Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/489/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411205121 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1411205121.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci veci navrhovateľov: X/ Q.. Q. R., O. O., Ľ.. G. Č.. XX, X/Mgr. B. R., O. O., Ľ.. G. Č.. XX obaja zastúpení advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Bratislava so sídlom Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341 proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, Bratislava, Pažítková č. 4, IČO: 31813861 o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch a o náhradu škody vo výške 297,86,- €, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C/45/2011-281 zo dňa 23. mája 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu vo výške 23 333,- € a navrhovateľovi 2/ sumu 10 000,- € titulom nemajetkovej ujmy ; spoločne a nerozdielne peňažnú sumu vo výške 297,86 € titulom náhrady škody do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; náhradu trov konania vo výške 1375,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 867,81 €; povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV, č. účtu: 7000132232/8180 trovy konania vo výške 1034,24 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka 1/ bola dňa 12.8.2009 hospitalizovaná u odporcu v 41. týždni tehotnosti. Pri vstupnom vyšetrení neboli zistené žiadne subjektívne a objektívne komplikácie zdravotného stavu navrhovateľky ani plodu. U navrhovateľky neboli vykonané predpísané ultrazvukové vyšetrenia. Dňa 14.8.2009 jej bol podaný PROSTIN na vyvolanie pôrodu. Pôrod sa však nepodarilo vyvolať. Dňa 16.8.2009 v ranných hodinách dostala navrhovateľka silné kŕče a po vyšetrení sa zistil slabý pulz plodu. Q.. X. V., vypracoval znalecký posudok k trestnému konaniu, a vo výpovedi uviedol, že bola zistená asfyxia o 5:45 hodine dňa 16.8.2009, pričom išlo o patologický výsledok, kedy mali lekári konať a prijať diagnostické vyšetrenia na odvrátenie ďalšieho ohrozenia plodu, čo však nebolo vykonané. Zo znaleckého posudku 04/2013 vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk z odboru zdravotníctvo a farmácia vyplynulo, že navrhovateľka 1/ bola u odporcu hospitalizovaná z dôvodu prekročenia termínu pôrodu. Pri hospitalizácii nemala príznaky zdravotných problémov, podľa vyjadrenia znaleckej organizácie stav plodu nebol zhodnotený adekvátne. CTG záznamy boli vyhodnocované priebežne správne, až do 16.8.2009 žiaden CTG záznam nebol patologický, ale vyskytli sa opakovane suspektné CTG záznamy. Na tieto záznamy reagovali síce opakovaným monitoringom avšak bez toho, že by indikovali vykonanie ultrazvukového vyšetrenia prípadne oxytocínového záťažového testu. Včasná reakcia na patologický CTG záznam dňa 16.8.2009 o 5:24 hod. mohla zabrániť vnútromaternicovému úmrtiu plodu. Nemôžu však posúdiť, či by poškodenie mozgu plodu nebolo tak závažné, že by malo trvalé závažné následky a k úmrtiu plodu by mohlo teoreticky dôjsť aj po pôrode na základe nezvratných zmien v mozgovom tkanive. Odporca tým, že navrhovateľke počas hospitalizácie neurobil ultrazvuk hoci bol dvakrát ordinovaný, postupoval non lege artis. Pri príjme pred indukciou pôrodu je ultrazvukové vyšetrenie vždy štandardnou súčasťou vyšetrovacieho postupu. Vykonanie cisárskeho rezu v čase snímania záznamu č. 16 (16.8.2009 o 5:42 hod), ktorý bol patologický, mohlo odvrátiť vnútromaternicové úmrtie plodu. V prípade, že by sa jednalo o chronickú nedostatočnosť placenty, mohlo realizované UZV vyšetrenie poukázať na tento stav a mohlo viesť k ďalším opatreniam a k aktívnejšiemu prístupu personálu. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho dospel k záveru, že konanie odporcu predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov, konkrétne do súkromia a rodinného života navrhovateľov. Súd prvého stupňa vychádzal z exaktne vyslovených záverov, kde znalecký ústav konštatoval, že prišlo zo strany odporcu k pochybeniu a toto pochybenie zapríčinilo vnútromaternicové úmrtie plodu, pričom ak by dňa 16.8.2009 o 5:42 hod. bol okamžite zhodnotený stav plodu a indikovaný akútny cisársky rez bolo by možné zabrániť smrti plodu. Na základe uvedeného boli splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zohľadnil predovšetkým, že navrhovateľka si vytvorila silné citové väzby počas deviatich mesiacov tehotenstva s nenarodeným dieťaťom. Obaja budúci rodičia si viedli osobitný denník o dieťatku, od prvej chvíle ako sa dozvedeli, že budú mať dieťa, si do neho zaznamenávali čo prežívali, pričom v byte mali fotografie keď bola navrhovateľka tehotná s bruškom, fotky z ultrazvuku, skrinku s vecami pre dieťatko. Po návrate z nemocnice u navrhovateľky toto vyvolalo veľkú traumu, pretože obidvaja spoločne s manželom sa na dieťatko veľmi tešili. U navrhovateľky 1/ prvostupňový súd zohľadnil, že 9 mesiacov bola v očakávaní svojho dieťaťa pričom tehotenstvo je vždy spojené aj s lekárskymi prehliadkami a určitými obmedzeniami počas tehotenstva. Zohľadnil tiež, že navrhovateľke musela byť vykonaná sekcia, pričom aj ďalšie dieťatko sa narodilo cisárskym rezom a keďže podľa vyjadrenia manžela by chceli aj ďalšie dieťa je to vysoko rizikové vzhľadom na dve vykonané sekcie a preto považuje sumu vo výške 23 333,- € za primeranú. U navrhovateľa 2/ sa súdu javí byť primeraná suma 10 000,- €. Aj keď ide o manželov, ktorí spoločne žiadali celkovo 33 333,- €, pri priznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch táto skutočnosť nezakladá vznik spoločnej pohľadávky, nakoľko ak došlo neoprávneným zásahom k porušeniu či ohrozeniu osobnostných práv viacerých osôb, potom sa môžu všetky, či ktorákoľvek z nich - a to nezávisle na ostatných - domáhať ochrany podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ohľadne nároku na náhradu škody, ktorú si navrhovatelia uplatnili vo výške 297,76 € vychádzal prvostupňový súd z § 16 Občianskeho zákonníka. Priznaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou 306,06 €, ktorú navrhovatelia zaplatili ako úhradu za poskytnuté pohrebné služby 20.8.2009 a sumou 79,67 €, ktorú žalobcom vyplatil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako príspevok na pohreb, sumou 3,-€ za poštovné- podacie lístky, podané Okresnému riaditeľstvu PZ O. H., Okresnej prokuratúre O. H. a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sumou 5,40 € za skenovanie dokladov pre úradné účely v súvislosti s podaniami na vyššie uvedené štátne orgány, sumou 16,60 € ako poplatok za 3D vyšetrenie navrhovateľky uhradené spoločnosti GYN-FIV, s.r.o., suma 46,47 € ako poplatok za 3D vyšetrenie navrhovateľky 1/ zo dňa 22.4.2009 uhradený GYN-FIV. O náhrade trov konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p tak, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Celkové priznané trovy predstavujú sumu 2242,81 € (trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu spolu s DPH 867,81 €, zaplatený súdny poplatok 1075,- € a preddavok za znalecký posudok 300,- €) Keďže súd zo štátnych prostriedkov zaplatil za vykonané znalecké dokazovanie spoločnosti forensic.sk sumu 722,35 € (v zmysle uznesenia zo dňa 13.2.2013, č. listu 240) a svedkovi Q.. X. V. priznal svedočné vo výške 311,89 € (v zmysle uznesenia zo dňa 3.7.2012, č. listu 260), zaviazal celkove na zaplatenie odporcu 1034,24 € , ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia. V konaní vyplynulo, že nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vzniknutou škodou na strane navrhovateľa. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že nemohol vychádzať z hypotetických záverov, ktoré boli čiastočne uvedené v znaleckom posudku, ale vychádzal z exaktne vyslovených záverov, kde znalecký ústav konštatoval, že prišlo zo strany odporcu k pochybeniu a toto pochybenie zapríčinilo vnútromaternicové úmrtie plodu. Konštrukcia dokazovania príčinnej súvislosti, ako jednej z podmienok zodpovednosti za škodu, je postavená práve na skúmaní hypotézy, či by ku škode došlo aj keby nebolo protiprávneho konania. Avšak závery znaleckého posudku sú v tejto otázke hypotetické. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. A teda ak je jednoznačne doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Odvolal sa na závery znaleckého posudku kde znalecká organizácia poznamenala, že v danom čase mohli byť na mozgu novorodenca závažné nezvratné zmeny a plod mohol byť prebiehajúcou hypoxiou závažne trvale poškodený. Nie je preto možné vylúčiť ani situáciu, že by takto závažne poškodený plod in utero po pôrode zomrel. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom škody, teda neuniesli dôkazné bremeno. Poukázal na zbierku súdnych rozhodnutí a stanovísk R 21/1992, v prípade ktorom príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu samotná pravdepodobnosť. Upozornil na skutočnosť, že v zmysle § 153 ods. 2 O. s. p. súd môže prekročiť návrh účastníka a prisúdiť viac iba ak sa konanie mohlo začať bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V tomto smere sa nejedná ani o jeden z vyššie spomenutých prípadov. Napriek tomu súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi 1/ peňažnú sumu vo výške 23.333,- €, aj napriek tomu, že v zmysle poslednej úpravy sa navrhovateľ 1/ domáha náhrady vo výške 16.666,50 €. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že odporca v odvolaní opakuje všetky už použité argumenty, s ktorými sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu už vysporiadal v rozsudku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľke 1/ nebola odporcom, ako poskytovateľom, poskytnutá správna a včasná zdravotná starostlivosť a nešlo ani o správny postup pri jej poskytovaní, záver ktorý vyplýva z oboch znaleckých posudkov a to, že zásadnou chybou bolo nevykonanie ultrazvukového vyšetrenia plodu u po termínovej tehotnosti a oneskorená reakcia na patologický CTG záznam zo dňa 16.8.2009 o 05.24 hod a plod bol porodený až o 08.12 hod. Argumentácia odporcu, ohľadne existencie príčinnej súvislosti vychádza z toho, že ak znalecké posudky obsahujú aj iné úvahy, o možnom úmrtí plodu, znamená to, že nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu a smrťou plodu. Táto argumentácia je vysoko teoretická bez právneho významu. Ku konštatovanému porušeniu zákonnej povinnosti odporcu poskytovať správnu zdravotnú starostlivosť akékoľvek úvahy o možnom poškodení mozgu dieťaťa považuje za nevhodné a neetické a vo vzťahu k uplatnenému nároku irelevantné. Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy, súd použil úvahu, na základe ktorej rozhodol, že v prípade navrhovateľky 1/ je pre neho primeraná suma 23.333,- € a pre navrhovateľa 2/ je to suma 10.000,- €. Takýto postup sa pritom opiera o § 13 ods. 3 Obč. zák., v nadväznosti na aktuálnu judikatúru, podľa ktorej nie sú stanovené medze zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Celková suma, ktorú súd určil, je rovnaká ako suma uvedená v žalobnom návrhu, čiže súd neprekročil celkovú žalovanú sumu. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods.3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť, pretože prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.). Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o úspešnosti uplatneného nároku. Na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody rozhodnutia aj riadne v súlade s § 157 ods.2 O.s.p. odôvodnil. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoby má právo na ochranu osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako i súkromia, svojho mena, prejavov svojej osobnej povahy. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať aby sa upustilo od neopravených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti a aby sa odstránili následky týchto zásahov aby bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo je vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo tiež na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých navrhovatelia v predmetnom konaní vyvodzovali svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života).Vzhľadom na obsah žaloby a predmet konania postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či konkrétnym konaním odporcu bola navrhovateľom spôsobená škoda, resp. či došlo k zásahu do práva na ochranu súkromia navrhovateľov v takom rozsahu, aby im vzniklo právo na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Prvostupňový súd vychádzal pri rozhodovaní, najmä z výpovedí účastníkov, ktoré hodnotil ako dôkaz a zo záverov znaleckého dokazovania. Na podklade takto zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru o opodstatnenosti žalobného návrhu predmetom ktorého je právo na ochranu osobnosti v zmysle ust. §11 a nasl. Občianskeho zákonníka do ktorého bolo zasiahnuté tým, že odporca navrhovateľke počas hospitalizácie neurobil ultrazvuk hoci bol dvakrát ordinovaný, a nevykonaním cisárskeho rezu v čase snímania záznamu dňa 16.8.2009 o 5:42 hod, ktorý bol patologický, mohlo odvrátiť vnútromaternicové úmrtie plodu postupoval non lege artis. Týmto konaním bolo zásadným a nezvratným zásahom porušené ich právo na rodinný život. Nepochybne rodičia utrpeli vážnu traumu prejavujúcu sa v pocite smútku, zúfalstva, straty možnosti vychovávať dieťa. Súdna prax pripúšťa že účastníci súdneho konania prostredníctvom § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku dotknutého práva na súkromný a rodinný život spôsobený úmrtím blízkej rodiny, ktorý predstavuje pre postihnuté osoby závažnú ujmu na jej osobnosti, keďže ide o ujmu sprevádzajúcu postihnutú osobu po celý jej ďalší život. Súdy túto možnosť právneho posúdenia pod zreteľným vplyvom Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu pripúšťajú, pritom však požadujú, aby vždy došlo k naplneniu predpokladov ustanovených v § 13 ods. 2 a 3, to zn. že v konkrétnom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do chráneného osobnostného práva a že u postihnutej fyzickej osoby došlo ku vzniku nemajetkovej ujmy v značnej miere a to v príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a nemajetkovou ujmou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pri tom na dve hľadiská, a to tak na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti.“ (SVOBODA, J. a kol. Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy. V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie. Bratislava: Eurounion, 2004, s. 46). Preto navrhovateľov v tomto smere zaťažuje len povinnosť v žalobe uviesť výšku náhrady, ktorú požadujú a nie na rozdiel od náhrady škody v prípade ktorom je výšku škody potrebné uviesť a preukázať. Z uvedeného výkladu potom možno uzavrieť, že prvostupňový súd nerozhodol v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p., keď zo žalobného petitu je zjavné, že navrhovatelia požadovali náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33 333,- € a táto im bola aj priznaná. V danom prípade sa jedná o ujmu s nenávratnými dôsledkami, pretože zásah do osobného, rodinného života navrhovateľov je nereparovateľný. Spolužitie rodičov a detí je základným prvkom rodinného života (Bronda proti Taliansku, rozsudok z 9. 6. 1998, sťažnosť č. 22430/93, bod 51). Európsky súd pre ľudské práva privileguje vzťah medzi manželmi a rodičmi a deťmi v tom zmysle, že existencia blízkych osobných väzieb sa predpokladá. Je nepochybné, že úmrtie blízkej ľudskej bytosti je zásahom do emocionálnej sféry najbližších rodinných príslušníkov zosnulého, u ktorých je prítomnosť najintenzívnejších interpersonálnych väzieb na výsostne emocionálnej báze zväčša nespochybniteľná. Pri reálnej existencii takýchto vzťahov určitej kvality medzi ľudskými bytosťami dochádza porušením práva na život jednej z nich k absolútnej a nezvratnej deštrukcii všetkých vybudovaných citových väzieb, a tým k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život pozostalých. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu svedčí o tom, že tento dostatočne zohľadnil že navrhovatelia v konaní kládli dôraz na zásah do ich súkromia a súkromného života, a že so zreteľom na to, do akej chránenej sféry (do ktorých čiastkových osobnostných práv) bolo zasiahnuté, nebolo ich procesnou povinnosťou preukazovať výšku ujmy, pretože náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca. Bez opodstatnenia daného povahou preskúmavanej veci sa odporca v odvolaní zameral zužujúco len na otázku „ existencie príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu a vzniknutou škodou s odvolaním sa na záver znaleckého posudku z ktorého vyplýva, že nie je možné zistiť presnú príčinu hypoxie v dôsledku čoho nemožno jednoznačne vyvodiť zodpovednosť odporcu" avšak bez toho, aby dôsledne rozlišoval medzi právom na ochranu osobnosti upravenom v § 11 Občianskeho zákonníka a nasl. a právom na náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ujma na súkromnom a rodinnom živote v podobe straty blízkej osoby je totiž ujmou odlišnej povahy. V súdenej veci navrhovateľmi uplatnený inštitút ochrany osobnosti poskytuje ochranu proti neoprávnenému zásahu, ktorý je súčasne objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v narušení súkromia pozostalého. Z hľadiska poskytnutej ochrany je významné, či existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Postup odporcu spočívajúci v tom, že navrhovateľke počas hospitalizácie neurobil ultrazvuk hoci bol dva krát ordinovaný a nevykonaním cisárskeho rezu v čase snímania záznamu dňa 16.8.2009 o 5:42 hod, ktorý bol patologický, mohlo odvrátiť vnútromaternicové úmrtie plodu je postupom non lege artis, ktorý výrazným spôsobom zasiahol do osobnostných práv navrhovateľov na súkromie v príčinnej súvislosti ktorým vznikla navrhovateľom závažná ujma nereparovateľného charakteru za ktorú prináleží navrhovateľom nemajetková ujma. Nenáležitá je potom argumentácia odporcu prezentovaná v odvolaní smerujúca k preukázaniu existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody na zdraví, keďže základné predpoklady pre priznanie náhrady škody sú pojmovo a obsahovo odlišné od predpokladov priznania náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do súkromia fyzickej osoby. Tým že odporca neodlíšil tieto dva inštitúty, nevzal v potrebnej miere na zreteľ, že navrhovatelia v konaní kládli dôraz na zásah do svojho súkromia a súkromného života, a že so zreteľom na to, do akej chránenej sféry (do ktorých čiastkových osobnostných práv) bolo zasiahnuté, nebolo ich procesnou povinnosťou preukazovať, že "protiprávne konanie škodcu je vo vzájomnom pomere príčiny a následku". Zamenením uplatneného inštitútu ochrany osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka s náhradou škody na zdraví v dôsledku liečebného postupu non lege artis sa potom odporca v odvolaní aj nesprávne odvolával na judikatúru, ktorá rieši príčinnú súvislosť pri náhrade škody na zdraví. Prvostupňový súd rovnako správne a v súlade s ustanovením § 16 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľom 1/,2/ aj vecnú škodu, ktorú im spôsobil odporca vyššie popísaným neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti a ktorej výška bola v konaní riadne preukázaná. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešným navrhovateľom 1/,2./ ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.