Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/74/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412215865 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412215865.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. N. D. O. X. Á. Č. D. H. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom G., H. Č.. X, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka K.. O. N. D. O. X. Á. Č. H. Q. I. Á. , bytom G., H. Č.. X, otec DQ.. K.. Z. N. D. O. X. Á. Č. D. H. , bytom G., I. Č.. XX, zastúpený JUDr. Jánom Falisom, advokátom v Bratislave, Lermontovova č. 14, o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 3. marca 2014, č.k. 25 P 258/2012-154, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 5. marca 2014, č.k. 25 P 258/2012-162, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 3. marca 2014, č.k. 25 P 258/2012-154, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 5. marca 2014, č.k. 25 P 258/2012-162, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 3.3.2014, č.k. 25 P 258/2012-154, v znení opravného uznesenia zo dňa 5.3.2014, č.k. 25 P 258/2012-162, zamietol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov; zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého Z. zo sumy 130,-- € mesačne na sumu 200,-- € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počínajúc dňom 1.9.2012; zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 3.3.2014 v sume 665,-- € súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 133,-- € spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého pod následkom straty výhody splátok; otcovi do zročného výživného započítal sumu 2.935,-- €; upravil styk otca s maloletým Z. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v čase od 17.00 hod. v piatok do 15.00 hod. v nedeľu, každý rok počas letných prázdnin od 9.00 hod. dňa 16.7. do 18.00 hod. dňa 1.8., každý rok na Štedrý deň dňa 24.12. od 14.00 hod. do 17.00 hod., každý párny rok od 25.12. od 15.30 do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 10.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 10.00 hod., každý nepárny rok dňa 1.1. od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od 10.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v sobotu a každý párny rok od 10.00 hod. v nedeľu do 18.00 hod. v pondelok, s tým, že otec maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého a po ukončení styku odovzdá matke na tom istom mieste a matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 19.5.2010, č.k. 25 P 256/2009-143, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.2.2011, č.k. 11 CoP 205/2010-190, v časti týkajúcej sa výšky výživného pre maloletého Z. a v časti úpravy styku otca s maloletým Z.. Vychádzal z návrhu otca doručeného súdu prvého stupňa dňa 25.10.2012, ktorým žiadal zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. tak, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v 2-týždňových intervaloch od každého párneho piatka v mesiaci od 20.00 hod. do nasledujúceho párneho piatka do 20.00 hod. s tým, že na začiatku by maloletého vyzdvihol otec u matky a po ukončení cyklu by matka vyzdvihla maloletého u neho. V priebehu konania matka navrhla zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 19.5.2010, č.k. 25 P 256/2009-143, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.2.2011, č.k. 11 CoP 205/2010-190, vo výroku o výživnom tak, že súd zvýši vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Z. zo sumy 130,-- € mesačne na sumu 200,-- € mesačne od 1.9.2012, keďže takto boli s otcom dohodnutí a ktorou sumou aj začal na výživu maloletého prispievať, avšak neskôr bezdôvodne prestal. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému Z. pôvodne rozhodoval Okresný súd Bratislava I. v konaní o rozvod manželstva rodičov; rozsudkom zo dňa 25.1.2007, sp.zn. 26 C 222/2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.3.2007, schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý Z. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 3.000,-- Sk mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli aj o úprave styku otca s maloletým tak, že otec mal právo sa s maloletým Z. stretávať každý nepárny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 12.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.30 hod. a každý párny týždeň v pondelok a stredu od 15.00 hod. do 19.30 hod., počas letných prázdnin prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne, každý rok na Štedrý deň od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 10.00 hod. dňa 25.12. do 18.00 hod. dňa 26.12., každý nepárny rok od 10.00 hod. do 1.1. do 10.00 hod., každý nepárny rok od 10.00 hod. do 18.00 hod. dňa 1.1., každý nepárny rok od 10.00 hod. vo Veľkonočný piatok do 18.00 hod. v sobotu a každý párny rok od 10.00 hod. vo Veľkonočnú nedeľu do 18.00 hod. v pondelok. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 19.5.2010, č.k. 25 P 256/2009-143, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.2.2011, č.k. 11 CoP 205/2010-190, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 3.000,-- Sk mesačne na sumu 130,-- € mesačne počnúc dňom 1.9.2009, zročné výživné bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach po 20,-- € a tiež bola otcovi do zročného výživného započítaná suma 900,-- €. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým Z. tak, že otec mal právo sa so synom stretávať každý kalendárny týždeň v stredu v čase od 16.00 hod. do 21.00 hod., každý nepárny víkend v čase od 17.00 hod. v piatok do 15.00 hod. v nedeľu, každý rok počas 4. júlového týždňa a v prvý augustový týždeň od 9.00 hod. v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu a vo zvyšnej časti mesiaca august ako počas školského roka, každý rok na Štedrý deň dňa 24.12. od 14.00 hod. do 17.00 hod., každý párny rok od 25.12. od 15.30 do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 10.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 10.00 hod., každý nepárny rok dňa 1.1. od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od 10.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v sobotu a každý párny rok od 10.00 hod. v nedeľu do 18.00 hod. v pondelok s tým, že otec prevezme dieťa v mieste bydliska dieťaťa a po ukončení styku ho matke odovzdá na tom istom mieste; matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Otec kúpil byt v G. na O. O., kam sa v letných mesiacoch v roku 2013 presťahoval. Syn zmenil názor ohľadne striedavej starostlivosti s tým, že chce zostať v starostlivosti matky. V septembri 2012 síce otec začal prispievať na výživu maloletého sumou 200,-- € mesačne, avšak podľa otca nie dobrovoľne, nakoľko bol matkou donútený. Sumou 200,-- € mesačne prispieval do februára 2013, kedy opäť začal na výživu maloletého prispievať po 130,-- € mesačne; v dôsledku toho, že zatiaľ má aj zamestnanie na Masarykovej univerzite v Brne, začal opäť na maloletého prispievať vyššou sumou, po 165,-- € mesačne. V dôsledku sťahovania mal otec zvýšené výdavky, pretože si musel zobrať dva úvery v sume 30.000,-- € a 10.000,-- €, a síce na dorovnanie hypotéky za pôvodný byt, na doplatenie rozdielu medzi predajom a kúpou a tiež na rekonštrukciu nového bytu, ktoré spláca po 276,-- € a 209,-- € mesačne. Okrem toho má výdavky s nájomným a inkasom, ako aj s dopravou do Ružomberka a do Brna, ktorú mu nikto neprepláca. Hlavný pracovný pomer má uzavretý s Katolíckou univerzitou v Ružomberku, kde má príjem 1.182,-- € mesačne netto, okrem toho má polovičný pracovný úväzok na Masarykovej univerzite v Brne, kde dosahoval príjem 20.121,-- Kč mesačne, ale od 1.6.2013 už ašpirantov nevedie a pokračuje iba v práci na projekte, za čo dostáva 18.000,-- Kč mesačne netto. Čiže celkové jeho mesačné príjmy sú 1.900,-- € netto. Potvrdil tiež, že pracovný pomer, ktorý mal uzavretý s Univerzitou Komenského, bol s ním ukončený okamžite dňom 19.8.2013, podľa názoru otca z dôvodu, že od roku 2013 môže mať vysokoškolský učiteľ iba jeden hlavný pracovný pomer, pričom on mal dva; niekoľkokrát žiadal dekana o zníženie pracovného úväzku, čo mu zamietli. Z predložených listinných dôkazov (z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vydaného Katolíckou univerzitou v Ružomberku) vyplýva, že v roku 2012 mal otec čiastkový základ dane v sume 17.999,73 € a daň v sume 3.419,92 €. V septembri 2012 otec dosiahol na Univerzite Komenského - FTVŠ netto príjem v sume 210,43 €, pričom u tohto zamestnávateľa od 19.8.2013 nepracuje, nakoľko s ním bol okamžite skončený pracovný pomer. Otec je zároveň zamestnaný na Masarykovej univerzite v Brne ako odborný pracovník, kde v období od augusta 2012 do januára 2013 mal priemerný čistý mesačný zárobok v sume 20.122,-- Kč a zo mzdového výmeru účinného od 1.1.2013 vyplýva, že zarába 11.750,-- Kč mesačne. Matka je učiteľka, jej príjem v roku 2012 (september až december) bol v sume 775,21 € priemerne mesačne netto, v roku 2013 (január až august) dosiahla príjem 717,63 € priemerne mesačne netto. Pracovala aj na základe dohody o vykonaní práce na Univerzite Komenského - FTVŠ, pričom v decembri 2012 mala z tejto činnosti príjem v sume 414,30 €. V roku 2012 pracovala na základe dohody o vykonaní práce aj v Sportclub Dynamis s.r.o., pričom za mesiace október až december 2012 mala základ dane 337,59 €. Vždy sa snažila šetriť, maloletý Z. väčšinou nosieval obnosené veci a pôvodne mala aj odložené veci po synovi S.. Má zvýšené výdavky v dôsledku aktívnej športovej činnosti syna, v dôsledku jeho zdravotného stavu, keďže pravidelne berie lieky; mimoriadne výdavky v sume 200,-- € mala v súvislosti s lyžiarskym zájazdom syna, za sústredenie cez jarné prázdniny v sume 150,-- €, ďalších 50,-- € vreckové; za zubný strojček zaplatí 122,-- €; zvýšené výdavky v súvislosti so športovou činnosťou maloletého Z. matka preukázala. Maloletý Z. vo svojej výpovedi dôvodil, že je žiakom Základnej školy Y., učí sa veľmi dobre, v škole má veľa kamarátov, vo voľnom čase sa venuje športu a futbalové tréningy máva okrem štvrtka každý deň a cez víkendy chodieva na zápasy. U matky sa cíti veľmi dobre, mamina sa mu venuje a pomáha mu s učením. V septembri 2012 súhlasil s návrhom otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov; táto možnosť sa mu vtedy javila ako dobrá, ale po dlhšom zvažovaní dospel k záveru, že chce zostať u mamy, kde mu je lepšie a je o neho lepšie postarané. Zdôraznil však, že oboch rodičov má veľmi rád, s mamou má veľmi dobrý vzťah, veľa spolu komunikujú; otec je veľmi málo komunikatívny, nepýta sa ho takmer na nič, nepochváli ho, nezaujíma sa ani o to, aké mal vysvedčenie. V prípade, ak by sa otec presťahoval bližšie k nemu, potešil by sa, ale aj tak chce ostať u mamy. S otcom sa stretáva každý druhý víkend od piatka do nedele a potom sú v kontakte cez skype. Otec sa dokáže o neho postarať a veľmi dobre varí, v domácnosti otca býva aj starší brat S., ale oni sa spolu skoro vôbec nerozprávajú. Rád by bol s otcom aj viac, ale väčšinu voľného času mu zaberá futbal. V septembri 2013 obidvom rodičom povedal svoju predstavu o ďalšom stretávaní. Rodičia jeho názor prijali a od tohto obdobia sa s otcom stretáva okrem bežnej úpravy aj cez týždeň od pondelka do stredy. Pravidelne berie lieky, ktoré musí užiť ráno pol hodinu pred raňajkami, a preto v utorok ráno u otca neraňajkuje, iba užije liek a ide sa k mame naraňajkovať a pre veci do školy. Zdôraznil, že sa situácia medzi rodičmi upokojila a aj on sám sa cíti uvoľnenejší. Otec mu vreckové nedáva a všetky jeho výdavky hradí mama. Kolízny opatrovník v domácnosti otca nezistil žiadne nedostatky, otec má vytvorené veľmi dobré bytové podmienky, maloletý Z. má v jeho byte samostatnú izbu. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 24 ods. 2, § 25 ods. l, ods. 2 Zákona o rodine, § 26 ods. l, ods. 2, § 75 ods. l veta prvá, § 78 ods. l veta prvá Zákona o rodine, § 160 ods. 1 O.s.p. Dôvodil ďalej, že maloletý Z. sa s otcom stretáva podľa posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým s čiastočnými zmenami najmä počas bežného školského roka v závislosti od toho, ako to maloletému, prípadne rodičom, vyhovuje. Situácia v rodine sa v priebehu konania vyvíjala a súd ocenil, že rodičia sa snažili „doladiť“ doterajšiu úpravu styku otca s maloletým a aktualizovať ju na súčasné podmienky, rešpektujúc pritom želanie maloletého. Rodičia sa napokon v rámci mediácie dohodli o úprave styku otca s maloletým v zmysle želania maloletého a aj ju začali realizovať, čo v správaní maloletého vyvoláva pozitívne reakcie a pociťuje spokojnosť s tým, že rodičia rešpektujú jeho prianie a že našli spoločnú reč. Maloletý sa niekoľkokrát v rámci vykonaných pohovorov vyjadril, že chce zostať bývať u mamy a že spôsob úpravy styku s otcom, ktorý začali praktizovať v poslednom období, mu vyhovuje a je spokojný. Nadväzne na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov by nebola maloletému na prospech, naopak, bol by zneistený a sklamaný, pretože si myslel, že sa rodičom už podarilo ich spory v tomto smere urovnať. Otec má síce dobré podmienky na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, avšak rozhodnutie v tomto smere by nesledovalo záujmy maloletého dieťaťa. V záujme maloletého je, aby sa počas bežného roka, keď má veľa školských a aj mimoškolských povinností, mohol sám vyjadriť, kedy navštívi otca a na ako dlho. Súd mal za to, že otec viac sledoval svoje záujmy, ako záujmy maloletého, keďže dostatočne nezohľadnil názor a želanie maloletého Z.. Za tohto stavu zverenie maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom by nebolo vhodné a ani maloletému prospešné, a tak už nevykonal ďalšie dôkazy otcom navrhnuté (výsluchom psychologičky, ktorú sám s maloletým navštívil) ako nadbytočné. Rovnako súd nevykonal znalecké dokazovanie, pretože skutkový stav mal dostatočne zistený. Upravil styk otca s maloletým Z. podľa aktuálnych potrieb dieťaťa, pričom vychádzal z dohody rodičov, ktorú uzavreli dňa 3.10.2013. Vzhľadom k tomu, že styk otca s maloletým počas bežného týždňa sa rodičom nepodarilo dohodnúť presne, budú sa musieť rodičia v bežnom týždni dohodovať aktuálne rešpektujúc názor maloletého. Za dôvodný považoval súd prvého stupňa návrh matky na zvýšenie výživného, keď naposledy bolo o výživnom pre maloletého Z. právoplatne rozhodnuté v marci 2011, t.j. pred 3 rokmi, kedy maloletý navštevoval ešte prvý stupeň základnej školy. V súčasnosti (v čase rozhodovania) je už žiakom druhého stupňa základnej školy, všetky jeho výdavky, ktoré matka dostatočným spôsobom preukázala, súd považoval za opodstatnené. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že príjem otcovi umožňuje určené výživné na maloletého platiť, navyše keď otec nemá už ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd vyhovel návrhu matky aj pokiaľ ide o počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti, i keď možno konštatovať, že k zmene pomerov u maloletého Z. mohlo dôjsť aj skôr prestupom na druhý stupeň základnej školy. Návrh matky pokiaľ ide o výšku výživného súd považoval za dôvodný aj z toho dôvodu, že otec v tejto sume začal na výživu maloletého od septembra 2012 prispievať na základe dohody rodičov (čo otec neskôr poprel) a v tejto sume prispieval až do februára 2013, neskôr od októbra 2013 opäť prispieval na výživu maloletého viac, v sume 165,-- € mesačne. Konkrétnu výšku výživného súd považoval za primeranú aj veku maloletého, ktorý už má viac ako 13 rokov a plne jej zodpovedá príjem otca aj po zohľadnení jeho súčasných výdavkov. Za čas od 1.9.2012 do 3.3.2014 otcovi vznikol nedoplatok na výživnom v sume 665,-- €, ktorý mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 133,-- € spolu s bežným výživným. Do zročného výživného súd otcovi započítal doteraz zaplatené výživné v sume 2.935,-- €, pričom vychádzal z toho, že v roku 2012 na výživu maloletého zaplatil 4 x 200,-- €, v roku 2013 2 x 200,-- €, 7 x 130,-- €, 3 x 165,-- €, v roku 2014 2 x po 165,-- €. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. V tejto časti dôvodil ustanovením § 146 ods. l písm. a/ O.s.p. V rozsudku súd účastníkom konania, ich zástupcom, nedal poučenie podľa ustanovenia § 205 O.s.p. Opravným uznesením zo dňa 5.3.2014, č.k. 25 P 258/2012-162, postupom podľa ustanovenia § 164 O.s.p. súd prvého stupňa opravil rozsudok zo dňa 3.3.2014, č.k. 25 P 258/2012-154, v jeho druhom výroku tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Z. zvýšil zo sumy 130,-- € na sumu 200,-- € mesačne počnúc dňom 1.9.2012, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; v danom výroku rozsudku bola nesprávne uvedená suma 130,-- Sk. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie síce včas, avšak bez absolútneho uvedenia rozsahu a dôvodov odvolania. Po poučení súdom prvého stupňa otec v ďalšom podaní zo dňa 30.5.2014 dôvodil, že jeho odvolanie smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia v celom jeho rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, c/, e/, f/ O.s.p. [v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci]. Matka mu vytvára komplikácie v stretávaní sa s maloletým Z. od roku 2007. V minulosti rôznym spôsobom negatívne vplývala na výchovu staršieho syna S., ktorý sa tomu bránil. Išlo najmä o zákaz hrať hokej, pre jednu trojku na vysvedčení, premiestnila (vyštvala) ho zo školy, kde sama učila (vraj jej tam kazil dobré meno), po odchode zo spoločnej domácnosti s ním dlhú dobu vôbec nekomunikovala, gymnázium dokončil iba na jeho naliehanie. Je dlhodobo nezamestnaný, odkázaný je na jeho pomoc, od 8 rokov má cukrovku, materiálnu pomoc mu matka odmietla poskytnúť. Maloletý Z. je u neho najčastejšie v dňoch pondelok a utorok, ale matka má tendenciu si neustále meniť tieto termíny, čo sa dozvedá na poslednú chvíľu. To mu zásadne sťažuje pracovnú aktivitu v Ružomberku. Komplikácie videl aj v marení jeho snahy kúpiť maloletému Z. vhodnejšiu obuv, lebo sa sťažoval, že ho bolia nohy. Zrejme na popud matky staršia sestra maloletého H.Í. na súde neuviedla všetko tak, ako to bolo v skutočnosti. Maloletý Z. tvrdil, že sa s ním sestra o striedavej starostlivosti nikdy nerozprávala. Na pojednávaní v júni 2013 uviedla, že sa s ním o striedavej starostlivosti rozprával a že maloletý ju nechcel. S týmito rozpormi sa súd prvého stupňa nezaoberal a ani mu nedal príležitosť sa k tomu vyjadriť. Súd tiež odmietol ponuku ľudí zo stolnotenisového oddielu Educo Petržalka a niektorých známych, ktorí sa ponúkli podať svedectvo najmä vo vzťahu otca s maloletým, prípade aj o matke, ktorú niektorí aj dobre poznali. Dôvodom zmeny názoru maloletého Z. k striedavej osobnej starostlivosti je správanie matky, ktorá ho k tomu zrejme prinútila. V jeho výrazoch sú slová, ktoré sú úplne totožné s výrazmi matky z pojednávania, napr. malá otcova komunikatívnosť, otec sa ho takmer na nič neopýta, nezaujímal sa, aké mal polročné vysvedčenie, otec je osamelý, otec chce svojím návrhom ublížiť mame, nedokáže sa s ním učiť, nechce meniť výchovné prostredie. Za dôkaz nátlaku považoval aj to, že sa pred kolíznym opatrovníkom niekoľkokrát rozplakal. Je dostatočný argument pre znalecké dokazovanie ohľadne zistenia, čo je v záujme dieťaťa. O rozsudku súdu sa s maloletým Z. a pred synom S. rozprával, Z. potvrdil, že si myslí, že otec o neho záujem má, ukázal mu jeho prehľad výdavkov za posledné obdobie, ktoré sa jeho týkali. Zvýšené výživné prestal platiť, pretože matka násilím prinútila Z. zmeniť názor na striedavú osobnú starostlivosť. Aj vyživovacia povinnosť sa odvíja nielen od možností rodičov, ale aj od rozsahu stretávania sa s maloletým Z.. Súd opakovane žiadal zabezpečiť posudok súdneho znalca, avšak bezvýsledne. V určení styku súd nezohľadnil to, že každý nepárny týždeň v piatok od 18.00 hod. (nie 17.00 hod.), lebo Z. máva do cca 17.00 hod. tréningy a čas 17.00 hod sa nedá realizovať, čas vrátenia Z. po víkende u otca je potrebné upraviť na 19.00 hod.; čas 15.00 hod. je taký, že si nemôže ani s maloletým naplánovať, ani realizovať plnohodnotne víkendový spoločný program. Tento čas bol nanútený matkou, ako súčasť jej negatívneho postoja k návrhu so zdôvodnením, že sa Z. musí u nej učiť. Posledné dva mesiace si Z. nosí veci do školy k nemu na víkend, kedy sa aj spolu učia; sám prišiel na to, že sa mu s ním učí ľahšie a hlavne že sa naučí viacej, pretože ku všetkým predmetom dostane rozširujúci a vysvetľujúci komentár aj vzhľadom k jeho odbornosti. Je správne, aby aj on mal možnosť podieľať sa na výučbovom procese minimálne tak ako aj matka. Maloletý je v období, kedy sa mu utvára logické, priestorové a technické myslenie, potrebuje nielen zvládať vzdelávanie na úrovni memorovania, ale musí byť schopný vidieť podstatu problémov a ich riešení; potrebuje sa čoraz častejšie rozprávať aj napr. v angličtine, nemčine, čo je mu s ním ako jazykovo zdatným umožnené. Výšku vyživovacej povinnosti mal súd určiť nielen podľa aktuálnych možností, ale aj podľa rozsahu styku s maloletým. Mal zohľadniť, že sa presťahoval do blízkosti syna, vytvoril podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, k čomu si požičal peniaze v banke a čo musí splácať. V spoločnej domácnosti s ním žije aj starší syn S., ktorý sa nevie dlhodobo zamestnať a je odkázaný na jeho permanentnú podporu, pričom celú situáciu komplikuje synove ochorenie (cukrovka), na chod domácnosti ničím neprispieva a matka mu pomoc odmieta. Od septembra 2013 trávi Z. u neho a staršieho brata o cca 20 % času viac, ako tomu bolo v minulosti, a preto odvtedy navrhol upraviť (znížiť) vyživovaciu povinnosť o primeranú čiastku. Pracovný pomer na Fakulte Sportovních Studií, Masarykova Univerzita Brno, je uzavretý na dobu určitú, končí sa dňom 31.5.2014, a preto od tejto doby bude mať podstatne nižší príjem. Od 1.4.2014 má nižšiu mzdu v jeho hlavnom zamestnaní na Pedagogickej Fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, je tiež treba zohľadniť aj jeho náklady na cestovanie. Z toho vyplýva, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s dokazovaním a nevykonal všetky navrhované dôkazy, a teda nedostatočne zistil skutkový stav veci. Z priebehu sporu a z vyjadrení matky, kolízneho opatrovníka je badateľná určitá neobjektívnosť, ktorá by mala byť odstránená objektívnym znaleckým dokazovaním, keď súd nemôže mať dostatok odborných znalostí, aby v záujme maloletého vec správne posúdil. Zákon o rodine súdu ukladá skúmať, či bude osobná striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa ak s ňou aspoň jeden z rodičov súhlasí. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť postupom podľa ustanovenia § 220 O.s.p. tak, že „určí“ maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že u otca bude párny piatok od 18.00 hod. do stredy nepárny týždeň do odchodu do školy a pondelok párny týždeň po príchodu zo škody, až do stredy do odchodu do školy; u matky nepárna streda po príchodu zo školy do párneho pondelka odchodu do školy a párna streda po príchodu zo školy do párneho piatku do 18.00 hod., kedy ide maloletý k otcovi. Sám sa zaväzuje preberať a vypravovať maloletého u matky a bude prispievať matke 20,-- € mesačne, ostatné tak, ako v striedavej osobnej starostlivosti. Alternatívne navrhol upraviť styk otca so synom v nepárny týždeň v piatok od 18.00 hod. do nedele 19.00 hod., každý pondelok po príchode zo školy do stredy, alebo štvrtku do odchodu do školy, výšku vyživovacej povinnosti stanoviť podľa rozsahu stretávania sa a podľa aktuálnych možností otca s ohľadom na staršieho syna S.; alebo napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť späť. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca dôvodila, že otec sa v doplnenom odvolaní vyjadruje k tomu, čo už bolo niekoľkokrát vypovedané. Oznámila ďalej skutočnosti, ktoré nastali v období po súde. Otec bol veľmi nahnevaný a s Z. vôbec celý deň nekomunikoval. Pokračovali v systéme striedania aj naďalej, termíny si určoval Z. sám podľa jeho programu; tento systém bol do 30.4.2014. a k 1.5.2014 dané striedanie zastavila, čo oznámila otcovi aj synovi. Juraj bol vo zvýšenom strese z neustáleho sa presúvania medzi domácnosťami, čo si vyžadovalo každodenné balenie a vybaľovanie, bol unavený, roztržitý, zabúdal si veci, lebo sa vždy ponáhľal, často potom reagoval na bežné otázky až agresívne. Pohoršil si prospech a správanie v škole, nemal záujem si doberať zameškané učivo, po škole sa začal flákať so spolužiakmi vonku po sídliskách, stretávali sa hlavne vo večerných hodinách, ktorá situácia sa riešila aj na rodičovskom združení. Rodičia sa dohodli, že deti budú púšťať von maximálne do 20.30 hod. O tejto skutočnosti informovala otca, ktorý to ale odmietol dodržiavať. Napr. dňa 6.6. 2014 o 21.35 hod. bol otec na pive, nezaťažoval sa, kde má dieťa, tvrdil, že „asi je doma“. Vtedy bol syn u otca a telefón nedvíhal. V dňoch 10.3.-11.3. bol Z. u otca. Otec bol najprv na stolnom tenise, odtiaľ išiel rovno do Ružomberka, Z. nechal s bratom S. doma, ktorý mal v tom čase opäť zdravotné problémy. Z dvoch dní v týždni, čo bol Z. u otca, otec vždy minimálne jeden večer nebol doma. Sám otec vyhlásil, že žiadna platná dohoda nie je, nakoľko sa odvolal. Aj preto od 1.5.2014 trvá na tom, aby sa Z. stretával s otcom opäť podľa platného pôvodného rozhodnutia. V stredu o Z. opäť nejaví záujem. K oznámeniu zo dňa 1.5.2014 sa otec nevyjadril, jeho vyjadrenie si prečítala až v odvolaní. Z. s daným režimom súhlasil. K otcovi môže ísť cez týždeň ktorýkoľvek deň na návštevu (nie prespať), pokiaľ je pripravený na ďalší deň do školy a otec je doma. Bohužiaľ Z. chce chodiť k otcovi len preto, že tam má totálnu voľnosť a môže byť do noci na počítači alebo vonku s kamarátmi. Z ďalších informácií začína mať pochybnosti o kompetentnosti otca starať sa o maloletého syna. Z. zaťažuje záležitosťami, ktoré by 13-ročné dieťa nemalo riešiť. Napr. obom synom vysvetlil, prečo sa musí odvolať. Vraj je chudobný, nemá peniaze, musí splácať hypotéky a nemá z čoho platiť také vysoké výživné. Z. položil otázku, či má vyhodiť staršieho brata z bytu na ulicu. Z. samozrejme odpovedal že nie, lebo má brata rád aj keď vie, že je príživník; domov prišiel zničený a plakal. Niekoľkokrát Z. volal otcovi, kedy pre neho príde; otec bol raz v posilňovni, raz na korčuliach, raz niečo vybavoval, realizoval svoj vlastný program, v termíne, keď mal byť so synom. Otec si 5 týždňov nenašiel čas, aby kúpil Z. zubnú kefku na strojček, akú mu nakázala zubárka. Jeho snaha o kvalitné topánky je absurdná; Z. potrebuje ortopedické vložky a nie topánky. Otec robil nejaký výskum, a preto začal presadzovať dať mu ušiť topánky na mieru. Okrem toho otec zabudol zagratulovať Z. k meninám, dokonca aj k MDD, potreby Z. nepozná, z dovolenky mu doniesol dievčenské trenírky a dievčenské tričko. So synom S. sa sama stretáva, chodí k nej sa občas vyrozprávať a najesť. Dohovára mu, že taký život, aký vedie, dopadne veľmi zle. Zjavne mu je to ukradnuté a využíva otca; pracuje, ale len na čierno a otec mu to toleruje. Vzťah otca k dcére považovala za katastrofu. Od jej svadby s ňou nebol v kontakte, neodpovedal jej na oznam, že porodila dievčatko s odôvodnením, že SMS si nevšimol. Na zvýšení výživného trvá. Otec si dovolil dvojtýždňovú dovolenku na Novom Zélande, v Austrálii, na Fidži, od 12.5. do 17.5. hral na majstrovstvách sveta veteránov v stolnom tenise na Novom Zélande a v Aucklande a spojil to s atraktívnymi výletmi; daný zájazd organizoval otec, vyšiel približne na 4.500,-- €. Okrem toho otec musí vynakladať nemalé finančné prostriedky na pravidelné návštevy termálnych bazénov. Vysokoškolský profesor, s ktorým sa rozlúčia výpoveďou v dvoch zamestnaniach, ktorý klesne na mzdu cca 800,-- €, má zjavne osobnostné problémy. Nehovoriac o jeho plagiátorstve, za ktoré opustil funkciu tajomníka medzinárodnej spoločnosti školskej telesnej výchovy (FIEB). Všetky tieto problémy si otec spôsobil sám. V závere vyjadrenia dôvodila, že otec sa nevie systematicky starať o dieťa. S S. a H. nekomunikuje, s Z. len minimálne. Žiada striedavú osobnú starostlivosť len z toho dôvodu, aby nemusel platiť výživné. Dá sa s ním komunikovať len písomne (mail), telefón jej väčšinou zloží. Z týchto dôvodov so striedavou starostlivosťou o syna Z. nesúhlasí. Kolízny opatrovník navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť, pretože je v záujem maloletého Z.; zdôraznil, že v opakovaných pohovoroch sa maloletý vyjadril, že si neželá striedavú starostlivosť. Otec sa nevyjadril k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu, keďže ide o konanie, v ktorom odvolací súd nie je viazaný rozsahom, ani dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 209 ods. 3 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 20. mája 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). Verejné vyhlásenie rozsudku bolo účastníkom, ich zástupcom, oznámené zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu otec O.. K.. Z. N. sa svojím návrhom domáhal zverenia maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude vykonávať v dvojtýždenných intervaloch, nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému Z.. V návrhu na začatie konania a ani v priebehu celého konania otec nepreukázal, ani len netvrdil, žeby nastala taká zmena pomerov, podstatná, ktorá by odôvodnila zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Totiž otec len tvrdil, čo zostalo len v úrovni tvrdenia, že matka nerešpektuje rozhodnutie súdu, dohodu s ním a so synom; že výživné stanovené súdnym rozhodnutím nie je schopný platiť, pretože má už len jedno zamestnanie, z toho dôvodu oveľa nižší zárobok, má povinnosť splácať dva úvery. V konaní nebolo preukázané, žeby sa matka dopustila konania v rozpore so záujmom maloletého Z.. Vyplýva z toho, že otec si nesplnil už svoju základnú povinnosť tvrdenia v tom, že od ostatného súdneho rozhodnutia vo výchove dieťaťa nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje postup podľa ustanovenia § 163 ods. 2 O.s.p. Otec vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Správne postupoval, keď vychádzal z právoplatne skončeného konania o výchove a výžive maloletého Z. vedeného na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 25 P 256/2009, z existencie pomerov medzi rodičmi a dieťaťom odvtedy. Hoci ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, základom pre vykonanie dôkazov v konaní je nepochybne výpoveď rodičov maloletého Z.. Bolo ďalej povinnosťou súdu prvého stupňa umožniť maloletému Z. vyjadriť sa k návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o neho, vzhľadom na jeho vek, rozumovú vyspelosť, a na jeho názor prihliadať (§ 100 ods. 3 O.s.p.), čo sa v konaní aj stalo. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť čl. 12 ods. l Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Maloletý Z. (narodený v roku XXXX) je rozumovo vyspelý, je schopný formulovať svoje vlastné názory, vyjadrenia. Sám jednoznačne nesúhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou svojich rodičov o neho a takýto jeho názor nemožno za žiadnych okolností opomenúť. Právom dieťaťa je vypočuť ho, rešpektovať jeho názor, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že základnou podmienkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti je dohoda rodičov, ich vzájomná nekonfliktná komunikácia, rešpektovanie sa navzájom, zodpovedné plnenie si svojich rodičovských povinností (vrátane vyživovacej povinnosti), rešpektujúc v prvom rade záujem maloletých detí, o čo ale nejde v prejednávanej veci. Bolo preukázané, že vzájomná dohoda sa nerešpektovala, otec v čase, kedy mal byť maloletý Z. u neho, realizoval svoje vlastné záujmy. Z návrhu otca, z jeho vyjadrení v konaní vôbec nevyplýva, či a ako vyriešil otázku, a síce kde za existencie tohto skutkového stavu za predpokladu nariadenia striedavej osobnej starostlivosti v ním navrhovanom znení by bol maloletý Z. doma, či by zvládal sledovať, rešpektovať a realizovať čas, kedy by mal byť u neho bez toho, aby sa to negatívne neodrazilo na zdravotnom stave maloletého Z., či by bol schopný si riadne plniť povinnosti v škole, v športovom klube. Či sa maloletý Z. rozprával so svojimi súrodencami o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo nie, pre vec nie je podstatné, nebolo potrebné potom ani odstraňovať prípadné rozdiely v ich výpovediach; ani to, ako vnímajú priatelia a kolegovia otca jeho vzťah k synovi. Rozhodujúci bol a je názor maloletého Z. v tom, že nesúhlasí s jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom; jeho jednoznačné stanovisko, viac krát opakované, že striedavú starostlivosť nechce. Nebolo preukázané ovplyvňovanie maloletého matkou v uvedenom rozsahu. Nebolo možné zohľadniť výdavky otca na syna S., keďže tento je už schopný sám sa živiť. Odhliadnuc od vyššie uvedeného majúc na zreteli zákonnú zásadu, že vo veciach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. nie je súd viazaný ani dôvodmi odvolania (§ 209 ods. 3 O.s.p.) odvolací súd preskúmaval vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu bez ohľadu na dôvody uvádzané v odvolaní. Neskoršie zárobkové možnosti otca, výrazne nižšie, nemožno preto zohľadniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru otca v jednom zamestnaní zo strany zamestnávateľa, rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou v ďalšom zamestnaní zo strany zamestnávateľa nemožno zohľadniť v prospech otca. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa poskytol účastníkom rovnaké možnosti, priestor, na realizáciu ich práv a právom chránených záujmov. V konaní pred súdom prvého stupňa odvolací súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by odvolací súd musel prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.); rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia. Avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecný súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 50/2004). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 7 Cdo 56/2011). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.