Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/130/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200440 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1411200440.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Bratislava, proti povinnému S. T., Č. XXXX/X, XXX XX T., O. XX XXX XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.927,67 Eur istiny spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.927,67 Eur od 14.03.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 1.927,67 Eur od 17.06.2010 do zaplatenia, uhradiť trovy konania a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č. k. 16Er/93/2011-54 zo dňa 21.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č. k. 16Er/93/2011-54 zo dňa 21.10.2014, potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV v Bratislave uznesením č. k. 16Er/93/2011-54 zo dňa 21.10.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z obsahu odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba "Exekučný poriadok"). Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia posudzuje, či bolo rozhodnutie označené ako exekučný titul vydané v súlade so zákonom, a teda či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. V danom prípade Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci, avšak exekučný súd nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa preto musí posúdiť, či rozhodcovský súd disponoval právomocou na vydanie exekučného titulu, nakoľko zo znenia odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je jednoznačné, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na rozhodnutie vo veci z rozhodcovskej doložky. Z tejto skutočnosti vyplynula povinnosť súdu prvého stupňa preskúmať, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky stanovená zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Takéto preskúmavanie exekučného titulu je v súlade aj s konštantnou rozhodovacou praxou. S poukázaním na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6ECdo/205/2013, 6CoE80/2013 zo dňa 27.08.2014, sp. zn. 6Cdo/105/2011, sp. zn. 7ECdo/35/2014 alebo sp. zn. 7ECdo/34/2014 súd prvého stupňa konštatoval, že posudzovanie súladu exekučného titulu so zákonom je exekučný súd povinný uskutočniť v každej veci (aj nespotrebiteľskej), rešpektujúc zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na osobitý charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach. Ustanovenie § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pre platnosť rozhodcovskej doložky písomnú formu, avšak nestačí, keď je znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej forme. Je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská doložka podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, pričom je potrebné vychádzať zo znenia ust. § 40 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa má z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 30.09.2009 (ďalej iba zmluva) jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory vzniknuté zo zmluvy, sa nachádza v bode 15 Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ). Samotné VPPÚ nie sú osobitne podpísané, pričom tvoria samostatný dokument. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou. Účastníci zmluvného vzťahu podpísali zmluvu a na jej konci túto podpísali, avšak na predložených VPPÚ a ani na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádza. Z tohto dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu. Súd prvého stupňa za základe vyššie uvedených skutočností konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že nie je dotknuté jeho právo domáhať sa svojich práv voči povinnému na základe zmluvy v občianskom súdnom konaní, keďže predložený rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iuducata. V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený s tým, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis s odvolaním sa na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenia, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Odvolateľ ďalej uviedol, že v rámci exekučného konania, súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ust. § 45 ods. 2 ZoRK, spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva ZoRK, alebo zákon NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP). Na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval. Podľa čl. 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami. Zmluvné strany podľa čl. 2 ods. 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 OSP, preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť. Z predloženého spisového materiálu má odvolací súd zistené, že exekučným titulom na vykonanie exekúcie je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. SR 08145/10, ktorým povinnému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.927,67 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.927,67 Eur od 14.03.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.927,67 Eur od 17.06.2010 do zaplatenia a taktiež povinnému uložil povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 428,04 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Oprávnený s povinným uzatvorili dňa 30.09.2009 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorou oprávnený poskytol povinnému sumu 800,- Eur s dojednaním o vrátení finančných prostriedkov navýšených o "príslušný poplatok" v sume 772,- Eur. Návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov oprávnený zabezpečoval Dohodou o vyplnení zmenky v zmysle bodu 15 VPPÚ. Povinný podpisoval zmluvu o úvere ako podnikateľ s obchodným menom S., pričom na strane dlžníka (povinného) v jeho identifikačných údajoch sa navyše nachádza aj IČO 34 855 831, čo nasvedčuje tomu, že povinnému bol poskytnutý úver ako podnikateľovi. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 16Er/93/2011-32 zo dňa 13. 03.2012 súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že povinný je síce živnostníkom, avšak pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený a povinný uzavreli spotrebiteľskú zmluvu. Súd má z úradnej činnosti vedomosť, že súdny exekútor JUDr. Krutý bol v minulosti zamestnancom oprávneného od 01.08.2006 do 05.06.2007, z čoho vyplýva, že jeho žiadosť o udelenie poverenia odporuje § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa konštatoval, že samotný zmenkový úrok predstavuje ku dnešnému dňu už vyše 440 % zo sumy 800,- eur, ktorá bola povinnému poskytnutá. Výška zmenkového úroku 91,25 % ročne teda jednoznačne odporuje dobrým mravom, z čoho vyplýva, že aj návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie uvedeného zmenkového úroku je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K uvedenému súd dospel vzhľadom na osobu povinného, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a aj oprávneného, ktorý konal v rámci svojej obchodnej činnosti a má možnosť pre poskytnutím úveru preveriť si schopnosť dlžníka pôžičku splácať. Právna úprava v Exekučnom poriadku neumožňuje iba čiastočné zamietnutie žiadosti a v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súd ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy. Oprávnený mal za to, že povinný mal postavenie podnikateľa a úver mu bol poskytnutý na účel podnikania. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa na skutkový stav vôbec neaplikoval zákon zmenkový a šekový. Poukázal na to, že v zmysle § 10 cit. zákona je vyplnená zmenka platná. Ak súd ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky, konal tak v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil § 10 a nadväzujúce Zákona zmenkového a šekového. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 22CoE/498/2012-50 zo dňa 29.05.2013 odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v uvedenom uznesení zaoberal predovšetkým dôvodmi uvedenými v odvolaní oprávneného. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že vzhľadom na to, že § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, v prejednávanej veci sa preto v tomto prípade nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Obdobne zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že povinný bol podnikateľom a poskytnutý úver bol prevzatý za účelom podnikania. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal s okolnosťou vylučujúcou súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie, keď to uviedol ako jeden z dôvodov zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Ak však obsahom spisového materiálu nie je oznámenie súdneho exekútora o tom, že zistil skutočnosť, pre ktorú je vylúčený, resp. oznámenie účastníka konania týkajúce sa skutočností, pre ktoré je exekútor z vykonávania exekúcie vylúčený, súd prvého stupňa bez týchto oznámení nebol oprávnený zaoberať sa vylúčením súdneho exekútora a táto skutočnosť nemohla byť jedným z dôvodov na zamietnutie pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd ďalej konštatoval, že ak by úverový vzťah medzi oprávneným a povinným a ani zabezpečovací vzťah z blanko zmenky nebol vzťahom spotrebiteľským, nezbavuje exekučný súd povinnosti sa prejudiciálne vysporiadať s otázkou, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom, a preto sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie aj zmenkového dohodnutého úroku, ktorý predstavuje 91,25 % ročne, ide o plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Táto skutočnosť ale nemala mať za následok zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia v celom rozsahu, pretože ak súd považuje zmenkový úrok za neprimerane vysoký, mal žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť iba v tejto časti. Odvolací súd na základe uvedeného zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa s tým, že je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v rozsahu, v akom je exekučný titul v súlade so zákonom a v časti žiadosť o vydanie poverenia zamietnuť. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní zameral výlučne na skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom, resp. posúdenie, či rozhodcovská doložka, z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc, bola uzavretá platne, a to v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nezaoberal sa neprimeranou výškou vymáhaného zmenkového úroku, avšak poukázal na neplatnosť dohodnutej rozhodcovskej doložky v dôsledku nedodržania písomnej formy. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/, alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na naplnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ust. § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania oprávneného týkajúce sa tvrdenia, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK, aj čo do jeho materiálnej správnosti. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského súdu podľa § 35 ZoRK je totiž potrebné na účely § 45 uvedeného zákona vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 OSP. Ustanovenie § 45 ZoRK je potrebné považovať za zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho preskúmanie. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu v spotrebiteľských veciach, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorý je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 30.09.2009 zmluvu, ktorej súčasťou boli aj VPPÚ a v nich obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory vzniknuté zo zmluvy sa nachádza v bode 15 VPPÚ. Ďalej konštatoval, že účastníci zmluvného vzťahu síce podpísali zmluvu o úvere avšak na predložených VPPÚ a ani na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádzali, preto je rozhodcovská doložka v nich dohodnutá neplatná a účastníkov nezaväzuje. Ak je rozhodcovská doložka neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd sa stotožňuje s vyššie uvedeným názorom súdu prvého stupňa, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvostupňový i odvolací súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.