Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/59/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412207014 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412207014.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: G. T., Q. Š.. B. XX, Q., zastúpená: JUDr. Eva Borovská, advokátka, so sídlom Štefánikova 7, Bratislava proti žalovanej: Generali poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 357 093 32, o zaplatenie 522,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 03. septembra 2014, č. k. 5C/31/2013- 176, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 03. septembra 2014, č. k. 5C/31/2013- 176, p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 522,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.03.2011 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania žalovanej vo výške 31,- eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 09.05.2009 žalobkyňa viedla svoje osobné motorové vozidlo V. Q. XXX Q. po ulici V. v smere od centra mesta a na križovatke ul. V. odbočovala doľava, pričom nedala prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu V. Q. J., ktoré riadil vodič P. P. v smere do centra mesta, v dôsledku čoho došlo k zrážke. Žalobkyňa mala v tom čase na svoje motorové vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovanou, a to poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2011 je zrejmé, že žalovaná poškodenému poskytla poistné plnenie vo výške 160,09 eur. Podľa likvidačnej správy zo dňa 25.02.2011 skutočná škoda, ktorá vodičovi motocykla vznikla vo výške 160,09 eur pozostáva zo sumy 87,37 eur za nohavice, 47,72 eur za bundu a 10,- eur za opravu obuvi. Na základe dohody o urovnaní zo dňa 29.03.2011 žalobkyňa uhradila poškodenému škodu vo výške 522,59 eur, čím sa vysporiadali všetky nároky na náhradu škody poškodeného. Následne Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 3T/204/2010 - 156 zo dňa 29.03.2011 trestné stíhanie žalobkyne podmienečne zastavil. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Vec právne posúdil podľa § 4 ods. 2, § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 420 ods. 1, § 420a ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala v čase, keď spôsobila dopravnú nehodu uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Na základe tejto zmluvy vznikol medzi účastníkmi konania vzťah poisteného a poisťovateľa. Žalobkyňa potom, čo spôsobila dopravnú nehodu, bola povinná ako škodca, zodpovedná za škodu, nahradiť poškodenému škodu na základe § 420 a § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaná poskytuje poškodenému plnenie na základe iného titulu, a to v rozsahu a za podmienok uvedených v zákone č. 381/2001 Z.z.. Na základe tohto zákona je žalovaná povinná nahradiť škodu, ktorú spôsobila žalobkyňa. Poškodený má právo požadovať svoj nárok buď od žalobkyne alebo od žalovanej, prípadne od oboch, pričom plnením jedného zaniká povinnosť druhého. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná uhradila poškodenému v rámci poistného plnenia sumu 160,09 eur za poškodené oblečenie. Žalobkyňa následne uzavrela bez súhlasu a účasti žalovanej s poškodeným v priebehu trestného konania dohodu, ktorou sa zaviazala doplatiť poškodenému z dôvodu poškodeného oblečenia navyše sumu 522,59 eur. Túto ňou zaplatenú sumu požaduje voči žalovanej titulom náhrady škody, respektíve bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa nárok žalobkyne považoval za neopodstatnený a nepreukázaný. To, že sa žalobkyňa dobrovoľne zaviazala dohodu s poškodeným, a bez súhlasu žalovanej, zaplatiť poškodenému sumu 522,29 eur z titulu poškodeného oblečenia, nezakladá povinnosť žalovanej nahradiť túto sumu žalobkyni. Žalobkyňa nepreukázala, že by skutočná škoda na oblečení prevyšovala výšku poistného plnenia poskytnutého žalovanou a nenavrhla v tomto smere žiadne dôkazy. Nie je možné prehliadnuť, že aj dohodu s poškodeným uzavrela bez toho, aby si overila o aké veci išlo, aká bola ich hodnota a rozsah poškodenia. Žalobkyňa teda vlastne ani sama nevedela, či suma, ktorú sa zaviazala zaplatiť poškodenému, zodpovedala skutočnej výške škody. Pritom, ako je zrejmé z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti, mala už v tom čase vedomosť, že žalovaná uhradila poškodenému iba sumu 160,09 eur. Naproti tomu žalovaná podrobne vysvetlila, akým spôsobom určila výšku škody (teda aj poistného plnenia), pričom táto vyplýva z predloženej likvidačnej správy. Žalovaná nebola povinná poskytnúť poškodenému hodnotu nových vecí (§ 443 OZ). Rovnako nebolo povinnosťou žalovanej vyzývať poškodeného na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody, práve naopak poškodený musí byť aktívny a riadne vyšpecifikovať škodu. Povinnosťou žalovanej nebolo informovať žalobkyňu o výške poskytnutého plnenia poškodenému, táto povinnosť jej vyplýva iba voči poškodenému. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že dňa 09.05.2009 spôsobila dopravnú nehodu, keď pri odbočovaní doľava nedala prednosť oproti idúcemu motocyklistovi P. P., následkom čoho došlo k stretu vozidiel, a ku škode na zdraví i vecnej škode poškodeného. Žalobkyňa škodu bezodkladne hlásila žalovanej, tá si nielen nesplnila povinnosti uložené jej zákonom, ale výslovne ich porušila tým, že po oznámení poistnej udalosti a po uplatnení nárokov poškodeného, tieto nevysporiadala. Z predložených listinných dôkazov je nesporné, že brat poškodeného spísal na tlačive - zápis o poškodení motorového vozidla dňa 30.07.2009 - i súpis vecí, ktoré mali byť pri nehode poškodené. Žalovaná oznámila listom zo dňa 10.11.2009, že ukončila šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť, avšak uhradila len škodu na motorke, pričom ostatné uplatnené nároky plniť ani neodmietla, ani neznížila plnenie, ani nijakým spôsobom písomne poškodenému neoznámila dôvody, pre ktoré odmietla poskytnúť náhradu vecnej škody na poškodenom šatstve, hoci jej to ukladá ustanovenie § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.. Práve tento zákon ukladá žalovanej ako poisťovateľovi v § 4 uhradiť škodu priamo poškodenému za žalobkyňu - poistenú. Tvrdenie súdu, že žalovaná neporušila povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 cit. zákona, resp. žalobkyňa bez súhlasu a účasti žalovanej s poškodeným v priebehu trestného konania uzavrela dohodu, ktorou sa zaviazala uhradiť poškodenému sumu 522,59 eur, je v príkrom rozpore s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že pojednávanie v trestnej veci, ktoré prebiehalo voči žalobkyni na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 3T/204/2010 bolo dňa 17.02.2011 (takmer 2 roky po nehode) odročené na 29.03.2011, keď súd podmienil súhlas s podmienečným zastavením trestného stíhania tým, že škoda, ktorú v konaní uplatnil poškodený, bude do uvedeného termínu uhradená. Žalobkyňa sa s právnym zástupcom poškodeného dohodla, že tento predloží okamžite uplatnené nároky voči jej poisťovni za účelom vysporiadania týchto nárokov do termínu nového pojednávania v trestnej veci. Nie je preto pravdou, že by žalobkyňa bez súhlasu alebo účasti žalovanej uzatvorila dohodu. Túto uzatvorila až dňa 29.03.2011, a zaviazala sa uhradiť 522,59 eur poškodenému. Túto dohodu uzatvorila potom, čo u žalovanej bola opakovane uplatnená náhrada vecnej škody (30.07.2009 a 18.02.2011) a nebola žalovanou vysporiadaná v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. K uzatvoreniu dohody a vyplateniu vecnej škody došlo potom, čo si žalovaná opakovane nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z citovaného ustanovenia. Poškodený prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil vecnú škodu v sume 682,65 eur, priložil o tom doklady o nákupe a žalovaná poškodenému do dnešného dňa neoznámila, z akého dôvodu uhradila len sumu 160,09 eur, za aké veci, ktoré z uplatnených nárokov akceptovala, ktoré nie, neuviedla písomne ani dôvody zamietnutia nároku, ani dôvody zníženia uplatnenej náhrady škody. Celé súdne konanie je teda zavinené žalovanou, pretože, keby si splnila svoje povinnosti už v roku 2009, a zistila rozsah povinnosti plniť a v zákonom uvedenej lehote poskytla náhradu, prípadne písomne odmietla plnenie, nebolo by k celej situácii došlo. Žalovaná žiadne písomné stanovisko poškodenému ani žalobkyni nezaslala a nároky poškodeného nevysporiadala, ani neurobila úkony smerujúce k zisteniu rozsahu jej povinnosti plniť. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná uhradila poškodenému v rámci poistného plnenia 160,09 eur za poškodené oblečenie. Táto konštatácia súdu je síce pravdivá, ale žalobkyni nie je zrejmé, prečo súd túto skutočnosť uviedol bez bližšieho odôvodnenia. Súd opomenul, že uplatnená náhrada poškodeným predstavovala sumu 682,65 eur a preto dôvodne tak poškodený ako i žalobkyňa, vrátane súdu, ktorý konal v trestnej veci dospeli k záveru, že ide o čiastkové vysporiadanie náhrady škody už aj preto, že žalovaná písomne ani neodmietla plniť ani neuviedla dôvody zníženia poskytnutej náhrady. Týmto postupom súd prvého stupňa odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. Nárok, ktorý uplatnila žalobkyňa bol bezpečne preukázaný a nebolo ani samotnou žalovanou spochybnené, že by žalobkyňa nebola vyplatila žalovanú sumu, poťažne, že by túto sumu nebola vyplatila poškodenému P. P. ako náhradu škody titulom poškodených a zničených vecí v dôsledku dopravnej nehody. Preto konštatácia súdu o nepreukázaní uplatneného nároku je nesprávna. Súčasťou súdneho spisu bol i likvidačný spis samotnej žalovanej a práve žalovaná za poisteného mala uhradiť poškodenému skutočnú škodu, a nebolo povinnosťou žalobkyne, ale práve žalovanej preukazovať, že nahradila škodu poškodenému v správnej výške. Súd však preniesol zodpovednosť za preukazovanie výšky škody nesprávne na žalobkyňu. Žalobkyňa bola účastníčkou dopravnej nehody a teda mala, mohla a videla, čo mal poškodený na sebe a vedela i to, že veci boli, museli byť poškodené, respektíve zničené. Hodnotu poškodených vecí poškodený preukázal na pojednávaní v trestnej veci, keď bol samotnou žalobkyňou požiadaný o to, aby urýchlene uplatnil nárok v poisťovni, ktorá nároky titulom vecnej škody za ňu z povinného zmluvného poistenia vysporiada. Tak žalobkyňa, ako i žalovaná za základ vzali účtovné doklady predložené samotnou žalovanou, a žalovaná ani nespochybnila, že by predložené doklady o nadobudnutí vecí nezodpovedali veciam, ktoré mal poškodený v čase nehody na sebe. Nohavice zakúpené v apríli 2009 (mesiac pred nehodou) za sumu 144,50 eur, žalovaná nepochopiteľne znížila pri novej veci náhradu takmer o polovicu a poskytla plnenie v sume 87,37 eur. Bunda stála 198,83 eur vo februári 2008. Napriek tomu, že išlo o takmer novú vec, žalovaná priznala náhradu len vo výške 47,72 eur. Takýto postup žalovanej je nesprávny a v rozpore s ustanovením § 443 OZ. Pri oprave obuvi v sume 10,- eur neexistuje žiaden doklad, podľa ktorého možno usúdiť, že predmetná obuv by bola opraviteľná. Samotná výška škody uvedená v likvidačnej správe je teda zmätočná, neoveriteľná a nesprávna. Žalobkyňa pri uzatváraní dohody postupovala správne, jej nárok je preukázaný, lebo vychádzala z tých istých dokladov i cien, z ktorých vychádzali i žalovaná a z účtovných dokladov predložených samotnej žalovanej, ktoré akceptovala, vyplýva, že ide o nové veci a je nutné poukázať i na to, že nákupom tých istých vecí, v tej istej hodnote po dopravnej nehode sa majetok poškodeného nijako nezväčšil, nerozmnožil, nezhodnotil. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V danej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 522,59 eur s príslušenstvom z dôvodu, že túto sumu uhradila poškodenému - P. P. titulom škody na veciach (oblečení), ktoré mal poškodený na sebe v čase dopravnej nehody (dňa 09.05.2009), ktorú zavinila. V tomto smere žalobkyňa uzavrela dohodu s poškodeným, čoho následkom bolo, že trestné stíhanie voči nej vedené, bolo podmienečne zastavené. Žalobkyňa sa uhradenia tejto sumy domáha voči žalovanej preto, že škodu na veciach poškodeného mala uhradiť žalovaná z titulu povinného zmluvného poistenia. Napriek jej riadnemu uplatneniu a zdokladovaniu poškodeným, žalovaná mu uhradila iba sumu 160,09 eur. Dôvody pre ktoré došlo k zníženiu poistného plnenia, respektíve k jeho nevyplateniu, neuviedla. Súd prvého stupňa žalobu zamietol, keďže žalobkyňa predmetnú dohodu uzavrela bez súhlasu a účasti žalovanej, bez toho, aby preukázala, že by skutočná škoda na oblečení prevyšovala sumu poistného plnenia poskytnutého žalovanou, bez toho, aby si overila, o aké veci išlo, aká bola ich hodnota a rozsah poškodenia. O osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ide v prípade, ak niekto poskytne plnenie za iného (§ 454 OZ). O takýto prípad bezdôvodného obohatenia ide len vtedy, keď ten, za ktorého bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám, avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto zaňho plnil, sám túto povinnosť nemal. Právna povinnosť plniť môže vyplývať zo zákona alebo zo záväzku. Skutková podstata podľa § 454 OZ je teda naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (t. j. namiesto dlžníka), pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, ale nesmie ísť o situáciu, že bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto zaňho poskytol plnenie jeho veriteľovi. Ten, kto plnil za iného (za dlžníka), má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. V danej veci žalobkyňa (na základe dohody uzavretej s poškodeným) poskytla poškodenému plnenie nad rámec poistného plnenia vyplateného žalovanou. Podľa § 4 ods. 2 písm. a), b) zák. č. 381/2001 Z.z., v znení účinnom v čase dopravnej nehody, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom (§ 4 ods. 3 cit. zákona). Z citovaných ustanovení je zrejmé, že poisťovateľ uhrádza poškodenému škodu za poisteného (t.j. škodu, ktorú prevádzkou motorového vozidla spôsobil poistený). Poisťovateľ teda zo zákona plní za škodcu (plní dlh škodcu). Keďže sa žalobkyňa v dohode zaviazala nahradiť poškodenému ňou spôsobenú škodu (nad rámec poistného plnenia), plnila v podstate svoj dlh a preto tu neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 454 OZ o bezdôvodnom obohatení. Aplikácia citovaného ustanovenia na prejednávanú vec neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že takto poskytnuté plnenie nebolo uskutočnené so súhlasom dlžníka (žalovanej), ale proti jeho vôli (žalovaná vyplatila poškodenému sumu 160,09 eur, a nebolo v jej záujme vyplatiť zvyšok poistného plnenia). Preto vo vzťahu k žalovanej nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa svoj nárok právne kvalifikovala i ako nárok na náhradu škody, spôsobenú porušením prevenčnej povinnosti žalovanou (§ 415 OZ). V tomto smere odvolací súd uvádza, že zákon č. 381/2001 Z.z. výslovne dáva poškodenému právo domáhať sa náhrady škody priamo voči poisťovni (§15 ods. 1). Túto škodu je poškodený povinný uplatniť u poisťovateľa a je povinný ju preukázať. Ak teda poškodený nesúhlasil s výškou poistného plnenia poskytnutého žalovanou (za škodu na oblečení) mal právo sa tohto nároku (doplatenia rozdielu) domáhať súdnou cestou priamo voči žalovanej. Keďže tak neurobil, nie je možné toto oprávnenie prenášať na žalobkyňu tým, že táto dobrovoľne (nad rámec poskytnutého poistného plnenia) zvyšnú časť škody uhradí a následne sa bude domáhať jej uhradenia voči poisťovni s odvolávaním sa na porušenie prevenčnej povinnosti. Inými slovami, ak poškodený nebol spokojný s poskytnutým poistným plnením, nič mu nebránilo domáhať sa jeho doplatenia priamo voči poisťovni. Nevyužitie tohto oprávnenia poškodeným, nemôže spôsobiť (predstavovať) porušenie prevenčnej povinnosti na strane žalovanej poisťovne. Žalobkyni, ako poistenému, zákon č. 381/2001 Z.z. takéto právo (priamy nárok na náhradu škody) voči poisťovni (poisťovateľovi) nepriznáva. Poistený má len právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody (t.j. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie - § 4 ods. 4 cit. zákona). Nepriznáva však nárok na plnenie priamo poistenému. Uvedené nemožno obchádzať uzavretím zmluvy (dohody) priamo s poškodeným, s tým, že škodu uhradí poistený a následne si ju bude uplatňovať voči poisťovni. Ak k takémuto kroku žalobkyňa dobrovoľne pristúpila, takáto dohoda zaväzuje len jej účastníkov. Napokon na takúto situáciu reaguje citovaný zákon vo svojom ust. § 5 ods. 1, 2, v ktorom sa uvádza, že ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov (§ 5 ods. 1 písm. d) cit. zákona). V danom prípade žalovaná nebola účastníkom dohody uzavretej medzi žalobkyňou a poškodeným. Poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť aj vtedy, ak poistený bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona (§ 5 ods. 2 písm. a) cit. zákona). Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.