Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/672/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200784 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412200784.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, proti odporcovi: MOTORSPORT DNV s.r.o. v likvidácii, Korabinského 33, Bratislava, zastúpenému Mgr. Martinom Hricom, Jonatánová 20, Bratislava, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C/17/2012-94, zo dňa 19.9.2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov a pozemku, ktorú navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 2.1.2007, konkrétne: stavbu súpisné číslo XXXX, ktorá sa nachádza na parcelách číslo XXXX/X a XXX/X a pozemky parcelné číslo XXXX/X o výmere 670 m2 a parcelné číslo XXX/X o výmere 1 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Z. X., resp. I. zapísaných na LV č. XXXX vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava IV pre katastrálne územie Z. X. a LV č. XXXX pre katastrálne územie I. a odovzdať ich navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 99,50 eura.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom došlým dňa 26.1.2012 domáhal vypratania špecifikovaných nehnuteľností. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zmluvou o nájme nebytových priestorov a pozemku zo dňa 2.1.2007 právny predchodca navrhovateľa - Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave ako prenajímateľ dal do nájmu odporcovi ako nájomcovi predmetné nehnuteľnosti. Právny vzťah založený predmetnou nájomnou zmluvou zanikol dňa 31.12.2011 (zmluva bola uzavretá podľa čl. III ods. 3.1. zmluvy na dobu určitú do 31.12.2011). Na odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu po skončení nájmu bol odporca vyzvaný výzvou (oznámením o skončení nájmu) navrhovateľa zo dňa 13.10.2011. Odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu sa malo uskutočniť dňa 2.1.2012; uvedený pokus o odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu bol neúspešný. Následne, výzvou navrhovateľa zo dňa 3.1.2012, bol odporca opätovne vyzvaný na odovzdanie a vypratanie predmetu nájmu, ktoré sa malo uskutočniť dňa 18.1.2012 o 10.00 hod.; aj uvedený pokus o odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu bol neúspešný a odporca predmet nájmu naďalej užíva.
Súd prvého stupňa mal za danú aktívnu legitimáciu pôvodného navrhovateľa, ako aj jeho právneho nástupcu. Navrhovateľ tiež preukázal, že odporca neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, pričom navrhovateľ návrh na vypratanie podal na súde dňa 26.1.2012, t.j. v zákonnej lehote tridsiatich dní po skončení nájmu. Napriek tomu odporca predmet nájmu navrhovateľovi neodovzdal a užíva ho bez právneho titulu.
K obrane odporcu týkajúcej sa tvrdeného značného zhodnotenia predmetu nájmu súd prvého stupňa uviedol, že počas celého konania odporca právne relevantným spôsobom (či už vo forme kompenzačnej námietky, resp. vzájomného návrhu) svoj prípadný nárok voči navrhovateľovi neuplatnil (odporca viedol s navrhovateľom len mimosúdne rokovania o prípadnej refundácii nákladov odporcu vynaložených v súvislosti s užívaním predmetu nájmu). Tvrdenie odporcu, že tak urobil s predchádzajúcim súhlasom navrhovateľa (tak, ako to vyžadovala nájomná zmluva) nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané; bývalý riaditeľ právneho predchodcu navrhovateľa plk. Mgr. L. X. toto tvrdenie odporcu vyvrátil. Ani v prípade preukázania úprav predmetu nájmu vykonaných odporcom v súlade so zmluvou o nájme a následného zhodnotenia predmetu nájmu by takéto zistenie nezakladalo akceptovateľný dôvod pre úspech odporcu v konaní. Účinky spojené s ukončením právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou (t.j. povinnosť nájomcu vrátiť predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie) totiž nemožno zvrátiť poukázaním na zhodnotenie predmetu nájmu počas doby jeho užívania nájomcom. Odporcovi pritom v tejto súvislosti naďalej ostáva zachovaná možnosť uplatniť si jeho prípadné nároky voči navrhovateľovi, hoc aj súdnou cestou. Z tohto dôvodu je potom právne celkom bez významu aj obrana odporcu v podanom odpore, v ktorom tvrdil, že zástupcovia navrhovateľa neboli na prevzatie predmetu nájmu pripravení, keď neakceptovali jeho žiadosť o zdokumentovanie skutočného stavu objektu a priloženie fotografického materiálu k zápisnici o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu; takáto povinnosť navrhovateľovi ako prenajímateľovi ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva.
Nakoľko nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov a pozemku zanikol uplynutím doby dňa 31.12.2011, nájomná zmluva sa podaním návrhu na vypratanie nehnuteľností v lehote stanovenej v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka neobnovila, pričom odporca napriek tejto skutočnosti predmet nájmu naďalej užíva bez právneho dôvodu, súd prvého stupňa návrhu s poukazom na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; v konaní úspešnému navrhovateľovi túto náhradu nepriznal, nakoľko ju nežiadal a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb.
Proti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok mal za arbitrárny pre rozpor medzi výrokom a právnym názorom vysloveným v odôvodnení. Ak totiž súd prvého stupňa dospel k právnemu názoru, že nájomný vzťah zanikol, nebolo možné vyhovieť návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal vypratania nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájmu. Takéto závery si vzájomne odporujú a nemožno logicky súladne pripustiť, aby platilo tvrdenie, že nájomný vzťah zanikol, ale nehnuteľnosti sú ku dňu vydania rozsudku naďalej predmetom nájmu a takto ich treba vypratať. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáhal vypratania nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájmu a súd prvého stupňa dospel k záveru, že nájomný vzťah už zanikol, zakladá to dôvod, pre ktorý nemožno návrhu vyhovieť; súd prvého stupňa preto mal návrh zamietnuť.
Odporca ďalej namietol predčasnosť vydania rozsudku, v rozpore s § 99 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval vedomosť o prebiehajúcich rokovaniach medzi účastníkmi; následne však v konaní pokračoval bez toho, aby mal zo strany oboch účastníkov riadne potvrdené, že všetky možnosti riešenia sporu boli vyčerpané; nemal riadne preukázané ani bezvýslednosť a skončenie rokovaní. Podľa odporcu jeho prípadná neúčasť na pojednávaní sama osebe nesvedčí v prospech záveru, že nie je potrebné postupovať v súlade s § 99 ods. 1 O.s.p., najmä ak mal súd prvého stupňa z obsahu spisu preukázanú existenciu návrhu odporcu na rokovanie a zápis zo stretnutia, ktorého sa odporca zúčastnil.
V odpore proti rozkazu na plnenie navrhol vykonanie dôkazu svedkami dipl. Ing. Y. U. a JUDr. N. K.. JUDr. N. K. bol prítomný na odovzdávacom konaní dňa 18.1.2012. Jeho výpoveďou hodlal odporca preukázať pravdivosť svojich tvrdení o nepripravenosti navrhovateľa k odovzdaniu nehnuteľností a aj ďalšie skutočnosti svedčiace záveru, že odporca neporušil svoju povinnosť odovzdať nehnuteľnosti navrhovateľovi. Nakoľko sa súd prvého stupňa týmto návrhom na vykonanie dokazovania nezaoberal, odňal tým odporcovi možnosť konať pred súdom.
Odporca ďalej namietol, že pri odovzdávaní nehnuteľností dňa 18.1.2012 neboli zástupcovia navrhovateľa pripravení na ich preberanie; mali pripravenú dopredu napísanú zápisnicu z odovzdávacieho konania a žiadali odovzdanie kľúčov. V rámci odovzdávacieho konania pri prebraní predmetu nájmu v roku 2007 pritom bola riadne vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca stav nehnuteľností v čase ich odovzdania. Požiadavka vyhotovenia fotodokumentácie je dôvodná vzhľadom na nároky nájomcu na úhradu nákladov vynaložených na zhodnotenie nehnuteľností. Súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s otázkou, prečo sa pri odovzdávacom konaní nepostupovalo rovnako ako pri preberaní predmetu nájmu v čase jeho začatia. Odporca poukázal na povinnosť nájomcu pri ochrane majetku a ochrane pred požiarmi podľa čl. 5 bod 5.5. a 5.6. zmluvy o nájme. Nakoľko na otázku dipl. Ing. Y. U. ohľadom spôsobu zabezpečenia ochrany majetku zástupcovia navrhovateľa neboli schopní dať riadnu odpoveď, je zrejmé, že v čase odovzdávania nebolo možné zabezpečiť z dôvodov na strane prenajímateľa kontinuálne plnenie povinností pri ochrane majetku proti škodám. Navrhovateľ tak nemal v čase odovzdávania zabezpečené opatrenia na to, aby sa neopakovalo poškodzovanie nehnuteľností vandalizmom a rozkrádaním, ako tomu bolo pred uzavretím nájomnej zmluvy. Táto skutočnosť je podľa odporcu významná aj preto, že navrhovateľ nebol pripravený na riadne zdokumentovanie stavu nehnuteľností a nebola vyriešená otázka nárokov odporcu z investícií do nehnuteľností. Odporca teda postupoval v súlade s generálnou prevenčnou povinnosťou pri predchádzaní škodám; jeho konanie preto nemá charakter zásahu do vlastníckeho práva, ktorý by zakladal dôvodnosť návrhu na vypratanie nehnuteľností. Odporca záverom namietol i aplikáciu § 676 ods. 2 Obč. zákonníka, keď pre zmätočnosť návrhu na vypratanie nehnuteľností nemožno dostatočne ustáliť, čoho sa navrhovateľ domáha; zo znenia petitu nemožno ustáliť, že sa jedná o návrh na vypratanie nehnuteľností po skončení nájmu; je preto nesprávny právny záver, že návrh bol podaný v lehote podľa § 676 ods. 2 Obč. zákonníka.
Navrhovateľ sa vo vyjadrení k odvolaniu plne stotožnil s napadnutým rozsudkom. Uviedol, že odporca od podpisu zmluvy o nájme mal vedomosť o skončení nájomného vzťahu dňom 31.12.2011 a o povinnosti prenajaté nehnuteľnosti odovzdať dňa 2.1.2012. Odovzdanie nehnuteľností pripravené na uvedený deň bolo zo strany odporcu účelovo zmarené, rovnako ako náhradné odovzdanie dňa 18.1.2012, keď osoby prítomné v prenajatej miestnosti nemali žiadne písomné oprávnenie na konanie v mene odporcu a na odovzdanie nehnuteľností zástupcom navrhovateľa. V prípade reálneho záujmu odporcu po skončení nájmu nehnuteľnosti riadne odovzdať navrhovateľovi by odporca nekonal tak, ako konal; na prípravu a zadokumentovanie stavu prenajatých nehnuteľností mal dostatok času, rovnako ako na odstránenie a odvezenie svojho majetku, ktorý nebol predmetom zmluvy o nájme. Záverom navrhovateľ uviedol, že počas trvania nájomnej zmluvy odporca opakovane porušoval jej ustanovenia, keď okrem neplatenia nájomného v rokoch 2010 a 2011 svojvoľne realizoval stavebné práce a úpravy na prenajatom objekte, pričom v súčasnosti poukazuje na náklady, ktoré mu realizáciou týchto „čiernych stavieb“ vznikli.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal vypratania nehnuteľností v takom znení petitu návrhu na začatie konania, aké prevzal súd prvého stupňa do výroku napadnutého rozsudku. Domáhal sa tak vypratania a odovzdania nehnuteľností (a súd prvého stupňa uložil odporcovi túto povinnosť), ktoré sú predmetom nájmu podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov a pozemku, ktorú navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 2.1.2007, pričom následne predmetné nehnuteľnosti podrobne špecifikoval. Odporcom namietaná konštatácia „ktoré sú predmetom nájmu“ je neoddeliteľnou súčasťou špecifikácie nehnuteľností vo vzťahu k zmluve
o nájme nebytových priestorov a pozemku, ktorú navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 2.1.2007. Táto všeobecná konštatácia je len dopĺňajúcou vo vzťahu k špecifikácii nehnuteľností súpisným či parcelným číslom, výmerou pozemkov, katastrálnym územím a číslom listu vlastníctva, na ktorom sú vedené. Nie je potom dôvodná odvolacia námietka týkajúca sa rozporu medzi výrokom napadnutého rozsudku a právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení ohľadom skončenia nájmu. Ako už odvolací súd uviedol, prítomný čas použil navrhovateľ i súd prvého stupňa pri špecifikácii nehnuteľností vo vzťahu k zmluve a nie pri určení trvania nájomného vzťahu. Z návrhu na začatie konania tak bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, vypratania a odovzdania akých nehnuteľností sa navrhovateľ domáhal a rovnako je zrejmý bez akýchkoľvek pochybností aj obsah povinnosti uloženej súdom prvého stupňa.
K námietke odporcu ohľadom predčasnosti vydania rozsudku, v rozpore s § 99 ods. 1 O.s.p., odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa v súlade s § 99 ods. 1 veta druhá O.s.p. pokúsil o zmier medzi účastníkmi, keď ich na pojednávaní dňa 29.10.2012 vyzval na ukončenie sporu uzavretím súdneho zmieru, resp. mimosúdnej dohody. Na základe zhodných vyjadrení účastníkov následne skonštatoval, že k dohode nedošlo. Nakoľko však v závere uvedeného pojednávania účastníci v záujme dosiahnutia mimosúdneho riešenia sporu zhodne prehlásili, že sa uskutoční stretnutie za prítomnosti konateľa odporcu a jeho zástupcu na ekonomickom odbore u navrhovateľa, súd prvého stupňa pojednávanie z uvedeného dôvodu odročil na deň 24.1.2013 s tým, že prítomní (i zástupca odporcu) boli predvolaní ústne. Na pojednávanie dňa 24.1.2013 sa zástupca odporcu bez ospravedlnenia neustanovil, rovnako napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie dňa 12.4.2013, na ktorom navrhovateľ žiadal konať a rozhodnúť s tým, že zo strany odporcu nedošlo k žiadnej aktivite. Následne sa na pojednávanie dňa 19.9.2013 napriek riadnemu a včasnému predvolaniu zástupca odporcu bez ospravedlnenia neustanovil. Z uvedené prehľadu vyplýva, že súd prvého stupňa poskytol účastníkom dostatok priestoru na možnosť uzavretia súdneho zmieru či uzavretia mimosúdnej dohody. Odporca od pojednávania dňa 29.10.2012 až do vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 19.9.2013 neoznámil súdu prvého stupňa žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné uzavretie súdneho zmieru či mimosúdnej dohody predpokladať. Nezáujem odporcu na takomto riešení sporu potvrdil i navrhovateľ na pojednávaní dňa 12.4.2013 s tým, že zo strany odporcu nedošlo k žiadnej aktivite. Odvolacia námietka týkajúca sa skutočnosti, že súd prvého stupňa pokračoval v konaní bez potvrdenia vyčerpania všetkých možností riešenia sporu je preto nedôvodná. Súd prvého stupňa v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pokračoval v konaní napriek nečinnosti odporcu a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nevykonania navrhovaného výsluchu svedkov dipl. Ing. Y. U. a JUDr. N. K. a nezdôvodnenia tohto postupu v napadnutom rozsudku odvolací súd uvádza, že odporca v odpore proti rozkazu na plnenie navrhol výsluch uvedených osôb ako svedkov. V odpore pritom uviedol, že v ďalšom termíne odovzdania a preberania predmetu nájmu dňa 18.1.2012 zabezpečil účasť dipl. Ing. Y. U.; prítomný bol aj JUDr. N. K.. Zástupcovia navrhovateľa neboli pripravení na preberanie predmetu nájmu; mali so sebou už napísanú zápisnicu z odovzdávacieho konania a žiadali odovzdanie kľúčov; odporca s takýmto spôsobom odovzdávania nesúhlasil; žiadal postupovať rovnako ako v roku 2007, kedy sa zadokumentoval skutočný stav objektu a k zápisnici bol pripojený aj fotografický materiál. V priebehu trvania nájmu boli zo strany odporcu vynaložená značné náklady a investície na uvedenie predmetu nájmu do užívaniaschopného stavu, čo odporca chcel pri preberacom konaní zadokumentovať; navrhovateľ však k tomu nevytvoril vhodné podmienky a odmietal vykonať takéto preberacie konanie. Na otázku dipl. Ing. Jozefa Studeniča ohľadom spôsobu zabezpečenia predmetu nájmu pred rozkrádaním a vandalizmom, keďže sa vnútri nachádzajú zabudované hnuteľné veci značnej hodnoty, zástupcovia navrhovateľ neboli schopní dať náležitú odpoveď.
Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd v zmysle § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V tomto smere súd prvého stupňa nepochybil, keď
nevykonal všetky dôkazy navrhnuté odporcom; nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ odporca namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezdôvodnil nevykonanie ním navrhnutých dôkazov (výsluch svedkov dipl. Ing. Y. U. a JUDr. N. K.), k tomu odvolací súd uvádza:
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. i právna teória civilného procesu vymedzila požiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria požiadavky vzťahujúce sa k hodnoteniu dôkazov. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, a hlavne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Vysvetlenie dôvodov pre nevykonanie navrhnutých dôkazov posilňuje presvedčivosť rozhodnutia z hľadiska atribútov správnosti, zákonnosti i dôvodnosti. Bráni podozreniu o neprípustnom eklektickom a neopodstatnenom výbere dôkazov smerujúcim k jednostranným záverom. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie (I. ÚS 52/03). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia v hodnotení dôkazov spolu s vysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať navrhnutými dôkazmi, preto môžu zakladať vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Neznamená to však bez ďalšieho, že každý nedostatok odôvodnenia rozhodnutia automaticky zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). V každom jednotlivom prípade je preto potrebné skúmať intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti rozhodnutia ako celku.
V predmetnej veci súd prvého stupňa neodôvodnil nevykonanie dôkazu navrhnutého odporcom (výsluch svedkov). Uvedený nedostatok však svojou intenzitou vzhľadom na ostatné dôvody rozhodnutia podľa odvolacieho súdu v danom prípade nezakladá nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť napadnutého rozsudku ako celku, ktorá by viedla k zmätočnosti rozsudku a zakladala dôvod odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Súd prvého stupňa totiž pri rozhodovaní vychádzal z preukázanej skutočnosti, že odporca po skončení nájmu nehnuteľnosti nevypratal a neodovzdal navrhovateľovi tak, ako bol povinný v zmysle čl. V bod 5.2 zmluvy. Podľa uvedeného dojednania sa odporca zaviazal po skončení nájmu predmet nájmu fyzicky odovzdať navrhovateľovi najneskôr v nasledujúci pracovný deň po poslednom dni nájmu, pričom v tomto termíne sa zmluvné strany zaviazali podpísať protokol o spätnom odovzdaní predmetu nájmu. Uvedené dojednanie teda neupravovalo povinnosť vyhotoviť fotodokumentáciu v súvislosti s prípadnými nárokmi odporcu na úhradu nákladov vynaložených na zhodnotenie nehnuteľností a preto výsluch označených svedkov na okolnosti tvrdenej nepripravenosti navrhovateľa k odovzdaniu a prevzatiu nehnuteľností nebol pre rozhodnutie v predmetnej veci potrebný. Rovnako nebol potrebný v súvislosti so zodpovedaním otázky spôsobu zabezpečenia predmetu skončeného nájmu pre jej irelevantnosť vo vzťahu k povinnosti odporcu nehnuteľnosti vypratať.
K námietke nesprávneho právneho záveru ohľadom podania návrhu v lehote podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané skočenie nájmu dňa 31.12.2011. Ak potom navrhovateľ podal návrh na začatie konania na vypratanie nehnuteľností dňa 26.1.2012, podal ho do 30 dní po skončení nájmu a preto nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.