný termín. Vo vzťahu k určeniu tarifnej hodnoty odporca 2/ považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za zákonné a správne. Nedôvodné sú podľa neho aj odvolacie námietky navrhovateľky týkajúce sa jednotlivých úkonov právnej pomoci. Podotkol, že vyhláška nestanovuje taxatívny výpočet úkonov právnej služby, za ktoré prináleží odmena, ako to vyplýva z ust. § 14 ods. 8 vyhl. Poznamenal, že nahliadnutie do spisu bolo uskutočnené za účelom dôsledného chránenia a presadzovania záujmov a práv odporcu 2/. Pokiaľ ide o navrhovateľkou namietané vyjadrenia, uviedol, že vo vyjadrení zo dňa 12.10.2011 oboznámil konajúci súd so svojim stanoviskom k dovtedy predloženým návrhom navrhovateľky na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom a súčasne aj svojim návrhom na spôsob vyporiadania. Vo vyjadrení zo dňa 07.03.2012 taktiež vyjadril svoj postoj k jednému z možných riešení vyporiadania, konkrétne k reálnemu rozdeleniu pozemkov, pričom toto vyjadrenie bolo podané na základe uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 31.01.2012. Napokon vyjadrenie zo dňa 14.05.2012 odporca 2/ podal na základe uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 19.04.2012 a oznámil v ňom dôvody, pre ktoré nesúhlasil s usporiadaním vlastníckych vzťahov k pozemkom tak, ako to prezentovala navrhovateľka na pojednávaní dňa 19.04.2012, zároveň upravil svoj návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým sa súd prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ navrhla napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách súdneho konania zmeniť a účastníkom náhradu trov konania nepriznať, a to z dôvodov, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia sa stotožnila s odôvodnením ich nepriznania súdom prvého stupňa. Mala za to, že odporca 2/ si mal ich náhradu uplatniť pred vyhlásením rozsudku, čo však neurobil a súd prvého stupňa mu ich správne nepriznal. Odporca 1/ sa k odvolaniu navrhovateľky ani k odvolaniu odporcu 2/ nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania nie je vecne správny. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ide o tzv. iudicium duplex, v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu. Judikatúra však aj pri takýchto typoch konaní vychádza z toho, že o trovách konania je potrebné rozhodnúť podľa zásady procesného úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.). Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľky v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. N. Q.., W. C., a to parcela č. XX/X vedená Katastrálny úradom v E.e, Správou katastra N. na LV č. XXXX a parcely č. XXXX/X A. Č.. XXXX/X vedené na LV č. XXXX. V časti vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd prvého stupňa rozhodol podľa posledného návrhu odporcu 2/ urobeného v priebehu konania podaním zo dňa 14.05.2012, s ktorým súhlasila navrhovateľka aj odporca 1/ a predmetné parcely č. XXXX/X A. Č.. XXXX/X prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky a predmetnú parcelu č. XX/X prikázal do podielového spoluvlastníctva odporcov 1/ a 2/, každému v podiele 1, bez povinnosti výplaty finančnej náhrady zo strany navrhovateľky. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka bola v konaní úspešná len čiastočne, a to v časti o zrušenie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam. V časti o vyporiadanie nebola úspešná, nakoľko súd prvého stupňa nevyhovel ňou navrhovanému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ale rozhodol podľa návrhu odporcu 2/. V konaní teda mala čiastočný úspech tak navrhovateľka ako aj odporcovia 1/ a 2/. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu nepostupoval správne, keď o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia totiž možno náhradu všetkých trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva priznať len účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci však mali čiastočný úspech všetci účastníci konania. Spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania v takejto procesnej situácii pritom upravuje ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V nadväznosti na uvedené má odvolací súd za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania bola namieste práve aplikácia ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na zmenu napadnutého výroku o náhrade trov konania už nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami odporcu 2/ týkajúcimi sa nepriznania náhrady trov konania za dva úkony právnej služby ani odvolacími námietkami navrhovateľky ohľadom nesprávneho priznania náhrady trov právneho zastúpenia za ňou namietané úkony právnej služby. Výroky napadnutého rozsudku, ktorými súd prvého stupňa zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľke, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.