Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/166/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411210366 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1411210366.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: E. X., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XX, Z., zastúpená NIKU & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008 proti odporcovi: V. X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX, XX F. K. M., H., F., N., zastúpený advokátkou JUDr. Nora Víglaská, Laurinská 18, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: F. X. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/ A, Bratislava na čas po rozvode, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2. decembra 2014, č. k. 16C/249/2011 - 244, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.XX.XXXX O. M., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Maloletú F. X. X., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. F. X. X. sumou 350,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 Zákona o rodine, § 24 ods.1 zák. č. 97/1963 Zb. a vecne tým, že mal preukázané vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi účastníkmi, manželstvo ktorých neplní svoj účel, je len formálnym záväzkom a nevzhliadol reálny predpoklad pre obnovenie spolužitia. V časti konania o úprave rodičovských práv a povinností manželov maloletému dieťaťu na čas po rozvode zveril maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok, keď odporca žije v zahraničí a na Slovensku nebol viac ako rok. Uviedol, že maloletá od februára 2011 žije s navrhovateľkou na Slovensku doteraz, v starostlivosti navrhovateľky o maloletú neboli od uvedenej doby zistené žiadne nedostatky, o maloletú sa riadne stará, zabezpečuje jej 24 hodinovú starostlivosť, ktorú maloletá vyžaduje vzhľadom na jej zdravotný stav. Súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej F. X. sumou 350,- eur mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že maloletá navštevuje 5. triedu Spojenej školy na Mokrohájskej ul. v Bratislave, s čím má navrhovateľka spojené bežné výdavky ako nákup pomôcok, učebníc, platí jej obedy (potvrdenie zo školy zo dňa 8.10.2014), ďalej navštevuje ZUŠ s ročným poplatkom vo výške 252,- eur (potvrdenie zo dňa 19.09.2014) a plávanie s poplatkom 20,- eur mesačne. Súd prvého stupňa mal preukázané, že maloletá má závažné zdravotné problémy, je osobou ťažko zdravotne postihnutou s mierou funkčnej poruchy 90% a z tohto dôvodu má navrhovateľka zvýšené výdavky na lieky a zdravotné pomôcky, maloletá nosí okuliare a zubný strojček, za čo musí doplácať. Ďalej uviedol, že navrhovateľka poberá peňažný príspevok na opatrovanie dieťaťa vo výške 270,32 eura mesačne, rodinné prídavky vo výške 23,52 eura mesačne, príspevok na benzín vo výške 32,08 eura mesačne a na ošatenie vo výške 18,38 eura mesačne ako aj to, že maloletá vlastní osobné motorové vozidlo zn. O. B., rok výroby XXXX, ktorý jej poskytol ÚPSVaR, za ktorý ale musela navrhovateľka doplatiť 4.000,- eur. Prvostupňový súd v rozhodnutí konštatoval, že mu nie je známy príjem odporcu, ktorý napriek jeho výzve, potvrdenie o svojom príjme nedoložil a ďalej tú skutočnosť, že odporca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1P/239/2011 uviedol, že jeho finančná situácia sa v súčasnosti zlepšila, má oproti predchádzajúcemu obdobiu vyšší príjem, býva v dvojizbovom byte v blízkosti ktorého si v budúcnosti zriadi zubné laboratórium. Zistil, že v súčasnosti odporca prispieva na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, iným spôsobom na jej výživu neprispieva, sú v telefonickom kontakte alebo cez SMS správy, naposledy ju videl pred rokom a pol. Na základe uvedeného prvostupňový súd dospel k záveru, že výška výživného na maloletú zodpovedá jej veku, potrebám a zdravotným problémom. Aj keď nemal k dispozícii doklady o príjme odporcu, mal za to, že výživné vo výške 350,- eur mesačne bude schopný platiť, nakoľko sám odporca uviedol, že jeho príjem je vyšší a má záujem si zriadiť zubné laboratórium. Mal za to, že keď predvolanie na termín pojednávania 2.12.2014 si prevzal z adresy zubného laboratória (Dental Technologies) možno predpokladať, že pracuje a dosahuje príjem. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom prihliadol aj na to, že navrhovateľka sa o maloletú osobne stará nepretržite po dobu 24 hodín z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu a z tohto dôvodu sa nemôže zamestnať. Súd prvého stupňa styk odporcu s maloletou s poukazom na § 25 ods. 2 Zák. o rodine neupravil. O trovách konania rozhodol podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.). Proti výroku rozsudku v časti o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu o výške vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému dieťaťu podal odporca odvolanie, žiadajúc napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ak má odvolací súd tvrdenia v odvolaní za dostatočne preukázané, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 300,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku a odvolaniu vyhovieť. Odporca odvolanie odôvodnil tým že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím došlo v konaní k vadám v zmysle § 221 ods. 1 O. s. p. a v súvislosti s tým že, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom. Uviedol, že napriek vzdelaniu v odbore zubný technik a snahe zarobiť pre rodinu peniaze podnikaním nemal šťastie a o svoj podiel vo firme prišiel a musel vyhlásiť osobný bankrot, o ktorej skutočnosti navrhovateľka vedela, pretože sa to stalo v čase, keď žila s odporcom v Kanade, poznala a pozná majetkové pomery a možnosti odporcu. Taktiež uviedol, že odporca má veľkú snahu svoje dlhy voči štátu a okoliu splácať, avšak vyžaduje si to čas. Poukázal nato, že momentálne nedokáže splácať určené výživné vo výške 350,-eur, tieto peniaze nemá odkiaľ vziať. Je si vedomý životných nákladov svojej dcéry, podmienených jej zdravotným stavom, ale nie je zmyslom priviesť ho takýmto rozhodnutím súdu prvého stupňa do hraničnej, likvidačnej situácie, nakoľko už dnes si pri splátke výživného vo výške 100,- eur mesačne na svoje živobytie od svojich príbuzných požičiava. Ďalej uviedol, že znížil svoje osobné výdavky a životnú úroveň absolútne na minimum, presťahoval sa k rodičom, pretože nedokázal splácať pôžičku na byt a s vypätím síl bude schopný plniť aj ním navrhovanú výšku výživného. V súvislosti s jeho písomnou žiadosťou o odročenie pojednávania na iný termín vytkol ako procesné pochybenie s tým spojené tvrdenie prvostupňového súdu, že podanie odporcu bolo vykonané v anglickom jazyku a preto nebolo brané do úvahy, pretože súd prvého stupňa vedel, že ide o kanadského štátneho občana, o úrovni jeho slovenčiny vedel len z výpovede matky a v konaní doteraz s odporcom komunikoval vždy len prostredníctvom právnych zástupcov a v pripojenom spise sp. zn. 1P/239/2011 súd prvého stupňa ustanovil pre potreby konania ako aj doručenia písomností odporcovi tlmočníka. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav veci, ako aj všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie v tomto konaní, vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu, tieto správne vyhodnotil, vec správne posúdil a rozhodol v súlade so záujmami maloletej. Poukázala na to, že odporca svoje tvrdenia v odvolaní o tom, že by mal bývať u svojich rodičov, žiadnym relevantným spôsobom v konaní nepreukázal. Uviedla, že t. č. odporca prevádzkuje ním zriadené zubné laboratórium v Kanade, z čoho možno dôvodne predpokladať, že odporca disponuje dostatkom finančných prostriedkov potrebných na zaobstaranie priestorov, materiálneho či personálneho vybavenia tohto laboratória, vykonáva zárobkovú činnosť a dosahuje príjem. Tvrdenia odporcu, že nie je schopný platiť výživné určené napadnutým rozhodnutím súdu, pričom už na platenie výživného sumou 100,- eur mesačne si musí na svoje živobytie požičiavať, považovala za účelové a nedôveryhodné. Nesúhlasila s návrhom odporcu, aby bol zaviazaný rozhodnutím odvolacieho súdu prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne, rovnako ako bolo určené v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, pričom prvostupňový súd v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu zohľadňoval pomery účastníkov od roku 2011 do rozhodnutia dňa 19.11.2014. Poukázala na to, že pomery na strane maloletej sa od času posledného rozhodovania súdu zmenili, navštevuje už 5. ročník Základnej školy, maloletá stále rastie, jej výdavky sa pomerne zvýšili a to aj vzhľadom na infláciu cien tovarov a služieb. Navrhovateľka sa s názorom odporcu, že bude mať možnosť zistiť ako sa odporcovi v podnikaní bude v budúcnosti dariť a v prípade zmeny pomerov na strane odporcu podať návrh na zvýšenie výživného na maloletú, nestotožnila. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti už štyri roky, jeho aktuálne pomery nepozná a pretože odporca žije v Kanade a s ňou nekomunikuje, iba ťažko predpokladať, že by mala v budúcnosti mať možnosť jeho majetkové pomery poznať alebo zistiť. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie odporcu bolo podané dôvodne a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) a z dôvodu, že odporcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkové prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Uvedené ustanovenia zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ako aj základ pre určenie jej výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti upravenej v § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia, závisia od zisťovania celkových majetkových pomerov v širšom zmysle. Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti odporcu zo skutkových tvrdení zistených výsluchom navrhovateľky a z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 1P/239/2011, v priebehu ktorého konania odporca uviedol, že jeho finančná situácia sa v súčasnosti zlepšila, má oproti predchádzajúcemu obdobiu vyšší príjem, býva v dvojizbovom byte, v blízkosti ktorého si v budúcnosti zriadi zubné laboratórium. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je teda zrejmé, že prvostupňový súd reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu nezisťoval. Taktiež nezisťoval ani jeho aktuálny príjem, čo v závere rozhodnutia sám uviedol, že k dispozícii doklady o príjme odporcu nemal. Na druhej strane konštatoval, že odporca bude schopný výživné vo výške 350,-eur platiť, pretože odporca uviedol, že jeho príjem je vyšší a má záujem zriadiť zubné laboratórium a aj s poukazom na to, že možno predpokladať, že pracuje a dosahuje príjem, keďže predvolanie na termín pojednávania 2.12.2014 si prevzal z adresy zubného laboratória. Odvolací súd má za to, že odporca dôvodne vytýka prvostupňovému súdu, že pri rozhodovaní o výške výživného neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal pri určení výšky výživného z vyjadrenia odporcu v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 1P/239/2011, v ktorom v priebehu výsluchu na pojednávaní dňa 10.02.2012 uviedol, že jeho finančná situácia sa v súčasnosti zlepšila, má oproti predchádzajúcemu obdobiu vyšší príjem, a v budúcnosti zriadi zubné laboratórium, potom rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti vychádzajúce z údajov zistených na pojednávaní konanom pred viac ako dva a pol rokom pred rozhodnutím súdu prvého stupňa dňa 2.12.2014 nemá oporu v riadne vykonanom dokazovaní, keďže pre stanovenie výšky výživného sú rozhodujúce zistenia o aktuálnom príjme a aktuálnych majetkových pomeroch odporcu, ktoré ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, neboli súdom prvého stupňa dostatočne zisťované. Výsledky vykonaného dokazovania doposiaľ nedávajú spoľahlivý podklad pre jednoznačný záver, že existujú také potenciálne schopnosti a možnosti odporcu, ktoré mu dovoľujú prispievať na maloletú výživným vo výške 350,- eur. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní doplniť príjem odporcu za obdobie posledných 12 mesiacov, zistiť pravidelné mesačné výdavky odporcu, jeho reálne možnosti a schopnosti ako aj aktuálne majetkové a osobné pomery odporcu. Až na základe týchto zistení ustáliť výšku vyživovacej povinnosti, počnúc od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania, s prihliadnutím na plnenia, ktorými od toho času odporca prispieval na výživu maloletej a vyčísliť výšku zročného výživného. Nakoľko súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci tým, že sa z hľadiska rozhodujúcich skutočností pre posúdenie výšky výživného, nezaoberal, javí sa jeho rozhodnutie ako predčasné. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by potom v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti právnych záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k vade konania, následkom ktorej došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, keď prvostupňový súd na pojednávaní dňa 2.12.2014 konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. i napriek zaslanému podaniu odporcu v anglickom jazyku emailom dňa 1.12.2014 (t.j. deň pred termínom pojednávania), ktorým sa vôbec nezaoberal, pričom zo strany odporcu mohlo ísť o návrh na odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Keďže prvostupňový súd v rozhodnutí uviedol, že toto podanie neakceptoval a ani ho nedal preložiť do slovenského jazyka, konal v rozpore s ust. § 119 O. s. p. pretože takto nemohol zistiť, či na strane odporcu neexistuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Odvolací súd však taktiež dospel k záveru, že argumentácia odporcu v odvolaní, že vyššie uvedeným emailovým podaním žiadal o odročenie pojednávania, pretože ako osobe žijúcej mimo územia Slovenskej republiky nebolo v jeho silách zabezpečiť jednak svoju účasť na pojednávaní, prípadne nájsť nového vhodného právneho zástupcu na Slovensku, kde veľa kontaktov nemá a jeho osobná účasť vyžaduje vynútené náklady na nie lacnú letenku, nie sú dôležitým dôvodom spôsobilým na odročenie pojednávania, pretože odporca mal dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k veci a ospravedlnenie sa na pojednávanie stanovené na deň 2.12.2014, keďže zásielka o prevzatí predvolania odporcu ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa sa súdu vrátila dňa 3.11.2014. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pre nedostatok skutkových zistení z pohľadu tých rozhodujúcich skutočností, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a sú významné z hľadiska relevantných ustanovení zákona o rodine, nemožno považovať predčasné právne závery súdu prvého stupňa za správne, v dôsledku čoho spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil (ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) a tiež z dôvodu, že odporcovi sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a vrátil mu vec na ďalšie konanie (ustanovenie § 221 ods. 2 O. s. p.), v ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať výškou vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva postupom už vo vyššie naznačenom smere, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ustanovenie § 226 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (ustanovenie § 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.