Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoPr/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411213749 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1411213749.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: J.. S. I., J. G., A.. S.. Y. XX/XX, zastúpený JUDr. Romanom Kvasnicom, advokát, s.r.o., Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti odporcovi: Patrónsky pivovar, s.r.o., Bratislava, Dúbravská cesta 3, IČO : 45 554 846, zastúpený AK Bobák, Bollová a spol. s r.o., Bratislava, Ul. Dr. V. Clementisa 10, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. 1. 2014 č.k. 7Cpr 1/2011 - 141, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18. 8. 2011, dané navrhovateľovi odporcom podľa ust. § 68 ods. 1 písm.b/ Zák. práce, je neplatné. Zároveň si vyhradil právo rozhodnúť o náhrade mzdy a o trovách konania po právoplatnosti čiastočného rozsudku o určenie neplatnosti. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že dokazovaním zistil, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4. 4. 2011, na dobu určitú do 31. 3. 2012, ako prevádzkar. Navrhovateľ tvrdil, že si ho dňa 12. 8. 2011 zavolal konateľ odporcu T. T. do prevádzky na J. A.. XX E. J. a uložil mu pracovné povinnosti, o.i. vykonať rôzne nákupy, mimo iných aj nákup chémie z obchodnej spoločnosti Brenntag Slovakia, s.r.o., potrebnej pri výrobe piva. Nákup mal realizovať služobným motorovým vozidlom spolu s pracovníkom pivovaru p. R. Š.. Na nákup chémie bol odporca takto poslaný po tretíkrát - dňa 4. 4. 2011, dňa 3. 6. 2011 a dňa 15. 8. 2011. Chémiu objednával zamestnanec R. Š., telefonicky dopredu, ktorý s ňou aj pracoval. Navrhovateľ u odporcu neabsolvoval žiadne školenie resp. nebol poučený o ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci. R. Š. ako aj konateľ spoločnosti odporcu navrhovateľa informovali, že preprava chémie v motorovom vozidla nie je nebezpečná a prepravujú ju takto bežne, pričom R. Š. navrhovateľovi uviedol, že takto s chémiou pracuje v pivovaroch už 30 rokov. Dňa 15. 8. 2011 navrhovateľ po nástupe do práce vykonal bežné úkony, ako kontrolu tržieb, kontrolu hotovosti v pokladni, kontrolu strediska, telefonické objednávky tovaru a kontrolu prichádzajúcich zamestnancov do práce. neskôr spolu s R. Š. odišli do Pezinku, pre objednanú chémiu. Navrhovateľ zaplatil jej cenu, naložili ju do auta a išli do pivovaru. Počas jazdy od obce Svätý Jur do Bratislavy pred križovatkou riadenou svetelnou signalizáciou navrhovateľ videl naskakovať oranžové svetlo, preto začal prerušovane brzdiť, 3 - 4 krát. Keď už stál, zaznela silná rana, akoby praskla nejaká látka a navrhovateľa zozadu obliala nezistená tekutina. Navrhovateľ pocítil silné pálenie a na krku a zadnej časti tela - na zadnej časti hlavy, za pravým uchom, na uchu, na pravej časti ramena a lopatky. Ihneď vyskočili z auta, otvorili zadné dvere na aute a zistili, že jeden kanister s tekutinou je prasknutý a vyteká z neho tekutina, ktorá začala syčať. R. Š. povedal, že látka ktorá syčí, je 53 % kyselina dusičná a vzhľadom k tejto informácii navrhovateľ zavolal na linku 158, 150 a 155. Následne prišla sanitka, ošetrili navrhovateľovi popáleniny a na pokyn lekára išiel navrhovateľ do Univerzitnej nemocnice na oddelenie urgentného príjmu, kde mu bolo poskytnuté ďalšie ošetrenie a na pokyn príslušníka polície mu odobrali krv. Postriekaním kyselinou dusičnou boli navrhovateľovi spôsobené popáleniny II. stupňa, s práceneschopnosťou od 15. 8. 2011 do 2. 9. 2011. Dňa 17. 8. 2011 sa o 15.00 hod., t.j. počas trvania práceneschopnosti, navrhovateľ na základe pokynu konateľa odporcu dostavil do prevádzky odporcu na J. A.. XX; na stretnutí sa okrem konateľa spoločnosti zúčastnil aj ekonóm G. G. a právnik spoločnosti I.. C. Y.. I.. Y. navrhovateľovi oznámil, že sa dopustil činnosti, ktorú mu nikto neprikázal, ktorú nemá v náplni práce, čím porušil pracovnú disciplínu a ohrozil spoločnosť. Navrhovateľovi bola daná na podpis listina označená ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny - napomenutie, ktorá už bola podpísaná konateľom spoločnosti T. T.. Po oboznámení sa s jej obsahom navrhovateľ uviedol, že ju nepodpíše, nakoľko skutočnosti v nej uvádzané nezodpovedajú pravde, pričom je práceneschopný. Následne bola privolaná jedna z čašníčok, ktorá na listine podpísala, že navrhovateľ odmietol upozornenie podpísať. Dňa 23. 8. 2011 bola navrhovateľovi poštou doručená doporučená zásielka od odporcu, označená ako „okamžité skončenie pracovného pomeru“ z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. V texte doporučeného listu odporca uvádzal, že na základe priloženého dokumentu, v ktorom mu oznamujú, že sa dňa 15. 8. 2011 dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny a pracovných povinností, s ním ukončujú pracovný pomer ku dňu 18. 8. 2011. Ako príloha bolo pripojené k listu oznámenie o porušení pracovnej disciplíny - napomenutie, ktorého prevzatie navrhovateľ dňa 17. 8. 2011 odmietol podpísať. Dňa 31. 8. 2011 zaslal navrhovateľ odporcovi oznámenie, že trvá na ďalšom vykonávaní práce u odporcu. Odporca reagoval listom zo dňa 7. 9. 2011, v ktorom uviedol, že na okamžitom skončení pracovného pomeru trvá. Súd prvého stupňa zistil z listinného dôkazu označeného ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny - napomenutie - zo dňa 17. 8. 2011, ktoré navrhovateľ odmietol podpísať, že odporca navrhovateľa napomenul za jeho údajné konanie dňa 15. 8. 2011 z dôvodu, že sa navrhovateľ medzi 13 hodinou a 15 hodinou svojvoľne vzdialil z obvyklého miesta výkonu jeho práce, t.j. J. XX E. J., na služobnom motorovom vozidle za účelom, ktorý nemá v náplni práce a to bez vedomia či priameho pokynu nadriadeného resp. štatutára spoločnosti, v tomto prípade sa jedná o hrubé porušenie pracovných povinností a pracovnej disciplíny vyplývajúcich z Pracovnej zmluvy čl. II bod 2 a 3. Z uvedeného dôvodu navrhovateľa napomenul, s tým, aby sa podobné situácie neopakovali. Zároveň navrhovateľa upozornili, že v prípade opakovaného neuspokojivého plnenia pracovných povinností môže byť s ním rozviazaný pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zák. práce. Ďalej prvostupňový súd dokazovaním zistil, že dňa 23. 8. 2011 navrhovateľ dostal doporučenú listovú zásielku zo dňa 18. 8. 2011, od odporcu, označenú ako „okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny“. Z listu vyplýva, že na základe priloženého dokumentu, v ktorom bolo navrhovateľovi oznámené, že sa dňa 15. 8. 2011 dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny a pracovných povinností, s ním odporca ukončuje odporca pracovný pomer ku dňu 18. 8. 2011. Ako príloha bolo k listu pripojené oznámenie o porušení pracovnej disciplíny - napomenutie, ktorého prevzatie navrhovateľ dňa 17. 8. 2011 odmietol podpísať. V liste nie je skutkovo vymedzený dôvod tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, obsahuje iba písomný odkaz odporcu na bližšie nešpecifikovaný priložený dokument, pričom je v ňom uvedené, že navrhovateľ sa mal porušenia pracovnej disciplíny dopustiť dňa 15. 8. 2011. Konkrétne zavinené konanie navrhovateľa, ktorého sa mal uvedeného dňa dopustiť, bližšie špecifikované nie je, pričom intenzita tohto - bližšie neopísaného porušenia - je „hrubá“. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 42 ods. 1, § 47 ods. 2, § 59 ods. 1 písm.c/, § 59 ods. 2, § 68 ods. 1 písm. a/, b/, § 70, § 74, § 77, § 79 ods. 1 Zák. práce. Dospel k záveru, že nebolo v konaní sporné, že ostriekaním kyselinou dusičnou boli navrhovateľovi spôsobené popáleniny II. stupňa, v dôsledku čoho bol práceneschopný od 15. 8. 2011 do 2. 9. 2011. Odporca ako zamestnávateľ dal navrhovateľovi listom zo dňa 17. 8. 2011 napomenutie, ktorý navrhovateľ odmietol podpísať. Rovnako nebolo sporné, že dňa 23. 8. 2011 dostal navrhovateľ počas práceneschopnosti od odporcu ako zamestnávateľa doporučenú listovú zásielku zo dňa 18. 8. 2011, obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Z jeho obsahu plynie, že podľa odporcu sa navrhovateľ dňa 15. 8. 2011 dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny a pracovných povinností a preto s ním odporca ukončuje pracovný pomer ku dňu 18. 8. 2011. Ako príloha listu bolo pripojené napomenutie, ktoré navrhovateľ dňa 17. 8. 2011 odmietol podpísať. Z listu datovaného dňa 18. 8. 2011 a označeného ako Okamžité skončenie pracovného pomeru vyplýva, že neobsahuje skutkovo vymedzený dôvod tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, obsahuje iba písomný odkaz odporcu na bližšie nešpecifikovaný priložený dokument. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že odporca síce okamžité skončenie pracovného pomeru urobil písomne, ale v rozpore so Zákonníkom práce v ňom skutkovo nevymedzil jeho dôvod, teda konkrétne konanie zamestnanca tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom zákon vyžaduje, že takto uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Nedodržanie tejto zákonnej požiadavky má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Prvostupňový súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje v danom prípade všetky Zákonníkom práce požadované náležitosti v zmysle § 70 Zák. práce, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Súd prvého stupňa dodal, že aj keby dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, trpí časovým nesúladom, nakoľko pracovný pomer navrhovateľa mal skončiť na základe okamžitého skončenia dňa 18. 8. 2011, avšak okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené až dňa 23. 8. 2011. Navyše vykonané dokazovanie - výpoveď samotného navrhovateľa ale aj štatutárneho zástupcu odporcu T. T. - preukázalo, že dňa 15. 8. 2011 dostal navrhovateľ od T. T.na príkaz na zabezpečenie tovaru ( rozpor bol v tom, kto mal tovar doviezť ). Odporca listom zo dňa 18. 8. 2011 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom, hoci za to isté údajné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľovi ešte dňa 17. 8. 2011 uložil písomné napomenutie s tým, že navrhovateľa upozornil, že v prípade opakovaného neuspokojivého plnenia pracovných povinností s ním môže byť rozviazaný pracovný pomer podľa ust. § 63 ods. 1 písm.d/ bod 1 Zák. práce. K námietke navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vopred prerokované podľa § 74 Zák. práce so zástupcami zamestnancov súd prvého stupňa uviedol, že odbory v spoločnosti odporcu nepôsobia a z uvedeného dôvodu nebola daná žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom. Prvostupňový súd z uvedených dôvodov čiastočným rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom odporcu zo dňa 18. 8. 2011, s tým, že o náhrade mzdy ako aj o trovách konania rozhodne následne. Uvedený čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď jeho zmeny a zamietnutia návrhu navrhovateľa, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci a to, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom. Odporca v odvolaní poukazoval na to, že navrhovateľ bol do pracovného pomeru prijatý na pracovnú pozíciu prevádzkar, pričom v čl. II bod 2 uzavretej pracovnej zmluvy bola uvedená stručná charakteristika dojednaného druhu práce, v ktorej odporca zvýraznil, že medzi navrhovateľove pracovné povinnosti patrilo o.i. aj objednávanie tovaru, s tým, že jediným nadriadeným navrhovateľa bol konateľ odporcu T. T.. Konateľ odporcu uložil navrhovateľovi dňa 12. 8. 2011 pracovné povinnosti, ktoré mal v súlade so svojou pracovnou náplňou realizovať v najbližších dňoch, pričom mu o.i. uložil, aby objednal tovar, a to aj chémiu nevyhnutnú pri výrobe piva. Navrhovateľ mal túto chémiu iba objednať a zabezpečiť jej dovoz. Navrhovateľ však namiesto toho, aby chémiu iba objednal, dňa 15. 8. 2011 odišiel svojvoľne zo svojho pracoviska do Pezinka, kde chémiu kúpil, pričom pri ceste späť došlo k prasknutiu obalu, v ktorom bola táto prevážaná. Odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom oznámením zo dňa 18. 8. 2011, ktoré bolo podpísané konateľom a jeho prílohou bol dokument označený ako „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny - napomenutie“ zo dňa 17. 8. 2011, taktiež podpísané konateľom, ktorého obsahom bol text : „Dňa 15. 8. 2011 medzi 13.00 hod. a 15.00 hod. ste sa svojvoľne vzdialili z obvyklého miesta výkonu Vašej práce t.j. prevádzka na J. XX E. J. na služobnom motorovom vozidle za účelom, ktorý nemáte v náplni práce a to bez vedomia či priameho pokynu nadriadeného, resp. štatutára spoločnosti. V tomto prípade sa jedná o hrubé porušenia vašich pracovných povinností a pracovnej disciplíny vyplývajúcich z Pracovnej zmluvy, čl. II bod 2 a 3.“ Týmto konaním navrhovateľ spôsobil odporcovi škodu na jeho majetku a taktiež ohrozil zdravie nielen svoje, ale aj ďalších osôb. Odporca v odvolaní uviedol, že na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov nemusí byť zamestnanec poučený, resp. s nimi nemusí byť zamestnávateľom oboznámený. Preto vo vzťahu k všeobecne záväzným predpisom vzťahujúcim sa na obsah vykonávanej práce zamestnanca nemôže ich neznalosť ospravedlňovať. Prepravu nebezpečných vecí upravuje zákon č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov v súlade s Európskou dohodou o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí, ktorý o.i. uvádza zoznam nebezpečných vecí, ktoré je možné prevážať iba v špeciálnych obaloch ( cisternách ), pričom ich prevoz môžu realizovať iba odborne spôsobilé osoby. Odporca v odvolaní trval na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu je v súlade s ust. § 70 Zák. práce, nakoľko písomnosť navonok predstavuje jeden uzavretý celok. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín, napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Celistvosť listiny je daná priebežným číslovaním strán listiny alebo číslovaním ustanovení zmluvy, vzájomnými odvolávkami, obsahovou súvislosťou textu, jednotnou formou písma alebo iným označením, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom. Písomná forma právneho úkonu nepredpokladá nevyhnutne technickú jednotu listiny, argumentoval odporca, poukazujúc na rozhodnutie NS ČR zo dňa 27. 3. 2008 sp. zn. 26 Cdo 2317/2006, tiež rozhodnutie NS SR zo dňa 26. 9. 2012 sp. zn. 6 Cdo 64/2011, či rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 12/2008, podľa ktorého skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, keby sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Odporca dodal, že žiaden časový údaj uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru ( skorší alebo neskorší deň, než ktorým je deň doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru ) nemôže zmeniť zákonné účinky, ktoré nastávajú až jeho doručením druhému účastníkovi. Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že žiadal napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľ sa plne stotožnil s právnymi závermi prvostupňového súdu. Dodal z textu okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplýva, že konanie popísané v priloženom dokumente malo byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z formulácie „na základe priloženého dokumentu...“ nemožno vyvodiť záver, že konanie opísané v priloženom dokumente je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Naopak z priloženého dokumentu označeného ako „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny - napomenutie“ vyplýva, že v ňom opísané konanie nie je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože za toto navrhovateľovo údajné konanie ho odporca ako zamestnávateľ len napomenul a upozornil na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou v prípade opakovaného neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Obsah tejto listiny vylučuje, aby v nej popísané údajné konanie navrhovateľa bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že nenastala situácia, že by súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a zároveň by nedostatočne zistil skutkový stav v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, keď nedostatočné zistenie skutkového stavu v dôsledku nedostatočnej aktivity účastníka konania ( nesplnenie dôkaznej povinnosti podľa § 120 O.s.p. ) nie je odvolacím dôvodom. V posudzovanej veci totiž odporca v odvolaní neoznačil žiadne ustanovenie, ktoré by malo byť podľa jeho právneho názoru súdom prvého stupňa použité a použité nebolo a odporca taktiež nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie a na pojednávaní prvostupňového súdu dňa 20. 1. 2014 výslovne prehlásil, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Avšak aj v prípade, ak by bolo právne posúdenie súdom prvého stupňa nesprávne a súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru by bolo skutkové vymedzenie jeho dôvodu tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, bolo by odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vecne správne, a to z dôvodu, že odporca počas konania nepreukázal, že akýkoľvek dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je daný. Podľa ustálenej judikatúry súdov, dôkazné bremeno v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa vo vzťahu k existencii právneho dôvodu na takéto skončenie pracovného pomeru zaťažuje zamestnávateľa. Odporca ako zamestnávateľ toto dôkazné bremeno neuniesol, keď nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie na preukázanie existencie dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 70 Zák. práce ( v znení účinnom ku dňu 18. 8. 2011 , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia teda dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Z vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť teda zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej právnej veci ide o prípad, kedy v okamžitom skončení pracovného pomeru, daného odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 18. 8. 2011, absentuje vymedzenie dôvodov, pre ktoré sa odporca ako zamestnávateľ rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľom takým spôsobom, aby toto vymedzenie spĺňalo požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Predovšetkým konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom je v predmetnom liste vymedzená len uvedením dátumu, kedy malo dôjsť ku konaniu navrhovateľa, v ktorom odporca vidí dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. uvedením dňa 15. 8. 2011 a v ďalšom texte jeho vymedzenia už len odkazuje na priložený dokument, ktorým je list odporcu ( zamestnávateľa ) zo dňa 17. 8. 2011 označený ako „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny - napomenutie“. Z uvedeného plynie, že zamestnávateľ v danom prípade - pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru - odkazoval na priložený dokument, z obsahu ktorého plynie, že ním navrhovateľovi ako svojmu zamestnancovi uložil napomenutie. Napomenutie bolo navrhovateľovi uložené za to, že sa dňa 15. 8. 2011 v čase medzi 13.00 hod. a 15.00 hod. svojvoľne vzdialil z obvyklého miesta výkonu práce, t.j. z prevádzky J. XX E. J. na služobnom motorovom vozidle za účelom, ktorý nemá navrhovateľ v náplni práce, a to bez vedomia či priameho pokynu nadriadeného, resp. štatutára spoločnosti. V závere textu napomenutia zamestnávateľ upozornil navrhovateľa, že s ním v prípade opakovaného neuspokojivého plnenia pracovných úloh môže rozviazať pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm.d/ bod 1 Zák. práce. Samotný list odporcu datovaný dňom 18. 8. 2011, ktorým bolo navrhovateľovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru, teda neobsahuje uvedenie žiadneho konkrétneho dôvodu, pre ktorý sa odporca rozhodol takýmto výnimočným spôsobom skončiť pracovný pomer s navrhovateľom, hoci zákon ( § 70 Zák. práce ), práve vzhľadom na výnimočnosť a závažnosť takéhoto spôsobu skončenia pracovného pomeru vyžaduje, aby v ňom bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru špecifikovaný tak, aby bol určitý, zrozumiteľný, a teda nemohol byť dodatočne zmenený. Formulácia obsahu listu o okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľom takejto požiadavke jednoznačne nezodpovedá, nakoľko okrem uvedenia dátumu, kedy malo dôjsť ku skutku, v ktorom zamestnávateľ - odporca - videl dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru a navrhovateľom, neoznačuje žiadnu takú ďalšiu skutočnosť ( bližší popis skutku, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ ), na základe ktorej by bolo možné vyvodiť, v čom konkrétne spočíva dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. V podobe, ako tento dôvod vymedzil v liste o okamžitom skončení pracovného pomeru odporca, je tento dôvod vlastne neidentifikovateľný, čo má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pre nesplnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 70 Zák. práce, ako správne uzavrel prvostupňový súd. Z dikcie citovaného ustanovenia zákona podľa názoru odvolacieho súdu plynie požiadavka, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol obsiahnutý priamo v ňom, a nie v ďalšom priloženom dokumente. Uvedená požiadavka má svoje opodstatnenie vo výnimočnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ako spôsobu rozviazania pracovného pomeru a dôsledkami, s ktorými je tento spôsob ukončenia pracovného pomeru spojený, jednak pre zamestnávateľa, a osobitne pre zamestnanca. Navyše je medzi obsahom listu odporcu zo dňa 18. 8. 2011, ktorým dal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru a listom odporcu zo dňa 17. 8. 2011, ktorým mu uložil napomenutie, aj rozpor, spočívajúci v tom, že kým dňa 17. 8. 2011 odporca za údajné konanie navrhovateľa ( ku ktorému malo dôjsť dňa 15. 8. 2011 v čase medzi 13.00 až 15.00 hod. ) mu uložil písomné napomenutie a zároveň mu z tohto dôvodu pohrozil možnosťou skončenia pracovného pomeru výpoveďou, v liste zo dňa 18. 8. 2011 odporca za ten istý ( údajný ) skutok dal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že je nutné súhlasiť so záverom, že v konaní odporca nepreukázal ( hoci jeho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno ), že sa navrhovateľ vôbec dopustil skutku, ktorý by mohol byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru s ním. Odporca v konaní síce tvrdil, že navrhovateľ sa dňa 15. 8. 2011 vzdialil z pracoviska svojvoľne, bez vedomia či priameho pokynu nadriadeného resp. štatutára spoločnosti, za účelom, ktorý nemal v náplni práce, na preukázanie tohto svoje tvrdenia ale nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Odporca nijako nerozporoval tvrdenie navrhovateľa, že mu konateľ spoločnosti opakovane dal ústny pokyn objednať, zaplatiť a doviezť chemické látky z Pezinka aj v minulosti; odvolaciemu súdu chýba rozumné vysvetlenie, prečo by inak navrhovateľ dňa 15. 8. 2011 vôbec išiel do Pezinka kupovať a doviezť chemické látky, pokiaľ by od konateľa spoločnosti nedostal takýto pokyn. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ). O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods. 4 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.