Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/566/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409200217 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1409200217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: G. N., miesto podnikania: U.. X. G.C. XXXX, Z. R., Č. A., trvale bytom N.. H. XXXX, M.O., Č. A., zastúpenom: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Potočná 41/109, Trenčín, proti odporcovi: MARKÍZA- SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, zastúpenom : DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, o splnenie povinnosti odvysielať opravu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05.júna 2013, č. k. 22C/7/2009-513, jednohlasne takto r o z h o d o l : ´ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, p o t v r d z u j e. Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal odvysielania opravy v relácii D. v znení ním navrhovanom v žalobnom petitu návrhu, s tým, že samostatným uznesením rozhodne o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania. Navrhovateľom uplatňovaný nárok po právnej stránke posúdil podľa § 21 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 7, ods. 9 písm. e), ods. 10, ods. 11 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a s poukazom na článok 26 Ústavy SR a článok 10 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na argumentáciu odporcu zaoberal sa v konaní splnením hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odvysielanie opravy vo väzbe na náležitosti žiadosti navrhovateľa o odvysielanie opravy adresovanej odporcovi a znenie opravy navrhované odvysielať podľa žalobného petitu návrhu. Poukázal na to, v akom znení sa navrhovateľ domáhal odvysielania opravy v žiadosti o odvysielanie opravy adresovanej odporcovi dňa 7. 1. 2009, a akého znenia odvysielania opravy sa domáhal v pôvodnom v žalobnom petite návrhu, ktorý následne v priebehu konania menil písomnými podaniami zo dňa 18. 10. 2010 a 24. 4. 2012. Poukázala na účel konania o povinnosti odvysielať opravu. Ďalej konštatoval, že samotná žiadosť o odvysielanie opravy je jednostranným právnym úkonom žiadateľa adresovaný vysielateľovi, ktorým žiada bezplatné odvysielanie opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov, pričom text požadovanej opravy navrhuje sám žiadateľ návrhom znenia opravy, presné označenie napadnutých údajový je dôležité pre následné vymedzenie predmetu konania pred súdom, v ktorom sa možno domáhať uloženia povinnosti žalovanému uverejniť bezplatnú opravu iba ohľadne tých odvysielaných údajov, ktorých opravy sa žiadateľ domáha už v samotnej žiadosti o jej odvysielanie. Odvysielaná oprava musí byť v prvom rade vyhovujúca svojím obsahom. Zdôraznil, že petit žaloby o povinnosti odvysielať opravu sa musí obsahovo zhodovať s návrhom znenia opravy žiadosti o vysielaní opravy a, že právnym predpokladom úspešného vymáhania nároku pred súdom je, pri súčasnom splnení zákonom stanovených podmienok, aby obsah žalobného petitu o povinnosti odvysielať opravu korešpondoval s navrhovaným znení opravy. S poukazom na uvedené sa stotožnil s právnym názorom odporcu, že navrhovateľ presne nešpecifikoval, čoho sa mal odporca v konaní dopustiť, celý jeho návrh bol nejasný, v rozpore so zákonnou úpravou, keď žiadosť navrhovateľa na odporcu o odvysielanie opravy nekorešpondovala so žalobným petitom návrhu. Z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a nezákonné s poukazom na § 205 ods. 2 písm. c), d/, f/ O.s.p.. Argumentoval, že v konaní znáša dôkazné bremeno odporca, ktorý o ňom odvysielal nepravdivé údaje, a preto musí preukázať ich pravdivosť. Skutočnosť, že z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu sa nedostavil na pojednávania s ospravedlnením svojej neúčasti a doložením potvrdenia o pretrvávajúcej práceneschopnosti, nemôže byť dôvodom zamietnutia jeho návrhu, a pokiaľ súd prvého stupňa považoval jeho výsluch za potrebný, mal možnosť ho zabezpečiť cestou dožiadaného súdu v mieste jeho bydliska. Pokiaľ súd prvého stupňa považoval jeho návrh za nejasný, mal ho vyzvať na opravu, a nie návrh zamietnuť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odvysielanie opravy nekorešpondovala so žalobným petitom, nakoľko sa v ňom nedomáhal viac, ako v žiadosti o odvysielanie opravy a skutočnosť, že sa v petitu návrhu domáhal o jednu vetu menej, ako v žiadosti, nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu. Právny záver súdu prvého stupňa o nevyhnutnosti totožnosti znenia petitu a žiadosti o odvysielanie opravy nie je možné vyvodiť zo znenia § 21 zákona č. 308/2000 Z.z., a preto takýto výklad súdu prvého stupňa je v rozpore s jeho právom na slobodný prístup k súdu a s právom na súdnu ochranu garantovaných mu Ústavou SR, pretože by tým bolo popreté jeho právo účastníka konania disponovať návrhom v rámci dispozičnej zásady a tento návrh meniť a upravovať, vrátane jeho petitu. Zotrval na tom, že petitom e návrhu sa domáhal toho istého znenia opravy ako v žiadosti o uverejnenie opravy s tým rozdielom, že oproti jednej vety, sa nedomáhal v petite návrhu viac, ako tomu bolo v žiadosti o uverejnenie opravy. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené, a teda je nepreskúmateľné, ktorú skutočnosť podložil viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu SR a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh zamietol a vo svojom rozsudku riadne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu, keď porovnal žiadosť navrhovateľa o odvysielanie opravy zo znením petitu návrhu v čase rozhodovaniam a správne preskúmal, či v konaní existuje hmotnoprávny predpoklad na odvysielanie opravy. Porovnaním žiadosti navrhovateľa zo dňa 7. 1. 2009 o odvysielanie opravy pred podaním návrhu na súd so znením požadovaného petitu návrhu v čase rozhodovania súdu, bolo jednoznačne preukázané, že návrh je potrebné zamietnuť a argumentácia navrhovateľa o vypustenie jednej vety je úplne irelevantná a právne ničím nepodložená. V tejto súvislosti poukázal na to, že znenie opravy posudzoval ako celok, vrátanie vety, ktorá v samotnom petite návrhu v čase rozhodovania súdu chýbala. Mal za to, že znenie opravy v jeho žiadosti tak presahuje rámec zákonnej úpravy, a preto ním navrhovanú opravu neodvysielal a žiadosť o opravu považoval za neopodstatnenú. Súd prvého stupňa tak správne zhodnotil zákonné predpoklady inštitútu opravy podľa § 21 zákona číslo 308/2000 Z.z., keď požadoval identické znenie opravy žiadosti o uverejnenie opravy zo dňa 7. 1. 2009 so znením opravy v petite návrhu platného v čase rozhodovania. Súd prvého stupňa tiež správne konštatoval, že navrhovateľ presne nešpecifikoval, čoho sa mal vo svojom vysielaní dopustiť, keď zo znenia opravy, resp. petitu návrhu nie je jasné a zrejmé, ktoré konkrétne odvysielané údaje o navrhovateľovi mali byť nepravdivé a zo znenia návrhu opravy, resp. petitu návrhu jasne a konkrétne nevyplýva, ktorý údaj je nepravdivý, resp. pravdu skresľujúci a ako má znieť pravdivý údaj. Žiadosť navrhovateľa o odvysielanie opravy, ktorá predchádzala podanej žalobe na súd, tak považoval za neúplnú a nespĺňajúcu všetky hmotnoprávne podmienky stanovené zákonom. Ďalej poukázal na to, že navrhované znenie opravy nemá charakter inštitútu odvysielania opravy, ale inštitútu ochrana osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa nemal dôvod vyzývať navrhovateľa, aby svoj návrh opravil, keďže už samotná nesprávna formulácia znenia opravy žiadosti zo dňa 7. 1. 2009, a tým aj petitu návrhu, znamenala nutnosť návrh navrhovateľa zamietnuť. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný ( § 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa ( § 213 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že súd prvého stupňa založil svoje právne závery na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len " cit. zákon"), ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť. Podľa § 21 ods. 4 cit. zákona, zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy. Predmetom práva na opravu v zmysle § 21 ods. 1 cit. zákona je údaj nepravdivý alebo pravdu skresľujúci, a to bez ohľadu na to, či sa tento dotýka cti konkrétnej fyzickej osoby alebo dobrého mena určitej právnickej osoby. Údaj predstavuje konkrétnu informáciu ( faktický údaj ) vzťahujúcu sa k určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Nepravdivým je potom údaj, ktorý nezodpovedá objektívnej pravde; údaj pravdu skresľujúci sám o sebe síce nie je nepravdivý, ale je podaný takou formou a v takých súvislostiach, že môže viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti. Podľa uvedeného ustanovenia zákona tak nemožno žiadať opraviť nepravdivosť kritických výrokoch v podobe hodnotiacich úsudkov, ktorých pravdivosť (ako subjektívneho názoru) nepodlieha dokazovaniu; v rámci ochrany pred neoprávnenou kritikou možno posúdiť len nepravdivosť, resp. skresľovanie údajov, ktoré boli podkladom pre vyslovenie kritického názoru. Inštitút opravy neslúži na prezentovanie názorov založených na subjektívnom posúdení dotknutej osoby, na komentovanie a hodnotenie vzniknutej situácie z pohľadu dotknutej osoby a ani na poskytnutie morálnej satisfakcie, napr. vo forme ospravedlnenia; znenie opravy musí byť objektívne, založené na preukázateľných faktoch a nie na subjektívnom pohľade dotknutej osoby vychádzajúcom z jej osobnej zaujatosti, a rovnako musí byť nestranné, aby sa ňou nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov iných osôb vecou dotknutých. Účelom opravy je totiž nahradiť nepravdivé údaje pravdivými údajmi, resp. údaje pravdu skresľujúce údajmi úplnými, ktoré pravde zodpovedajú a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu vo vzťahu k dotknutej osobe a vo vzťahu k ( diváckej či poslucháčskej) verejnosti právo na pravdivé informácie. V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie pre posúdenie vzniku nároku navrhovateľa na uverejnenie ním uplatňovaného znenia opravy, a to v rozsahu potrebnom na zistenie, či žiadosť navrhovateľa na odvysielanie opravy vo väzbe na uplatňovaný nárok - vymedzený žalobným petitom návrhu, zodpovedá zákonným požiadavkám tak, aby odporcovi vznikla povinnosť odvysielať opravu v požadovanom znení. Zistené skutočnosti, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, však nesprávne právne posúdil, keď dospel k právnemu záveru, že žiadosť navrhovateľa o odvysielanie opravy nekorešpondovala so žalobným petitom, a preto nebolo možné jeho návrhu vyhovieť. Pokiaľ navrhovateľ vo vzťahu k právnym záverom súdu prvého stupňa namietal nepreskúmateľnosť jeho rozsudku, poukazuje odvolací súd na to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje relevantné a podstatné dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa návrh navrhovateľa z dôvodu formálnych nedostatkov zamietol; a to najmä s odvolaním sa na bližšie popísanú argumentáciu odporcu, ktorú si osvojil; a v rozsahu dostatočne potrebnom, aby proti týmto záverom súdu prvého stupňa mohol navrhovateľ náležite skutkovo, a najmä právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované základné právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces a nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom; napadnutý rozsudok nebol nepreskúmateľný do tej miery, že by ho nebolo možné v odvolacom konaní preskúmať z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov. Znenie textu opravy musí v prvom rade zodpovedať doslovnému zneniu textu odvysielaného príspevku, pretože nemožno žiadať o opravu informácie, ktorá v príspevku neodznela, resp. bola odvysielaná, ale v inom znení, ako vyplýva z textu opravy. Súd prvého stupňa vychádzal zo správneho právneho názoru, že znenie opravy navrhovanej v žiadosti o odvysielanie opravy musí korešpondovať so znením opravy navrhovanej v žalobnom petite návrhu, pretože žiadateľ sa môže v súdom konaní domáhať odvysielania len takého znenia opravy, ktoré si v žiadosti o odvysielanie opravy, resp. v pripojenom znení opravy, v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote u vysielateľa uplatnil a v konaní o uloženie povinnosti odvysielať bezplatnú opravu, sa môže žiadateľ dovolávať preskúmania pravdivosti či úplnosti len tých údajov, ktorých nepravdivosť či neúplnosť namietal už v samotnej žiadosti o odvysielanie opravy. Označenie napadnutých údajov (nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich) je preto dôležité aj pre následné vymedzenie predmetu súdneho konania o odvysielanie opravy. V kontexte uvedeného však odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, zastáva názor, že len vypustením ospravedlnenia ( v podobe jednej vety) v žalobnom petite návrhu oproti zneniu návrhu opravy v žiadosti o odvysielanie opravy, nie je samé o sebe dôvodom opodstatňujúcich zamietnutie návrhu na odvysielanie opravy z dôvodu, že nekorešponduje v časti ospravedlnenia; v ktorej navrhovateľovi ani nevzniklo právo na jeho odvysielanie; so znením opravy obsiahnutej v žiadosti zo dňa 7.1.2009. Ospravedlnenie, ako súčasť znenia opravy, bolo nadbytočné, a odporcovi by nič nebránilo; za splnenie ostatných hmotnoprávnych podmienok; odvysielať opravu bez ospravedlnenia, na ktoré navrhovateľovi nevznikol právny nárok. Súd prvého stupňa, napriek relevantným námietkam odporcu, však neposúdil dôsledne, či žiadosť navrhovateľa o odvysielanie opravy spĺňa zákonnom stanovené obsahové ( vecné) náležitosti. Riadne uplatnenie práva na odvysielanie opravy totiž predpokladá podanie takej písomnej žiadosti o odvysielanie opravy, z ktorej musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy a súčasťou žiadostí musí byť aj návrh znenia opravy. Len v prípade takejto - zákonu zodpovedajúcej žiadosti totiž vznikne vysielateľovi povinnosť na odvysielanie navrhovanej opravy. Legitimita uvedených náležitostí žiadosti o odvysielanie opravy je daná tým, že vysielateľ musí na základe predloženej žiadosti zvážiť; a to v lehote ôsmich dní odo dňa jej doručenia (§ 21 ods. 7 cit. zákona); či mu vznikla povinnosť odvysielať požadovanú opravu (§ 21 ods. 9 cit. zákona). Vysielateľ teda musí na základe obsahu žiadosti zistiť, aké konkrétne údaje dotknutá osoba namieta, v čom má ich nepravdivosť, resp. skreslenie pravdy, spočívať, aby mohol posúdiť, či môže preukázať pravdivosť údajov, ktoré oprava požaduje ( § 21 ods. 9, písm. e/ cit. zákona) . Návrh znenia opravy musí byť súčasťou žiadosti z dôvodu, že vysielateľ je návrhom znenia opravy čo do jej rozsahu a obsahového vymedzenia viazaný, zásadne nemôže do opravy, uplatnenej v súlade so zákonom, svojvoľne zasahovať, zákon mu v tomto smere ukladá povinnosť odvysielať opravu v rovnakom programe, ako bol uverejnený napadnutý údaj, alebo v rovnakom hodnotnom vysielacom čase, a to takým spôsobom, aby oprava bola formou a rozsahom primeraná odvysielaniu napadnutých údajov; zároveň musí uviesť označenie, že ide o opravu a označenie osoby, ktorá o odvysielanie opravy požiadala ( § 21 ods. 5,6 cit. zákona). Na druhej strane, navrhovateľ má nárok na odvysielanie ním formulovaného znenia opravy. Návrh znenia opravy je relevantný aj z toho hľadiska, že navrhnutý text opravy je vysielateľ povinný preskúmať v tom smere, aby jeho odvysielaním nebol spáchaný trestný čin alebo aby nebol v rozpore s dobrými mravmi ( § 21 ods. 9, písm. a/,b/ cit. zákona). Z uvedeného možno vyvodiť, že z hľadiska ustanovenia § 21 ods. 9 cit. zákona, upravujúceho prípady, kedy vysielateľ nie je povinný odvysielať opravu, je text znenia opravy, resp. vymedzenie žiadosti z hľadiska nepravdivosti údajov, či skreslenia pravdy, relevantný vo väzbe na vznik povinnosti vysielateľa odvysielať navrhované znenie opravy. Navrhovateľ vo svojej žiadosti o odvysielanie opravy zo dňa 7. 1. 2009, adresovanej odporcovi, vôbec neuviedol, ktoré konkrétne údaje, resp. informácie, považuje za nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, v čom mala spočívať nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy. Len všeobecné konštatovanie skutočnosti, že v spornej reportáži boli odvysielané "nepravdivé a zavádzajúce údaje" o osobe navrhovateľa nepostačuje pre splnenie zákonom stanovených požiadaviek pre podanie žiadosti o odvysielanie opravy a návrhu znenia opravy. Pokiaľ ide o tú časť znenia opravy, v ktorej má byť konštatované, že odporca "hrubo poškodil meno navrhovateľa, jeho podnikateľskú činnosť, občiansku a podnikateľskú česť a súkromie", odvolací súd poukazuje na to, že uvedené nie je opravou nepravdivých či pravdu skresľujúcich údajov a na takéto znenie opravy navrhovateľovi ani nevznikol nárok v intenciách ust. § 21 cit. zákona. Nárok na uverejnenie opravy vzniká bez zreteľa na to, či súčasne s uverejnením nepravdivých a skresľujúcich údajov boli ohrozené alebo porušené osobnostné práva fyzickej osoby, pretože v tejto súvislosti sa môže domáhať ochrany svojich osobnostných práv inými právnymi prostriedkami súdnej ochrany. Navyše odvolací súd poukazuje aj na to, že mnohé z navrhovateľom namietaných pasáži odvysielanej reportáže obsahujú hodnotiace úsudky, ktoré takisto nespadajú pod právny režim ochrany podľa vyššie cit. zákona. Odvolací súd preto v posudzovanej veci zastáva názor, že odporcovi nevznikla povinnosť odvysielať navrhované znenie opravy na základe žiadosti navrhovateľa o odvysielanie opravy zo dňa 7. 1. 2009 vzhľadom na to, že táto žiadosť nespĺňala zákonom predpokladané požiadavky vymedzené v § 21 ods. 4 cit. zákona. Nakoľko náležitosti žiadosti o odvysielanie opravy majú svoje opodstatnenie v tom, aby vysielateľ mohol posúdiť, či dotknutej osobe vzniklo vôbec právo žiadať o odvysielanie opravy a zvážiť tak jej odvysielanie v požadovanom znení, nepostačuje, že navrhovateľ až následne v priebehu súdneho konania uviedol, ktoré konkrétne údaje namieta a z akých dôvodov. Tieto jeho tvrdenia mali byť totiž obsiahnuté už v žiadosti o odvysielanie opravy. Zákonu zodpovedajúci by bol text opravy aspoň v takom znení, v ako bol formulovaný v pôvodnom žalobnom petite návrhu, v ktorom navrhovateľ požadoval vykonať opravu tak, že " nie je v úpadku, nie sú voči nemu vedené trestné stíhania a nemá dlhy na daniach". Súčasťou opravy však nemôže byť poskytnutie zadosťučinenia ( ospravedlnenie), a ani iné subjektívne vyjadrenia žiadateľa prekračujúce zákonný ( vecný) rámec opravy ( nemôže obsahovať subjektívne názory, postoje, domnienky či vlastné pocity dotknutej osoby pokiaľ nie sú popisom skutkového tvrdenia, jeho popretím, vysvetlením, spresnením či doplnením). So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k právnemu záveru, že žiadosť navrhovateľa o odvysielanie opravy nespĺňa všetky zákonom predpísané obsahové ( vecné) náležitosti podľa § 21 ods. 4 cit. zákona , a preto odporcovi nevznikla zákonná povinnosť podľa § 21 ods. 1 cit. zákona odvysielať navrhovateľom uplatňované znenie opravy. Pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa vo veci samej v celom rozsahu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti, z vyššie uvedených dôvodov, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V časti výroku o náhrade trov konania je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, podľa ktorého ustanovenia zákona postupoval súd prvého stupňa, keď nevyčíslil náhradu trov konania , ktorú priznal odporcovi. Pokiaľ súd prvého stupňa priznal odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., mal súčasne rozhodnúť o tom, v akej výške je navrhovateľ povinný túto náhradu trov konania odporcovi zaplatiť. Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, a teda mienil postupovať podľa § 151 ods. 7 O.s.p., mal vo výroku o náhrade trov konania vyjadriť výšku priznaných trov konania odporcovi zlomkom alebo percentom. Pokiaľ si súd prvého stupňa chcel vymieniť rozhodovanie o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p., nemohol súčasne odporcovi priznať náhradu trov konania, nakoľko v tomto prípade súd posudzuje, ktorému z účastníkov konania vznikol nárok na náhradu trov konania, až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej na základe výsledku odvolacieho konania. Z týchto dôvodovo odvolací súd výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.