KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 7. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/336/2014 z 29. 7. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2015, sp. zn. 3Co/336/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1413206508.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/336/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413206508
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413206508.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a
sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., Olejkárska l, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom,
Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: M. C., N. M. D. X, N., o zaplatenie
50,70 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.
23C/426/2013-24, zo dňa 5.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania XX,XX eura titulom
trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
XX,XX eura a náhradu trov konania XX,XX eura za súdny poplatok a XX,XX eura titulom trov právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa zaplatenia žalovanej istiny XX,XX eura domáhal z dôvodu,
že odporca sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa nepreukázal na výzvu kontrolného orgánu
platným cestovným lístkom; vo veci žiadal rozhodnúť platobným rozkazom. Ďalej konštatoval, že proti
platobnému rozkazu č.k. 30Ro/996/2013-7, zo dňa XX.X.XXXX, podal v zákonnej lehote odporca odpor
s odôvodnením, podľa ktorého v predmetný deň t.j. XX.X.XXXX električkou č. X necestoval a nie je
pravdou, že by sa tak na výzvu revízora nepreukázal cestovným lístkom. V odpore namietal, že sa jedná
o vymyslenú skutočnosť, nakoľko v uvedený deň sa ani nezdržiaval v mieste svojho bydliska.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že odporca dňa XX.X.XXXX P. X.XX
hod. cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa na linke č. 5 vo voze 783a a na výzvu kontrolného
orgánu sa nepreukázal označeným cestovným lístkom, prípadne električenkou. Následne kontrolný
orgán spísal hlásenie o porušení prepravných a tarifných podmienok. S poukazom na skutočnosť,
že odporca v konaní nepreukázal, že dňa 10.7.2012 v uvedenom čase v dopravnom prostriedku
MDH necestoval, tak ako to tvrdil v odpore proti platobnému rozkazu, pričom žiadne návrhy na
vykonanie dokazovania nenavrhol, súd prvého stupňa mal za to, že odporca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno. S ohľadom na uvedené potom uzavrel, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť žalovanú sumu
navrhovateľovi, nakoľko porušil tarifné a prepravné podmienky navrhovateľa tým, že na výzvu revízora
sa nepreukázal platným cestovným lístkom a s poukazom na § 760 Obč. zák., § 16 ods. 2 písm. b), ods.



4 písm. c), d) a § 8 ods. 6 zák. č. 514/2009 Z.z., návrhu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania 104,38 eura.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že sa jedná o vymyslenú udalosť, nakoľko mu v návrhu chýbajú základné údaje:
a) nie je uvedený čas, kedy mal cestovať a bol prichytený revízorom; b) nie je uvedené, na ktorej
zastávke mal byť prichytený bez lístka a napokon c) nie je uvedené meno revízora, prípadne jeho
číslo, ktorý ho mal kontrolovať. Hlásenie o porušení dopravných podmienok považoval za podvodný
akt, nakoľko zo strany navrhovateľa bolo doložené do spisu až po termíne spracovaného návrhu na
vydanie platobného rozkazu, keď už bolo zrejmé, že sa bude pojednávať. Návrh na vydanie platobného
rozkazu mal za nedostatočne zdôvodnený a súdu prvého stupňa vytýkal, že sa v odôvodnení rozsudku
obmedzil iba na opísanie skutkového stavu, na ktorom základe posúdil samotný nárok. Uviedol, že sa
pojednávania nezúčastnili navrhovateľ ani odporca a podľa § 110 Obč. zák., ak sa účastníci nedostavia
na pojednávanie, súd konanie preruší. Záverom zdôraznil, že v novom konaní bude požadovať účasť
revízora na pojednávaní.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia
odporcu považoval za bezpredmetné a účelové v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Uviedol, že
odporca sa dňa XX.X.XXXX nepreukázal na výzvu revízora pri cestovaní linkou č. X MHD v Bratislave
platným cestovným lístkom, v dôsledku čoho mu bola následne uložená v zmysle čl. 6 Prepravného
poriadku MHD v Bratislave povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške sto násobku
základného cestovného bez príplatkov a zliav. Osobné údaje boli zistené z predloženého občianskeho
preukazu, ktorým sa odporca preukázal revízorovi a ktorý nie je k dnešnému dňu na oficiálnej stránke
Ministerstva vnútra SR evidovaný ako stratený alebo odcudzený. Poukázal na to, že v súčasnosti
eviduje voči odporcovi celkovo sedem neuhradených pohľadávok, pričom odporca aj v iných súdnych
konaniach argumentuje obdobnými, bezpredmetnými a účelovými tvrdeniami, ktoré nijakým spôsobom
neprispievajú k objasneniu merita veci; svoje vyjadrenia ani raz nepodložil žiadnym relevantným
dôkazom, preukazujúcim prípadný opak tvrdení navrhovateľa. Záverom spresnil, že odporca sa dňa
10.7.2012 pri cestovaní dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou MHD č. 5 o 7.40 hod. nepreukázal
na výzvu revízora platným cestovným lístkom medzi zastávkami G. S. V. W. G..

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.7.2015 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa X.X.XXXX domáhal zaplatenia cestovného a úhrady pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku a čl. X Tarify MHD v Bratislave.
Domáhal sa tak práv z prepravy, keď ako právo na zaplatenie cestovného, tak aj právo na zaplatenie
úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom majú svoj právny základ v porušení zmluvy o
preprave uzavretej v zmysle § 760 Obč. zák. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy pritom určujú v
súlade s § 772 Obč. zák. osobitné predpisy, najmä prepravný poriadok navrhovateľa (upravujúci výšku
úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom) a jeho tarifa.

Podľa hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX odporca
v uvedený deň v čase o X.XX hod. cestoval linkou č. X bez cestovného lístka. Odporca v podanom
odpore namietal, že jedná o vymyslenú skutočnosť, nakoľko v uvedený deň sa nezdržiaval v mieste
svojho bydliska. V súvislosti s touto jeho obranou možno uviesť, že nebola úspešná, pretože vo
všeobecnosti platí, že aj odporca musí svoje vlastné tvrdenia dokázať, a nie len spochybňovať tvrdenia
navrhovateľa. Uplatnením námietky sa odporca stáva z dôkazného hľadiska akoby navrhovateľom v
oblasti svojich tvrdení, na ktorých námietku zakladá. Vychádzajúc z prejednávacej zásady ovládajúcej
sporové konanie (ten, kto má povinnosť tvrdenia, má i povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky,
ktorými sa učinené tvrdenia dajú dokázať), bolo teda na odporcovi, aby v konaní navrhol vykonanie
dôkazov, pomocou ktorých by preukázal opodstatnenosť svojich tvrdení obsiahnutých v obrane proti
návrhu. To vyplýva zo všeobecného pravidla, podľa ktorého účastník nesie povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno ohľadne skutočnosti, na základe existencie ktorej by bolo možné založiť priaznivé rozhodnutie
vo veci v jeho prospech. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd v názorovej zhode so súdom
prvého stupňa uzatvára, že nakoľko odporca nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, neuniesol dôkazné
bremeno a preto musí znášať možné nepriaznivé dôsledky nesplnenia dôkaznej povinnosti. Odporca tak



nepreukázal, že by sa v deň porušenia tarifných a prepravných podmienok zdržiaval inde ako v mieste
svojho bydliska.

V súvislosti s jeho odvolacími námietkami, že v návrhu na začatie konania chýba uvedenie konkrétnej
zastávky, času cestovania a meno, príp. číslo revízora vykonávajúceho kontrolu, odvolací súd uvádza,
že návrh má v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
<aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252342'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a presného označenia
účastníkov konania obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Podľa ods.
2 cit. ustanovenia navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem
tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok (č.l.
2), ktoré navrhovateľ spolu s návrhom pripojil ako listinný dôkaz, obsahuje všetky odporcom postrádané
skutočnosti, ktoré konkrétnym spôsobom dopĺňajú opis rozhodujúcich skutočnosti uvedených v návrhu.
Nedôvodná je aj námietka o „podvodnom akte“ Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok,
ktoré malo byť doložené do spisu až po termíne spracovaného návrhu na vydanie platobného rozkazu;
okrem toho, že uvedený listinný dôkaz je v súdnom spise označený číslom 2 a preto jeho dodatočné
zakladanie po vydaní platobného rozkazu mimo poradia s poukazom na § 172 ods. 1 vyhl. č. 543/2005
Z.z., podľa ktorého sa čísluje každý list súdneho spisu od čísla 1 vzostupne až do skončenia veci,
neprichádza do úvahy, odporca ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia
nepreukázal.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciu odporcu, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení
rozsudku obmedzil iba na opísanie skutkového stavu, na ktorom základe posúdil samotný nárok. V
prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom
skutkovom stave veci, ktorý po právnej stránke správne posúdil a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní
riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil. Napadnutý rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa spôsobom
zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu
zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces.

Záverom na zdôraznenie správnosti postupu súdu prvého stupňa v súvislosti s námietkou odporcu, že ak
sa účastníci nedostavia na pojednávanie súd konanie preruší, odvolací súd poznamenáva, že v zmysle
§ 110 O.s.p., ak sa účastníci neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd
konanie preruší, len ak sa to neprieči účelu konania. To znamená, že za splnenia zákonných podmienok
súd preruší konanie iba vtedy, len ak sa to neprieči účelu konania. V prejednávanej veci súd prvého
stupňa podľa okolností konkrétneho prípadu mal za to, že by sa prerušenie konania v pojednávanej
veci priečilo účelu občianskeho súdneho konania (bez zbytočných prieťahov efektívne odstrániť stav
právnej neistoty) a preto v konaní pokračoval v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.),
aj napriek skutočnosti, že sa na pojednávanie bez predchádzajúceho ospravedlnenia neustanovili.

Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal mu náhradu trov
konania 29,57 eura predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z., za
1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 9.6.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) v sume
16,60 eura, režijný paušál 8,04 eura, spolu 24,64 eura, s 20 % DPH 29,57 eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1413206508

  1. 5. 3. 2014Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 23C/426/2013 z 5. 3. 2014potvrdené
  2. 29. 7. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/336/2014 z 29. 7. 2015 (toto rozhodnutie)